Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200146 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200146.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: 1/ U. a 2/ V. obaja zastúpení advokátom: Mgr. Matej Vida, Advokátska kancelária VIDA&VIDA, Papraďová 3, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Družstvo Vlkovka, Sabinovská 16, Bratislava, IČO: 46 301 135 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVP2-2013/00825/JAK zo dňa 16.12.2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobcovia v prvom a druhom rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.2.2014 domáhali preskúmania zákonnosti a následne zrušenia Oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, č. 2013/707/U/16/Ro zo dňa 12.7.2013 v konaní mimo odvolacieho konania č. OU-BA-OVP2-2013/00825/JAK zo dňa 16.12.2013 (ďalej len rozhodnutie žalovaného), ktorým bolo ich odvolanie vyhodnotené ako neprípustné a bolo vyhodnotené ako podnet na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Prvostupňovým rozhodnutím č. 2013/707/U/16/RO zo dňa 12. júla 2013 Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica rozhodla o umiestnení stavby na stavbu „Obytný súbor Vlkovka, Záhorská Bystrica“, predmetom konania je umiestnenie komunikácií a inžinierskych sietí pre budúcu výstavbu rodinných domov.
Žalobcovi v prvom a druhom rade uviedli, že proti rozhodnutiu o umiestnení stavby č. 2013/707/ U/16/Ro zo dňa 12.07.2013 podali odvolanie zo dňa 25.07.2013 z dôvodu nezohľadnenia skutkového stavu a rozsiahlej dokumentácie, čo viedlo k vážnemu problému ohľadom novej Obytnej zóny Vlkovka na úkor jestvujúcej a dávno nevyhovujúcej pôvodnej dopravnej infraštruktúry obce.
Podstatou ich odvolania bola skutočnosť, že na základe predložených stanovísk Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, odborného stanoviska dopravného inžiniera, ktorý spracovával dopravnú infraštruktúru obce, stanoviska Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, ako aj petície, vyplýva podmienka vybudovania novej prístupovej komunikácie pre nový obytný súbor - Vlkovka. Konkrétne vo vyjadreniach Mestskej časti Bratislava -Záhorská Bystrica z 12.04.2010 a 04.06.2010 je uvedené, že „po ukončení 0-tej etapy výstavby bude ďalšia výstavba na Vlkovke podmienená vybudovaním
novej prístupovej komunikácie s prepojením na Brumovickú ulicu a ďalej na štátnu cestu III/00043 mimo intravilán obce“. Táto podmienka (vybudovanie novej prístupovej komunikácie s prepojením na Brumovickú ulicu a ďalej na štátnu cestu III/00043 mimo intravilán obce) zo strany stavebného úradu nebola v napadnutom rozhodnutí zapracovaná. Na podporu svojho tvrdenia žalobcovia dali do pozornosti vyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 05.03.2013 č.k. KRPZ-BA-KDI3-6-025/2013. V tejto veci zaujalo stanovisko s podmienkami, aby „riešenie navrhovaných komunikácií aj ich napojenia na nadradený komunikačný systém boli navrhnuté v súlade s STN 73 6110 a STN 73 6102 tak, aby bol umožnený bezpečný a plynulý prejazd a výjazd vozidiel“.
Poukázali, že ak by bola projektová dokumentácia navrhovaných komunikácii a ich napojení na jestvujúcu dopravnú kostru schválená v tejto podobe, vznikli by nové komunikácie pre výstavbu minimálne 28 nových domov, ktoré by boli napojené iba na nevyhovujúcu komunikáciu Pútnickej ulice, ktorá ani v minulosti a ani v súčasnosti nespĺňala požiadavky profilov v súlade s technickými normami pre obsluhu územia s pôvodnou zástavbou a už vonkoncom nie pre ďalšiu novú výstavbu. Tieto argumenty boli podrobne vysvetlené v stanovisku Ing. C. M. C.., ktorý spracovával komplexné riešenie dopravnej infraštruktúry pre celé sídlo Záhorská Bystrica aj s jeho širšími urbanisticko-koncepčnými súvislosťami.
Žalovaný listom z 14.11.2013 žalobcom oznámil, že im v predmetnom konaní neprislúcha postavenie účastníka konania a zároveň bolo toto odvolanie vyhodnotené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalobcovia listom zo dňa 03.12.2013 žiadali žalovaného o zjednanie nápravy a žiadali o rešpektovanie práv účastníka konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.12.2013 zaslal žalobcom oznámenie o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného prvostupňového rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania.
Namietali, že rozhodnutím o umiestnení stavby môžu byť jednoznačne dotknuté vlastnícke a iné práva žalobcov a užívanie ich rodinných domov tak, ako uviedli v predmetnom odvolaní. V tej súvislosti poukázali na rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 19S 269/02 zo dňa 28.4.2003, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 8/2008, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 3As 46/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 3/2007.
Tiež sa nestotožňujú ani s tvrdením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí že, prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím odvolacej lehoty účastníkov konania, ktorým bolo doručené, a že toto rozhodnutie bolo doručované účastníkom konania v súlade s § 42 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, formou verejnej vyhlášky, vyvesením na dobu 15 dní. Táto bola vyvesená dňa 15.8.2013 a zvesená 01.09.2013, pričom posledný deň tejto zákonom stanovenej lehoty bol deň 30.8.2013, čo bol súčasne aj deň doručenia. Toto tvrdenie správneho orgánu možno považovať za zavádzajúce, pretože prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na elektronickej úradnej tabuli Mestskej časti - Záhorská Bystrica dňa 16.7.2013. Žalobcovia v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona ako fyzické osoby, ktorých vlastnícke práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, podali v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia napadnutého rozhodnutia na elektronickej úradnej tabuli Mestskej časti - Záhorská Bystrica odvolanie dňa 26.7.2013. Elektronická úradná tabuľa je variantom oficiálnej úradnej tabule Mestskej časti Záhorská Bystrica (pojem elektronická úradná tabuľa je definovaný na: www.zahorskabystrica.sk <http:// www.zahorskabystrica.sk>). Žalobcovia sa teda mohli dozvedieť o vydaní prvostupňového rozhodnutia zo dňa 12.7.2013 najskôr dňa 16.7.2013, kedy bolo toto rozhodnutie zverejnené na elektronickej tabuli Mestskej časti Záhorská Bystrica (zvesené bolo dňa 2.8.2013).
Tvrdenie žalovaného že rozhodnutie, bolo doručované účastníkom konania v súlade s § 42 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona formou verejnej vyhlášky vyvesením na dobu 15 dní, pričom verejná vyhláška bola vyvesená dňa 15.8.2013 a zvesená 01.09.2013, je v rozpore s elektronickou Úradnou tabuľou Mestskej časti - Záhorská Bystrica, nakoľko vo výpise z tejto elektronickej úradnej tabule nie je uvedený ani dátum vyvesenia verejnej vyhlášky (t.j. 15.8.2013) a nie je v nej uvedený ani dátum zvesenia verejnej vyhlášky (t.j. 01.09.2013). Odvolanie žalobcov zo dňa 26.7.2013 bolo podané v 15 dňovej lehote. Prvostupňové rozhodnutie preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Keďže rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania nebolo druhostupňovým správnym orgánom vydané, nemohlo ani prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.07.2013 nadobudnúť právoplatnosť.
II.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.3.2014 žiadal konanie zastaviť, resp. žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovia neboli účastníkmi konania, ani sa takéhoto postavenia nijakým spôsobom nedomáhali počas konania na prvostupňovom stavebnom úrade až do vydania rozhodnutia, kedy konanie na prvostupňovom stavebnom úrade skončilo. Postavenie účastníkov konania im nevyplynulo ani z osobitného predpisu, napr. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Prvostupňové rozhodnutie č. 2013/707/U/16/Ro zo dňa 12.07.2013 nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím odvolacej lehoty účastníkov konania, ktorým bolo doručované v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 a 2 stavebného zákona, formou verejnej vyhlášky, vyvesením na dobu 15 dní, v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 stavebného zákona. Táto bola vyvesená dňa 15.07.2013 a zvesená 01.08.2013, pričom posledný deň tejto zákonom stanovenej lehoty bol deň 30.07.2013, čo bol aj deň jej doručenia. Nasledujúci deň začala účastníkom konania plynúť 15 - dňová lehota na podanie odvolania. Nakoľko právne účinné odvolanie môže podať iba účastník konania, ktorému bolo rozhodnutie oznámené jeho doručením, podanie žalobcov s označením: „Odvolanie voči Rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 12.07.2013“ zo dňa 25.07.2013 doručené do podateľne Miestneho úradu Bratislava - Záhorská Bystrica dňa 26.07.2013, nemá právne účinky odvolania a ako odvolanie je neprípustné. Žalobcovia ho nemohli podať skôr, ako im bolo doručené, (v oznámení došlo k zrejmej chybe, ktorá vznikla nedopatrením pri vyhotovovaní jeho čistopisu, boli nesprávne uvedené termíny ako: deň vyvesenia 15.08.2013, deň zvesenia 01.09.2013 a posledný deň zákonom stanovenej lehoty 30.08.2013, čo však nemá žiadny vplyv na priznanie, resp. nepriznanie žalobcom účastníctva v predmetnom konaní).
Podľa žalovaného žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu č. 2013/707/U/I6/Ro zo dňa 12.07.2013, pretože v konaní o umiestnení stavby neboli účastníkmi konania a dané rozhodnutie im nebolo ako účastníkom doručované. O vydanom rozhodnutí sa dozvedeli iba prostredníctvom elektronickej úradnej tabule Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, prostredníctvom ktorej bolo predmetné rozhodnutie len zverejňované iným spôsobom v mieste obvyklým. Jeho doručenie sa vykonalo v súlade s ustanovením § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, umiestnenej pred budovou miestneho úradu. Žalobcovia preto ani v územnom konaní vedenom na prvom stupni ani na druhom stupni neboli účastníkmi daného konania.
V súčasnosti je územie sprístupnené dokončenou asfaltovou komunikáciou kategórie C3 - MO 9/30 (ul. Pavla Blaha) s inžinierskymi sieťami, ktoré sa budovali v rámci stavby 0-tej etapy východnej vetvy výstavby obytného súboru Vlkovka Záhorská Bystrica. Napadnutým rozhodnutím umiestnená stavba - miestna obslužná komunikácia funkčne triedy C3 (0S3) a upokojené komunikácie funkčne triedy Dl (OSI, OS2, OS4 a OS5) sa pripájajú na funkčnú a skolaudovanú miestnu komunikáciu kategórie C3 - MO 9/30 (ul. Pavla Blaha), a to v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určenými záväznými limitmi a regulatívami, ako aj v súlade so záväznými stanoviskami kompetentných orgánov štátnej správy. Táto komunikácia vyúsťuje do miestnej komunikácie Pútnická ul., ktorá sa napája na ul. Čsl. tankistov (B2), ktorá sa napája priesečnou križovatkou na hlavnú komunikáciu spájajúcu Záhorskú Bystricu s Bratislavou a Stupavou - cestu I/2 (Bratislavská ul. B1).
Umiestnenie obslužnej komunikácie, ako aj upokojených slepých komunikácií ešte nezakladá vznik situácie, ktorou by mohli byť vlastnícke alebo iné práva žalobcov priamo dotknuté, napr. zhoršenie ich pohody bývania a pod.. Ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona hovorí, že v prípade, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť, či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Bude povinnosťou príslušného špeciálneho stavebného úradu, aby v budúcom stavebnom konaní, súvisiacom s povolením predmetnej stavby, zohľadnil všetky hore uvedené kritériá a správne posúdil, v súlade ustanovením § 62 ods. 4 stavebného zákona, či uskutočnením alebo užívaním predmetnej stavby, za daných pomerov v území, nemôže dôjsť k prípadnému zhoršeniu životného prostredia, prípadne pohody bývania žalobcov, resp. užívania nehnuteľností v ich vlastníctve nad mieru prípustnú. Pri umiestňovaní danej stavby sa stavebný úrad opieral o kladné záväzné stanoviská, resp. vyjadrenie vydané kompetentnými dotknutými orgánmi štátnej správy, pričom podľa § 140b ods. 1
stavebného zákona, je obsah záväzného stanoviska kompetentných orgánov štátnej správy pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný.
III.
Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 24/2014-85 zo dňa 28.1.2015 bol do konania pribratý účastník správneho konania: Družstvo Vlkovka, Sabinovská 16, Bratislava, nakoľko výsledkom tohto sporu môžu byť dotknuté aj práva a povinnosti účastníka správneho konania Družstvo Vlkovka, Sabinovská 16, Bratislava ako navrhovateľa stavby „Obytný súbor Vlkovka, Záhorská Bystrica“.
Pribratý účastník na pojednávaní dňa 22.10.2015 navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že rozhodnutím o umiestnení stavby nemôže reálne dôjsť k porušeniu práv žalobcov, nakoľko toto reálne do práv žalobcov nijako nezasahuje. V tejto súvislosti upozornil na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR II.ÚS 22/02 alebo na rozhodovaniu prax NS SR 3Sžp 1/2010.
IV.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2015 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVP2-2013/00825/JAK zo dňa 16.12.2013 - Oznámenia o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2013/707/U/16/ Ro zo dňa 12.7.2013 v konaní mimo odvolacieho konania. Prvostupňovým rozhodnutím č. 2013/707/ U/16/RO zo dňa 12. júla 2013 Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica rozhodla o umiestnení stavby na stavbu „Obytný súbor Vlkovka, Záhorská Bystrica“, predmetom konania je umiestnenie komunikácií a inžinierskych sietí pre budúcu výstavbu rodinných domov.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Mestská časť Bratislava -Záhorská Bystrica rozhodnutím č. 2013/707/U/16/RO zo dňa 12. júla 2013 rozhodla o umiestnení stavby na stavbu „Obytný súbor Vlkovka, Záhorská Bystrica“, na pozemkoch parc. č. XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XX kat. úz. F. H., predmetom konania je umiestnenie komunikácií a inžinierskych sietí pre budúcu výstavbu rodinných domov. Rozhodnutie bolo doručované formou verejnej vyhlášky vyvesením na dobu 15 dní v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 stavebného zákona, ktorá bola vyvesená dňa 15.07.2013 a zvesená 01.08.2013, posledný deň tejto zákonnej lehoty bol deň 30.07.2013, čo bol aj deň jej doručenia.
Voči rozhodnutiu o umiestnení stavby podali žalobcovia v 1. a 2. rade odvolanie doručené správnemu orgánu dňa 26.7.2013, v ktorom poukázali na nevyhovujúci stav na Pútnickej ulici a v prípade porušenia ich legitímnych práv na zdravé a bezpečné životné prostredie budú trvať na zjednaní nápravy.
Žalovaný listom z 14.11.2013 označeným ako výzva na zaplatenie správneho poplatku, žalobcom oznámil, že im v predmetnom konaní neprislúcha postavenie účastníka konania a zároveň bolo toto odvolanie vyhodnotené ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Žalobcovia listom zo dňa 03.12.2013 žiadali žalovaného o zjednanie nápravy a žiadali o rešpektovanie práv účastníka konania.
Žalovaný dňa 16.12.2013 Oznámením o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica č. 2013/707/U/16/Ro zo dňa 12.7.2013 v konaní mimo odvolacieho konania, č. OU-BA-OVP2-2013/00825/JAK, vybavil odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade tak, že ho vyhodnotil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimo odvolacieho konania s odôvodnením, že žalobcom v 1. a 2. rade neprislúcha postavenie účastníka konania v zmysle ust. § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona, a preto napadnuté rozhodnutie preskúmal podľa ust. § 65 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V odôvodnení uviedol, že podnetom napadnuté právoplatné rozhodnutie bolo ponechané v platnosti, pretože nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by odôvodňovalo postup podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, t.j. zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia v mimo odvolacom konaní.
Podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd jednoznačne preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade podaným odvolaním voči prvostupňovému rozhodnutiu o umiestnení stavby vyjadrili svoj nesúhlas s umiestňovanou stavbou. Žalovaný žalobcov v 1. a 2. rade nepovažoval za účastníkov tohto územného konania z dôvodu, že nespĺňajú zákonné predpoklady byť účastníkom územného konania v zmysle ust. § 34 stavebného zákona. Podanie - odvolanie žalobcov stavebný úrad vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, keďže ho podali osoby, ktoré nie sú účastníkmi územného konania a naviac im v čase podania odvolania napadnuté rozhodnutie ani nemohlo byť doručené.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 42 ods. 1 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.
Podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona, verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku, doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.
Podľa právnej úpravy písomnosť sa musí vyvesiť na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť. Okrem toho sa musí písomnosť zverejniť iným spôsobom v mieste obvyklým, pričom zákon príkladom uvádza konkrétne spôsoby. Aby bolo doručenie verejnou vyhláškou v súlade so zákonom, nestačí ju len zverejniť spôsobom ustanoveným zákonom, ale písomnosť je potrebné vyvesiť po dobu ustanovenú zákonom. Ak táto zákonná lehota uplynie, písomnosť sa z právneho hľadiska považuje za doručenú. Ide teda o fikciu doručenia, pričom za deň doručenia sa zo zákona považuje posledný deň tejto zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Zverejnené rozhodnutie momentom doručenia vyvolá voči účastníkovi konania právne následky.
Rozhodnutie o umiestnení stavby bolo oznámené verejnou vyhláškou. Doručovanie sa uskutočnilo vyvesením územného rozhodnutia na dobu 15 dní, vyvesením dňa 15.07.2013 a zvesením 01.08.2013. Posledný deň tejto 15 - dňovej lehoty bol deň 30.07.2013, čo bol aj deň doručenia rozhodnutia. Keďže zverejnené rozhodnutie momentom doručenia vyvolá voči účastníkovi konania právne následky, nasledujúci deň, t.j. 1.8.2013 začala účastníkom konania plynúť 15 - dňová lehota na podanie odvolania. V zmysle platnej právnej úpravy odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Územné rozhodnutie bolo doručené dňa 30.7.2013, a preto účastníci konania mohli účinne podať odvolanie až od 1.8.2013. Žalobcovia v 1.a 2. rade podali odvolanie na správny orgán už 26.7.2013, t.j. ešte pred jeho doručením. Zverejnenie rozhodnutia na elektronickej úradnej tabuli nemá za následok doručenie rozhodnutia v zmysle stavebného zákona a ani správneho poriadku. Právne účinky doručenia rozhodnutia zákon spája s uplynutím lehoty jeho vyvesenia na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť.
Podľa názoru súdu právne účinné odvolanie môže podať iba účastník konania, ktorému bolo rozhodnutie oznámené jeho doručením, podanie žalobcov s označením: „Odvolanie voči Rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 12.07.2013“ zo dňa 25.07.2013 doručené správnemu orgánu dňa 26.07.2013, nemá teda právne účinky odvolania a ako odvolanie je neprípustné. Žalobcovia ho nemohli podať skôr, ako im bolo doručené. S poukazom na uvedené prvostupňové rozhodnutie č. 2013/707/U/16/Ro zo dňa 12.07.2013 nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím odvolacej lehoty účastníkov konania, ktorým bolo doručované v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 a 2 stavebného zákona, formou verejnej vyhlášky, vyvesením na dobu 15 dní, v súlade s ustanovením § 42 ods. 2 stavebného zákona. Správny orgán preto postupoval správne, keď odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade vyhodnotil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Pozornosti súdu neušla skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa v podstate domáhali priznania účastníctva v územnom konaní tvrdiac, že o ich účastníctve nebolo rozhodnuté druhostupňovým správnym orgánom. Súd sa nestotožnil s touto námietkou žalobcov s poukazom na list - „výzvu na zaplatenie správneho poplatku“ z 14.11.2013. Z obsahu uvedeného listu jednoznačne vyplýva, že žalovaný týmto listom nielenže vyzval žalobcov na zaplatenie správneho poplatku, ale aj súčasne rozhodol, že žalobcom v 1. a 2. rade v predmetnom konaní neprislúcha postavenie účastníka konania, ktorých okruh je striktne vymedzený ustanovením § 34 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), kde je to navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu a taktiež aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté, a to pri súčasnom splnení dvoch podmienok, existencie vlastníckeho alebo iného práva, pričom toto právo môže byť návrhom priamo dotknuté. Skutočnosť, že uvedený list nemá vonkajšiu formu a náležitosti rozhodnutia ešte neznamená, že nemá účinky riadneho rozhodnutia a nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutia. Podstatnou skutočnosťou je, či sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcov. Voči tomuto listu žalobcovia nepodali na príslušný súd žalobu na jeho preskúmanie.
Rozsah preskúmavanej veci je daný samotným napadnutým rozhodnutím, ktorým je v preskúmavanej veci Oznámenie žalovaného o vybavení podnetu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica, č. 2013/707/U/16/Ro zo dňa 12.7.2013 v konaní mimo odvolacieho konania, č. OU-BA-OVP2-2013/00825/JAK zo dňa 16.12.2013.
K účastníctvu v územnom konaní má súd za potrebné uviesť, že okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým, či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, že zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je použitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, že ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Žalobcovia svoju žiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby naviac ani neodôvodnili. V odôvodnení odvolania z 25.7.2013 len uviedli, že v prípade porušenia ich legitímnych práv na zdravé a bezpečné životné prostredie budú trvať na zjednaní nápravy. Ochranu súkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním nezaručuje ani čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré je neoprávnené. Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. II. ÚS 22/02, sp. zn. III. ÚS 176/03 či sp. zn. II. ÚS 72/07 - www.concourt.sk).
Súdy Slovenskej republiky už viackrát prijali záver, že rozhodnutie o umiestnení stavby nemôže spôsobiť bezprostredné narušenie pohody bývania (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb môže dotknúť. Otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých rodinných domov sa teda bude riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri k tomu bližšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž-o-KS/87/2006 z 20. júna 2007, či jeho uznesenie sp. zn. 5Sžp/3/2011 z 15. decembra 2012).
Vydaním územného rozhodnutia správne orgány nemohli v danej veci reálne ukrátiť žalobcov na ich vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie, na hygienických ani občianskych právach ani práve na súkromie, či znížiť štandard ich bývania (pohodu bývania). Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých v zákonom stanovených prípadoch), vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môže, ale aj nemusí v budúcnosti ani dôjsť.
Rozhodnutím môže byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe
právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, až na základe ktorého môže byť stavba uskutočňovaná, nemôžu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, žalobcovia priamo dotknutí na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie sú účastníkmi konania o umiestnení stavby. Námietky žalobcov smerovali k faktickému stavu, ktorý môže nastať až na základe stavebného povolenia.
Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcov v 1. a 2. rade uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalobcovia boli ukrátení na svojich právach v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznal, pretože za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcov spravodlivo žiadať, aby nahradili trovy konania vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. do konania pribrať, hoci žalobcovia jeho pribratie do konania sami nemohli nijako ovplyvniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp 14/2011 a 8Sžo 52/2011).
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).