Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200190 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200190.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Spoločnosť ľudí dobrej vôle, Mäsiarska 13, 040 01 Košice, IČO: 00 695 246, zastúpený: JUDr. Katarína Boháčová, Moldavská 7, 040 11 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/024550/2013-243/926 zo dňa 22.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.02.2014, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/024550/2013-243/926 zo dňa 22.11.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č. 6/4815/2012/156 zo dňa 30.09.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosti odviesť finančné prostriedky v sume 2 779,35 € z dôvodu, že porušil povinnosti stanovené v grantovej zmluvy, čo bolo s poukazom na čl. 22 ods. 1 a 2 písm. c) a e) grantovej zmluvy v spojení s čl. 22 ods. 7 a 11 správnym orgánom prvého stupňa posúdené ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z.. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal súd aby toto rozhodnutie zrušil v celom rozsahu. Z obsahu spisu žalovaného správneho orgánu, ktorý bol žalovaným predložený ku konaniu tunajšieho súdu sp. zn. 1S/22/2014, mal krajský súd preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/024550/2013-243/926 zo dňa 22.11.2013 bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 26.11.2013, pričom po neúspešnom pokuse o doručenie bolo vykonané opakované doručovanie dňa 27.11.2013 a keďže žalobca nebol zastihnutý, zásielka bola v rovnaký deň uložená na pošte. Žalobca fyzicky zásielku prevzal až dňa 06.12.2013. V predmetnej veci zvolil žalovaný správny orgán doručovanie napadnutého rozhodnutia formou doručovania do vlastných rúk prostredníctvom pošty, t. j. v intenciách ustanovenia § 24 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa § 247 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní dôležité písomnosti, najmä rozhodnutie, sa doručujú do vlastných rúk. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V ustanovení § 24 ods. 2 posledná veta je zakotvená výnimka zo zásady, že doručenie pôsobí až od okamihu, keď písomnosť sa fakticky dostala do rúk adresáta. Bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát písomnosti o jej uložení na pošte dozvedel alebo nemal o uložení vedomosť, zo zákona vyplýva, že mu písomnosť bola doručená. Ide o právnu fikciu. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, ale len za predpokladu, že sa adresát zdržiaval v mieste bydliska a že posledný deň doručenia je pracovný deň. Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. V správnom súdnictve je podmienkou meritórneho prejednania žaloby skutočnosť, že táto je podaná v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V prípade žalobcu, ktorý si zásielku uloženú na pošte dňa 27.11.2013 do 3 dní od uloženia nevyzdvyhol, nastúpila fikcia doručenia rozhodnutia, ktorá vyplýva zo zákona o správnom konaní, podľa ktorého ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Pričom trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorý správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty a účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Ak je lehota určená dňami, počíta sa ako prvý deň, ten deň ktorý nasleduje po dni určujúcom začiatok behu lehoty. Tu je nerozhodné, či prvý deň padne na deň pracovného voľna. Z čoho vyplýva, že v prípade žalobcu trojdňová úložná lehota začala plynúť dňom 28.11.2013 ako prvý deň, 29.11.2013 ako druhý deň a skončila posledným dňom 30.11.2013 ako deň tretí, pričom tento deň sa považuje aj za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že na podanie žaloby v správnom súdnictve ustanovil § 250b ods. 1 O.s.p. dvojmesačnú lehotu, ktorá v prípade žalobcu začala plynúť dňom 30.11.2013 a skončila uplynutím posledného dňa lehoty na podanie žaloby a to dňom 30.01.2014. Vzhľadom na to, že súdu bola žaloba doručená až dňa 07.02.2014, považuje súd žalobu za oneskorene podanú a preto konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (podľa § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.