Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200052 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200052.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: MBL, spol. s r.o., IČO: 00 681 903, Pezinská 901/15, Chorvátsky Grob, zastúpený: Mgr. Ján Polák, advokát, Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 3741/2013-640 zo dňa 04.11.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 04.11.2013 ako aj rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX-R/XX zo dňa 14.06.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 € za súdny poplatok a v sume 778,29 € za trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. XXX/XXXX-R/XX zo dňa 14.06.2013, ktorým prvostupňový orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu v celkovej sume 571.970,57 eur spolu s príslušenstvom, z dôvodu odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj ako „NFP“) Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (ďalej aj ako „PPA“) pre porušenie článku XII ods. 5 zmluvy o poskytnutí NFP č. M zo dňa 20.03.2009 v znení dodatkov a z dôvodu porušenia finančnej disciplíny v zmysle § 31 ods. 1 písm. n/ (v prvostupňovom rozhodnutí sa omylom „ods. 1“ neuvádza) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 523/2004 Z.z.“ alebo ako „zákon“). Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy o poskytnutí NFP, toto považoval žalobca za nedôvodné a neplatné, pričom túto neplatnosť napadol návrhom na súd. Správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nielenže nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy, zároveň však neoznačil dôkazy, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu, neidentifikoval predmet projektu, aby bolo zrejmé, či je zapísaný na LV č. 225 a či sa naň vzťahuje exekučné záložné právo a zároveň neidentifikoval čas a spôsob údajného porušenia finančnej disciplíny. Žalobca poznamenal, že v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. možno odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny uložiť len do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Žalobca tvrdil, že samotné zriadenie exekučných záložných práv má výlučne zabezpečovaciu funkciu a nie je výkonom exekúcie, nie je ani exekučným konaním na majetok tvoriaci predmet projektu. Aj v prípade exekučného záložného práva platí princíp akcesority, čo znamená, že záložné právo existuje do okamihu zániku pohľadávky, a to bez ohľadu na stav zapísaný na liste vlastníctva. Existenciu pohľadávky zabezpečenej záložným právom PPA nijako neskúmala. Viaceré z exekučných záložných práv boli zriadené a zapísané na LV č. 225 ešte pred rozhodnutím PPA podľa § 37 zákona č. 528/2008 Z.z. a ďalšie ešte pred uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP. PPA sa v preverovacom procese materiálnych i formálnych podmienok pre uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP musela oboznámiť aj s obsahom LV č. 225 a nedá sa rozumne predpokladať, že by nemala už pri uzatváraní tejto zmluvy vedomosť o obsahu zápisov na tomto liste vlastníctva v jeho časti „C“, keďže údaje katastra nehnuteľností sa považujú za všeobecne známe a nikto sa nemôže odvolávať na neznalosť (§ 41 ods. 1 zákona č. 165/1995 Z.z.). Z uvedeného pre žalobcu vyplýva, že zmluvné strany (PPA a právny predchodca žalobcu AGROMER s.r.o.) boli oboznámené ešte pred uzavretím zmluvy so skutkovým a právnym stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobca by pripustil porušenie čl. VII ods. 2 zmluvy o poskytnutí NFP iba vtedy, ak by pri podaní žiadostí o platbu vedome zamlčal vznik novej skutočnosti, ktorá ešte neexistovala a nebola stranám známa už v čase uzavretia zmluvy (výkon exekúcie na majetok, ktorý je predmetom projektu). Žalobca poukázal na § 345 ods. 1 obchodného zákonníka, podľa ktorého je pri podstatnom porušení zmluvy veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, čo sa o tomto porušení dozvedel. Ak by aj správanie sa žalobcu znamenalo porušenie zmluvy o poskytnutí NFP podstatným spôsobom, PPA neoznámila odstúpenie bez zbytočného odkladu, čo malo za následok zmeškanie zákonnej lehoty. Zároveň žalobca tvrdil, že správanie PPA bolo v rozpore s § 265 obchodného zákonníka, pretože bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako také nemôže požívať právnu ochranu. Okolnosti a podmienky, za ktorých vznikla zmluva o poskytnutí NFP, nasvedčujú tomu, že PPA vstupovala do zmluvného vzťahu s AGROMER s.r.o. a neskôr aj so žalobcom za právneho a skutkového stavu, ktorý jej musel byť ohľadom na jej vlastný schvaľovací a vyhodnocovací proces známy a až následne začala konanie žalobcu interpretovať ako odporujúci tomuto stavu, a tým aj zmluvným podmienkam. Žalobca namietal, že výrok prvostupňového rozhodnutia je formulovaný zmätočne a nezrozumiteľne. Je v ňom uvedené ustanovenie § 31 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z., ktoré neexistuje, a preto ho žalobca ani nemohol porušiť. Ďalej namietal, že správny orgán sa obmedzil na konštatovanie o odstúpení od zmluvy o poskytnutí NFP, pričom ignoroval skutočnosť tvrdenú žalobcom, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a táto neplatnosť bola napadnutá na súde. Žalobca poukázal na § 3, § 21, § 29, § 32, § 40 a § 47 správneho poriadku, ktorými sa podľa neho správne orgány dostatočne neriadili, čím žalobcu ukrátili na jeho právach. Bližšie však, v čom spočívajú uvedené porušenia ustanovení správneho poriadku, žalobca nevysvetlil. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 30.04.2014, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Žalobca sa prevzatím záväzkov po právnom predchodcovi na základe zmluvy o predaji časti podniku - živočíšnej výroby, zaviazal plniť ustanovenia zmluvy o poskytnutí NFP, podpísaním dodatku č. 1 sa stal konečným prijímateľom, t.j. zmluvnou stranou. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva musí prijímateľ spĺňať podmienky uvedené v § 37 ods. 2 počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je PPA oprávnená od zmluvy odstúpiť. Podľa Nariadenia rady (ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa čl. 2 bod 1 sa pod pojmom „nezrovnalosť“ rozumie akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vybraných priamo v mene spoločenstiev alebo účtovaním neoprávnenej výdajovej položky v rámci rozpočtu spoločenstva. Žalobca sa dopustil nezrovnalosti, ktorú PPA uviedla v správe o nezrovnalosti č. 1291400298, v odstúpení od zmluvy o poskytnutí NFP, ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy za dôvodné a platné. Žalobca má prenajaté aj budovy vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva Lubina, ktoré sú zapísané na LV č. 225 a boli predmetom projektu podľa zmluvy o poskytnutí NFP. Tieto mal prenajaté na dobu viac ako 5 rokov a preto mu bola poskytnutá vyššie uvedená podpora. Preverením listu vlastníctva č. 225 PPA zistila, že v časti „C“ sú zapísané viaceré zriadenia exekučných záložných práv, a to aj na všetky stavby. PPA preverila žiadosť o poskytnutie NFP, ako aj všetky žiadosti o platbu podané predchodcom žalobcu a žalobcom. Pokiaľ žalobca namietal neidentifikovanie času a spôsobu porušenia finančnej disciplíny a uloženie odvodu len do 5 rokov, túto námietku považoval žalovaný za nedôvodnú, pretože žalovaný mohol uložiť odvod za porušenie finančnej disciplíny, keďže zmluva o poskytnutí NFP bola uzavretá dňa 24.02.2009 a dodatky dňa 30.06.2010 a 16.03.2011. Žalovaný mohol uložiť odvod až do 24.02.2014, pričom tak urobil už 14.06.2013, teda v rámci lehoty. V žiadosti o poskytnutie NFP právny predchodca žalobcu uviedol, že nie je v likvidácii, neprebieha voči nemu konkurzné konanie a na majetok, ktorý je predmetom projektu neprebieha exekučné konanie, čo potvrdil čestným vyhlásením, kde navyše uviedol, že všetky údaje obsiahnuté v žiadosti sú pravdivé a úplné. Žalovaný poukázal na čl. VII bod 2, 11 a 13, podľa ktorej sa žalobca zaviazal uvádzať platné, úplné a pravdivé informácie a do troch dní informovať o exekučnom alebo inom konaní, ktoré súvisí s plnením zmluvy, čo žalobca nevykonal v celom priebehu trvania zmluvy o poskytnutí NFP. V čestnom vyhlásení zo dňa 07.05.2010 ako aj v čestných vyhláseniach, ktoré boli súčasťou všetkých troch žiadostí o platbu, žalobca neuviedol prebiehajúce exekučné konanie na majetok, ktorý je predmetom projektu, čo bolo v rozpore so skutočnosťami uvedenými na LV č. 225, k. ú. Lubina. Podľa žalovaného žalobca porušil podstatným spôsobom zmluvu o poskytnutí NFP, čo bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 345 ods. 2 obchodného zákonníka. Žalobca (jeho právny predchodca) porušil zmluvu o NFP, keď viackrát vyhlásil, že na majetok, ktorý je predmetom projektu, sa nevedie exekučné konanie. Nie je možné ako neúmyselné administratívne opomenutie hodnotiť neoznámenie takejto skutočnosti. Žalobca musel mať vedomosť o obsahu LV č. 225 vzhľadom na to, že uzavrel dňa 28.09.2009 zmluvu o nájme budov zapísaných na tomto LV. Žalobca sám v odvolaní a tiež v žalobe priznal, že exekúciou boli zaťažené iba dve budovy z celkovo 16 preplatených položiek projektu na základe zmluvy o NFP, čo žalovaný zobral do úvahy. Žalovaný zdôraznil, že dôvodom odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP a vydaním rozhodnutia napadnutého žalobou bolo neoprávnené a preukázané zriadenie exekučných záložných práv na predmet projektu v rozpore s obsahom záväzku žalobcu, ktorý je uvedený v čl. 12 zmluvy o poskytnutí NFP, a ktorý žalobca porušil. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne a ich postup bol navyše postihnutý vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. súd obe rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu a z predložených listín skutkové okolnosti, ktoré neboli sporné, vyplynuli tak, ako ich opísali účastníci konania vo svojich podaniach. K sporným otázkam súvisiacim s obsahom administratívneho spisu sa súd vyjadrí nižšie. Podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. konanie o žiadosti sa začína doručením žiadosti platobnej agentúre alebo miestnej akčnej skupine podľa § 36 ods. 1. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z. platobná agentúra alebo miestna akčná skupina v konaní o žiadosti zisťuje splnenie podmienok poskytnutia podpory určené vo výzve a preveruje súlad dokumentov predložených na základe výzvy s osobitnými predpismi. Podľa § 37 ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. platobná agentúra rozhodne o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. podpora sa poskytuje prijímateľovi na základe zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 obchodného zákonníka. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.z podmienky uvedené v § 37 ods. 2 musí prijímateľ spĺňať počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je platobná agentúra oprávnená od zmluvy odstúpiť. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Zákon č. 523/2004 Z.z. upravuje rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom. Ustanovuje rámec hospodárenia s verejnými prostriedkami, ktorými sa rozumejú finančné prostriedky obhospodarované právnickými osobami verejnej správy, ale tiež prostriedky Európskej únie poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike prideľujú prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu. Tomuto účelu slúži aj PPA, ktorá je platobným orgánom. Jej pôsobnosť v tejto oblasti vymedzuje aj zákon č. 528/2008 Z.z.. V rámci svojej kompetencie PPA dohliada tiež na dodržiavanie finančnej disciplíny dotknutými subjektmi. V prípade subjektov, ktorým bol zo štátneho rozpočtu poskytnutý NFP, porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, je považované za porušenie finančnej disciplíny (§ 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Pokiaľ bolo dotknutému subjektu preukázané takéto so zákonom rozporné konanie, PPA uloží odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penálov vo výške 0,1% zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy (§ 31 ods. 4,7 zákona). Súd upriamuje pozornosť na znenie § 37 ods. 1, 2, 5 zákona č. 528/2008 Z.z.. Konanie o žiadosti o poskytnutie NFP sa začína na základe žiadosti adresovanej PPA a PPA rozhoduje o schválení žiadosti a uzatvára zmluvu o poskytnutí NFP. V prvom rade treba zdôrazniť, že exekučné záložné právo zriadené na predmet projektu spolufinancovaného z NFP existovalo ešte pred uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP a rozhodnutím PPA o schválení žiadosti o NFP. Je otázne, či za takého právneho stavu vôbec malo byť rozhodnuté o schválení NFP a či žiadateľ (právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Agromer s.r.o.) spĺňal podmienky pre schválenie poskytnutia NFP a uzavretie zmluvy o poskytnutí NFP. Dôkaz o existencii exekučných záložných práv celkom isto vyplýval z LV č. 225, k.ú. Lubina. Práve uvedenú existenciu exekučného záložného práva ex post považovali správne orgány za dôvod uloženia povinnosti vrátiť neoprávnenú platbu konštatujúc porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Tu znovu súd upriamuje pozornosť na § 37 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z.z., podľa ktorého platobná agentúra v konaní o žiadosti zisťuje splnenie podmienok poskytnutia podpory určené vo výzve a preveruje súlad dokumentov predložených na základe výzvy s osobitnými predpismi. Podľa § 38 ods. 3 toho istého zákona podmienky uvedené v § 37 ods. 2 musí prijímateľ spĺňať počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je platobná agentúra oprávnená od zmluvy odstúpiť. Z administratívneho spisu vyplýva, nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, že v čase od uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP žiadne ďalšie exekučné záložné právo na majetok, ktorý bol predmetom projektu, nepribudlo, a teda zo strany žalobcu ako právneho nástupcu pôvodného prijímateľa NFP nemohlo dôjsť k porušeniu podmienok zmluvy o poskytnutí NFP a podmienok poskytnutia NFP, ktoré boli dané v čase rozhodnutia o poskytnutí NFP a uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP, za skutkových a právnych okolností, ktoré sa odvtedy nezmenili. Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu a prednesov účastníkov konania, projekt, ktorý bol spolufinancovaný z poskytnutého NFP, bol úspešne zrealizovaný, poskytnutý NFP teda splnil svoj účel, pričom žiadne iné projektu sa týkajúce porušenia (okrem už vyššie opísaného) správny orgán vo svojich rozhodnutiach neuvádzal. Je preto právne irelevantné, či v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia jestvovala okolnosť, na základe ktorej bolo možné konštatovať nezrovnalosť, pokiaľ jej vznik predchádzal rozhodnutiu o priznaní NFP a podpise zmluvy o poskytnutí NFP. Nezanedbateľným argumentom prisvedčujúcim takémuto tvrdeniu je aj skutočnosť, že pokiaľ nezrovnalosť spočívajúca v existencii exekučného záložného práva na predmete projektu bola jediným osamoteným dôvodom vydania napadnutých rozhodnutí, potom PPA na nezrovnalosti niesla veľmi podstatný podiel, pretože aj napriek uvedenej skutočnosti schválila poskytnutie NFP a uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytnutí NFP. Uvedené pochybenie PPA by nemalo byť na ťarchu dobromyseľného žalobcu, ktorý nastúpil na miesto prijímateľa NFP dodatočne. Súd pripúšťa, že žalobca sa dopustil chyby, ak pri svojich troch žiadostiach o platbu v čestných vyhláseniach deklaroval, že na majetok, ktorý je predmetom projektu, sa nevedie exekučné konanie. Súd sa stotožnil so žalovaným, že neoznámenie takejto skutočnosti nebolo neúmyselným administratívnym opomenutím. Na druhej strane však treba vziať do úvahy, ako už súd vyššie uviedol, že od uzavretia zmluvy a nástupu žalobcu na miesto jeho právneho predchodcu, kedy sa stal konečným prijímateľom NFP, sa právny stav nijako nezmenil, teda žiadne exekučné záložné právo na majetok, ktorý bol predmetom úspešného projektu, nepribudlo. Aj s prihliadnutím na splnenie účelu poskytnutého NFP a úspešnosť z neho spolufinancovaného projektu sa prístup správnych orgánov majúcich podstatný podiel viny na vzniknutej situácii javí ako príliš formalistický a uniká mu úmysel zákonodarcu zabezpečiť z prostriedkov štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie podporiť aktivitu a činnosť žiadateľov prostredníctvom spolufinancovania spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Podľa názoru súdu je totiž podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Žalobca sa stal konečným prijímateľom NFP na základe dodatku č. 1 k zmluve o poskytnutí NFP, ktorý bol uzavretý medzi žalobcom a PPA dňa 14.09.2009. Samotná zmluva o poskytnutí NFP č. TN 00080 bola uzavretá medzi PPA a obchodnou spoločnosťou Agromer, s.r.o. dňa 24.02.2009 (Agromer podpísal zmluvu dňa 20.03.2009). Predmetom projektu bolo obstaranie a modernizácia hnuteľných vecí (čl. 1 bod 2.1.) a rekonštrukcia/modernizácia nehnuteľných vecí (čl. 2 bod 2.2.). Súd poukazuje na rozdiel medzi predmetom projektu podľa zmluvy a nehnuteľnosťami, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo. Pokiaľ predmetom projektu podľa zmluvy o poskytnutí NFP boli stavby súp. č. 163, parc. č.: XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX,. k.ú. Lubiná, predmetom záložného práva boli stavby so súp. č. XXX postavené na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. N. Stavbami podľa projektu uvedenými v zmluve o poskytnutí NFP bol kravín, silážny žľab, žumpa a prípravovňa, pričom exekučné záložné právo bolo zriadené na stavbe teľatník, kováčska dielňa, vrátnica, sýpka, sklad, sociálna budova, kravíny, senník, maštaľ, sklad, hala, zemiakareň, čerpacia stanica a ovčín. Túto nejasnosť v predmete porušenia podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, resp. porušenia podmienok zmluvy vo svojich rozhodnutiach nevysvetlili žalovaný ani prvostupňový správny orgán, pričom tento rozpor nevysvetlil žalovaný ani pred súdom. Je závažným faktom, že zmluva o poskytnutí NFP uvádza iné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom projektu a iné nehnuteľnosti sú uvedené na podkladoch rozhodnutia - LV č. XXX, k.ú. Lubiná a správe o nezrovnalosti č. 1291400298 zo dňa 19.07.2012. Toto jednak svedčí o nekvalitnej práci PPA, ale tiež to vyvoláva dôvodnú pochybnosť, či sa správne orgány dostatočne zaoberali vecou a rozlišovali medzi nehnuteľnosťami, ktoré sú skutočne predmetom projektu a či posudzovali nehnuteľnosti, ktorých sa tento projekt týka. Pokiaľ žalovaný (resp. PPA) vyžadovali od žalobcu dodržiavanie zmluvy o poskytnutí PPA, predovšetkým článok VII bod 2, 11 a 13, túto skutočnosť vzhľadom na vyššie opísaný rozpor žalobou napadnuté rozhodnutia dostatočne presne a bez pochybností nepreukazujú a pokiaľ správne orgány mali za to, že žalobca porušil vyššie uvedené zmluvné ustanovenia, mali bez pochybností objasniť, že nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXX, k.ú. Lubiná sú nehnuteľnosťami týkajúcimi sa projektu a zmluvy o poskytnutí NFP. Pokiaľ však takéto objasnenie v rozhodnutiach chýba, nemožno považovať posúdenie zisteného skutkového stavu žalovaným za zákonné. Záverom súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach založených rozmeroch každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku. K ostatným námietkam žalobcu, ktoré súd vyhodnotil ako právne irelevantné, resp. nedôvodné: Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že samotné zriadenie exekučných záložných práv má zabezpečovaciu funkciu a akcesorický charakter, nebolo súdu celkom zrejmé, čo týmito námietkami žalobca sledoval. Zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach možno v rámci exekúcie predajom nehnuteľností. Exekúcia predajom nehnuteľností je jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, ktorý sa uskutočňuje v rámci už prebiehajúcej exekúcie. To znamená, že pokiaľ nezačne exekučné konanie, nemožno uvažovať o spôsobe exekúcie a ani o prípadnom zriadení exekučného záložného práva. Preto pokiaľ na predmetných nehnuteľnostiach (uvedených na LV č. XXX, k.ú. Lubiná ) bolo zriadené exekučné záložné právo, celkom iste prebiehalo na tento majetok exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu súd nemohol prisvedčiť vyššie opísaným argumentom žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal preklúziu možnosti uložiť povinnosť zaplatiť odvod v zmysle § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, poukazuje súd na to, že k najskoršiemu termínu, kedy mohlo dôjsť k hypotetickému porušeniu finančnej disciplíny, bol dátum uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP, teda deň 24.02.2009. Päťročná prekluzívna lehota podľa § 31 ods. 14 zákona č. 523/2004 Z.z. uplynula dňom 24.02.2014. Keďže prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 14.06.2013, urobil tak ešte v rámci uvedenej prekluzívnej lehoty. Pokiaľ žalobca namietal zmätočnosť výroku, v ktorom sa podľa neho nachádza ustanovenie zákona, ktoré neexistuje, súd nemohol túto námietku považovať za dôvodnú. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že žalobca porušil finančnú disciplínu podľa § 31 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že prvostupňový správny orgán mal na mysli ustanovenie § 31 ods. 1 písm. n/ uvedeného zákona a z odôvodnenia rozhodnutia to bezpochyby vyplýva. Treba tiež zdôrazniť, že v priebehu celého konania nebolo pochybností o tom, že správne konanie proti žalobcovi vedie správny orgán z dôvodu, že podľa jeho názoru porušil finančnú disciplínu porušením pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté v zmysle § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo žalobcovi priznané právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c, §18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (2013) v sume 130,16 € + režijný paušál 7,81 €+ DPH, - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (1/2014) v sume 134 € + režijný paušál 8,04 € + DPH, - písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie (9/2014) v sume 134 € + režijný paušál 8,04 € + DPH, - účasť na pojednávaní (14.01.2015) v sume 139,83 €+ režijný paušál 8,39 € + DPH, - účasť na pojednávaní (vyhlásenie rozsudku - 28.01.2015) v sume 69,92 €+ režijný paušál 8,39 € + DPH Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 848,29 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. účet jeho právneho zástupcu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.