Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/14/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200112 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobkyne: O.. X. G., T. 3, J., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Arendacký, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava za účasti: VILLA RUSTICA s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 44 211 601, zastúpený: advokátskou kanceláriou G. Lehnert, k.s., so sídlom Rajská ul. č. 7, Bratislava, IČO: 31 347 762 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA- OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.01.2014 sa domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný úrad životného prostredia vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch (Vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., J.. Účelom stavby bolo: úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - sever. Uviedla, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, pretože správny orgán pri rozhodovaní sledoval záujmy investora a nebral ohľad na záujmy ostaných osôb priamo dotknutých zamýšľanou výstavbou Odvodňovacieho koryta SO.04/1 (ďalej len Odvodňovacie koryto), ale aj požiadavkami na ochranu životného prostredia ako takého. Poukázala, že zamýšľaná výstavba odvodňovacieho koryta povedie cez časť pozemku XXXX/X, ktorej sa stala vlastníčkou na základe vydržania, a preto stavebný úrad mal prerušiť konanie do vyriešenia vlastníckych vzťahov. Žalovaný vybavil túto námietku poukazom na dôkazy, ktoré boli vykonané až rozhodnutí prvostupňového orgánu, čím žalovaný znemožnil žalobkyni sa k týmto dôkazom vyjadriť v rámci odvolacieho konania. Ide o geodetické zameranie kadiaľ má viesť Odvodňovací kanál z júla 2013 a o prepracovanie projektovej dokumentácie pre výstavbu Odvodňovacieho koryta. Navyše žalovaný v rozhodnutí neuvádza z ktorých konkrétnych údajov geodetického zamerania vyplývajú tvrdenia žalovaného o realizácií odvodňovacieho kanála mimo tej časti parcele č. XXXX/X, ktorá bola žalobkyňou vydržaná. Žalovaný sa zaoberal iba tým, či vlastníkom parcele č. XXXX/X (mimo časti, ktorá bola žalobkyňou vydržaná) je Hlavné mesto SR Bratislava. Nezaoberal sa, či aj ostatné pozemky kadiaľ má odvodňovací kanál viesť sú majetkovo právne vysporiadané a stavebník má právo oprávňujúce ho k realizácii stavby na týchto pozemkoch. Stavba sa má realizovať aj na pozemkoch č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X. Z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že na parcele č. XXXX/X nie je list vlastníctva založený. Preto ak investor preukazoval oprávnenie stavať na tejto parcele nájomnou zmluvou uzavretou s mestom Bratislava, tak to nestačí, nakoľko mesto Bratislava nepreukázalo oprávnenie prenajímať tento pozemok. V dôsledku tejto skutočnosti je neplatná aj celá nájomná zmluva, nakoľko text nájomnej zmluvy zaoberajúci sa uvedenou parcelou nie je oddeliteľný od ostatnej časti nájomnej zmluvy. Za danej situácie neboli splnené podmienky k tomu, aby stavba Odvodňovacieho kanála bola povolená. Ak nie je známy vlastník parcely č. XXXX/X, stavebný úrad mal konanie prerušiť. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s tým, že podľa územného rozhodnutia zo dňa 12.07.2012 Odvodňovacie koryto malo viesť cez parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., ale v stavebnom povolení sa uvádza, že stavba bude realizovaná na parcele č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K.. Namietala, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkami žalobkyne, uvedenými v odvolaní, keď prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s námietkami niektorých ďalších účastníkov konania, ku ktorým správny orgán uviedol, že tieto mali byť vznesené už v územnom konaní. Toto jeho stanovisko považuje žalobkyňa za nesprávne s poukazom na ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Žalovaný tiež sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal absolútnou nevhodnosťou povoľovanej stavby a riešenia odtoku z retenčnej nádrže. Odvodňovacie koryto nie je dimenzované na meniace sa klimatické podmienky, najmä čoraz častejšie mimoriadne výdatné zrážky, ktoré nebude schopné absorbovať. Celkové riešenie je navyše nebezpečné, nezohľadňuje skutočnosť, že priestor stavby bude tvoriť prirodzené prostredie na hry pre deti z okolitých bytoviek domov a takisto z rodinných domov, ktorých pozemky budú priamo pri Odvodňovacom koryte. Stavba je absolútne nechránená, prístup k nej nie je nijako obmedzený. Tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie, že z retenčnej nádrže bude odvádzaná iba nezávadná voda. Voda v retenčnej nádrži je zanesená, usadzujú sa v nej sinice a ďalšie nečistoty. Ak by voda z retenčnej nádrže bola odvádzaná povrchovým odvodňovacím korytom a nie potrubím v zemi, je nielen v rozpore so záujmami dotknutých osôb, ale aj v rozpore s verejným záujmom. Poukazovanie na to, že správanie sa majiteľov pozemkov susediacich s parcelným č. XXXX/X spôsobuje zamedzenie prirodzenému odtoku a nepriaznivej akumulácii zrážkových vôd v mieste dna údolia je neodôvodnené a ide o účelové tvrdenie. Skutočnosť je taká, že problém nastal až vtedy, ak investor VILLA RUSTICA, s.r.o. zrealizoval výstavbu bytových domov a začal v rozpore s kolaudačným rozhodnutím vypúšťať z retenčnej nádoby zachytenú vodu. Žalovaný pri rozhodovaní nebral zreteľ na list Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. č. 23768/2013/4020/Ing.Ia zo dňa 31.07.2013. Z listu vyplýva, že pri začatí prípravných prác s vybudovaním obytných domov sa v danej lokalite uvažovalo s odkanalizovaním obytného súboru vybudovaním nového kanalizačného zberača so zaústením do zberača S a s modernizovaním čističky odpadových vôd v Devínskej Novej Vsi. Žalovaný nezisťoval, či je vybudovaný zberač S a či je modernizovaná čistička odpadový vôd a či povolená stavba odpadového kanála je v súlade s tou dokumentáciou, keď sa spúšťali práce na príprave výstavby obytných domov a či vyúsťuje do zberača S. V liste sa ďalej uvádza, že podmienkou pripojenia dažďovej kanalizácie na systém BVS je uzavretie zmluvy s investorom na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku. Ďalšie pochybenia žalovaného spočívajú v tom, že projekty stavieb retenčnej nádrže a odvodňovacieho koryta nevyhotovila k tomu oprávnená osoba, t.j. autorizovaný inžinier pre vodohospodárske stavby. Žalovaný ďalej pochybil v tom, že chýba celkové koncepčné riešenie odvedenia dažďových vôd z predmetného územia, v dôsledku klimatických zmien neboli projekty posúdeného podľa trvania a množstva prívalových dažďov, pre vybudovanú retenčnú nádrž nie je vypracovaný dočasný manipulačný poriadok nádrže. Vzhľadom na riešenie odvedenia prívalových a dažďových vôd chýba vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik závod Bratislava. Uviedla, že výstavba odvodňovacieho koryta nie je v súlade s územným plánom časť „C" Záväzná časť územného plánu hlavného mesta Bratislavy v znení zmien a doplnkov 01 a 02. V časti C.1. sa požaduje rešpektovať pre Mestskú časť Bratislava - Dúbravka: priority zachovania ekostabilizačných funkcií a krajinného obrazu mesta. Odvodňovacie koryto týmto požiadavkám nezodpovedá. Tým, že retenčná nádrž Koryto má byť vypúšťaná do Dúbravského potoka cez Odvodňovacie koryto, absentuje súhlasné stanovisko Povodia riek Dunaja a Moravy. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutím č. OÚ-BA-OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013 žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Bratislava č. OSVS/2013/0350/KOR/ IV-4156 zo dňa 29.05.2013, ktorým bolo vydané povolenie na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parcelné číslo XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, katastrálne územie K. pre stavebníka VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava. Účelom stavby bola úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - Sever. Funkčná stavba obnovuje funkciu prirodzeného gravitačného odvedenia zrážkových vôd a topiaceho sa snehu z priľahlého územia údolným profilom tak, ako je to zakreslené v Územnom pláne Hlavného mesta Bratislavy a v genereli vodných tokov mesta Bratislavy. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania bol opätovne a dôkladne posúdený celý spisový materiál, správny orgán vyhodnotil a vysporiadal sa so všetkými dôvodmi špecifikovanými v odvolaní a súčasne preskúmal aj súlad prvostupňového rozhodnutia s verejným záujmom. Pokladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia boli odborné vyjadrenia, záväzné stanoviská, ktoré potvrdili súlad stavby s verejným záujmom a požiadavkami, ktoré právne predpisy kladú na takýto druh stavby. Žalovaný upozornil, že uskutočnenie navrhovanej stavby Odvodňovacieho koryta sa povolilo v území, ktoré je Územným plánom Hlavného mesta Bratislavy i generelom vodných tokov mesta Bratislavy určené (i zakreslené) a plní funkciu prírodného údolia, ktorým sa prirodzeným gravitačným spádom odvádzajú zrážkové vody a topiaci sneh zo širšieho priľahlého územia, nielen z retenčnej nádrže, voči ktorej opakovane žalobca namieta. Povoľovanou stavbou sa teda nerieši odtok zrážkových vôd novým spôsobom, ale sa iba obnovuje pôvodná funkcia tohto územia, ktorá bola zamedzená činnosťou vlastníkov záhrad pozdĺž tohto územia, ktorí časti pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K. vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava neoprávnene zabrali a vybudovali na nich rôzne nepovolené stavby a terénne úpravy. III. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 1S 14/2014-51 zo dňa 31.7.2014 bol do konania pribratý účastník správneho konania VILLA RUSTICA s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 44 211 601, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Pribratý účastník vo vyjadrení zo dňa 20.04.2015 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že napadnuté druhostupňové rozhodnutie o povolení na vodnú stavbu v čase jeho vydania v zmysle ust. § 71 ods. 17 písm. b) vodného zákona nepodliehalo súdnemu preskúmaniu, preto by mal súd v tejto veci konanie zastaviť. Poukázal, že zákonom č. 409/2014 Z.z., ktorým sa novelizoval vodný zákon s účinnosťou od 15.01.2015 bolo ustanovenie § 71 ods. 17 vodného zákona vypustené a od uvedeného dátumu súdnemu prieskumu podliehajú aj rozhodnutia o povolení na vodné stavby (§ 26 vodného zákona). Napadnuté rozhodnutie bolo však vydané pred účinnosťou predmetnej novely vodného zákona, a teda nepodlieha súdnemu prieskumu. Podľa účastníka konania žalobkyni nebolo napadnutým rozhodnutím zasiahnuté do základných ľudských práv a slobôd, a to ani do jej údajného vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX/X, a preto nie je daný dôvod preskúmania súdom, ani pri zohľadnení záverov uvedených v zmysle nálezu Ústavného súdu SR. Uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave ako prvostupňový stavebný úrad oznámením č. ZPS/2012/07621/KOR/IV-ozk zo dňa 14.12.2012 oznámil účastníkom konania začatie stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania verejnou vyhláškou a zároveň určil účastníkom konania na podanie námietok a pripomienok lehotu 7 dní od doručenia oznámenia. Žalobkyni bolo doručené predmetné oznámenie poštou dňa 27.12.2012, teda o začatí stavebného konania vedela. Žalobkyňa do10.01.2013, kedy uplynula Lehota na uplatnenie pripomienok a námietok k vydaniu stavebného povolenia na stavbu „Odvodňovacie koryto SO.04/1" žiadne námietky voči vydaniu stavebného povolenia na stavbu Odvodňovacieho koryta nepodala. Žalobkyňa v lehote do 10.01.2013 podala na správnom orgáne len vyjadrenie zo dňa 27.12.2012 pričom k svojmu vyjadreniu priložila kópiu námietok zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012. Z týchto podaní však nevyplývajú žiadne námietky voči vydaniu stavebného povolenia na stavbu Odvodňovacieho koryta. Až po uplynutí lehoty na predkladanie pripomienok a námietok podala žalobkyňa na správnom orgáne podaním zo dňa 09.05.2013 námietku, že je spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X. V predmetnom podaní uviedla aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa však týkali retenčnej nádrže, a nie stavby odvodňovacieho koryta. Listom zo dňa 22.05.2013 žiadala o prerušenie konania v zmysle ust. § 137 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania ohľadne časti pozemku parc. č. XXXX/X proti vlastníkovi tohto pozemku (Hlavné mesto SR Bratislava). Žalobkyňa teda neuplatnila včas riadne relevantné námietky k vydaniu stavebného povolenia na stavbu Odvodňovacieho koryta a občiansko-právnu námietku o údajnej existencii jej vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX/X uplatnila až po stanovenej lehote, a preto v zmysle ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona nemožno na ňu prihliadať. Rovnako nemožno prihliadať na nové námietky žalobkyne uvedené v jej odvolaní zo dňa 22.06.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu a ani na jej námietky uvedené v žalobe zo dňa 24.01.2014 k predmetnej stavbe s výnimkou tých, ktoré má skúmať stavebný úrad v rámci stavebného (vodoprávneho) konania zo zákona. Stavebný úrad konštatoval už v prvostupňovom rozhodnutí, že stavba Odvodňovacieho koryta má byť uskutočnená na tej časti pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorú sa nevzťahuje súdny spor žalobkyne a rovnako aj žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s predmetnou námietkou žalobkyne. Tiež neobstojí námietka žalobkyne, že projektová dokumentácia bola zmenená až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, nakoľko aktualizovaná projektová dokumentácia bola doložená stavebníkom dňa 26.04.2013 (t.j. viac ako jeden mesiac pred vydaním prvostupňového rozhodnutia) listom zo dňa 25.04.2013. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí poukázal v súvislosti s vyznačením trasovania Odvodňovacieho koryta aj na geodetické zameranie a kartografické spracovanie predmetu nájmu podľa zmluvy č. XXXX XXXX XX XX o nájme pozemku vyhotovené podnikateľom S. T. - W.-N. a autorizačne overené W.. O. P. dňa 24.07.2013, ktoré bolo vyhotovené až po prvostupňovom rozhodnutí, ktoré však doložil pribratý účastník - stavebník VILLA RUSTICA, s.r.o. ako prílohu k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne zo dňa 22.06.2013 proti prvostupňovému rozhodnutiu a slúži na spresnenie trasovania Odvodňovacieho koryta a nie na účely trasovania Odvodňovacieho koryta v stavebnom konaní. Napadnutým rozhodnutím sa nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne ani v prípade, že žalobkyňa bude úspešná v spore o určenie vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX/X. V prípade, že súd dospeje k záveru, že je oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie napriek jeho nepreskúmateľnosti v zmysle ust. § 248 písm. d) O.s.p., pribratý účastník navrhol, aby súd žalobu zamietol. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA- OOP3-2013/13570-HAN zo dňa 15.11.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bolo podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) vydané povolenie stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, k.ú. K., J.. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že stavebník VILLA RUSTICA, s.r.o. podal dňa 31.10.2012 na Obvodný úrad životného prostredia Bratislava žiadosť o vydanie stavebného povolenia na objekt vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XX, č. XXXX/ X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, k.ú. K., J.. Uvedeným dňom bolo začaté stavebné konanie. Orgán štátnej vodnej správy vyhodnotil navrhovaný okruh účastníkov konania s ohľadom na skutočnosť, v akom rozsahu sú dotknuté práva a oprávnené záujmy a rozšíril ho aj na vlastníkov susedných pozemkov, ktoré by mohli byť dotknuté výstavbou vodnej stavby. Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave listom č.j. ZPS/2012/07621/KOR/IV - ozk. zo dňa 14.12.2012 oznámil účastníkom konania začatie konania verejnou vyhláškou a zároveň určil účastníkom konania na podanie námietok a pripomienok lehotu 7 dní od doručenia oznámenia. Stavebný úrad zároveň v predmetnom oznámení poučil účastníkov konania, že na neskôr podané pripomienky a námietky sa neprihliada. Z dôvodu, že stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, upustil v zmysle ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli stavebného úradu dňa 19.12.2012. Za deň doručenia oznámenia sa považuje deň 03.01.2013, t.j. 15 deň odo dňa vyvesenia (§ 26 ods. 2 správneho poriadku). Lehota na uplatnenie pripomienok a námietok k vydaniu stavebného povolenia na stavbu „Odvodňovacie koryto SO.04/1" uplynula dňa 10.01.2013. Predmetné oznámenie bolo žalobkyni zároveň doručené poštou dňa 27.12.2012. V konaní v zákonnej lehote uplatnila námietky aj žalobkyňa vyjadrením zo dňa 28.12.2012, ku ktorému priložila kópiu námietok zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012. Podľa správneho orgánu žalobkyňa týmto vyjadrením neposkytla žiadne námietky k stavebnému konaniu. K svojmu vyjadreniu priložila kópiu námietok k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012 vydaného Stavebným úradom Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č.k. SU-15150/4612/2012/Zr. Dňa 23.05.2013 žalobkyňa podala žiadosť o prerušenie konania v zmysle ust. § 137 ods. 2 stavebného zákona z dôvodu vznesenej námietky, že je spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K., J.. Správny orgán námietku žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Z podanej žaloby na súd zistil, že žalobkyňa sa domáha vlastníckeho práva len na časť pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K., a to tej, kde sa vykonali nepovolené terénne úpravy, ktoré Mestská časť Bratislava - Dúbravka nariadila odstrániť rozhodnutím č. SU-6146/3790/2013/O-11/Zr zo dňa 03.05.2013. Na tejto časti pozemku nemá byť predmetná stavba - Odvodňovacie koryto realizovaná. Stavba má byť realizovaná na tej časti pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. K. vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá je nedotknutá súdnym podaním a výsledok súdneho konania na túto časť parcely neovplyvní realizáciu stavby. Preto podľa správneho orgánu podmienky na prerušenie stavebného konania neboli splnené. Uviedol, že žalobkyňa je od začiatku konania účastníkom konania z titulu vlastníctva nehnuteľnosti susediacej s pozemkom parc. č. XXXX/X, k.ú. K., J.. K stavebnému konaniu boli predložené doklady: 1. rozhodnutie o umiestnení stavby vydané MČ Bratislava - Dúbravka z 12.07.2012, č.j. SU-11059/1977/2012/U-16/Zr, 2. súhlas podľa § 120 stavebného zákona vydaný MČ Bratislava Dúbravka č. SU-15339/4843/2012/Zr. zo dňa 09.10.2012, 3. rozhodnutie o nariadení odstránenia nepovolených stavieb vydané MČ Bratislava - Dúbravka č. SU-6146/3790/2013/O-11/Zr zo dňa 03.05.2014, 4. vyjadrenie mestských lesov v Bratislave č.j. 932/2012 z 9.10.2012, 5. záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č.j. MAGS ORM 53659/11-357261 zo dňa 14.12.2011, 6. vyjadrenie HaZÚ H.M.SR Bratislavy č.j. KRHZ-BA-HZUV6-3160/2012-001 zo dňa 19.10.2012, 7. hydrogeologický posudok vypracovaný O.. I. S. z novembra 2012, 8. vyjadrenie OUŽP v Bratislave, Odboru štátnej vodnej správy, ochrany prírody a krajiny a odpadového hospodárstva, 9. výpis z LV č. XXX - čiastočný, kópia z katastrálnej mapy, 10. splnomocnenie žiadateľa na zastupovanie stavebníka v konaní, 11. zmluva o nájme pozemkov medzi stavebníkom a Hl. mestom SR Bratislavou. V konaní stavebník preukázal, že má k pozemkom určeným na zastavanie iné ako vlastnícke právo. K žiadosti bola predložená predpísaná projektová dokumentácia, ktorá je vypracovaná oprávneným projektantom a zohľadňuje všeobecné technické požiadavky na výstavbu a ochranu životného prostredia. Orgán štátnej vodnej správy preskúmal žiadosť stavebníka v zmysle príslušných ustanovení vodného zákona a stavebného zákona a zistil, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania. Zistil, že navrhované riešenie je žiadateľom technicky zdôvodnené a podľa preskúmania predložených dokladov nie sú ohrozené ani poškodené vodohospodárske a všeobecné záujmy, preto vydal prvostupňové rozhodnutie. Na základe takto zisteného skutkového stavu Obvodný úrad životného prostredia Bratislava rozhodnutím č. OSVS/2013/0350/KOR/IV-4156 zo dňa 29.05.2013 vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (Vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., J.. Účelom stavby bolo: úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - sever. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 22.6.2013, v ktorom namietala, že správny orgán nesprávne posúdil existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom, na ktorých má stavba stáť. Uviedla, že povoľovaná stavba bude v časti postavená práve na vydržanej časti pozemku parc. č. XXXX/X, ktorá je v teréne oplotená plotom. Samotný zástupca stavebníka na ústnom pojednávaní dňa 06.11.2012 v konaní o nariadení odstránenia nepovolených stavieb a terénnych úprav na parc. č. XXXX/X uviedol, že „Pre budúcu realizáciu stavby Odvodňovacieho koryta je potrebné odstrániť len oplotenie v zábere stavby". Pokiaľ oplotenie zasahuje do predpokladanej stavby, je zrejmé, že minimálne v časti musí byť povoľovaná stavba na pozemku, ktorý je predmetom vydržania. Z dokumentácie predloženej stavebníkom vyplýva, že povoľovaná stavba bude od hranice pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne umiestnená vo vzdialenosti približne 7 metrov. Uviedla, že stavebný úrad preto pochybil, keď s ohľadom na námietky žalobkyne konanie o odstránení stavieb a terénnych úprav neprerušil. Žalobkyňa ďalej namietala aj spôsob vyporiadania sa s námietkami niektorých ďalších účastníkov konania, ku ktorým správny orgán uviedol, že tieto mali byť vznesené už v územnom konaní, pretože podľa jej názoru sa týmito námietkami správny orgán mal v zmysle ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona zaoberať. Ďalej poukázala na absolútnu nevhodnosť povoľovanej stavby a riešenia odtoku z retenčnej nádrže, a že Odvodňovacie koryto nie je dimenzované na meniace sa klimatické podmienky, voda v retenčnej nádrži je zanesená, usadzujú sa v nej sinice a ďalšie nečistoty, čo je v rozpore nielen so záujmami dotknutých osôb, ale aj v rozpore s verejným záujmom, voda z retenčnej nádrže by mala byť odvádzaná potrubím v zemi. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím tak, že jej odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami, skutočný stav veci zistil náležite a správne použil platné hmotnoprávne predpisy. V. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) vodného zákona, nakladanie s vodami je odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Podľa § 26 ods. 2 vodného zákona, v povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky na uskutočnenie stavby a užívanie stavby. Podľa § 26 ods. 3 vodného zákona, pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 26 ods. 4 vodného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím. Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Podľa § 73 ods. 17 písm. b) vodného zákona, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby (§ 26). Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. V preskúmavanej veci sa krajský súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku (vrátane ust. § 248 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) v spojení s čl. 46 ods. 2 <. poslednou vetou ústavy a či je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd žalobcu. V preskúmavanej veci je nepochybné, že predmetom napadnutého rozhodnutia bolo vydanie povolenia podľa § 26 ods. 1 vodného zákona na uskutočnenie vodnej stavby. V niektorých prípadoch je dovolené „ex lege" odopretie súdnej ochrany vo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01 <. Posledná veta čl. 46 ods. 2 <. ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd." Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neurčuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho preskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie), dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže signalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy. Rešpektovanie tohto príkazu ústavnej normy je okrem iného možné dosiahnuť výkladom zákonného predpisu týkajúceho sa rozhodovacej činnosti súdu ústavne súladným spôsobom. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 <. v spojení s čl. 152 ods. 4 <. ústavy. Keďže podľa čl. 144 ods. 2 ústavy môžu súdy namietať nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, sú tým viac zaviazané k ústavne súladnému výkladu každého zákona týkajúceho sa ich rozhodovacej činnosti. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01 <. Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 37/95 <. rozhodol, že „Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 <. ústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.", pričom vo veci sp. zn. PL. ÚS 18/98 tiež potvrdil, že v prípade, ak dôjde k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne konformným spôsobom, „môže to mať dopad na niektoré zo základných práv a slobôd". Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523248'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. vyžaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523248'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. nemohli dotýkať, či dokonca porušovať základné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ústavy preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992 Zb.%2523%25C8l.152'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy Slovenskej republiky)." Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku 3Sžp/1/2008 zo 4. decembra 2008 vyslovil záver charakterizujúci vzťah životného prostredia a súkromného záujmu pri nakladaní s rôznymi ľudskými benefíciami: „Podľa cit. § 17 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='17/1992 Zb. %252317'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 17/1992 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='17/1992 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> je každý povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na životné prostredie. Zákonodarca takto na jednej strane vymedzil povinnosť jednotlivca formulovanú ako generálnu prevenciu („a priori") v zmysle ústavného čl. 44 ods. 2 a 3 a čl. 20 ods. 3 posledná veta (verejný záujem na ochrane životného prostredia prevyšuje súkromný záujem založený na výhodách dosahovaných pri nakladaní s predmetom vlastníckeho práva) a súčasne ako generálny prostriedok nápravy („a posteriori") proti zhoršovaniu úrovne životného prostredia bez ohľadu na jeho vnútorný postoj k následkom k svojmu správaniu, a na strane druhej nestanovil podmienky, ktoré by správanie jednotlivca k životnému prostrediu ospravedlňovali vo vzťahu k samotným negatívnym následkom. Týmto spôsobom slovenský právny poriadok založil objektívnu zodpovednosť jednotlivca za priaznivý stav životného prostredia bez pripustenia liberačných dôvodov." Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/106/2009 zo dňa 22. júna 2010 vyslovil právny názor, že ,,stavebné povolenie na realizáciu vodnej stavby, nielenže svojou podstatou vždy zasahuje do ústavného práva jednotlivca na priaznivé životné prostredie ale aj svojim bezprostredným umiestnením a z toho vyplývajúcim dopadom na vodný ekosystém zasahuje do veľmi významnej zložky životného prostredia". Z uvedených dôvodov krajský súd jednoznačne konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanému, ktorým bolo vydané povolenie podľa § 26 ods. 1 vodného zákona na uskutočnenie vodnej stavby podlieha súdnemu prieskumu, pretože prísne formalistický prístup súdu by v konečnom dôsledku mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (odopretiu prístupu k súdu) v tak závažnej otázke, akou je ochrana ústavne zaručených základných práv a slobôd. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že Obvodný úrad životného prostredia napadnutým rozhodnutím vydal povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch (Vodný zákon) a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebníkovi VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká 36, Bratislava na uskutočnenie vodnej stavby „SO.04/1 Odvodňovacie koryto" na pozemkoch parc. č. XXXX/ X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie K., J.. Účelom stavby bola úprava odvodňovacieho údolia, napojenie na skolaudovaný vypúšťací objekt s retenčnou nádržou pre odvodnenie územia obytnej zóny J. - sever. Funkčná stavba obnovuje funkciu prirodzeného gravitačného odvedenia zrážkových vôd a topiaceho sa snehu z priľahlého územia údolným profilom tak, ako je to zakreslené v Územnom pláne Hlavného mesta Bratislavy a v genereli vodných tokov mesta Bratislavy. K námietke žalobkyne ohľadom prerušenia konania správnym orgánom je potrebné uviesť, že správny orgán mal preukázané, že trasa Odvodňovacieho koryta ide mimo časti pozemku nárokovanej žalobkyňou v zmysle žaloby voči Hlavnému mestu SR Bratislava o určenie vlastníckeho práva k časti parcely č. XXXX/X, katastrálne územie K., a preto podľa názoru súdu postupoval správne, keď konanie neprerušil, pretože neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Z predloženej dokumentácie k stavbe bolo zrejmé, že stavebník na podklade predloženej námietky týkajúcej sa údajného vydržania časti pozemku parcely č. XXXX/X, katastrálne územie K. žalobkyňou, upravil trasovanie povoľovanej stavby tak, aby sa stavba koryta vyhla súdnym sporom dotknutej časti pozemku parc. č. XXXX/X, katastrálne územie K.. Aj sama žalobkyňa v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu uviedla, že povoľovaná stavby bude umiestnená od hranice pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je v jej vlastníctve vo vzdialenosti približne 7 metrov, preto súd jej námietke nevyhovel. Naviac žalobkyňa bola účastníčkou konania, svojim vyjadrením z 28.12.2012 neposkytla žiadne námietky v lehote do 10.01.2013, k vyjadreniu priložila len kópiu námietok zo dňa 23.10.2012 k oznámeniu o nariadení odstránenia stavieb a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 08.10.2012. Neobstojí ani tvrdenie žalobkyne, že projektová dokumentácia bola zmenená až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, nakoľko aktualizovaná projektová dokumentácia bola predložená stavebníkom dňa 26.04.2013, t.j. pred vydaním prvostupňového rozhodnutia listom označeným ako „aktualizácia projektovej dokumentácie stavby Odvodňovacieho koryta SO.04/1" napriek skutočnosti, že žalobkyňa podala námietku oneskorene. Tejto námietke bolo stavebníkom - pribratým účastníkom vyhovené aj za účelom vyhovenia námietok účastníkov o premostení stavby Odvodňovacieho koryta, z čoho je tiež zrejmé, že stavba Odvodňovacieho koryta neprechádza cez tú časť pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorú si žalobkyňa nárokuje vlastnícke právo. Z projektovej dokumentácie tiež vyplýva, že Odvodňovacie koryto leží iba na pozemku vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy, ku ktorému má stavebník vzťah na základe Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XXXX a žiadnym spôsobom nezasahuje na časť pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorú je uplatnená žaloba. Keďže žalobkyňa neuplatnila riadne a včas relevantné námietky k vydaniu stavebného povolenia na stavbu Odvodňovacieho koryta nemal na ne správny orgán v zmysle ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona ani prihliadať. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobkyne, že ak nie je známy vlastník parcely č. XXXX/X, stavebný úrad mal konanie prerušiť. Stavebník preukázal tzv. iné právo k pozemkom, na ktorých sa mala realizovať povoľovaná stavba, a to na základe Zmluvy o nájme pozemku č. XX XX XXXX XXXX z ktorej vyplýva, že parcela č. XXXX/X, k.ú. K. o výmere 1401 m2, druh pozemku - ostatné plochy, ktorá nemá založený list vlastníctva, je totožná s časťou parcely vedenou v registri Pozemkovej knihy ako parcela č. XXXX/X, k.ú. K., neknihovaná. Vo vlastníctve prenajímateľa je na základe právnych listín v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Naviac žalobkyňa ani túto námietku neuviedla v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V období, ktoré uplynulo od vydania územného rozhodnutia č. SU-11059/1977/2012/U-16/Zr zo dňa 12.07.2012, do vydania prvostupňového rozhodnutia na povoľovanú stavbu boli z plôch pôvodných pozemkov parcelné číslo XXXX/X a XXXX/X, k.ú. K., v častiach ktorými bolo vedené odvodňovacie koryto, odčlenené pozemky označené novými parcelnými číslami XXXX/X a XXXX/X, k.ú. K.. Na základe uvedenej skutočnosti rozhodnutie žalovaného plne zohľadnilo aktuálny právny stav. Na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, k.ú. K. povoľovaná stavba Odvodňovacieho koryta neleží a rozhodnutie žalovaného zohľadňuje požiadavku stavebníka vznesenú už v žiadosti o stavebné povolenie, nakoľko pozemok parc. č. XXXX/XX, k.ú. K. slúži na prístup k pozemkom určeným pre výstavbu povoľovanej stavby počas jej výstavby. Súd sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobkyne, že žalovaný sa nevysporiadal ani s námietkami niektorých ďalších účastníkov konania, čo má mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákon každému z účastníkov dáva možnosť v prípade nespokojnosti s rozhodnutím správneho orgánu podať žalobu na preskúmanie rozhodnutia súdom. Preto ak sa žalobkyňa domáha za ostatných účastníkov správneho konania určenia nezákonnosti rozhodnutia, nie je táto jej námietka dôvodná. Námietke žalobkyne, že projekty stavieb retenčnej nádrže a odvodňovacieho koryta nevyhotovila k tomu oprávnená osoba, súd neprisvedčil, pretože projektová dokumentácia bola spracovaná oprávnenou osobu v zmysle ust. § 45 a § 46 stavebného zákona, v konaní neboli zistené nedostatky predloženej projektovej dokumentácie a ani žalobca nedoložil žiadne dôkazy spochybňujúce jej správnosť. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého riešenie Odvodňovacieho koryta cez potrubie nie je možné ani vhodné s ohľadom na skutočnosť, že predmetom odvodnenia je širšie územie a nie iba to, z ktorého sa voda zhromažďuje namietanej retenčnej nádrži a tiež s ohľadom na skutočnosť, že účelom povoľovanej stavby je výlučne obnovenie funkcie existujúceho prírodného odvodňovacieho údolia, ktoré je na tento účel určené v Územnom pláne Hlavného mesta Bratislavy a tiež v genereli vodných tokov mesta Bratislavy. Podkladom pre územné rozhodnutie na umiestnenie povoľovanej stavby bolo záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 53659/11-357261 zo dňa 14.12.2011, ktoré ho vydalo ako dotknutý orgán v zmysle ust. § 140 ods. 2 stavebného zákona. Obsah tohto záväzného stanoviska je pre správny orgán v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzný. Súhlasným stanoviskom potvrdil dotknutý orgán súlad navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda i vereným záujmom. Ak žalobkyňa nesúhlasila, mala právo namietať voči obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu v procese územného konania. Teda ak žalobkyňa mala výhrady k vydanému územnému rozhodnutiu, mohla uplatniť svoje právo a podať odvolanie na druhostupňový orgán, ktorý by rozhodol o zákonnosti územného rozhodnutia. Špeciálny stavebný úrad nie je príslušný preskúmať územné rozhodnutie. Krajský súd zdôrazňuje, že žalobkyňa neuplatnila v správnom konaní včas žiadne relevantné námietky a pripomienky k stavbe Odvodňovacieho koryta, a preto na námietky uvedené v jej odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj na námietky uvedené v žalobe, ktoré naviac neuplatnila ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemožno prihliadať, pretože súd nemôže suplovať odvolací orgán. Naviac jej námietky nie sú dôvodné. Napadnutým rozhodnutím sa nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, stavbou Odvodňovacieho koryta nebude zasiahnuté do jej vlastníckych práv k jej časti pozemku. Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal aj s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a súčasne preskúmal aj súlad prvostupňového rozhodnutia s verejným záujmom.. Pokladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia boli odborné vyjadrenia, záväzné stanoviská, ktoré potvrdili súlad stavby s verejným záujmom a požiadavkami, ktoré právne predpisy kladú na takýto druh stavby. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).