Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200098 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200098.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Marián Trenčan a členov senátu: JUDr. Vlastimil Pavlikovský, Mgr. Viliam Pohančeník, v právnej veci žalobcu: V. O., nar. XX.XX.XXXX, G. 8, Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-P-64/BA-KDI21-2012 zo dňa 20.11.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: N.-P-XX/BA-KDIXX-XXXX zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V č.p.: T.-P- XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa 07.10.2013 m e n í v časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 300 eur. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.01.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRPZ-P-XX/BA-KDIXX-XXXX zo dňa 20.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č.p. T.-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa 07.10.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 500 eur za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 09.12.2011 v čase okolo 15:50 hod. v Bratislave na Z. ul. smerom na X. cestu ako vodič neuposlúchol výzvu policajta súvisiacu s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a to tým, že sa odmietol podrobiť vyšetreniu na alkohol elektrickým prístrojom Alcotest, či nie je pod vplyvom alkoholu; konanie žalobcu bolo kvalifikované ako porušenie § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o cestnej premávke). Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.p.: N.-P-XX/BA- KDIXX-XXXX zo dňa 12.07.2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č.p.: T.-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa 20.06.2012 bol uznaný vinným zo spáchania vyššie uvedeného priestupku a bola mu uložená pokuta 300 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č.k. 1S 209/2012-40 zo dňa 16.05.2013 zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca ďalej uviedol, že 07.10.2012 bol znovu predvolaný na ORPZ ODI v Bratislave V, kde správny orgán prvého stupňa argumentoval výpoveďami policajtov, ktoré žalobca spochybnil s tým, že ide o ich subjektívne vyjadrenia. Tvrdil, že pri jazde na bicykli v čase spáchania prejednávaného skutku nemal obidve chodidlá na pedáloch, že bicykel držal za riadidlá a tlačil cez priechod pre chodcov, čiže bol chodec. Aj keď išlo o ten istý skutok ako v predchádzajúcich zrušených rozhodnutiach, správny orgán zvýšil pokutu na 500 eur. Toto rozhodnutie považoval žalobca za nezákonné, nakoľko nebolo preukázané, že by sa priestupku dopustil. Tvrdil, že svojim konaním nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom, a to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. K skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 09.12.2011 idúc na bicykli z obchodu oslovil policajtov, ktorí parkovali pred predajňou Lidl v Petržalke a podpichol ich, „všetko v rámci slušnosti“. Po niekoľkých minútach ho zastavili na chodníku, keď prešiel s bicyklom cez priechod pre chodcov na druhú stranu cesty. Tvrdil, že nemal obidve chodidlá na pedáloch a preto nebol cyklistom. Policajti kontrolovali jeho totožnosť, chceli aby sa podrobil dychovej skúške na alkohol, čo žalobca odmietol, nakoľko si nebol vedomý porušenia pravidiel cestnej premávky. Uviedol, že mu policajti chceli dať podpísať zápisnicu, čo odmietol, prinútili ho k tomu pod hrozbou predvedenia a držania 24 hodín na oddelení na zistenie totožnosti. Tvrdil, že zápisnicu podpísal proti svojej vôli s vyjadrením, že s ňou nesúhlasí, potom ho policajti prepustili. Na záver žalobca poprel spáchanie priestupku a uviedol, že si počínal tak, aby neporušil ani neohrozil plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri posudzovaní, či sa žalobca dopustil protiprávneho konania, vychádzal zo spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj úradný záznam členov hliadky, ktorých tvrdenia podporujú aj ich svedecké výpovede. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 09.12.2011 v čase o 15:50 hod. v Bratislave na Betliarskej ulici hliadka PZ spozorovala cyklistu, ktorý prechádzal vo vzdialenosti 5 metrov od priechodu pre chodcov na bicykli a podľa hliadky PZ vykazoval známky požitia alkoholu. Cyklista bol hliadkou PZ zastavený a vyzvaný, aby predložil doklad totožnosti. Na túto výzvu žalobca reagoval slovami, že pri sebe žiadny doklad totožnosti nemá, hliadke nadiktoval svoje osobné údaje a lustráciou prostredníctvom operačného strediska bolo zistené, že ide o žalobcu. Tento bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, čo však odmietol, taktiež odmietol vykonať lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi. Hliadke uviedol, že pred polhodinou vypil alkohol. Zo žalobcom bola na mieste nehody spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, s ktorou bol žalobca oboznámený, bol poučený o svojich právach, čo potvrdil svojim podpisom. Pri ústnom pojednávaní žalobca tvrdil, že v čase skutku bicykel tlačil po priechode, bol chodcom, s výpoveďou príslušníkov PZ nesúhlasil, prístup policajtov považoval za neadekvátny. Nevidel dôvod, prečo mal byť podrobený dychovej skúške. Žalovaný poukázal na § 2 ods. 2 písm. u/, m/, v/ zákona o cestnej premávke a s poukazom na vyššie uvedené zistenia konštatoval, že žalobca v čase skutku viedol nemotorové vozidlo. Uviedol, že podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami, na základe ktorých žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, je správa o výsledku objasňovania priestupku a úradný záznam hliadky PZ. Nezistil okolnosti smerujúce k tomu, že hliadka PZ konala v rozpore so zákonom alebo sledovala iný zámer. Svedecké výpovede členov hliadky sú podľa žalovaného považované za relevantné dôkazy, ktoré podporujú priebeh skutku vyplývajúci zo spisového materiálu. Podľa žalovaného z nich vyplýva, že žalobca v čase skutku viedol bicykel a to tak, že šliapal do pedálov. Tvrdenie, že nemal pri prechode cez priechod pre chodcov nohy na pedáloch, žalobca uviedol až pred správnym orgánom prvého stupňa a v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, nie však v správe o výsledku objasňovania priestupku. Vykonaným dokazovaním považoval žalovaný za nespochybniteľné, že žalobca bol v čase skutku vodičom nemotorového vozidla a jeho povinnosťou vyplývajúcou zo zákona bolo uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a to podrobiť sa vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu dychovou skúškou. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý uloženú sankciu odôvodnil tým, že žalobca sa dopustil porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, pri ktorom však nedošlo k vážnejším následkom. Nakoľko žalobca si nie je vedomý spáchania priestupku a neobjasnil okolnosti, za ktorých skutok spáchal, nemal správny orgán možnosť na ne prihliadať. Žalovaný prihliadol na osobu žalobcu, ktorý sa ako vodič motorového vozidla v minulosti dopustil toho istého priestupku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je potrebné podľa § 250j ods. 5 O.s.p. zmeniť. Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1, 2 O.s.p.) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 25.02.2015. Z obsahu pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S 209/12-40 zo dňa 16.05.2013 zrušil rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č.p.: N. zo dňa 12.07.2012 v priestupkovej veci žalobcu, ktorého sa mal dopustiť na vyššie opísanom skutkovom základe, a to podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. Vec vrátil Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že správny orgán postupoval v konaní nedôsledne, keď dostatočným spôsobom neobjasnil sporné skutočnosti a to či žalobca pri spáchaní skutku viedol bicykel a bol teda vodičom nemotorového vozidla, alebo nemal chodidlá na pedáloch vozidla a preto vodičom nebol. Poukázal na vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobcu a príslušníkov PZ a uviedol, že ak vina obvineného z priestupku nie je spoľahlivo preukázaná, je v prípade pochybností nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Krajské riaditeľstvo PZ rozhodnutím zo dňa 17.07.2013 zrušilo rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V č.p. T. zo dňa 20.06.2013 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 26.08.2013 vykonal výsluch svedkov V. N. a O. Y. , ktorý ako členovia motohliadky v služobnom obvode OO PZ Petržalka - Juh zaznamenali žalobcov priestupok, pričom obaja v podstate zhodne vypovedali, že počas hliadkovania videli cyklistu, ktorý prechádzal na bicykli mimo priechodu pre chodcov cez cestu, pričom zo štýlu jazdy sa im javilo, že je pod vplyvom alkoholu. Na ceste na Z. ul. smerom na X. cestu muža zastavili a legitimovali a zistili, že ide o žalobcu. Keďže pri kontrole bolo podľa policajtov zjavné, že žalobca je pod vplyvom alkoholu, vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške, čo tento odmietol. Správu o výsledku objasňovania priestupku podľa výpovede oboch svedkov podpísal žalobca sám a bez nátlaku, k jeho obsahu sa vyjadril písomne. Obaja policajti tiež zhodne vypovedali, že žalobca prechádzal cez cestu mimo priechodu pre chodcov tak, že sedel na bicykli a šliapal do pedálov. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2013 bol vypočutý aj žalobca, ktorý nesúhlasil s výpoveďami policajtov a tvrdil, že bicykel tlačil po priechode a nedopustil sa žiadneho porušenia predpisov. Nevidel preto dôvod, prečo by mal byť podrobený dychovej skúške. Rozhodnutím č.p.: T.-P-XXX/BAV-OBCP-XXXX zo dňa 07.10.2013 Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V opätovne uznalo žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ ZOP a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ ZOP mu uložila pokutu vo výške 500 eur a povinnosť uhradiť trovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. p.: KRPZ-P-XX/BA-KDIXX- XXXX zo dňa 20.11.2013 zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07.10.2013 potvrdil z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestnej premávke cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií (ďalej len "cesta") vodičmi vozidiel a chodcami. Podľa ods. 2 na účely tohto zákona sa ďalej rozumie: m) nemotorovým vozidlom prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písmena f) a bicykel vybavený pomocným motorom so zdvihovým objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 25 km.h-1 alebo bicykel vybavený pomocným elektrickým motorom s trvalým menovitým výkonom do 0, 25 kW, ktorého výkon sa progresívne znižuje a nakoniec sa preruší, keď vozidlo dosiahne rýchlosť 25 km.h-1 alebo keď vodič prestane šliapať do pedálov; u) vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo; v) vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka. Podľa § 3 ods. 1 zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa ods. 2 písm. c/ účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 69 ods. 1 zákona o cestnej premávke Policajt je oprávnený: d) vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo; g) kontrolovať dodržiavanie povinností účastníka cestnej premávky alebo iných osôb podľa tohto zákona. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že policajt je v rámci kontroly dodržiavania povinností účastníkov cestnej premávky oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo. Vodičom sa rozumie aj osoba, ktorá vedie nemotorové vozidlo, pričom za nemotorové vozidlo sa považuje aj vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily (bicykel). Posúdenie otázky, či žalobca dňa 09.12.2011 po zastavení policajnou hliadkou bol povinný podrobiť sa na výzvu policajta skúške, či nie je pod vplyvom alkoholu, závisí od zistenia, či bol vodičom bicykla (nemotorového vozidla pohybujúceho sa pomocou jeho sily), to znamená či ho poháňal šliapaním do pedálov, alebo či kráčal a bicykel tlačil vedľa seba. V tejto súvislosti žalovaný správne poukázal na správu o výsledku objasňovania priestupku, ktorá bola spísaná bezprostredne po skutku, v ktorej žalobca uviedol, že „prešiel“ s bicyklom cez priechod pre chodcov. Službukonajúci policajti do správy uviedli, že žalobca „išiel na bicykli“. V tomto štádiu riešenia veci nebolo žiadnych rozporov, čo znamená „ísť na bicykli“. Pri ústnom prejednávaní priestupku žalobca tvrdil, že pred zastavením hliadkou išiel na bicykli, ale nemal nohy na pedáloch. Neskôr už tvrdil, že bol chodcom a bicykel tlačil vedľa seba. Krajský súd je toho názoru, že od spôsobu, akým sa žalobca v čase skutku s bicyklom pohyboval, sa odvíja dôvod a zmysel policajného zásahu voči žalobcovi. Ak by žalobca bicykel neviedol (nejazdil na ňom), ale tlačil ho vedľa seba, nemali by policajti dôvod a ani právomoc ho zastavovať, legitimovať a vydávať mu pokyn, aby sa podrobil skúške na alkohol. Pokiaľ by išiel žalobca pešo, celkom iste by sa táto okolnosť premietla do správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorú možno považovať za autentický odraz skutočnosti, keďže vznikla bezprostredne po zistení skutku, kedy zúčastnené osoby spravidla nepredvídajú dôsledky svojich postojov a nemajú dôvod interpretovať realitu inak, ako sa stala. Svedeckými výpoveďami policajtov prejednávajúcich žalobcov priestupok, ktoré sú v súlade s ostatnými v konaní zistenými skutočnosťami, bolo preukázané, že žalobca pred zastavením policajnou hliadkou viedol bicykel tak, že šliapal do pedálov. Postavenie vodiča so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami by žalobca nestratil ani v prípade, že by nemal nohy na pedáloch, ako to pôvodne tvrdil, ale by toto vozidlo poháňal vlastnou silou iným spôsobom (napr. odrážaním sa nohami od zeme). Žalobcovu verziu o tom, že cez cestu prechádzal peši a bicykel tlačil, považoval krajský súd za nevierohodnú, priečiacu sa ostatným skutkovým zisteniam z priestupkového konania. Na viac túto verziu ponúkol žalobca až potom, čo skoršie rozhodnutia správnych orgánov boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom na uvedené považoval súd záver žalovaného, že žalobca bol ako vodič nemotorového vozidla povinný uposlúchnuť výzvu policajta na podrobenie sa vyšetreniu na alkohol, za dostatočne skutkovo a právne podložený a pokiaľ tak žalobca urobiť odmietol, dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Za spáchanie uvedeného priestupku bolo možné v zmysle zákona uložiť žalobcovi pokutu vo výške od 300 eur do 1300 eur. Skorším rozhodnutím, ktoré bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, bola žalobcovi uložená pokuta na spodnej hranici zákonnej sadzby vo výške 300 eur. V ďalšom konaní bola pokuta zvýšená na 500 eur, avšak bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom zmenili skutkové alebo právne okolnosti prípadu, s výnimkou toho, že žalobca úspešne realizoval svoje právo obrátiť sa na správny súd so žalobou o preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovaného v jeho priestupkovej veci. Nakoľko žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nijako nezdôvodnili zvýšenie pokuty z pôvodne uložených 300 eur na 500 eur v neskoršom rozhodnutí, možno sa len domnievať, že práve postoj žalobcu ku konaniu a využívanie všetkých prípustných opravných prostriedkov mohlo mať za následok sprísnenie sankcie uloženej žalobcovi. Takýto postup správnych orgánov však považuje krajský súd za neprípustný. Preto využil oprávnenie tzv. plnej jurisdikcie správneho súdu v konaní o sankciách a zmenil napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa tak, že znížil pokutu uloženú žalobcovi na sumu 300 eur. Prihliadol pritom na nižšiu závažnosť skutku, keďže sa ho žalobca dopustil ako vodič nemotorového vozidla. Vzal tiež do úvahy, že v súvislosti s predmetným skutkom nevznikla žiadna škoda ani iný nepriaznivý následok. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 250j ods. 5 a § 250i ods. 2 O.s.p. zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, čím v rozsahu výroku tohto rozsudku nahradil rozhodnutia správnych orgánov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko s výnimkou posúdenia primeranosti výšky sankcie bolo rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.