Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/19/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200157 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200157.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrei Kriškovej v právnej veci žalobcu: S.. Z. C.É.Q., bytom C. Č.. X, XXX XX E., zastúpený: JUDr. Ivan Vanko, advokát, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.:KM-OLVS-116/2013/OPK zo dňa 27.11.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 03.02.2014 sa domáhal žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: KM-OLVS-116/2013/OPK vydaného dňa 27.11.2014, ako aj prvostupňového rozhodnutia - personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 217 zo dňa 04.09.2013, vrátenia veci na nové konanie a priznanie náhrady trov konania. Napadnutým rozhodnutím bol zamietnutý žalobcov rozklad a potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 217 zo dňa 04.09.2013, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR. Podanú žalobu odôvodnil tým, že napadnutými rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže konanie, ktorého sa dopustil bolo nesprávne právne kvalifikované ako porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Zároveň zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie pokladal za rozporné s obsahom spisov, nakoľko podľa názoru správneho orgánu, mal v čase nástupu do služby 0,42 až 0,59 promile alkoholu v krvi, avšak takéto hodnoty mu nikdy neboli namerané. Taktiež zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci, keďže správnemu orgánu stlačilo hypotetické, relevantnými dôkazmi nepodložené tvrdenie Z.. Z.Q. M., uvedené v jej odbornom posudku o tom, že pri nástupe do služby mohol mať 0,42 až 0,59 promile alkoholu v krvi. Rozhodnutie pokladal tiež za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže správny orgán ho vydal na základe nepreukázaných a ničím nepodložených subjektívnych tvrdení. Uviedol, že dňa 12.07.2013 v čase o 9,38 hod. sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu a bola mu nameraná hodnota 0,08 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo predstavuje 0,17 promile. V čase o 9,45 hod. po vykonaní opakovanej dychovej skúšky mu bola nameraná hodnota 0,07 mg/l alkoholu v dychu, čo predstavuje 0,15 promile. Takéto hodnoty sa podľa rešpektovaných stupňov opitosti považujú za „žiadnu opitosť“, teda ide o hodnoty, ktoré sú síce namerateľné, ale ich prítomnosť v ľudskom tele nijakým spôsobom neovplyvňuje správanie človeka a takýto človek sa nepovažuje za človeka pod vplyvom alkoholu. Ohľadom odborného vyjadrenia znalkyne č. 18/2013 zo dňa 26.07.2012 o tom, že dňa 12.07.2013 o 7 30 hod. v čase nástupu do práce „mohol mať“ 0,42 až 0,59 promile uviedol, že toto považuje za hypotetické konštatovanie, ktoré nemohlo byť podkladom pre jeho prepustenie podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Za jediné relevantné a preukázateľné skutočnosti pokladal reálne namerané hodnoty alkoholu v jeho dychu v čase o 9,38 a 9,54 hod., z ktorých vyplývalo, že nebol pod vplyvom alkoholu, keďže pri nameraných hodnotách nemohol mať prejavy človeka, ktorý je pod vplyvom alkoholu a potom ani jeho nadriadený nemohol nadobudnúť dôvodné podozrenie, že bol pod vplyvom alkoholu. Pri jeho prepustení zo služobného pomeru nadriadený nepostupoval v súlade so zákonom, nakoľko za smerodajné považoval abstraktné a nepodložené vyjadrenia znalkyne a nie reálne namerané hodnoty. V prípade, ak by ich bral do úvahy nemohol dospieť k záveru, že bol pod vplyvom alkoholu a teda, že závažným spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č.: GR ZVJS-3-10-3/14-2013 zo dňa 03.05.2013, ktorý v obdobnom prípade zrušil personálny rozkaz riaditeľa Ústavu pre výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach č. 51. Mal za to, že nadriadený orgán pri vydávaní personálneho rozkazu neprihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, nedostatočne zhodnotil dôkazy, najmä nebral do úvahy minimálne hodnoty, ktoré mu boli namerané a to aj vzhľadom na jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že dňa 11.07.2013 vypil asi 6 až 7 pollitrových pohárov piva a v noci užil lieky. Namerané hodnoty alkoholu neboli indikátorom stavu kedy je človek pod vplyvom alkoholu a potom tvrdenie v personálnom rozkaze, že bol pod vplyvom alkoholu bolo ničím nepodložené konštatovanie a nie preukázaná skutočnosť. Poukázal tiež na to, že jeho relevantné argumenty uvedené v rozklade proti personálnemu rozkazu neboli náležite brané na zreteľ vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Dal do pozornosti súdu objektívnosť šetrenia predmetnej veci správnym orgánom, ktorý si svojvoľne pozmenil závery odborného vyjadrenia znalkyne a to tak, aby jeho argument o hypotetickom konštatovaní jeho opitosti bol pre dané konanie bezpredmetný. Žalovaný v jednom rozhodnutí konštatoval, že zo záverov odborného vyjadrenia vyplývalo, že mohol byť pod vplyvom alkoholu (odôvodnenie personálneho rozkazu), avšak zároveň v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca mal v čase nástupu do výkonu služby v čase o 7 30 hod. v krvi alkohol o koncentrácii v rozmedzí 0,42 až 0,59 promile alkoholu. Následne žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v čase nástupu do výkonu služby mal stupeň excitačnej opitosti (0,30 - 0,99 promile), pretože mal v krvi 0,42 až 0,59 promile alkoholu. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.03.2014 a žiadal ju zamietnuť, nakoľko zo spisového materiálu bolo dostatočne zistené, že žalobca sa protiprávneho konania zakladajúceho dôvod jeho prepustenia dopustil a toto mu bolo preukázané dôkazmi obstaranými predpísaným zákonným spôsobom, pričom žalobca v celom správnom konaní ani v podanom rozklade a ani v žalobe nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutkový stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh konania správnych orgánov predchádzajúci vydaniu preskúmavaného personálneho rozkazu (opis vykonaného vlastného šetrenia nadriadeného žalobcu, výpoveď žalobcu, odborné stanovisko znalkyne) a obsah podaného rozkladu žalobcu voči personálnemu rozkazu. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu o tom, že tento svojím konaním nenaplnil dôvody prepustenia uvedené v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko pred svojím nástupom do výkonu služby nepožil alkoholické nápoje a nebol pod vplyvom alkoholu. Mal za to, že v spisovom materiáli bolo dostatočne zistené a preukázané, že dňa 12.07.2013 v čase od 7,30 do 9,38 hod. vykonával riadne plánovanú službu pod vplyvom požitia alkoholických nápojov a táto skutočnosť vyplynula z opakovanej dychovej skúšky, na základe ktorej výsledkov znalkyňa vo svojom odbornom vyjadrení č. 18/2013 stanovila, že žalobca by v čase nástupu do výkonu služby o 7,30 hod. mohol byť s koncentráciou 0,42 až 0,59 promile. Slovo „mohol“ v danom prípade znamenalo, že uvedený údaj platil, ak žalobca nepožil počas výkonu služby daného dňa žiaden alkohol a taktiež to, že bolo stanovené rozmedzie hornej a dolnej hranice hladiny alkoholu, v ktorom sa koncentrácia alkoholu v jeho krvi nachádzala. Nejednalo sa o žiaden hypotetický údaj, ale o výpočtami stanovenú hladinu, ktorej základom boli uvedené namerané hodnoty a to napriek tomu, že tieto boli nízke s klesajúcou tendenciou. Pre účely prepočtu použité byť mohli. Pri svojom výpočte znalkyňa vzala do úvahy všetky dôležité okolnosti a to aj tie, ktoré na svoju obranu uviedol žalobca. Nebolo dôvodu pochybovať o správnosti predmetného odborného vyjadrenia. Žalovaný ďalej uviedol, že v napadnutom rozkaze sa nehovorilo o opitosti žalobcu, ale o tom, že vykonával službu pod vplyvom alkoholu, čo bol rozdiel. Ak by sa brali do úvahy žalobcom uvedené stupne opitosti, žiadna opitosť by u neho prichádzala do úvahy iba v čase dychových skúšok, ale v čase nástupu do výkonu služby mal stupeň excitačná opitosť a potom bolo zrejmé, že dňa 11.07.2013 požil viacej alkoholu alebo ho požíval dlhšie ako uvádzal vo svojej účelovej obrane. Taktiež poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 03.05.2013 bolo bez významu, nakoľko toto rozhodnutie sa vzťahovalo na individuálny prípad, v ktorom boli dve pozitívne dychové skúšky vykonané u prepusteného príslušníka pred nástupom do výkonu služby a tretia skúška vykonaná na jeho žiadosť v čase výkonu služby bola negatívna. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného musel konštatovať, že žaloba dôvodná nie je, pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby boli plne súladné so zákonom. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd sa podrobne oboznámil s pripojeným administratívnym spisom obsahujúcim mimo iných písomností aj návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ zo dňa 22.08.2013, plán služieb na mesiac august 2013, vyhodnotenie služobnej činnosti žalobcu, prehľad o odmenách a trestoch, služobnú prísahu, prezenčné listiny k preškoleniu noriem, nariadení a pokynov, stanovisko odborového zväzu, odborné vyjadrenie č. 18/2013, zápisnicu o výsluchu žalobcu, certifikát o overení analyzátora dychu, zápisy o dychovej skúške. Personálnym rozkazom číslo 217 zo dňa 04.09.2013 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, že dňa 12.07.2013 o 7,30 hod. nastúpil do riadne plánovaného výkonu služby s ukončením o 15,30 hod., pričom počas výkonu služby o 9,38 hod. bol v rámci kontrolnej činnosti podrobený zástupcom riaditeľa pre výkon služby OO PZ Košice Staré mesto dychovej skúške analyzátorom dychu značky Dräger Allcotest 7410 č. ARJJ 0468 s certifikátom platnosti overenia do 26.12.2013, s výsledkom 0,08 ml/g alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte bolo 0,17 promile. Následne pri opakovanej dychovej skúške v čase o 9,54 hod. rovnakým prístrojom bol výsledok 0,07 ml/g alkoholu v dychu, v prepočte 0,14 promile. Podľa odborného vyjadrenia znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 18/2013, žalobca v daný deň o 7,30 hod. (nástup do výkonu služby) mohol byť s koncentráciou 0,42 až 0,59 promile alkoholu v krvi, ktorá sa hodnotí ako stav po požití alkoholu až podnapitosť. Takýto skutkový stav bol zadokumentovaný vlastným šetrením nadriadeného žalobcu, zápismi o dychových skúškach, certifikátom o overení analyzátora dychu, zápisnicou o výsluchu žalobcu, odborným vyjadrením znalkyne, fotokópiou knihy príchodov a odchodov OO PZ Košice Staré Mesto, hodnotením služobnej činnosti žalobcu s prehľadom o jeho odmenách a trestoch, stanoviskom odborového orgánu zo dňa 26.08.2013, dokladom o oboznámení žalobcu s interný predpismi. Žalobca bol o začatí konania o jeho prepustení riadne upovedomený a pri svojom výsluchu na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci uviedol, že dňa 11.07.2013 v čase od 10,00 do 15,30 hod. vypil asi 6 až 7 pohárov pollitrových čapovaným desaťstupňových pív s tým, že následne až do nástupu výkonu služby alkoholické nápoje nepožíval, iba večer užil lieky. Nebol si vedomý, že by bol pod vplyvom alkoholu a preto nastúpil do plánovaného výkonu služby. Nadriadený žalobcu zabezpečil odborné vyjadrenie znalkyne, ktorá v ňom uviedla, že žalobcom požité liečivá nezvyšujú a neovplyvňujú koncentráciu etanolu v krvi. Spätným prepočtom z koncentrácie zistenej dychovými skúškami bolo možné posúdiť, že v čase o 7,30 hod. mohol mať koncentráciu 0,42 až 0,59 promile alkoholu v krvi. Záver personálneho rozkazu obsahuje odôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom ako aj to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a tiež vyhodnotenie jeho doterajšej služobnej činnosti a pracovných výsledkov. V podanom rozklade (zo dňa 20.09.2013) proti vyššie uvedenému personálnemu rozkazu, žalobca vyslovil nesúhlas s tvrdením, že pred nástupom do služby požil alkoholické nápoje a bol pod vplyvom alkoholu. Poukázal na to, že podľa rešpektovaných stupňov opitosti, namerané hodnoty alkoholu v jeho dychu predstavovali stupeň, kedy sa človek nepovažuje pod vplyvom alkoholu. Taktiež namietol odborné vyjadrenie znalkyne s tým, že by dňa 12.07.2013 o 7,30 hod. v čase nástupu do práce mohol mať 0,42 až 0,59 promile a toto tvrdenie považoval za hypotetické, ktoré nemohlo byť podkladom pre jeho prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Napadnutým rozhodnutím (Č. p.: KM-OLVS-116/2013/OPK zo dňa 27.11.2014), žalovaný zamietol vyššie uvedený rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Rozhodnutie obsahuje v úvode opis správneho konania s dôvodmi, pre ktoré bol žalobca prepustený zo služobného pomeru uvedenými v personálnom rozkaze ako aj obsah žalobcom podaného rozkladu voči personálnemu rozkazu. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že posúdil napadnutý personálny rozkaz v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu s tým, že zo spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Zároveň sa vyjadril, že podané námietky žalobcu uvedené v rozklade nie je možné akceptovať s tým, že žalobcov nadriadený všetky riadne zadovážené dôkazy hodnotil podľa vlastnej úvahy v zmysle § 238 ods. 4 zákona a dospel k záveru, že svojím protiprávnym konaním žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca svojím konaním naplnil dôvody prepustenia a toto jeho konanie bolo jednoznačne zistené a preukázané. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že dňa 12.07.2013 v čase od 7,30 do 9,38 hod. vykonával riadne plánovanú štátnu službu pod vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané opakovanou dychovou skúškou a z odborného vyjadrenia znalkyne vyplývalo, že v čase nástupu do výkonu služby mal v krvi alkohol o koncentrácii 0,42 až 0,59 promile alkoholu a to za predpokladu, že počas výkonu služby alkohol nepožil. Znalkyňa pri takto stanovenom výsledku brala do úvahy všetky súvisiace okolnosti, a teda aj tie, ktoré na svoju obranu uviedol žalobca. Nebolo dôvodu pochybovať o správnosti predmetného odborného vyjadrenia. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí nedefinuje žalobcovu opitosť, ale skutočnosťou, pre ktorú bol žalobca prepustený zo služobného pomeru bolo vykonávanie jeho služby pod vplyvom alkoholu. Taktiež podľa nadriadeného žalobcu bolo cítiť v jeho dychu alkohol. Uvádzaný stupeň opitosti žalobcu - žiadna opitosť by v jeho prípade prichádzala do úvahy iba v čase konania dychových skúšok, ale nie v čase jeho nástupu do výkonu služby, kedy išlo o ex citačnú opitosť. Poukazovanie na rozhodnutie Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 03.05.2013 v danom prípade bolo bezpredmetné, nakoľko išlo o individuálny prípad za iných objektívnych skutočností. Ďalej sa v rozhodnutí poukazuje na vysokú technickú úroveň použitého merača alkoholu (zn. Dräger Allcotest 7410 č. ARJJ 0468) predstavujúceho metódu merania alkoholu v krvi pomocou analýzy vychovaného vzduchu, ktorej presnosť sa blíži presnosti plynovej chromatografie. Použitý analyzátor dychu mal platný certifikát platnosti overenia (do 26.12.2013) a jeho výsledok možno nepochybne a spoľahlivo považovať za objektívne potvrdzujúci dôkaz o prítomnosti alkoholu v dychu žalobcu. Žalovaný ďalej hodnotil základné povinnosti policajta a to aktívne plnenie služobných úloh počas celej doby príslušnosti k Policajnému zboru, čo priamo vyplýva z § 48 ods. 3 zákona, pričom pri hodnotení dôkazov boli zohľadnené aj predchádzajúce výsledky služobnej činnosti žalobcu. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka policajného zboru k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia a preto sa vyžaduje ich dodržiavanie s tým, že každý príslušník ich bude rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v rozpore so záujmami štátnej služby ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka Policajného zboru. Žalobca bol riadne oboznámený so všetkými právnymi a internými predpismi, z ktorých vyplýva povinnosť policajta nenastupovať pod vplyvom alkoholu do výkonu štátnej služby. Taktiež príslušný odborový orgán, s ktorým bol návrh na prepustenie žalobcu prerokovaný, s týmto súhlasil a odporučil ho realizovať. Napadnutý personálny rozkaz obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z § 241 aj je v dostatočne zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený. 4. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 136 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 225 ods. 2, písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Podľa § 17 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby pri posúdení vznesených žalobných námietok (§ 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p.). K vznesenej žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu veci súd uvádza, že správne orgány zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu na posúdenie veci. Ako vyplýva z výrokov a odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu vykonávania štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Táto skutočnosť bola podľa súdu riadne preukázaná v správnom konaní a to dychovou skúškou, ktorej bol žalobca podrobený o 9,38 hod. (s výsledkom 0,08 ml/g alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čo v prepočte bolo 0,17 promile) a opakovanou dychovou skúškou o 9 54 hod. (výsledok 0,07 ml/g alkoholu v dychu, v prepočte 0,14 promile). Hodnoty alkoholu v dychu žalobcu boli zistené analyzátorom dychu značky Dräger Allcotest 7410 č. ARJJ 0468 s certifikátom platnosti overenia do 26.12.2013. Následne bolo vypracované odborné vyjadrenie znalkyne Z.. M. z odboru zdravotníctvo a farmácia č. 18/2013, ktoré jednoznačne skonštatovalo, že žalobca v daný deň - 12.07.2013 o 7,30 hod., t. j. v čase nástupu do výkonu služby mohol byť s koncentráciou 0,42 až 0,59 promile alkoholu v krvi, ktorá sa hodnotí ako stav po požití alkoholu až podnapitosť. Pri takto stanovenej výške alkoholu znalkyňa vychádzala zo všetkých dostupných podkladov pre svoj prijatý záver. Podľa súdu v danom prípade nie je smerodajný subjektívny pocit žalobcu (necítil sa byť pod vplyvom alkoholu), ale objektívne zistená skutočnosť a to, že v jeho dychu počas výkonu riadne naplánovanej služby (o 9,38 a 9,54 hod.) mal alkohol o koncentrácií 0,08 a 0,07 promile. Spochybňovať bez ďalšieho výsledky v konaní vypracovaného odborného stanoviska znalkyne ako osoby odborne spôsobilej na podanie tohto úkonu a v tomto odbornom vyjadrení prezentovaný záver o výške hladiny alkoholu v krvi žalobcu v čase jeho nástupu do výkonu služby (7,30 hod.) nie je relevantné. Žalobca v správnom konaní a ani v súdnom konaní nepredložil žiaden dôkaz o svojom tvrdení o nesprávnosti záveru prijatom v preskúmavaných rozhodnutiach, ktoré sa opierali o veci podané odborné vyjadrenie znalkyne o výške alkoholu v jeho krvi v čase nástupu do výkonu služby. Hodnoty stanovené v odbornom vyjadrení vychádzajú z predpokladu, že žalobca alkoholické nápoje nepožíval počas služby. Záver preskúmavaných rozhodnutí vychádza aj z riadne zadovážených dôkazov - výstupov o dychovej skúške žalobcu, úradného záznamu žalobcovho nadriadeného z 12.07.2013 a potom je celkom zrejmé, že správne orgány správne posúdili konanie žalobcu - vykonávanie štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Takéto konanie žalobcu taktiež správne vyhodnotili ako konanie nezlučiteľné s jeho ďalším pôsobením príslušníka PZ. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nekritický postoj žalobcu k zisteniu nadriadeného o jeho vykonávaní služby pod vplyvom alkoholu. Snahu žalobcu za každú cenu spochybniť záver napadnutého rozhodnutia svojím tvrdením, že v čase služby nebol pod vplyvom alkoholu. Takéto jeho tvrdenie je potrebné vyhodnotiť ako účelové, nakoľko namerané hodnoty alkoholu v krvi v čase podrobenia sa dychovým skúškam (9,38 a 9,54 hod.) tomu nasvedčujú, keďže podľa v konaní vypracovaného odborného vyjadrenia znalkyne v čase nástupu do výkonu služby o 7,30 hod. po zohľadnení všetkých relevantných vstupov a za stavu, že počas služby alkohol nepožil stanovenú hodnotu 0,42 až 0,59 promile je treba vyhodnotiť ako stav, kedy je človek pod vplyvom alkoholu (ex citačná opitosť- stav po požití alkoholu až podnapitosť). Taktiež námietka nesprávneho právneho posúdenia veci neobstojí, keďže žalovaný (aj prvostupňový správny orgán) správne posúdili náležite zistené porušenie služobnej prísahy a služobných povinností a žalobcom aj správne vyhodnotili ako dôvod zakladajúci jeho prepustenie zo služobného pomeru v súlade s § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj preskúmavaný personálny rozkaz obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti - formálne aj obsahové v zmysle § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Obe rozhodnutia sú náležite odôvodnené a to tak z hľadiska posúdenia konania žalobcu - porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj odôvodnenia skutočnosti, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zistený skutkový stav veci plne korešponduje s obsahom predloženého administratívneho spisu. Prijatý záver o výške alkoholu v dychu žalobcu v čase nástupu do štátnej služby (7,30 hod.) celkom jasne a zrozumiteľne vyplýva z vypracovaného odborného vyjadrenia znalkyne, ktorá pri stanovení hodnoty rozmedzia 0,42 - 0,59 promile alkoholu v jeho krvi vychádzala z dychových skúšok, ktorým sa žalobca podrobil počas výkonu služby o 9,38 a 9,54 hod. 6. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorému v správnom súdnictve zásadne podľa ustálenej judikatúry právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.