Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200147 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200147.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o., so sídlom Sreznevského 17, 831 03 Bratislava, IČO: 30595/B, právne zastúpený advokátkou JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., so sídlom AK Odborárske nám. 3, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbova 2, 837 52 Bratislava, IČO 00 165 565, za účasti pribraného účastníka: MEDIGROUP s.r.o., Mlynské Nivy 54, 821 09 Bratislava, IČO: 43 957 773, zastúpený JUDr. Katarínou Michálkovou, MBA, so sídlom AK Košická 48, 821 08 Bratislava, vo veci nečinnosti žalovaného a preskúmania listu žalovaného č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013, takto r o z h o d o l : Súd žalobu v časti o povinnosti žalovaného rozhodnúť o podaní žalobcu zo dňa 12.04.2013 označenom ako rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR č. SO3968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 z a m i e t a. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.02.2014 a označeným ako žaloba proti nečinnosti správneho orgánu ( správne návrh, navrhovateľ a odporca ) sa žalobca domáhal uloženia opatrenia proti nečinnosti žalovaného.Táto má spočívať v nedôvodnom a nezákonnom nerozhodnutí o rozklade žalobcu podanom dňa 12.04.2013 proti rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva SR č. SO6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť v primeranej lehote o podanom rozklade žalobcu zo dňa 12.04.2013 rozhodnúť a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania s eventuálnym petitom pre prípad posúdenia písomnosti žalovaného č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013 ako rozhodnutie v správnom konaní po preskúmaní postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v zmysle žaloby proti nečinnosti správneho orgánu podľa § 250t a nasl. tvrdí, že žalovaný bezdôvodne nekoná. Zdôrazňuje, že podaným rozkladom sa domáhal zrušenia procesného rozhodnutia o zastavení konania a rozhodnutia vo veci samej, keď má za to, že všetky úkony vykonané splnomocneným právnym zástupcom žalobcu JUDr. B. M. boli úkonmi vykonanými v mene žalobcu a poukazuje na skutočnosť, že počas celého konania Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“), tiež žalovaný, konali voči žalobcovi ako účastníkovi konania práve prostredníctvom tohto splnomocneného právneho zástupcu. Dôkazom sú úkony a doklady oboch správnych orgánov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Žalobca ako účastník správneho konania opakovane potvrdzoval svoju viazanosť právnymi úkonmi splnomocnenej právnej zástupkyne, čo okrem explicitných písomných vyhlásení preukazuje aj skutočnosť, že sa niektorých úkonov zúčastňoval spolu s právnou zástupkyňou. Z procesného postupu a podľa vykonaných úkonov správnych orgánov má za nepochybné, že obidva správne orgány toto plnomocenstvo účastníka akceptovali. Preto sa nestotožňuje s názorom žalovaného a zastavením odvolacieho konania rozhodnutím č. SO6968- OP-2012 zo dňa 29.01.2013, ktorým bolo zastavené konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 60a zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) s odôvodnením, že podľa názoru žalovaného plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni L.. B. M. žalobcom je neplatné a preto toto odvolanie kvalifikoval ako podanie neoprávnenou osobou. Žalovaný o tomto rozklade žalobcu nerozhodol, vo veci nekonal ani po šiestich mesiacoch a z uvedeného dôvodu žalobca dňa 16.10.2013 doručil žalovanému „Žiadosť o vydanie rozhodnutia o podanom rozklade zo dňa 15.10.2013“. Na uvedené žalovaný vecne nereagoval, len dňa 04.12.2013 bol žalobcovi doručený list ministerky zdravotníctva SR č. Z57471-2013- OP zo dňa 12.11.2013, ktorým žalovaný informuje, že rozhodnutie vo veci samej nevydá, pretože má za to, že odvolanie žalobcu zo dňa 02.07.2010 proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 podala neoprávnená osoba (nie žalobca, ale jeho právna zástupkyňa L.. B. M. sama za seba) a toto nemôže spôsobiť účinky spojené so začatím odvolacieho konania. Žalobca sa s týmto názorom nestotožňuje a má za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil konanie žalobcu, a že podanie odvolania proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 dňa 02.07.2010 ako i rozkladu zo dňa 12.04.2013 bolo vykonané účastníkom konania. Postup žalovaného považuje za účelový tak, aby zakryl neodôvodnenú nečinnosť správneho orgánu. Z dôvodu procesnej obozretnosti, ak by súd posúdil list žalovaného č. Z57471-2013-OP z 12.11.2013 ako rozhodnutie o rozklade žalobcu zo dňa 12.04.2013, namietol nezákonnosť postupu a samotného rozhodnutia. Tvrdí, že žalovaný mu listom č. Z57471-2013-OP z 12.11.2013 odňal možnosť riadne uplatňovať práva účastníka správneho konania, keď bez ďalšieho zopakoval argumentáciu z rozhodnutia žalovaného č. SO6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 o zastavení konania, že odvolanie proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 bolo podané neoprávnenou osobou a prečo. Tento záver i v kontexte námietok žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. žalobca považuje za nezákonný a pri posudzovaní tejto otázky žalovaným má za to, že tento prekročil svoje právomoci zverené mu ustanovením § 1 Správneho poriadku. Je nepochybné, že žalobca je účastníkom predmetného konania o prevode registrácie lieku POLYOXIDONIUM. V čase začatia konania 19.10.2009 i v čase podanie odvolania 02.07.2010 bol ako konateľ žalobcu zapísaný C.. P. L., ktorý bol zároveň na základe rozhodnutia ŠUKL č. 1071/2006-T zo dňa 05.04.2006 aj zodpovedným zástupcom žalobcu podľa § 23 ods. 1 písm. b/ zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch (ďalej len „zákon o liekoch“). Ing. Peter Jusko bol nepochybne oprávnený konať v mene žalobcu a teda aj udeliť plnomocenstvo advokátke JUDr. B. na konanie o obnove a o prevode lieku POLYOXIDONIUM 6mg zo spoločnosti POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. na spoločnosť MEDIGROUP s.r.o. Žalobca platnosť tohto plnomocenstva nikdy nespochybnil a naopak podaním zo dňa 20.08.2010 žalovanému jednoznačne písomným vyhlásením potvrdil, že udelené plnomocenstvo JUDr. B. M. na zastupovanie v tomto správnom konaní je platné a trvá naďalej. Žalobca sa podaním zo dňa 25.10.2012 tiež podrobne vyjadril k platnosti úkonov Ing. P. L., pričom všetky ním vykonané úkony vo svojom mene schválil. Úkony C.. P. L. preto sú úkonmi tohto účastníka a akékoľvek iné vyjadrenie bývalých konateľov žalobcu, či už C.. P. V. alebo L.. L. Z., či dokonca spoločnosti MEDIGROUP s.r.o., sú v tejto súvislosti bez právnych účinkov a úplne bezpredmetné. V tejto súvislosti sa žalobca odvoláva na ust. § 32 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak zo správneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Tvrdenie žalovaného, že odvolanie zo dňa 02.07.2010 nepodal účastník konania, t.j. žalobca, ale JUDr. B. M. sama za seba, nezodpovedá listinným dôkazom nachádzajúcim sa v spise a žalobca ho považuje za absurdné. Pripúšťa, že odvolanie proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010 zo dňa 18.06.2010 bolo podané na hlavičkovom papieri právneho zástupcu žalobcu, avšak z jeho obsahu je nepochybné, že bolo podané v mene žalobcu. Je nepochybné, a žalobca to opakovane zdôrazňuje, že ak by aj JUDr. B. M. konala za žalobcu bez plnomocenstva, čo ale popiera, išlo by o úkon zaväzujúci žalobcu, keďže všetky úkony voči ŠUKL a žalovanému v tomto správnom konaní žalobca schválil. Je potom nesporné, že v konaní ani žalovaný a ani ŠUKL o oprávnenosti konania L.. B. M. v mene účastníka žalobcu nemali žiadne pochybnosti, ani nemohli mať, keďže po povolení obnovy konania s ňou konali ako so splnomocneným zástupcom žalobcu, čo dokumentuje napr. rozhodnutím ŠUKL č. 538/2010/300 z 18.06.2012 (o novom prevode zo žalobcu na pribraného účastníka konania, ďalej len úradný záznam ŠUKL zo dňa 29.06.2010 zo dňa 06.07.2010 a podobne). Potom tvrdí, že uvedeným postupom a rozhodnutím žalovaného č. Z 57471-2013 zo dňa 12.11.2013 bol žalobca nesporne ukrátený na svojich právach účastníka konania a na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby súd po preskúmaní postupu žalovaného a pre prípad posúdenia písomnosti žalovaného č. Z 57471-2013 zo dňa 12.11.2013 ako rozhodnutie v správnom konaní, toto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27.10.2014 zotrval na svojom právnom názore a tvrdí, že ministerstvo ako odvolací orgán počas celého správneho konania postupoval v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaný v správnom konaní naposledy listom ministerky zdravotníctva č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013 adresovanom L.. B. M., ktorý táto prevzala dňa 04.12.2013, podrobne poukázal na skutkové okolnosti, pre ktoré túto nepovažoval za osobu oprávnenú podať v mene spoločnosti žalobcu POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. odvolanie proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 zo dňa 18.06.2010, pretože v čase podania odvolania nebol splnomocneným právnym zástupcom žalobcu, žiadny takýto dôkaz svedčiaci v jej prospech v spise nie je založený. Na tomto právnom názore žalovaný zotrváva a správnosť právnych záverov ministerstva má potvrdiť i tá skutočnosť, že L.. B. M. sa obrátila vo veci aj na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky s podnetom na preskúmanie správnosti postupu správneho orgánu s cieľom podania prokurátorského protestu. Dňa 30.09.2014 bol žalovanému doručený list prokuratúry č. VI/1 Gd 190/13/1000-15 zo dňa 25.09.2014, ktorým prokuratúra zapožičaný spisový materiál ministerstvu vrátila bez podania protestu. Z uvedeného je zrejmé, že i nepodaním prokurátorského protestu sa potvrdila správnosť a zákonnosť postupu správneho orgánu. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Vo vyjadrení pribraného účastníka konania k žalobe doručenom súdu dňa 22.01.2015 tento uvádza, že pokiaľ žalobca v zmysle žaloby proti nečinnosti správneho orgánu uplatnenej podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. tvrdí, že žalovaný nekoná a preto žiada súd o uloženie povinnosti konať a rozhodnúť v primeranej lehote o rozklade zo dňa 12.04.2013, ktorý žalobca podal proti rozhodnutiu č. SO 6968- OP-2012 zo dňa 29.01.2013, navrhol v tejto časti žalobu zamietnuť. Žalovaný nemá povinnosť ďalej vo veci konať, naopak zdôrazňuje, že rozhodnutie o zastavení konania bolo rozhodnutím konečným bez možnosti sa odvolať či podať rozklad a dokonca, ak by žalovaný o rozklade rozhodol, porušil by tým zákon a zásady správneho konania. V tejto súvislosti vychádzajúc z ust. § 250t O.s.p., podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť považuje žalobu za zmätočnú, pretože nie je jasné, ako má žalovaný ďalej konať, neexistuje ani zákonné ustanovenie, ktoré by mu takúto povinnosť ukladalo. Účelom právnej úpravy na konanie proti nečinnosti je zabrániť prieťahom v správnom konaní a umožniť oprávneným subjektom domôcť sa svojich základných práv. Avšak ani sám žalobca v žalobe neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, ktoré mal žalovaný porušiť a ktoré by obsahovalo povinnosť rozhodnúť o podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, proti ktorému opravný prostriedok inak nie je prípustný. V odôvodnení žaloby žalobca síce uvádza ust. § 61 ods. 1 Správneho poriadku, avšak je tomu tak zrejme nesprávne, keďže ústredný orgán štátnej správy má podľa neho rozhodnúť v lehote 15 dní, ale len v prípade, ak rozhoduje ako prvostupňový orgán. V uvedenom prípade rozhodoval žalovaný už ako odvolací orgán. Z uvedeného vyvodzuje, že žalobca nesprávne aplikoval toto zákonné ustanovenie na daný prípad. Pribraný účastník opätovne pripomína, že rozhodnutie MZ SR č. SO6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 je rozhodnutím odvolacieho orgánu proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 zo dňa 18.06.2010. Odvolanie proti citovanému rozhodnutiu by bolo porušením zásady dvoinštančnosti konania a porušením ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého „proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať“. V rámci zachovania právnej istoty spoločnosti MEDIGROUP s.r.o. ( pribraný účastník), nie je možné potom pochopiť domáhania sa rozhodnutia o rozklade zo dňa 12.04.2013. Potom pribraný účastník má za to, že žalovaný takúto povinnosť nemá a dokonca, že tento nad rámec svojich povinností listom ministerky zo dňa 12.11.2013 reagoval voči žalobcovi a podrobne informoval, z akých dôvodov nie je možné rozhodnúť o podanom rozklade. Preto súd nemôže ani uložiť povinnosť opäť rozhodnúť o skutočnosti, o ktorej už bolo riadne rozhodnuté. Toto sú hlavné argumenty pribraného účastníka, pre ktoré navrhuje, aby súd žalobu v časti proti nečinnosti správneho orgánu ako nedôvodnú zamietol. Správny poriadok v žiadnej svojej časti neobsahuje povinnosť o takomto rozklade rozhodnúť. V časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia postupu správneho orgánu pribraný účastník uvádza, že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania č. SO 6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013, ktorého preskúmania sa žalobca podľa jeho názoru touto žalobou domáha podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., že toto nie je rozhodnutím, ktoré je možné v správnej žalobe preskúmať, nakoľko je v zmysle § 248 O.s.p. vylúčené z preskúmavania súdom. Jedná sa totiž o procesné rozhodnutie, ktoré sa týka vedenia konania a ani list ministerky zo dňa 12.11.2013 nie je možné v žiadnom prípade posudzovať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by bolo možné preskúmať v rámci správnej žaloby. V prípade listu ministerky zo dňa 12.11.2013 sa jednalo v podstate len o písomnú informáciu a v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú postupy správnych orgánov, ktorými neboli priamo dotknuté práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. V ďalšom poukazuje na zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného o zastavení konania č. SO6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 bolo doručené žalobcovi dňa 03.04.2013, čo znamená, že bola zmeškaná dvojmesačná lehota na podanie žaloby podľa § 247 a nasl. O.s.p., keď táto bola podaná až 04.02.2014. Pre uvedené potom navrhuje, aby súd konanie o žalobe v časti proti rozhodnutiu o postupe správneho orgánu podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Žalobca bol v rozhodnutí o zastavení konania riadne poučený o nemožnosti podania odvolania či rozkladu a tiež o tom, že sa jedná o procesné rozhodnutie, ktoré nie je možné preskúmať súdom v rámci správneho súdnictva. K samotnému dôvodu zastavenia odvolacieho konania rozhodnutím zo dňa 29.01.2013 pribraný účastník uviedol nasledovné: Odvolanie (rozklad) proti rozhodnutiu MZ SR č. SO 6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013, ktoré podal žalobca, bolo porušením zásady dvojinštančnosti konania a porušením ust. § 59 ods. 4 Správneho poriadku. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Rozhodnutie sa dňom oznámenia stalo právoplatným. Samotné odvolanie má právo podať len účastník konania. Ako bolo zistené počas konania o odvolaní, v danom prípade odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podala dňa 02.07.2010 L.. B. M., ktorá nebola účastníkom konania, nakoľko ju splnomocnil Ing. P. L., ktorý nebol oprávnený udeliť plnú moc L.. B. Kováčikovej na zastupovanie spoločnosti žalobcu. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 25Cb 214/2009 zo dňa 26.05.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/341/2011 zo dňa 10.05.2012, právoplatným dňa 27.06.2012, rozhodol okrem iného, že uznesenie č. 6, ktorým boli odvolaní C.. P. Bačkor a L.. L. Z. z funkcie konateľov a do funkcie konateľa vymenovaný C.. P. L. na valnom zhromaždení konanom dňa 06.10.2009, že je neplatné. Keďže odvolanie nepodal účastník konania, nakoľko ním bola spoločnosť žalobcu a nie L.. B. Kováčiková, ktorú neoprávnene splnomocnil C.. P. L., nebolo v zmysle zákona podané účastníkom konania tak ako to predpokladá ust. § 53 Správneho poriadku. Počas odvolacieho konania bolo teda preukázané, že C.. P. L. sa dňa 06.10.2009 konateľom spoločnosti POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. nestal a účinky rozhodnutia súdu pôsobia ex tunc, t.j. od počiatku. Potom nemohol nim byť ani dňa 02.07.2010, keď odvolanie bolo podané. Preto nie je ani možné, aby za túto spoločnosť menovaný konal, a to ani tak, aby niekoho splnomocnil. Nie je možné, aby splnomocnil na konanie za spoločnosť POLYX TRADE INTERNATIONAL, s.r.o. L.. B. M., ktorá konala a podala odvolanie voči rozhodnutiu ŠUKL. Osoby, ktoré konajú za právnickú osobu musia svoje oprávnenie preukázať. L.. B. M., ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu o prevode registrácie dňa 02.07.2010 predložila na následnú výzvu žalovaného len plnú moc od žalobcu, ktorá bola zo dňa 16.10.2009 podpísaná konateľom C.. P. L.. Toto sa ukázalo v priebehu odvolacieho konania ako nemožné, nakoľko tento nebol a nemohol byť konateľom žalobcu a potom L.. B. M. ani nemala oprávnenie a nie je možné ho preukázať ani dodatočne. Je pravdou, že C.. P. L. v roku 2010 bol zapísaný ako konateľ spoločnosti žalobcu v obchodnom registri, ale tento zápis nezodpovedal skutočnému stavu, čo preukázali citované rozsudky Okresného súdu Bratislava III. a rozsudok Krajského súdu Bratislava, ktoré platia ex tunc, t.j. účinky rozhodnutia súdu nastávajú spätne ku dňu prijatia uznesenia, teda už ku dňu 06.10.2009 a sú záväzné pre všetkých. L.. B. M. na ústnom prejednaní veci u žalovaného dňa 17.10.2012 uviedla, že pri podaní odvolania proti rozhodnutiu ŠUKL, ktoré podala na základe splnomocnenia od C.. P. L., ktorý nebol konateľom POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o., sa jedná o prípad v zmysle § 33 Obč. zák. a prekročenie oprávnenia konať v mene spoločnosti POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. a tento úkon môže byť spoločnosťou následne schválený. Uvedený úkon podľa jej vyjadrenia spoločnosť „aj schválila“ podaním zo dňa 25.10.2012, avšak pravdepodobne opomenula skutočnosť, že takéto prekročenie nie je možné schváliť v zmysle § 33 ods. 3 Obč. zák., nakoľko menovaná o nedostatku plnomocenstva od počiatku vedela. Ďalej pribraný účastník pripomína, že zastúpenie spoločnosti na základe plnej moci spadá do režimu Občianskeho zákonníka a je odvodené od funkcie konateľa, ktorým v čase podania odvolania nebol C.. P. L.. Dalo by sa potom tvrdiť, že zastúpenie spoločnosti advokátom je sekundárne a túto plnú moc môže udeliť iba štatutárny orgán a v tomto prípade platný konateľ žalobcu. Nakoľko však L.. B. M. nemala platnú plnú moc, pretože úkon, na ktorý ju splnomocnil menovaný nebol platný, potom nemôže byť ani uvedené plnomocenstvo prekročené. Spätne schválenie jeho úkonov v mene spoločnosti žalobcu by tak spôsobilo protiprávny stav, ktorý nerešpektuje rozhodnutie súdu a bolo by jeho popretím. Pribraný účastník ale priznáva názoru správneho orgánu, že odvolanie L.. B. M. zo dňa 02.07.2010 je podaním v zmysle ust. § 19 Správneho poriadku. Bolo preto povinnosťou odvolacieho orgánu a správne tento postupoval, ak konanie o odvolaní zastavil, nakoľko podanie v zmysle ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku nespĺňalo základné náležitosti podania. Odvolanie trpelo takým nedostatkom, ktorý sa nedá odstrániť a ani dodatočne schváliť. Preto sa stotožňuje s tým, že postup žalovaného bol vecne správny, spoločnosť POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. bola účastníkom konania, avšak sa preukázalo, že nikto za spoločnosť POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. odvolanie nepodal, toto podala len L.. B. M.. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadrením žalovaného a preskúmaním napadnutého listu ministerky zdravotníctva SR zo dňa 12.11.2013 dospel k záveru, že žalobu v časti o nečinnosti správneho orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. ako nedôvodnú je treba zamietnuť a vo zvyšujúcej časti eventuálneho petitu o zrušenie rozhodnutia žalovaného- listu č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013, že je potrebné konanie zastaviť. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť materiálny a formálny základ návrhu spoločnosti POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o. vo vzťahu k tvrdenej nečinnosti žalovaného, ktorý bezdôvodne nemá konať o rozklade podanom dňa 12.04.2013 proti rozhodnutiu č. SO6968-OP-2012 v zmysle štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. a eventuálne posúdiť podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. vecnú správnosť listu ministersky zdravotníctva SR č. Z57471-2013-OP zo dňa 12.11.2013 v kontexte námietky žalobcu. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil nasledovné: Žalobca bol účastníkom správneho konania č. SO69668-OP-2012 vo veci prevodu registrácie lieku POLYOXIDONIUM 6mg, plv inj č. 59/0220/02-S z držiteľa registrácie POLYX TRADE INTERNATIONALE s.r.o. na nadobúdateľa MEDIGROUP s.r.o. ŠUKL o žiadosti rozhodol dňa 01.04.2008 pod č. 2108/02164- T, právoplatne 04.04.2008 a previedol rozhodnutie o registrácii predmetného lieku na nového držiteľa rozhodnutia o registrácii spoločnosť MEDIGROUP s.r.o. Dňa 19.10.2009 žalobca podal návrh na obnovu konania z dôvodu, že pri prevode predmetného lieku neboli splnené podmienky prevodu podľa § 22b ods. 1 písm. e/ zákona o liekoch, pretože vyhlásenie nadobúdateľa o tom, že má k dispozícii kompletnú dokumentáciu k lieku, vrátane všetkých zmien, ktoré štátne ústavy schválili od prvej registrácie lieku v SR, je nepravdivé. ŠUKL rozhodnutím č. 10/648 zo dňa 03.02.2010 návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že nadobúdateľ dňa 04.11.2009 predložil jeden exemplár dokumentácie lieku. V zákonnej lehote žalobca dňa 22.02.2010 proti rozhodnutiu o nepovolení obnovy konania podal odvolanie, na ktoré žalovaný rozhodnutím č. 12217-1/2010-OP zo dňa 14.05.2010 zmenil rozhodnutie ŠUKL č. 10/648 a obnovu konania o prevode registrácie povolil. Dňa 31.05.2010 žalobca odvolal svoje vyhlásenie zo dňa 29.02.2008, že spoločnosti MEDIGROUP s.r.o. sprístupní kompletnú a aktualizovanú dokumentáciu týkajúcu sa lieku POLYOXIDONIUM 6 mg („Prehlásenie doterajšieho držiteľa rozhodnutia o registrácii“ zo dňa 29.02.2008 podpísané L.. L. Z.) a zároveň zobral svoju žiadosť o prevod registrácie lieku zo dňa 18.03.2008 späť a navrhol zastavenie konania. ŠUKL rozhodnutím č. 538/2010/300 zo dňa 18.06.2010 opätovne rozhodol o prevode registrácie lieku POLYOXIDONIUM 6mg, plv inj P.59/02/20/02-S zo dňa 22.10.2002 zo žalobcu na spoločnosť MEDIGROUP s.r.o. Na odvolanie podané dňa 02.07.2010 a v rámci odvolacieho konania žalovaný dňa 29.01.2013 vydal rozhodnutie č. SO6968-OP-2012, ktorým zastavil konanie o odvolaní podľa § 30 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 60a Správneho poriadku dôvodiac, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni JUDr. B. M. žalobcom je neplatné. Rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania bolo doručené dňa 03.04.2013, na ktoré dňa 12.04.2013 žalobca podal rozklad a týmto sa domáhal zrušenia rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania a vydania rozhodnutia vo veci samej. Rozklad dôvodil tým, že všetky úkony vykonané splnomocneným zástupcom JUDr. B. M., boli úkonmi vykonanými v mene žalobcu, argumentačne sa opierajúc o judikatúru NS SR, konkrétne sp. zn. 1Obdo V26/2008. Zdôraznil, že tak ŠUKL ako aj žalovaný po celú dobu konania o prevode registrácie lieku akceptovali a konali so žalobcom i prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, ktorá sa niektorých úkonov zúčastňovala osobne. Z dôvodu, že žalovaný o podanom rozklade nekonal a nerozhodol, dňa 16.10.2013 žalobca doručil žalovanému žiadosť o vydanie rozhodnutia. Dňa 12.11.2013 ministerka zdravotníctva SR listom č. Z57471-2012-OP zo dňa 12.11.2013, doručený žalobcovi 04.12.2013 oznámila, že rozhodnutie o rozklade vo veci samej nevydá. Má za to, že odvolanie žalobcu zo dňa 02.07.2010 proti rozhodnutiu ŠUKL č. 538/2010/300 podal nie žalobca, ale L.. B. M. sama za seba, teda neoprávnená osoba. Podanie odvolania inou osobou ako účastníkom konania neprivodzuje účinky spojené so začatím odvolacieho konania a v takomto prípade správny orgán ani nevydá rozhodnutie. Ďalej súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 25Cb 214/2009-237 zo dňa 26.05.2011 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 341/2011-294 zo dňa 10.05.2012 súd okrem iného určil neplatnosť uznesenia č. 6 Valného zhromaždenia spoločnosti POLYX TRADE INTERNATIONAL s.r.o., so sídlom Sreznevského 17, Bratislava, IČO: 35 874 945 zo dňa 06.10.2009, ktorým boli C.. P. V. a L.. L. Z. odvolaní z funkcie konateľov spoločnosti a zároveň vymenovaný do funkcie konateľa Ing. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V.. Podľa § 30 ods. 1 písm. a/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán. Podľa § 59 ods. 4 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať. Podľa § 60a Správneho poriadku, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p, súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 248 ods. 1 písm. a/ O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu garantované Ústavou SR a je vymedzené princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne zo súdneho prieskumu taxatívnym výpočtom obsiahnutým v ust. § 248 O.s.p. (a/, b/, c/, d/) vylučuje. Uvedené ustanovenie je súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne. Predmetom preskúmania súdu sú individuálne právne akty bez ohľadu na ich druh, či formálne označenie, ak sa takéto rozhodnutie správneho orgánu dotýka niektorého zo základných práv a slobôd. V danom prípade sa žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2014 domáhal opatrenia proti nečinnosti správneho orgánu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. tvrdiac, že žalovaný (terminologicky správne: návrh, navrhovateľ a odporca) bezdôvodne nekoná vo veci podaného rozkladu, ktorý podal dňa 12.04.2013 proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení odvolacieho konania č. SO6968- OP-2012 zo dňa 29.01.2013, ktoré mu bolo doručené dňa 03.04.2013. Žalobu podal i na tom základe, že žalovaného o vydanie rozhodnutia o podanom rozklade vyzval žiadosťou zo dňa 15.10.2013, avšak bezvýsledne. Ak žalovaný listom ministerky zdravotníctva SR zo dňa 12.11.2013, ktorý mu bol doručený dňa 04.12.2013 informoval, že rozhodnutie ani nevydá, s týmto postupom žalobca nestotožňuje a preto žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť o podanom rozklade v primeranej lehote rozhodnúť. Pre prípad, že by súd list ministerky zdravotníctva SR č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013 posúdil ako rozhodnutie v správnom konaní, potom navrhol, aby súd toto zrušil ako nezákonné a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je aj právo na konanie bez zbytočných prieťahov, ktoré majú aj účastníci konania pred správnymi orgánmi, a to v priebehu celého správneho konania, resp. v každom štádiu, vrátane výkonu rozhodnutia. Na tomto mieste súd najprv považuje za potrebné bližšie ozrejmiť pojem nezákonná nečinnosť. O nečinnosti ako o nezákonnom jave správneho orgánu môžeme hovoriť vtedy, keď správny orgán je pasívny, vo veci nekoná, i keď podľa zákona je povinný konať. V prípade, že zákon neukladá orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná len ako rozpor s morálkou či etikou. V ostatným prípadoch, teda pri povinnosti správneho orgánu konať, hovoríme o nečinnosti nezákonnej a protiprávnej, ktorá je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti. Pri nezákonnej nečinnosti ide teda o protiprávne konanie orgánu verejnej správy, ktoré je porušením zákonom uloženej povinnosti aktívne konať, najmä vydať rozhodnutie, či vykonať iný úkon v zákonom stanovenej lehote, prípadne v primeranej lehote. Z dikcie ust. § 250t O.s.p. vyplýva, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Tým zákonodarca zalegitimoval konanie proti nečinnosti správneho orgánu do rozsahu nezákonnej nečinnosti a túto obranu podmienil zároveň neprípustnosťou takého návrhu, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. V danom prípade súd preskúmaním administratívneho spisu, oboznámením sa s priebehom celého administratívneho konania, s vyjadrením žalovaného, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 214/2009-237 zo dňa 26.05.2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 341/2011-294 zo dňa 10.05.2012, právoplatné dňa 27.06.2012, dospel k záveru, že žaloba v konaní proti nečinnosti podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. je nedôvodná. Žalovaný v odvolacom konaní, rešpektujúc pôsobiacu erga omnes (§159 O.s.p. a § 131 ods. 5 Obch. zák.) záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných citovaných rozsudkov súdov s účinkami ex tunc, t.j. spätne ku dňu konania valného zhromaždenia žalobcu dňa 06.10.2009, správne postupoval, keď rozhodnutím č. SO6968-OP-2012 zo dňa 29.01.2013 odvolacie konanie zastavil za primeraného použitia ustanovení prvej a tretej časti Správneho poriadku na konanie o odvolaní, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Za daných okolností súd sa musí stotožniť s názorom žalovaného, že nebolo možné, aby C.. P. L. splnomocnil na konanie za spoločnosť POLYX TRADE INTERNATIONAL, s.r.o. L.. B. M., ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu o prevode registrácie lieku dňa 02.07.2010 a na následnú výzvu žalovaného predložila plnú moc od žalobcu zo dňa 16.10.2010, ktorá bola podpísaná C.. P. L.. Toto sa v priebehu odvolacieho konania s poukazom na citované rozsudky ukázalo ako nemožné, nakoľko tento nebol a nemohol byť v uvedený deň konateľom spoločnosti žalobcu a potom L.. B. M. ani nemala oprávnenie k takémuto úkonu a toto ani nie je možné preukázať dodatočne. Ďalej súd poukazuje, že rozhodnutie žalovaného obsahovalo riadne poučenie o nemožnosti podať opravný prostriedok a ani neprípustnosti súdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Vychádzajúc z tohto ďalší predmet konania žalovanému odpadol. Ako to správne tvrdí žalovaný i pribraný účastník, rozhodnutie o odvolaní, a to i keď i jeho zastavení, je konečné a vzhľadom na jeho procesný charakter zo súdneho prieskumu vylúčené. Nebolo možné i podľa názoru súdu ani v danom prípade proti tomuto rozhodnutiu podať opravný prostriedok, tu rozklad. Pripustenie opravného prostriedku by bolo popretím a porušením zásady dvojinštančného konania. Ak ho aj žalobca nad rámec zákona podal, správny poriadok neobsahuje také zákonné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť o tomto rozhodnúť. Z uvedeného je potom celkom zrejmé a preukázané, že Ing. P. L. nemohol na podanie odvolania JUDr. B. M. platne splnomocniť a tiež, že proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania ďalší opravný prostriedok prípustný nie je. Preto ani nemôže súd prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný doposiaľ nerozhodol o rozklade žalobcu, ktorý podal dňa 12.04.2013. Ak aj právna zástupkyňa žalobcu tvrdí, že od r.2009 s ňou ŠUKL i žalovaný až do roku 2013 do vydania rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania dňa 29.01.2013 konali a potom konanie žalovaný zastavil, tu súd opätovne poukazuje na záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozsudku súdu. Preto ani nemožno priznať námietke, že JUDr. B. M. mala byť na konanie splnomocnená C.. P. L. ako osobou splnomocnenou na konanie pred ŠUKL. Uznanie takéhoto oprávnenia by bolo popretím účinkov a vlastnosti právoplatného rozsudku súdu. Správnosť uvedeného postupu vo veci konajúcich správnych orgánov potvrdzuje i tá skutočnosť, že podnetu právnej zástupkyne adresovanému Generálnej prokuratúre SR vyhovené nebolo a táto listom č. VI/1 Gd 190/13/1000-15 zo dňa 25.09.2014 spis žalovanému vrátila bez podania prokurátorského protestu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti neuznal dôvodnou a túto podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol. Pokiaľ žalobca sa eventuálnym petitom domáhal preskúmania zákonnosti listu ministerky zdravotníctva SR č. Z57471-2013-OP zo dňa 12.11.2013 s návrhom na jeho zrušenie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. súd k tomuto nad rámec vyššie uvedeného, ktoré na tomto mieste už nebude opakovať, považuje za potrebné uviesť nasledovné: Správne konanie je viazané svojimi pravidlami a zásadami, medzi ktorými má prvoradé miesto zásada legality, majúca svoj základ v Ústave SR. Uvedená zásada presahuje dokonca rámec správneho konania, pretože ide o jeden z princípov právneho štátu zakotvený v čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy. Správne orgány sú povinné v konaní postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu, práva a záujmy fyzických i právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti. Žalobca dňa 12.04.2013 napadol rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.01.2013 o zastavení odvolacieho konania podaním označeným ako rozklad, domáhajúc sa zrušenia tohto procesného rozhodnutia ( ako ho i sám kvalifikuje) s následkom vydania meritórneho rozhodnutia. Učinil tak napriek správnemu a riadnemu poučeniu o tom, že v danom prípade opravný prostriedok nie je prípustný. O tomto rozklade žalovaný meritórne nerozhodol, ale na žiadosť žalobcu o vydanie rozhodnutia listom ministerky zdravotníctva č. Z57471-2013 zo dňa 12.11.2013 informoval, že rozhodnutie nevydá a prečo. V súvislosti s týmto bolo preto povinnosťou súdu skúmať, či vôbec sú v danom prípade splnené podmienky pre preskúmavacie konanie tak ako sú tieto predpokladané druhou hlavou piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že tomu tak nie je. Predovšetkým súd poukazuje na povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 41 ods. 2 O.s.p., povinnosť posúdiť každý úkon podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne označený. V danom prípade potom podanie žalobcu zo dňa 12.04.2013 pri zákonom neumožnenej prípustnosti opravného prostriedku proti zastavujúcemu rozhodnutiu zo dňa 29.01.2013, súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť. Citovaný list ministerky zdravotníctva je potom len písomným vybavením tejto sťažnosti a ako taký je zo súdneho prieskumu vylúčený. Uvedený názor je podporený napr. i rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 7 Sžso 11/2010, podľa ktorého „Písomné oznámenie o vybavení sťažností nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických a právnických osôb priamo dotknuté“. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné konanie v časti o preskúmanie listu ministerky zdravotníctva SR č. Z 57471-2013 zo dňa 12.11.2013 z dôvodu, že tento nemôže byť predmetom preskúmania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov a ani pribranému účastníkovi konania náhradu nepriznal, keď konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu v časti zamietnutiu žaloby proti nečinnosti podľa § 250t ods. 7 odvolanie nie je prípustné. Proti tomu uzneseniu v časti zastavenia konania a náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.