Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200009 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310, IČO: 313 03 862, zastúpený advokátkou: JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4099/2013-720 zo dňa 24.10.2013, jenomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.01.2014 sa žalobca postupom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 4099/2013-720 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove (ďalej aj OLU v PO) č. 2013/0004/6-MZ zo dňa 12.07.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Prešove schválil v zmysle § 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len zákon o lesoch) návrh Programu starostlivosti o lesy (ďalej len PSoL) pre Lesný celok (LC) Neštátne lesy na LHC Bardejov, s dobou platnosti 2013 - 2022 na celkovej výmere 3016,74 ha lesných pozemkov v dielcoch špecifikovaných v rozhodnutí. Žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Má za to, že napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a 4; § 32 ods. 1 a 2; § 46 a § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi, najmä zákonom o lesoch a ostatnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti poukázal na potrebu zosúladenia obsahu PSoL a jeho dôsledkov pre ochranu prírody a krajiny, najmä pokiaľ ide o ochranu biotopov národného a európskeho významu (§ 9 ods. 1 písm. m) a § 6 a nasl. zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ďalej len ZOPK). Žalobca tiež poukázal na § 61 ods. 1 a 2 písm. b), § 54 ods. 4 ZOPK a uviedol, že je potrebné do programu starostlivosti o lesy zakotviť ochranu prírody spôsobom, ktorý takúto ochranu aj zabezpečí; medzi takéto dokumenty zaraďuje aj program o starostlivosti o lesy. Je toho názoru, že pri schvaľovaní PSoL nebola vyjadrená ochrana biotopov v podobe primeraných hospodárskych spôsobov, napr. poskytnutie zoznamu biotopov eur´opskeho a národného významu v elektronickej forme. Namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie zaťažil rovnakou vadou ako prvostupňový správny orgán, keď nebral do úvahy jeho námietky a preto navrhuje napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.03.2014 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca nespĺňa procesné náležitosti pre podanie žaloby v správnom súdnictve a žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Má za to, že podľa § 247 ods. 1 O.s.p. aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorý by mohol byť priamo dotknutý napadnutými rozhodnutiami je účastník správneho konania, a to predovšetkým Lesy SR, š.p. Okrem toho žalobca nešpecifikoval, ako by mal byť rozhodnutiami správnych orgánov dotknutý na svojich právach. Ďalej žalovaný uvádza, že samotný návrh vo veci vyhlásenia ochranných lesov nerobí vlastník ani správca alebo osobitný správny orgán, ale je to vyhotoviteľ PSoL na dobu platnosti PSoL. Poukázal na to, že žalobca sa až oznámením zo dňa 14.2.2013 prihlásil za účastníka konania vo veciach vyhotovenia PSoL Neštátne lesy na LHC Bardejov, teda až po prijatí protokolu, pričom na vznesené pripomienky a požiadavky sa po vyhotovení protokolu neprihliada a dňom vyhotovenia protokolu sa začína konanie o vyhotovení PSoL (§ 41 ods. 10 zákona o lesoch). Samotným Protokolom boli schválené pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v Neštátne lesy na LHC Bardejov a termín do ktorého vyhotovovateľ musel predložiť návrh PSoL. Okrem toho žalovaný poukázal na postup pred prijatím samotného Protokolu, ktorý bol v intenciách § 41 ods. 8 zákona o lesoch, keď listom č. 12/00071-MZ zo dňa 03.05.2012 oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, aby sa vyjadrili k správe o hospodárení v Neštátnych lesoch na LHC Bardejov a taktiež aby sa k programu vyjadrili. Uvedené oznámenie OLÚ v PO (KLÚ PO) doručoval aj vo forme verejnej vyhlášky, ktorá bola vyvesená na úradných tabuliach od 4.5.2012 až do 11.06.2012, z čoho vyplýva, že aj široká verejnosť ako aj žalobca mohol reagovať na oznámenie OLÚ v PO (KLÚ PO), ktorý aj napriek tomu nepodal voči vyhotoveniu PSoL žiadne námietky, až oznámením zo dňa 14.2.2013, kedy sa prihlásil za účastníka konania. V závere žalovaný uviedol, že žalobca sa nesnaží pozitívne chrániť životné prostredie, konkrétne lokalitu Lesy Bardejov, ale naopak hľadá iba formálne nedostatky postupu správnych orgánov, ktoré ho žiadnym spôsobom nemohli ukrátiť na jeho dotknutých záujmoch. Uviedol, že ak by došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutia ktoré mu predchádzalo, tak by to v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť účastníkov konania, ktorí boli rozhodnutiami priamo dotknutí. Poukázal na rozsudok NSSR sp.zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 podľa ktorého: ,,rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré môžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že obe rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové sú plne zákonné, a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných, hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že bývalý Krajský lesný úrad v Prešove oznámením č. 12/00071-MZ zo dňa 3.5.2012 na základe schváleného časového harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy (PSoL) v súlade s ust. § 41 ods. 8 a § 59 ods. 2 písm. i) zákona o lesoch oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, že vyhotoviteľ plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesný celok. Súčasne ich vyzval na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia tohto oznamu, na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Oznámenie bolo doručené verejnou vyhláškou zverejnením na Internetovej stránke KLÚ v Prešove. Oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli KLÚ v Prešove dňa 4. mája 2012 a zvesené 6. mája 2012, na úradnej tabuli OLÚ v Bardejove bolo zverejnené 10. mája 2012 a zvesené 11. júla 2012 a na úradnej tabuli OLÚ v Stropkove bolo zverejnené 9. mája 2012 a zvesené 11. júna 2012. Z vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 2013/1711-8014 zo dňa 10.05.2013 vyplýva odporúčanie, aby Všeobecná časť návrhu PSoL pre najväčšieho obhospodarovateľa LC obsahovala poskytnutý zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovú prílohu, v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov. Krajský súd zistil, že uvedená požiadavka KÚ ŽP bola splnená už prvostupňovým správnym orgánom, keďže predmetná tabuľková príloha je súčasťou jeho rozhodnutia č. 2013/0004/6-MZ zo dňa 12.07.2013, preto námietka žalobcu v tomto smere nie je opodstatnená. Ďalej orgány štátnej správy na úseku životného prostredia skonštatovali už pri prerokovaní „správy o hospodárení“ a stanovení pokynov na vyhotovenie PSoL, že Neštátne lesy na LHC Bardejov nezasahujú do územia patriaceho do európskej sústavy chránených území, navrhovaného chráneného územia alebo územia európskeho významu, nie je teda súčasťou území sústavy Natura 2000 a nie je ani súčasťou území národnej siete chránených území alebo území eur´opskeho významu. Preto nebol dôvod, aby OÚ ŽP v Prešove postupoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca sa „Oznámením o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom konaní“ z 14.2.2013 prihlásil za účastníka konania v predmetnom správnom konaní. OLÚ v Prešove výzvou na vyjadrenie č. 13/0004/1-MZ zo dňa 22.4.2013 vyzval účastníkov konania aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy Neštátne lesy na LHC Bardejov, ako aj k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutí, prípadne navrhli doplnenie podkladu rozhodnutia. Do stanoveného termínu (22.05.2013) boli OLÚ v Prešove doručené vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., OZ Košice č. 8606/7994-49210/13 zo dňa 06.05.2013, Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. 2013/1711-8014 zo dňa 10.5.2013. Žalobca sa prihlásil do konania až 14.02.2013 (sp.z. 2013/00004), t.j. po prijatí Protokolu, ktorým boli schválené pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy v Neštátnych lesoch na LHC Bardejov a záväzný termín, do ktorého vyhotoviteľ musel predložiť OLÚ (KLÚ) v PO návrh PSoL v LC Neštátne lesy na LHC Bardejov. Následne OLÚ vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný potvrdil. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch, program starostlivosti o lesy (ďalej len "program starostlivosti") je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa § 41 ods. 1 zákona o lesoch, vyhotovenie programu starostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti podľa § 40 ods. 1, 2 a 6. Podľa § 41 ods. 2 zákona o lesoch, úlohy súvisiace so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje verejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva alebo právnická osoba podľa § 38 ods. 2. Podľa § 41 ods. 6 zákona o lesoch, po uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti podľa odseku 5 alebo § 40 ods. 5 vyhotovovateľ programu starostlivosti vypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok (ďalej len "správa o hospodárení"), ktorú predloží príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu starostlivosti. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Podľa § 41 ods. 9 zákona o lesoch, o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch, konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Podľa § 41 ods. 11 zákona o lesoch, vyhotovovateľ programu starostlivosti je pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti obsiahnutých v protokole podľa odseku 9. Podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch, návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8, rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program starostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení Programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím schválil návrh Programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Neštátne lesy na LHC Bardejov s určenou dobou platnosti. Schváleniu uvedeného návrhu predchádzal postup správneho orgánu, kedy v zmysle § 41 ods. 8 zákona o lesoch bývalý Krajský lesný úrad v Prešove vyzval dotknuté orgány štátnej správy, právnické a fyzické osoby, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, na predloženie pripomienok k správam o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia oznamu. Súčasne ich upozornil, že na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa nebude prihliadať. V „Protokole o výsledku prerokovania správy“ schválil návrh Programu o starostlivosti. Žalobca sa do dňa prijatia Protokolu, t.j. do 5.6.2012 k správam o hospodárení nevyjadril a ani nepredložil pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL. Za účastníka konania sa v predmetnom správnom konaní prihlásil až oznámením zo dňa 14.2.2013. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s postupom a právnym názorom žalovaného, keď na námietky žalobcu podané vo vyjadrení z 1.7.2013 neprihliadol, hoci súviseli s vypracovaním PSoL pre konkrétnu jednotku priestorového rozdelenia lesa, ale boli podané po schválení pokynov navyhotovenie PSoL a správny orgán preto mohol postupovať len podľa ustanovenia § 41 ods. 8 zákona o lesoch, t.j. na pripomienky a požiadavky sa mohlo prihliadnuť len do vyhotovenia Protokolu z 5.6.2012. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správny orgán zásadnú požiadavku žalobcu „ poskytnúť zoznam biotopov európskeho a národného významu v elektronickej podobe, resp. tabuľkovej prílohe, v ktorej bude uvedený výskyt lesných biotopov európskeho významu a prioritných biotopov“ zohľadnil, keď tak konal na obdobnú požiadavku orgánu životného prostredia a túto uviedol do prílohy už prvostupňového správneho rozhodnutia. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré odvolací správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, pričom žalobcovi bolo uvedené, že návrh PSL na LC Neštátne lesy na LHC Bardejov nezasahuje do územia európskej sústavy chránených území, navrhovaného chráneného územia ani územia európskeho charakteru. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti oboch rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Je toho názoru, že obidve rozhodnutia sú riadne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd je tiež názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Podľa názoru súdu z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Nemožno preto konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia podľa názoru súdu je zrejmé na základe čoho dospel správny orgán k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí, a preto nie je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný namietal, že žalobca nespĺňa procesné náležitosti pre podanie žaloby v správnom súdnictve, a že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. K tejto námietke je potrebné uviesť, že problematika účastníctva žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia v správnom konaní týkajúceho sa životného prostredia je zrejmé z ustálenej súdnej praxe. Napr. Najvyšší súd SR v rozsudku sp zn. 5 Sžp 41/2009 dospel k záveru, že žalobcovi slovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. priznáva právo na súdnu ochranu formou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu a záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze č. k. II. US 197/2010-52 z 13.01.2011, podľa ktorého tento potvrdzuje záver Najvyššieho súdu SR, že bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že Slovenská republika prevzala na seba aj medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať. Žalobca mal teda právo predkladať námietky a pripomienky v predmetnom správnom konaní podľa tohto zákona, ktoré správny orgán pri rozhodovaní aj zohľadnil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s nimi aj vysporiadal. Podľa názoru súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tiež spĺňa všetky formálne náležitosti rozhodnutia a nemôže byť dôvodom nepreskúmateľnosti rozhodnutia, žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Os.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).