Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200025 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200025.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: R.. E. T., Y. 2, F., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Erika Simanová, Akademika Hronca 9, Rožňava, proti žalovanému: Ing. Iveta Hanulíková, starostka mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, Nám. sv. Františka 8, Bratislava, právne zastúpenej: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom Na Vŕšku 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KV/LEG/559/2013/17402/JJ zo dňa 19.11.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.01.2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KV/LEG/559/2013/17402/JJ zo dňa 19.11.2013, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Karlova Ves (ďalej aj ako miestny úrad) ako povinná osoba požadovanú informáciu riadne listom sprístupnil, o čom urobil rozhodnutie zápisom v spise; ani nevydal rozhodnutie o nesprístupnení informácie a nedošlo ani k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Miestny úrad má za to, že k sprístupneniu požadovaných informácií došlo, aj keď nie presne podľa predstáv a očakávaní žiadateľa. Miestny úrad poskytol požadovanú informáciu v dobrej viere s cieľom uspokojiť žiadateľove právo na slobodný prístup k informáciám. Má za to, že požadovaná informácia bola listom zo dňa 23.10.2013 sprístupnená. Keďže v zmysle zákona o slobode informácií proti sprístupneniu informácií nie je možné podať odvolanie, ním podané odvolanie dňa 06.11.2013 nie je prípustné, a preto nemôže byť ani vybavené ako odvolanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ako zákon o slobodnom prístupe k informáciám). Uviedol, že dňa 23.10.2013 podal miestnemu úradu žiadosť o poskytnutie informácie, ktorou požiadal o poskytnutie informácie: „Vjazd do dvora obytného domu na Matejkovej a Majerníkovej ulici je zakázaný, okrem vozidiel s povolením Mestskej časti Karlova Ves. Koľko vozidiel má takto vjazd povolený? Na základe akých dôvodov má každé jednotlivé vozidlo vjazd povolený?“. Na jeho žiadosť mu Miestny úrad odpovedal listom, v ktorom uviedol, že oprávnenie na vjazd vozidiel majú len držitelia povolení vydaných Mestským úradom mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Z uvedenej odpovede je podľa jeho názoru zrejmé, že požadované informácie mu neboli poskytnuté. Mestský úrad mu taktiež neodpovedal na počet vozidiel, ktoré majú vjazd povolený, nakoľko na každý parkovací box pripadá rezervačná tabuľka s niekoľkými evidenčnými číslami vozidiel a vo vnútrobloku vždy parkuje permanentne väčší počet vozidiel, než je počet parkovacích miest a každé s príslušným povolením mestskej časti. Keďže mu informácie neboli poskytnuté, v podanom odvolaní opakovane žiadal o poskytnutie informácie o počte vozidiel, ktoré majú povolený vjazd do panelákového vnútrobloku a na základe akých dôvodov má každé jednotlivé vozidlo vjazd povolený. O tomto odvolaní rozhodla starostka mestskej časti Bratislava - Karlova Ves dňa 19.11.2013 napadnutým rozhodnutím. Žalobcovo odvolanie zamietla, pretože požadované informácie mu už boli poskytnuté v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca je názoru, že starostka jeho žiadosť nevybavila poskytnutím požadovaných informácií, čo aj sama v napadnutom rozhodnutí priznáva, keď uvádza, že požadované informácie poskytla v inom rozsahu než žalobca žiadal, resp. mu požadované informácie neposkytla. Nesúhlasí s argumentáciou žalovanej, keď v rozsudku NS SR sp. zn. 2Sži 5/2001 z textu vytrhla vetu „Žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia, aj keď v inej forme a rozsahu, akú žiadal“. Je názoru, že pojem iná forma a rozsah požadovanej informácie znamenajú možnosť poskytnúť požadovanú informáciu s odkazom na už zverejnenú informáciu - § 7 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, avšak iná forma a rozsah požadovanej informácie si v jeho prípade žalovaná vyložila tak, že ním požadovanú informáciu mu neposkytla a odôvodnila to tým, že informáciu mu poskytla v inom rozsahu než žiadal, pričom ju vôbec neposkytla. Má za to, že povinná osoba v tomto prípade požadovanými informáciami disponuje a bez právneho dôvodu ich opakovane odmietla žiadateľovi poskytnúť. Napadnuté rozhodnutia preto považuje za nesprávne a v rozpore so zákonom v celom rozsahu. Ani jedno z rozhodnutí nemá náležitosti v zmysle ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.02.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že aj keď požadovaná informácia bola sprístupnená v inom rozsahu, resp. nespadá presne do predstáv a očakávaní žalobcu, z obsahu sprístupnenej informácie je zrejmá odpoveď na obidve položené otázky. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí o tom rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Žalovaný v zmysle toho, že požadované informácie sprístupnil na odvolanie podané žalobcom odpovedal napadnutým rozhodnutím - listom zo dňa 19.11.2013 č. KV/LEG/559/2013/17402/JJ, ktorý odôvodňuje tým, že požadovaná informácia bola sprístupnená, o čom bolo urobené rozhodnutie zápisom v spise, proti ktorému nie je možné v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám podať odvolanie. Preto odvolanie žalobcu nemohlo vyvolať právne účinky odvolania v zmysle príslušných ust. § 53 správneho poriadku a ust. § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, čo bolo aj v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnené. Je názoru, že správny orgán v snahe plne naplniť žalobcovo právo na slobodný prístup k informáciám v súlade s lingvistickým výkladom položenej otázky odpovedal presne na položenú otázku. Keďže povinná osoba požadovanú informáciu sprístupnila aj keď v inej forme a rozsahu ako žalobca žiadal, nemožno v danom prípade hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, pretože fikcia rozhodnutia v zmysle ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná. Poukázal na článok 26 ods. 1 Ústavy SR „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“ a na článok 26 ods. 5 Ústavy SR „Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob ustanoví zákon“. Ústava SR zakotvuje právo na informácie a ukladá povinnosť orgánom verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie týkajúce sa jej činnosti. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, má každý právo na prístup k informáciám, ktoré má povinná osoba k dispozícií. Uviedol, že požadovať list, ktorým povinná osoba sprístupňuje žiadateľovi požadované informácie za rozhodnutie, následne tento list napadnúť z dôvodu, že nemá náležitosti rozhodnutia, sa žalobcovi javí ako absurdné a šikanózne konanie. Predmetný list nemá a nemôže mať náležitosti rozhodnutia, keďže nie je rozhodnutím. List nie je rozhodnutím, v danej veci miestny úrad v zmysle zákona vydal dňa 23.10.2013 rozhodnutie zápisom v spise č. 15854/2013, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. Ani odpoveď na tzv. odvolanie žalobcu nemá zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia, keďže nie je rozhodnutím. Na to, aby mohla povinná osoba postupovať tak, ako to žiada žalobca v predmetnej veci, absentuje rozhodnutie o odmietnutí informácie alebo fiktívne rozhodnutie, proti ktorým zákon pripúšťa odvolanie, skutočnosť, že žalobca reagoval na sprístupnenie informácií podaním odvolania nevyvoláva právne účinky riadne podaného opravného prostriedku. Preto aj na uvedené žalovaný odpovedal listom, pričom svoj postup riadne žalobcovi odôvodnil. III. Krajský súd v Bratislava, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Krajský súd v Bratislave uvádza, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predpokladom postupu súdov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupov správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Musí ísť o rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Aj keď pojem riadneho opravného prostriedku správny poriadok nepozná, výrazom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Ak konanie prebehlo na správnom orgáne riadne v dvoch inštanciách, pod pojmom rozhodnutie vydané v správnom konaní, treba v zmysle § 247 ods. 2 chápať rozhodnutie správneho orgánu prvého a aj druhého stupňa ako jeden celok. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako je rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (pozri, napríklad nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. 1. 2007 spisová značka 1ÚS 354/08 - 50, rozsudok NS SR zo dňa 29. 4. 2002 spisová značka 6SŽ/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo, ak sa môžu dotknúť práva a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v citovanom ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď na proces vydania týchto aktov výslovne sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých výborom ministrov na pôde Rady Európy) platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú. To znamená, že aj označená odpoveď žalovaného na odvolanie proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácie podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej h lavy piatej časti O.s.p.. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KV/ LEG/559/2013/17402/JJ zo dňa 19.11.2013, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie z 6.11.2013 nie je prípustné, pretože požadovaná informácia bola žalobcovi sprístupnená listom č. KV/ DCH/2656/2013/15854/JT zo dňa 23.10.2013. Uvedeným listom bolo žalobcovi odpovedané na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žiadosťou, ktorá bola žalovanému doručená dňa 23.10.2013, žalobca požiadal o poskytnutie tejto informácie: „Vjazd do dvora obytného domu na Matejkovej a Majerníkovej ulici je zakázaný, okrem vozidiel s povolením mestskej časti Karlova Ves. Koľko vozidiel má takto vjazd povolený? Na základe akých dôvodov má každé jednotlivé vozidlo vjazd povolený?“. Rozhodnutím č. 15854/20013 zo dňa 23.10.2013 miestny úrad rozhodol tak, že požadované informácie v plnom rozsahu sprístupnil v zákonom stanovenej lehote, v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Požadované informácie boli poskytnuté žiadateľovi písomne dňa 23.10.2013, a preto odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 47 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je potrebné. O rozhodnutí bol v spise vykonaný záznam. Listom č. KV/DCH/2656/2013/15854/JT zo dňa 23.10.2013 označeným ako „Žiadosť o prístup k informáciám - odpoveď“, bolo žalobcovi odpovedané na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií tak, že: Návrh miestnej úpravy organizácie dopravy Matejkova vo vnútrobloku ulíc Matejova - Majerníkova bol prerokovaný v operatívnej komisii oddelenia prevádzky dopravy Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy v roku 2008. Výnimka zo zákazovej značky B1 platí pre osem parkovacích stojísk v tejto lokalite, ktoré sú umiestnené pri priľahlej výmeničke. Oprávnenie na vjazd vozidiel majú len držitelia povolení, vydaných Miestnym úradom mestskej časti Karlova Ves. Žalobca s poskytnutím informácie správnym orgánom nesúhlasil, mal za to, že požadovaná informácia mu nebola sprístupnená, a preto podal odvolanie proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácie zo dňa 5.11.2013. Žalovaný „Odpoveďou na odvolanie proti rozhodnutiu o neposkytnutí informácie“ č. KV/ LEG/559/2013/17402/JJ zo dňa 19.11.2013, žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie z 6.11.2013 nie je prípustné, pretože požadovaná informácia mu bola sprístupnená listom č. KV/DCH/2656/2013/15854/ JT zo dňa 23.10.2013, o čom bol vykonaný záznam v spise dňa 23.10.2013. Uviedol, že miestny úrad poskytol požadovanú informáciu v dobrej viere a s cieľom uspokojiť žalobcove právo na slobodný prístup k informáciám. V predmetnom vnútrobloku ulíc Matejova - Majerníkova je osem samostatne vybudovaných parkovacích miest, ku ktorým majú ich nájomcovia uzavreté nájomné zmluvy, pričom povolenie je viazané na nájomcu, nie na jednotlivé vozidlá, čo vyplýva aj z listu, ktorým informácia bola sprístupnená. IV. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3zák. č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, 3a) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až § 13 tohto zákona. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobca žiadal od povinnej osoby, ktorou je Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Karlova Ves sprístupniť informácie: „Vjazd do dvora obytného domu na Matejkovej a Majerníkovej ulici je zakázaný, okrem vozidiel s povolením mestskej časti Karlova Ves. Koľko vozidiel má takto vjazd povolený? Na základe akých dôvodov má každé jednotlivé vozidlo vjazd povolený?“. Základnou podmienkou prístupu k informáciám povinnej osoby v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. je skutočnosť, že povinná osoba musí mať požadovanú informáciu k dispozícii. Z formulácie otázok žalobcu je zrejmé, že žalobca žiadal o oznámenie počtu vozidiel, ktoré majú povolený vjazd do dvora obytného domu na Matejkovej a Majerníkovej ulici a na základe čoho majú tieto vozidlá vjazd povolený. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalovaný správny orgán žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovanej informácie vyhovel, ním požadovanú informáciu mu sprístupnil, keď v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 23. októbra 2013 žalobcovi oznámil, že počet parkovacích miest v žiadanej lokalite je 8 s tým, že vozidlá majú oprávnenie na vjazd do danej lokality len na základe povolenia Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves. Správny orgán v presvedčení, že žalobcovi požadovanú informáciu sprístupnil vyhotovil o tomto v administratívnom spise záznam. Ak žalobca požadoval uvedenie presného počtu vozidiel, ktoré majú povolenie do danej lokality, podľa názoru súdu správny orgán žalobcovi sprístupnil požadovanú informáciu v rozsahu a vo forme, ktorú mal k dispozícii. Aj na základe podaného odvolania voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, žalovaný v odpovedi uviedol a znova zopakoval, že v danej lokalite je 8 samostatne vybudovaných parkovacích miest, ku ktorým majú ich nájomcovia uzavreté nájomné zmluvy, pričom povolenie je viazané na nájomcu, nie na jednotlivé vozidlá. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán teda postupoval správne, keď odvolanie žalobcu vyhodnotil ako neprípustné voči prvostupňovému rozhodnutiu, pretože prvostupňovým správnym rozhodnutím bola žalobcovi požadovaná informácia sprístupnená. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného a z uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd rozhodol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi, súd náhradu trov konania nepriznal a náhrada trov právneho zastúpenia žalovanému neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).