Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200144 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200144.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: T.. Š. P., bytom XXX XX Š. XX, zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn.: KM-OLVS-119/2013/OPK zo dňa 27.11.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 31.01.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn.: KM-OLVS-119/2013/OPK vydaného dňa 27.11.2013 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Ministra vnútra Slovenskej republiky - Personálneho rozkazu č. 208/2013 zo dňa 28.08.2013 a priznania náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý žalobcov rozklad a potvrdený Personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 208/2013 zo dňa 28.08.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Písomným podaním zo dňa 20.02.2014 žalobca žiadal o odloženie vykonateľnosti preskúmavaných rozhodnutí, čomu však súd nevyhovel oznámením zo dňa 13.03.2014. Žalobca opísal priebeh správneho konania vedúceho k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí a uviedol, že tieto boli vydané v rozpore s § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., najmä boli vydané bez náležitého skúmania a zistenia stavu veci. Zároveň namietol postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí. Nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu mala spočívať v získaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad rozhodnutia a to doslovných prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi ním a osobami zúčastnených na evidenčných úkonoch a ktoré boli ako dôkaz vykonané v trestnom konaní vedenom proti nemu. Tieto záznamy správny orgán získal v rozpore s § 69 ods. 4 Trestného poriadku, keďže nahliadol do trestného spisu bez osobitného zákonného zmocnenia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že správny orgán založil svoje rozhodnutie okrem iného v podstatnej miere na dôkazoch získaných z odposluchu jeho telefónnej stanice. Konanie o prepustenie zo služobného pomeru nie je trestným konaním a preto sa použitie zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami pre účely tohto konania nemôže spravovať trestným poriadkom, ale zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním, pričom poukázal na znenie jeho ustanovení - § 3 ods. 1, 2. Použitie informačno-technických prostriedkov pre účely konania o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je prípustné, nakoľko nie je dôvodný predpoklad, že prepustenie policajta je procesným úkonom nevyhnutným na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obrany štátu, prechádzaniu a objasňovaniu trestnej činnosti alebo slúžiaci na ochranu práv a slobôd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6Sžo/29/2013, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 5/2011. Potom na takto získané dôkazy v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami nebolo možné v správnom konaní prihliadať. Postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu čl. 2, 9, 22 Ústavy SR. Žalobca vzhliadol nezákonnosť postupu pred vydaním správnych rozhodnutí aj v ďalších porušeniach zákona č. 73/1998 Z. z., pričom zdôraznil, že v konaní o prepustenie zo služobného pomeru nebol vôbec vypočutý a nebolo mu umožnené sa k danej veci vyjadriť. Potvrdil, že dňa 09.08.2013 ho správny orgán oboznámil s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru avšak okrem tohto návrhu ho mal správny orgán oboznámiť aj s dôkazným materiálom, pričom toto sa neudialo a ani mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu. Listom z 10.08.2013 žiadal, aby mu správny orgán umožnil nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s dôkazným materiálom. Zároveň žiadal o poskytnutie lehoty na predloženie námietok a dôkazov a taktiež správnemu orgánu oznámil, že si vzhľadom na zdravotný stav zvolil právneho zástupcu na celé konania. Napriek uvedenému ani jemu a ani jeho právnemu zástupcovi nebolo počas konania umožnené nahliadnuť do spisu, čím došlo k porušeniu § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. V priebehu prvostupňového konania došlo k výsluchom viacerých osôb, o ktorých však on a ani jeho právny zástupca neboli informovaní a ani k nim neboli predvolaní. Mal za to, že výsluchy týchto svedkov boli vedené účelovo a jednostranne. Nedostatky prvostupňového správneho orgánu a jeho postupu namietal aj v podanom rozklade voči prvostupňovému rozhodnutiu avšak druhostupňový správny orgán sa s jeho námietkami nestotožnil a vôbec ich vo svojom rozhodnutí nezohľadnil. Žalobca sa domnieval, že k procesným pochybeniam došlo aj zo strany druhostupňového správneho orgánu, ktorý ho nevyzval, aby sa zisteným skutočnostiam a k vykonaným dôkazom vyjadril. Zároveň pri svojom rozhodnutí vychádzal z nezákonne získaných dôkazov a nedostatočne zistil skutkový stav. Nezákonne získané dôkazy - nahliadnutím do trestného spisu mali za následok porušenie jeho práva na súkromie a porušenie práva na ochranu tajomstva správ podávaných telefónom. Zároveň v priebehu prvostupňového konania došlo k závažným zásahom do jeho práva na obhajobu a spravodlivý proces, keď jemu ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na nariadených procesných úkonoch a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.03.2014 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko mal za to, že zo zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia dopustil a toto mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh správneho konania vedúceho k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí s tým, že konanie o prepustení žalobcu začal jeho nadriadený dňa 11.07.2013, o čom bol žalobca písomne upovedomený a bolo mu umožnené vyjadriť sa k začatému konaniu. Žalobca sa dňa 12.07.2013 k začatiu konania vyjadril s tým, že s uvedeným konaním vyjadril nesúhlas. Zároveň poukázal na svoje psychické problémy a svoju práceneschopnosť. Navrhol, že po tom, ako sa jeho zdravotný stav ustáli sa bude chcieť zúčastniť na všetkých úkonoch, ktoré sa budú vykonávať a najmä navrhovať dôkazy a klásť otázky vypočúvaným svedkom. Nadriadený následne vykonal vlastné šetrenie vo veci a ako dôkazy zabezpečil spis o evidenčných úkonoch vozidla EČ: H. XXX I., v ktorom absentovala plná moc nového držiteľa. Taktiež zabezpečili výpoveď O.. E. C. zo dňa 03.07.2013. Zároveň zabezpečil spis k vozidlu EČ: H. XXX B., ako aj výpoveď držiteľa tohto vozidla - H. T.. Okrem týchto dôkazov nadriadený zabezpečil doslovné prepisy uskutočnených záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi žalobcom a osobami zúčastnených na evidenčných úkonoch, resp. s osobami, ktoré ich sprostredkovali. Následne nariadený pristúpil k spracovaniu návrhu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, ktorý predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý sa k nemu nevyjadril. Dňa 09.08.2013 prostredníctvom hliadky ODI OR PZ Poprad bol žalobca oboznámený s návrhom na jeho prepustenie a súčasne bol poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky a dôkazy v lehote do 12.08.2013. Žalobca nasledujúceho dňa predložil písomnú žiadosť o nazretie do spisového materiálnu a žiadosť o poskytnutie lehoty na predloženie pripomienok a dôkazov. V stanovenej lehote - 12.08.2013 sa však k preštudovaniu spisového materiálu nedostavil. Žalovaný mal za to, že z obsahu žalobných námietok vyplývala zrejmá snaha žalobcu o sťažovanie a zdržiavanie priebehu konania, čo bolo v rozpore s § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobcov nadriadený bol povinný postupovať v zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého o prepustení policajta z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) je možné rozhodnúť len do 2 mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia. V tejto lehote sa musí rozhodnutie aj doručiť, čoho si musel byť žalobca vedomý a preto sa snažil konanie účelovo zdržiavať. Považoval za potrebné uviesť, že žalobca v žalobe neuviedol jediný argument, resp. dôkaz, ktorý by vyvracal jeho konanie. Z obsahu žaloby vyplýva, že sa snažil nájsť také dôkazy vykonané v personálnom konaní, ktoré by súd uznal ako nezákonné. K námietkam týkajúcich sa použitia informačno-technických prostriedkov ako dôkazov uviedol, že s nimi nemôže súhlasiť. Konanie o prepustení vykonáva nadriadený, ktorý zabezpečuje a vykonáva dôkazy, pričom tento je oprávnený využiť aj dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní, teda aj vyšetrovateľmi PZ a tieto použiť v procese voľného hodnotenia všetkých dôkazov. V danom prípade sa však nejednalo o jediný dôkaz, preukazujúci žalobcove konanie. Bolo zabezpečené dostatočné množstvo iných dôkazov - spisy o evidenčných úkonoch vozidiel, výsluchy osôb, ktoré potvrdzovali jeho konanie a preukazovali naplnenie skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Ohľadom ďalšej námietky o neumožnení žalobcovi zúčastňovať sa na procesných úkonoch, nakoľko nebol o nich vopred informovaný, pričom to isté platí aj vo vzťahu k jeho zvolenému právnemu zástupcovi tieto považoval vzhľadom na ustanovenia zákona, podľa ktorých prebieha konanie o prepustení za irelevantné. Poukázal na to, že nadriadený začal konanie o žalobcovom prepustení dňa 11.07.2013, pričom ho o tom upovedomil a poskytol mu možnosť a lehotu na vyjadrenie sa. Žalobca sa následne dňa 12.07.2013 k začatému konaniu písomne vyjadril a to tak, že poukázal na svoju práceneschopnosť a uviedol, že po ustálení svojho zdravotného stavu sa chce zúčastniť na všetkých úkonoch, na ktorých sa budú vykonávať dôkazy. Neuviedol však ani približne dobu, kedy by zlepšenie jeho zdravotného stavu mohlo nastať. Z takéhoto konania žalobcu bolo zrejmé, že jeho snahou od začiatku bolo zdržiavanie priebehu konania a prekludovanie lehoty na jeho prepustenie a preto nariadený nemohol akceptovať jeho požiadavku a čakať na ustálenie jeho zdravotného stavu a potom vykonal konanie a zabezpečil dôkazy v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Po vypracovaní návrhu na prepustenie žalobcu tento bol s ním prostredníctvom hliadky ODI OR PZ Poprad dňa 09.08.2013 oboznámený a súčasne mal poskytnutú lehotu do 12.08.2013 na možnosť predloženia písomných pripomienok, návrhov a dôkazov. Žalobca dňa 10.08.2013 predložil svoju písomnú žiadosť o umožnenie nazretie do spisového materiálu avšak v lehote určenej na preštudovanie materiálu sa nedostavil a plnú moc pre svojho právneho zástupcu predložil až po uplynutí stanovenej lehoty, t. j. po 12.08.2013. Taktiež za nedôvodnú považoval námietku žalobcu o pochybení druhostupňového správneho orgánu, nakoľko žalobca podal proti personálnemu rozkazu rozklad, ktorého obsahom bolo aj vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam a vykonaným dôkazom a druhostupňový správny orgán v zmysle zákona nemal povinnosť ho vyzvať na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v súlade s § 250 g ods. 2 O.s.p. za neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností aj: návrh na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu z 03.07.2013, personálny rozkaz č. 227 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobcu vydanom dňa 04.07.2013, uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi z 03.07.2013, písomnosť - začatie konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru z 11.07.2013, vyjadrenie žalobcu k nemu z 12.07.2013, predvolanie žalobcu s doručenkou prevzatia z 27.07.2013, ospravedlnenie žalobcu na vypočutí z 31.07.2013, odvolanie žalobcu voči personálnemu rozkazu č. 227 zo dňa 04.07.2013 o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, zápisnica o výsluchu H. T. a O.. E. C. obe z 01.08.2013, zápisnica o výsluchu H. T.Í. a O.. E. C. uskutočnená v trestnom konaní dňa 03.07.2013, prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky zaznamenanej v trestnom konaní, spisy o zapísaní motorového - prípojného vozidla do evidencie EVČ H. XXX B. a H. XXX I., personálne vyhodnotenie žalobcu z 05.08.2013, návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru zo 07.08.2013, oboznámenie žalobcu zo dňa 09.08.2013 s daným návrhom a poučenie o možnosti predloženia pripomienok do 12.08.2013, písomné vyjadrenie odborov z 07.08.2013, úradné záznamy z 07.08.2013 a 08.08.2013 o doručovaní oboznámenia žalobcu s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru, úradný záznam z 09.08.2013 o doručení žalobcovi návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru, nariadenie ministra vnútra SR č. 18/2008, prehľad o disciplinárnych odmenách a opatreniach žalobcu, žiadosť žalobcu o umožnenie nazrieť do spisového materiálu z 10.08.2013. Personálnym rozkazom číslo 208 zo dňa 28.08.2013, bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., s tým, že jeho služobný pomer končí dňom doručenia personálneho rozkazu. Dôvod prepustenia žalobcu bol vymedzený v dvoch bodoch: 1/ tým, že dňa 05.06.2013 o 16:56 hod., v čase výkonu štátnej služby v rámci vykonávania evidenčných úkonov v informačnom systéme evidencie vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonal v tomto systéme evidenčné úkony - opravu technických údajov vozidla a zápis nového držiteľa vozidla značky E. T. I. XXX B., EČV: H. XXX B., z pôvodného držiteľa R. M. na nového držiteľa, H. T. bez reálneho overenia pravosti dokladov vozidla a pravdivosti údajov v nich uvedených, najmä identifikačného čísla VIN a porovnania s údajmi priamo na vozidle, čím zadovážil novému vlastníkovi vozidla neoprávnený prospech vo forme urýchlenia a zjednodušenia procesu súvisiaceho s evidenciou motorového vozidla a ohrozil dôležitý záujem štátu na zápise korektných údajov do policajného evidenčného systému motorových vozidiel EVO, za ktorú službu mu H. T. odovzdal kartónov piva zn. Kozel, 2/ dňa 10.05.2013 o 13:40 hod v čase výkonu štátnej služby v rámci vykonávania evidenčných úkonov v informačnom systéme evidencie vozidiel Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vykonal v tomto systéme evidenčný úkon - zápis nového držiteľa motocykla zn. T. P. XXXX S., EVČ: H. XXX I. na vlastníka a držiteľa O.. E. C. bez splnomocnenia a povinnosti vykonať kontrolu úplnosti údajov uvedený v žiadosti bez reálneho overenia pravosti dokladov vozidla a pravdivosti údajov v nich uvedených, najmä identifikačného čísla VIN a ich porovnaní s údajmi priamo na motocykle, čím z dôvodu fyzického nedostavenia sa motorovým vozidlom zadovážil novému vlastníkovi vozidla neoprávnený prospech vo forme urýchlenia a zjednodušenia procesu súvisiaceho s evidenciou motorového vozidla a ohrozil záujem štátu na zápise korektných údajov do policajného evidenčného systému motorových vozidiel. Takto vyššie uvedený skutkový stav bol zistený na základe vlastného šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. zabezpečil spisy o evidenčných úkonoch vozidla EVČ: H. XXX I., v ktorom absentuje plná moc nového držiteľa a zabezpečil výpoveď O.. E. C. zo dňa 03.07.2013, z ktorej vyplýva, že predmetný motocykel nepristavil ku kontrole údajov na vozidle. Zároveň zadovážil spisy vozidla EVČ: H. XXX B., v ktorom sa záznam o vykonaní porovnávania výdajov na vozidle s údajmi zapísanými v dokladoch od vozidla nachádzal, avšak z výpovede držiteľa vozidla H. T. zo dňa 03.07.2013 vyplynulo, že menovaný fyzickú kontrolu vozidla nevykonal a za túto službu mu H. T. odovzdal kartón piva značky Kozel. Ďalej boli zabezpečené doslovné prepisy v súlade so zákonom o uskutočnených záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi žalobcom a osobami zúčastnenými na evidenčných úkonoch, resp. osobami, ktoré evidenčné úkony sprostredkovávali a ktoré boli obsahom vyšetrovacieho spisu vedeného v trestnej veci žalobcu. Taktiež bolo zabezpečené hodnotenie služobnej činnosti žalobcu a záznam o jeho odmenách a trestoch. O začatí konania vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bol tento upovedomený písomnosťou zo dňa 11.07.2013, k čomu sa vyjadril dňa 12.03 2013 s tým, že s uvedeným nesúhlasil, nakoľko žiadneho protiprávneho konania sa nedopustil a zároveň poukázal na svoju práceneschopnosť s tým, že sa chce konania na všetkých úkonoch zúčastniť a to po ustálení svojho zdravotného stavu. Návrh na prepustenie žalobcu bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý sa k nemu nevyjadril. Prostredníctvom hliadky ODI OR PZ Poprad bol dňa 09.08.2013 žalobca oboznámený s návrhom na jeho prepustenie spolu s možnosťou predloženia písomných návrhov a dôkazov v lehote do 12.08.2013, pričom žalobca dňa 10.08.2013 predložil písomnú žiadosť o umožnenie nazrieť do spisového materiálu, avšak v lehote do 12.08.2013 sa za účelom preštudovania spisu nedostavil. Záverom prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca v podanom rozklade zo dňa 16.09.2013 voči vyššie uvedenému personálnemu rozkazu namietal nezákonnosť postupu správneho orgánu pri zaobstaraní dôkazov a porušenie jeho procesného práva na obhajobu. Napadnutým rozhodnutím žalovaného Č. p.: KM-OLVS-119/2013/OPK zo dňa 27.11.2013, bol zamietnutý žalobcom podaný rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia opísal žalovaný priebeh konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj obsah žalobcom podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu. Podľa jeho názoru, z obsahu zadováženého spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru, ktorým bolo zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, čo bolo preukázané zákonným spôsobom a s obstaranými dôkazmi uvedenými v § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., s ktorými sa mal možnosť žalobca oboznámiť. Zároveň žalobca v celom konaní o jeho prepustení a ani v podanom rozklade nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody svojho prepustenia. V rozklade uplatnené námietky žalobcu nebolo možné akceptovať a bolo treba ich považovať za nedôvodné, nakoľko nadriadený v súlade so zákonnou zadovážil dôkazy, ktoré zhodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle § 238 ods. 4 a dospel k záveru, že svojím konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Predmetom hodnotenia dôkazov nadriadeným neboli len dôkazy, na ktoré poukázal žalobca v rozklade, ale všetky v konaní zabezpečené dôkazy - výpovede držiteľov vozidiel ako aj spisy o evidenčných úkonoch realizovaných žalobcom. Konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru žalobcu prebiehalo nezávisle od trestného konania, pričom v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dôkazy získané v trestnom konaní, ktoré v danom prípade nadriadený využil, mohli byť použité v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru a potom žalobcove námietky v tomto smere neboli namieste. Žalobcov nadriadený zadovážil dostatočné množstvo dôkazov, ktoré vyhodnotil v súlade so zákonom, pričom hodnotenie dôkazov bolo vecou správnej úvahy nadriadeného. Ohľadom námietky žalobcu o nemožnosti sa vyjadriť k dôkazom v správnom konaní, bolo poukázané na zjavnú snahu žalobcu postupovať v rozpore s § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a v konečnom dôsledku dosiahnuť prekročenie subjektívnej lehoty na možnosť jeho prepustenia zo služobného pomeru. Žalobca sa jednotlivých úkonov v konaní o svojom prepustení nemohol zúčastňovať, nakoľko svoju účasť podmieňoval ustálením svojho zdravotného stavu. Takto stanovenú lehotu nemohol nadriadený akceptovať, vzhľadom na plynutie subjektívnej dvojmesačnej lehoty, v ktorej bolo možné rozhodnúť postupom podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. Taktiež neprijateľná bola aj žalobcova námietka o porušení práva na obhajobu, keďže s návrhom na prepustenie bol oboznámený dňa 09.08.2013 prostredníctvom hliadky ODI OR PZ v Poprade spolu s možnosťou predloženia dôkazov v lehote do 12.08.2013, pričom na preštudovanie spisu sa v tejto lehote nedostavil a plnú moc pre svojho právneho zástupcu doložil až dňa 15.08.2013. V ďalšom poukázal na zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom, ako aj splnenie ďalšej zákonnej podmienky na jeho prepustenie a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, keďže by bolo v rozpore so záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ, vydanými na zamedzenie konaní, ktoré by mohli narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor sa dopustil vyššie uvedeného protiprávneho konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Na činnosť príslušníkov Policajného zboru sú kladené vyššie nároky a to aj mimo výkonu štátnej služby, pričom každý príslušník by mal za svoje konanie niesť väčšiu zodpovednosť a svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Zároveň bolo uvedené zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu, ako aj záznam o jeho odmenách a trestoch, z ktorého vyplývalo, že bol 16 krát disciplinárne odmenený a disciplinárne opatrenie mu doposiaľ uložené nebolo, avšak svedomité plnenie služobných povinností na dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka a preto ním nie je možné ospravedlniť protiprávnosť konania, ktorého sa žalobca dopustil. Záverom bolo konštatované dodržanie zákonných lehôt na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. Na súdnom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe a napadnutom rozhodnutí. 4. Podľa § 192 ods. 1 písm. e), ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 225 ods. 2, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Podľa § 17 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a posúdenie námietok a to nezákonne získaných dôkazov a z toho vyplývajúce nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nezákonný zásah do žalobcovho práva na obhajobu, nakoľko jemu a ani jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené zúčastniť sa na procesných úkonoch a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. K námietke nezákonne získaných dôkazov a z toho vyplývajúceho nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že obe preskúmavané rozhodnutia vychádzali z dôkazov vykonaných nadriadeným, ktorý uskutočnil vo veci vlastné šetrenie, pričom ako dôkazy zabezpečil spisy o evidenčných úkonoch dotknutých vozidiel EČ: H. XXX I. a EČ: H. XXX B., ako aj výpovede ich nových držiteľov - O.. E. C. a H. T., uskutočnené správnym orgánom v konaní o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Je nesporné, že spis okrem týchto dôkazov obsahuje aj nadriadeným zabezpečené doslovné prepisy uskutočnených záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi žalobcom a osobami zúčastnených na evidenčných úkonoch daných vozidiel, ktoré boli vyhotovené v prebiehajúcom trestnom konaní proti žalobcovi. Použitie takéhoto dôkazu v správnom konaní o skončenie služobného pomeru príslušníka PZ v zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/29/2013 z 25.09.2013 nie je namieste. Zistený a zadokumentovaný skutkový stav, ktorý sa pretavil do odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí sa v prvom rade opiera o dôkazy vyplývajúce z výpovedí nových držiteľov vozidiel - O.. E. C. a H. T., ako aj zo skutočností tvoriacich obsah pripojených spisov ODI OR PZ v Poprade ohľadom evidenčných úkonoch daných vozidiel. Z týchto dôkazov bolo nado všetku pochybnosť preukázané žalobcovi vytýkané konanie, ktoré bolo dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ a to aj bez ohľadu na obsah dôkazov z trestného konania. Podľa názoru súdu, taktiež namietaný postup správnych orgánov spočívajúci v neumožnení žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi zúčastniť sa na procesných úkonoch - výsluchoch svedkov a odopretí možnosti im vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nie je namieste. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol upovedomený dňa 11.07.2013 o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru a bola mu daná možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čo aj využil a dňa 12.07.2013 sa k začatiu konania vyjadril tak, že s konaním vyjadril nesúhlas. Po opakovaných neúspešných pokusoch o doručenie návrhu na žalobcove prepustenie zo služobného pomeru uskutočnených prostredníctvom hliadky ODI OR PZ Poprad (priebeh doručovania vyplýva z administratívneho spisu), tento návrh mu bol dňa 09.08.2013 doručený, pričom bol poučený o možnosti sa k nemu vyjadriť a navrhnúť vykonanie dôkazov v lehote do 12.08.2013, čo však žalobca opäť nevyužil. Súd poukazuje na zákonnú úpravu vo veciach služobného pomeru upravenej v § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej nie je stanovená povinnosť, aby konanie uskutočňujúci správny orgán dotknutého policajta umožnil mu byť osobne prítomný vykonávania akýchkoľvek dôkazov tak, ako tomu je napr. v trestnom, resp. priestupkovom konaní (obvinený). Práva a povinnosti policajta účastného konania vo veciach služobného pomeru vyplývajú z ust. § 237 zákona č. 73/1998 Z. z. a obmedzujú sa na nahliadanie do spisu a robenia si z neho výpisy. Takéto oprávnenie nebolo zo strany konajúcich správnych orgánov žiadnym spôsobom žalobcovi odopreté. Zároveň súd upriamuje pozornosť na povinnosť účastníka - policajta v konaní o služobnom pomere, podľa ktorej je povinný postupovať tak, aby svojím konaním nesťažoval a nezdržiaval priebeh konania, čo vyplýva z potreby ukončenia takéhoto konania v prekluzívnej, dvojmesačnej lehote počítanej odo dňa, kedy nadriadený zistí dôvod prepustenia a v ktorej lehote je treba rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť (upravenej v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.). V danom prípade je nesporné, že dôvod prepustenia žalobcu jeho nadriadený zistil dňa 03.07.2013 z písomného oznámenia Odboru inšpekčnej služby východ a bola potom jeho povinnosť postupovať v konaní tak, aby rozhodol v zákonnej lehote a nemal povinnosť čakať na ustálenie zdravotného stavu žalobcu, ktorý mu neuviedol ani približný termín, kedy mu zdravotný stav umožní byť účastný konania a to bez toho, aby sa vystavil riziku prekludovania konania o žalobcove prepustenie zo služobného pomeru. Súd zároveň musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce z § 241 zákona č. 73/1998 Z. z.), obsahovalo náležite zistený skutkový stav veci a to pri použití zákonných dôkazných prostriedkov. Žalobca bol riadne oboznámený s návrhom na jeho prepustenie zo služobného pomeru, bola mu poskytnutá primeraná lehota, v ktorej mohol predkladať svoje návrhy, dôkazy a pripomienky. Nie je možné dať za vinu žalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu, že žalobca toto svoje právo adekvátne nevyužil. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.