Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/23/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200196 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200196.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: J. T., J. 2, XXX XX U., právne zastúpený: Consilior Iuris, s.r.o., advokátska kancelária, Miletičova 23, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave, Špitálska 14, 812 28 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-117/BA-KDI-2013 zo dňa 07.11.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného sp.zn.: KRPZ-P-117/BA-KDI-2013 zo dňa 07.11.2013. V žalobe uviedol, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV zo dňa 17.09.2013 číslo ORP-P455/BAIV-ODI1-2013 ako správneho orgánu príslušného na prejednanie priestupkov bolo rozhodnuté o priestupku žalobcu tak, že žalobca ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 4 ods. 2 pím. c), § 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, pretože dňa 18.05.2013 v čase o 23.30 hod. viedol motorové vozidlo Škoda Fabia EČ: U. v U. po G. ulici smerom do D., pričom na vozidle boli rozsvietené parkovacie svetlomety. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Pri kontrole bol podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev.č. G.-XXXX, ktorý mu nameral hodnotu 0,28 mg/l alkoholu v dychu a po opakovanej dychovej skúške mu nameral hodnotu 0,30 mg/l alkoholu v dychu. Týmto rozhodnutím o priestupku mu bol podľa § 22 ods. 2 písm. c) citovaného zákona uložený trest - uložená pokuta vo výške 400,- €, zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu desať mesiacov a tiež bol zaviazaný k úhrade trov konania o priestupku vo výške 16,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že žalovaný ako príslušný správny orgán o odvolaní rozhodol formou rozhodnutia o odvolaní zo dňa 07.11.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV zo dňa 17.09.2013 potvrdil. Žalobca v žalobe tvrdí, že správny orgán vo veci vykonal nedostatočné dokazovanie. Z toho dôvodu považuje rozhodnutie za nezákonné, nakoľko ním bol žalobca nepochybne ukrátený na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca má za to, že bol ukrátený predovšetkým tým, že žalovaný správny orgán nedostatočne rešpektoval ust. § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní. Žalovaný v konaní nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je preto možné považovať za nezákonné. Žalobca tvrdí, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu podľa jeho názoru nie je možné kvalifikovať ako priestupok v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. Podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa žalobca priestupku dopustil. Svojim konaním nijako neporušil a neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. K danej veci udáva, že predmetného dňa 18.05.2013 žalobca so svojou priateľkou navštívil svojho kamaráta na jeho chate, nachádzajúcej sa na G. ulici v U. - D. a približne o 23.30 hod. sa aj s priateľkou rozhodli, že pôjdu domov. Skúšali si zavolať taxík, ale keďže večer bol problém ho objednať, rozhodli sa, že počkajú vo vozidle žalobcu. Počas krátkeho pobytu vo vozidle žalobca pootočil kľúč do prvej polohy, aby si mohli s priateľkou pustiť rádio a budú čakať na taxík, keďže vo vozidle bol zaradený prevodový stupeň určený na cúvanie, vozidlu začali po pootočení kľúča do prvej polohy vzadu svietiť cúvacie svetlá. Žalobca ďalej uviedol, že v momente ako kontaktoval taxislužbu, za vozidlom sa rozsvietili policajné výstražné svetlomety a žalobca sa podrobil kontrole. Krátko na to bol vyzvaný, aby sa podrobil aj dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov. Žalobca sa niekoľko krát dopytoval, prečo by sa mal podrobiť dychovej skúške, keď vozidlo neviedol, ale v ňom iba čakal na privolaný taxík. Žalobca po naliehaní príslušníkov PZ nakoniec pristúpil na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s pozitívnym výsledkom. Následne, keď mu konajúci príslušník vrátil občiansky preukaz sa žalobca dozvedel, že mu bol zároveň zadržaný vodičský preukaz za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Žalobca s tým nesúhlasí a tvrdí, že motorové vozidlo neviedol. Má za to, že túto skutočnosť mu potvrdila aj jeho priateľka. Žalobca ďalej poukazuje na to, že vo veci bolo vykonané nedostatočné dokazovanie, pretože má za to, že aj výpovede príslušníkov PZ sú rozporné. Ak vychádza z výpovede príslušníka J. Q. a jeho zákresu polohy vozidla počas kontroly, je treba uviesť, že podľa jeho zakreslenia vozidlo medzi okamihom, keď bolo prvý krát hliadkou PZ spozorované do času, kým došlo ku jeho kontrole svoju polohu nejako nezmenilo. Týmto vyjadrením príslušník PZ de facto potvrdil tvrdenie žalobcu, že vozidlo počas ich čakania na taxík svoju polohu nezmenilo. Keďže v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vozidlo vedie, žalobca má za to, že k vedeniu vozidla nedošlo. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani to, že žalobca za volantom sedel. Žalobca svojim vozidlom stál v slepej ulici bez pohybu, nijako neporušoval ani neohrozoval plynulosť cestnej premávky. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, nakoľko je názoru, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie správneho orgánu je preto nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto zrušil a vrátil žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný vo vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 26.03.2014 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí tak, ako je uvedené v preskúmaní podaného odvolania KRP-P-117/BA-KDI21-2013 zo dňa 07.11.2013. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV, z ktorého nesporne vyplýva, že žalobca porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 1 v spojení s ust. § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bol uznaným vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.. Správny orgán druhého stupňa k námietkam žalobcu uvádza, že ich neakceptuje, nakoľko skutočnosť, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu potvrdzuje zápis o dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev. č. G. XXXX, ktorý mu dňa 18.05.2013 v čase o 23.34 hod. nameral hodnotu 0,28 mg/l alkoholu v dychu a po opakovanej skúške v čase o 23.49 0,30 mg/l alkoholu v dychu, čoho si žalobca bol vedomý a tieto skúšky aj podpísal. Skutočnosť, že žalobca jazdil pod vplyvom alkoholu potvrdzuje aj správa o výsledku objasňovania priestupku ORP-P-240/BAIV-OPP2-2013 zo dňa 18.05.2013, z ktorej vyplýva, že príslušný policajt Policajného zboru, ktorý priestupok prejednával na mieste bol postavený do pozície svedka a toto vlastnoručne v správe aj podpísal. Príslušník ako svedok videl ako účastník konania s motorovým vozidlom jazdil. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia príslušníkov PZ jednoznačne vyplýva, že žalobca viedol motorové vozidlo po požití alkoholu v takom čase, keď sa alkohol nachádzal v jeho organizme a taktiež aj to, že mal na vozidle rozsvietené parkovacie svetlá. Správny orgán nemá dôvod spochybňovať tvrdenie policajtov, ktorí zdokumentovali priestupok, a preto považuje výpovede oboch policajtov za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S 881/2012. Žalovaný ako odvolací správny orgán mal v konaní o predmetnom dopravnom priestupku zistené a s obsahom spisového materiálu dostatočne preukázané, že žalobca porušil povinnosti uložené vodičovi v § 4 ods. 2 písm. c), § 32 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., čím bol uznaný vinným zo spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e), písm. k) citovaného zákona, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.11.2013 č. KRPZ-P-117/BA-KDI-2013, ktorým tento rozhodujúc na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV o priestupku č. ORP- P-455/BAIV-ODI1-2013 zo dňa 17.09.2013 a rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie vyššie citovaného rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV o priestupku potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Okresný dopravný inšpektorát OR PZ Bratislava IV, ako príslušný správny orgán začal správne konanie dňa 05.06.2013 na základe správy o výsledku objasňovania priestupku, obdržanej od Obvodného oddelenia PZ v Dúbravke, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV č.p.: ORP-P-240/BAIV-OPP2-2013. Tento z predložených písomných dokladov zistil, že dňa 28.06.2013 obvinený J. T. (žalobca) dňa 18.05.2013 v čase o 23.30 hod. viedol motorové vozidlo značky Škoda Fabia EČ: U. v U. po G. ulici smerom do D., pričom na vozidle boli rozsvietené parkovacie svetlomety. Následne bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ. Pri kontrole bol podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev. č. G.-XXXX v čase o 23.34 hod., ktorý mu nameral hodnotu 0,28 mg/l alkoholu v dychu a po opakovanej dychovej skúške v čase o 23.49 hod. mu nameral hodnotu 0,30 mg/l alkoholu v dychu. Lekárske vyšetrenie žalobca (odber krvi) nežiadal. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že dňa 17.07.2013 správny orgán začal konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ústnym pojednávaním, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho splnomocnený zástupca JUDr. Michal Hargaš. V zápisnici žalobca tvrdil, že: „...Bol u kamaráta na chate, kde bol aj spolu s priateľkou na grilovačke, cca o 23.30 hod. sa s priateľkou rozhodli, že idú domov, nakoľko im bolo chladno a boli zle oblečení. Rozmýšľali či pôjdu pešo, alebo si zavolajú taxík, a tak sa rozhodli, že si zavolajú taxík a že na neho počkajú v aute. V aute mal aj doklady pre ktoré si tak či tak musel prísť a zobrať z auta. Dal kľúč do zapaľovania do prvej polohy, aby mohli v aute počúvať rádio, pretože bola sobota večer a taxík sa nedal tak ľahko zohnať. V momente začal hľadať taxislužbu a za autom sa rozsvietili policajné majáky a stretávacie svetlomety. Policajti pristúpili k jeho autu, pričom jeden z nich si pýtal jeho doklady a druhý mu dal prístroj na vykonanie testu na alkohol...“. Žalobca ďalej tvrdil, že všetky argumenty, ktoré policajti v tom čase voči nemu mali boli tie, že sedel v motorovom vozidle so zapnutými svetlami. Tiež tvrdil, že nemal úmysel viesť motorové vozidlo, nakoľko len hľadal kontakt na taxislužbu a v motorovom vozidle chcel ostať čakať kým taxík príde. Splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Hargaš k veci uviedol, že: „...Má za to, že na základe doteraz zistených skutočností je podľa jeho názoru zrejmé, že skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu sa nestal. Vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona o cestnej premávke je dostatočne zrejmé, že jeho klient motorové vozidlo neviedol. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by došlo k akémukoľvek pohybu motorového vozidla...“. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že dňa 17.09.2013 v čase o 10.00 hod. správny orgán pokračoval v dokazovaní o priestupku, a to výsluchom M. T. (priateľky žalobcu) a výsluchmi príslušníkov PZ N. F. a J. Q.. Svedok J. O. vo výpovedi uviedol, že: „...Odchádzal z miesta, kde stálo jeho auto v momente, keď sa rozsvietili policajné majáky s červeným a modrým svetlom. Slečna T. a spol. sedeli na terase pred chatkou a môžu tiež dosvedčiť, že žiadne auto neprichádzalo. Vzhľadom na to, že bola tma bolo by vidno svetlomery. Ešte H. O. preparkoval jeho vozidlo zhruba cca 1 hodinu dozadu a umiestnil vozidlo tam kam sa nachádzalo, keď prišla policajná hliadka...“. Zo svedeckej výpovede priateľky žalobcu M. vyplynulo, že: „...Okolo polnoci dňa 18.05.2013 išla spoločne s priateľom (žalobcom) z kamarátovej chaty do auta, pričom po nasadnutí do vozidla si volali taxík, nakoľko bola vonku zima a tma. Prišli príslušníci PZ, pýtali si od nich doklady a následne mu dali fúkať. Obaja vysvetľovali policajtom, že vonku im bola zima a v mobile majú pripravené číslo na taxislužbu, ktorú chceli zavolať. Príslušník polície im tvrdil, že sa s autom pohli, pričom svedkyňa uviedla, že toto nebola pravda, v aute mali iba zapnuté rádio a auto stálo na mieste...“. Zo svedeckej výpovede N. F. (príslušníka PZ) vyplynulo, že: „...V uvedenú noc bol velený do motohliadky ako člen s veliteľom hliadky por. J. Q.. Presúvali sa motorovým vozidlom z mestskej časti D. k technickému sklu. Pri križovatke, nachádzajúcej sa v blízkosti stanica HaZZ si všimli cúvajúce motorové vozidlo v smere od budovy HaZZ, pričom toto vozidlo išlo na parkovacích svetlách. Z tohto dôvodu sa rozhodli uvedené vozidlo zastaviť a skontrolovať vodiča, ktorého predpísaným spôsobom zastavili, predstavili sa a vyzvali ho, aby vypol motor a predložil doklady na vedenie vozidla. Nakoľko z vozidla bolo cítiť alkohol, spýtali sa vodiča či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkoholické nápoje, ktorý uviedol, že čosi popil. Vodič bol ochotný podrobiť sa dychovej skúške, no odber krvi nežiadal. U vodiča bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom na alkohol...“. Zo svedeckej výpovede J. Q. vyplýva, že: „...Dňa 18.05.2013 vykonával nočnú hliadku s kolegom F. počas presunu po ulici Y. smerom na G. si všimol motorové vozidlo Škoda Fabia, ktoré cúvalo po G. ulici smer Y.. Toto vozidlo malo zapnuté iba parkovacie svetlá. Z dôvodu, že vodič sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky požiadal operačné stredisko, aby na zákrok k Hornbachu zaslal inú hliadku. To im odobril, na to zabočil do Y. ulice doprava na G. ulicu, kde za cúvajúcim vozidlom Škoda Fabia zapol svetelné výstražné znamenie na zastavenie vozidla. Cúvajúce vozidlo zastavilo, podišli k vodičovi, ktorého požiadali o predloženie dokladov, vodič doklady predložil, spýtali sa ho, či pred jazdou požil alkoholické nápoje, na čo uviedol, že čosi požil a čo s tým budeme teraz robiť. Poučili ho o možnosti vykonania dychovej skúšky, resp. možnosti jej odmietnutia. Vodič uviedol, že určite nafúka a začal žiadať, aby to nechali tak a aby z toho nič nerobili. Vodiča poučil, že v prípade, že požil alkoholický nápoj a viedol vozidlo v čase, keď bol pod jeho vplyvom dopustil sa priestupku na úseku cestnej premávky, za čo bude sankcionovaný. Bola s vodičom vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom, následne bola vykonaná opakovaná dychová skúška tiež s pozitívnym výsledkom...“. Na základe vyššie vykonaného dokazovania svedeckými výpoveďami, ako aj správy o výsledku objasňovania priestupku, úradného záznamu príslušníka PZ, potvrdení o zadržaní vodičského preukazu, zápisu o dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev.č. G.-XXXX, oboznámením sa z výpisu evidenčnej karty vodiča prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím o priestupku zo dňa 17.09.2013 tak, že žalobcu uznal vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. c) citovaného zákona mu uložil pokutu vo výške 400,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov, ako aj uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. O odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 07.11.2013 tak, že odvolanie žalobcu bolo zamietnuté a vyššie citovaného rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV o priestupku zo dňa 17.09.2013 bolo potvrdené. IV. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme. Podľa ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia, za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa ust. § 32 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). V správnom súdnictve sa súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu si správne orgány pre svoje rozhodnutia zadovážili zákonom stanoveným spôsobom dostatok skutkových podkladov na základe ktorých správne ustálili právny záver, podľa ktorého sa žalobca dňa 18.05.2013 v čase o cca 23.30 hod. dopustil spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e), k) zákona č. 372/1990 Zb. tým, že viedol motorové vozidlo značky Škoda Fabia EČ: U. v U. po G. ulici smerom do D. pod vplyvom alkoholu, ktorý bol pozitívne zistený dychovou skúškou elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev. č. G.-XXXX, ktorý mu nameral hodnotu 0,28 mg/l v dychu a po opakovanej skúške 0,30 mg/l alkoholu v dychu. Súd konštatoval, že skutkový stav bol zistený riadne na základe správy o výsledku objasňovania priestupku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spracovanej príslušníkmi PZ Bratislava IV, zo zápisu o dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest, z evidenčnej karty vozidla EČ: U., z evidenčnej karty vodiča (žalobcu), zo zápisníc o podaní vysvetlenia podľa § 35 zákona o správnom konaní, ktoré vo veci podala M. (priateľka žalobcu), N. F. a J. Q. (príslušníci hliadky PZ) a zo zápisníc ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 28.06.2013, 17.07.2013 a 17.09.2013. Súd mal za to, že z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobca bezprostredne po zastavení vozidla bol podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom Dräger Alcotest 7410 ev. č. G.-XXXX s výsledkom 0,28 mg/l a následne s výsledkom 0,30 mg/l alkoholu v dychu. Námietku žalobcu, že motorové vozidlo v rozhodnom čase neriadil, že v ňom len sedel a čakal na taxík súd vyhodnotil ako účelovú. Z výpovede príslušníkov hliadky PZ nesporne vyplynulo, že odporca motorové vozidlo viedol (cúval), pričom bol následne zastavený hliadkou PZ. Súd má za to, že žalobca ako vodič motorového vozidla, vzhľadom na časovú, miestnu a príčinnú súvislosť s bezprostredne predchádzajúcim riadením motorového vozidla (cúvaním) v čase kontroly nepochybne napĺňal obsah pojmu vodič a účastník cestnej premávky podľa § 2 ods. 2 písm. t), písm. u) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Tento záver nebol spôsobilý spochybniť právne neopodstatnené námietky žalobcu, že v rozhodnom čase nebol vodičom, a že auto bolo odstavené na parkovisku, resp. nemal v úmysle s ním odísť. Súd na tieto účelové námietky žalobcu neprihliadol. Súd rovnako, ako ani správny orgán nemá dôvod spochybňovať totožné tvrdenia policajtov, ktorí zdokumentovali priestupok, a preto považuje výpovede oboch policajtov za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. K námietke žalobcu, že svedkovia (príslušníci PZ) vypovedali nepravdivo, resp. že sa ich výpovede líšia, súd poukazuje na ust. § 35 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého svedok musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať, ako aj na skutočnosť, že títo svedkovia sú príslušníkmi PZ a v zmysle služobnej prísahy, ktorú skladali musia byť čestní, statoční a disciplinovaní, svoje sily a schopnosti majú vynakladať na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti, verejného poriadku a musia sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto, že sa nepreukázali iné skutočnosti ich výpovede správne orgány, rovnako ako aj súd dôvodne považovali za nezaujaté a dôveryhodné. V prospech žalobcu bola len svedecká výpoveď jeho priateľky, ktorá sama o sebe bez ďalšieho vykonaného dokazovania nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim tvrdenia osoby obvinenej zo spáchania priestupku (bližšie pozri rozsudok NS SR 8Sžo 102/2010). Súd túto vyhodnotil ako svedeckú výpoveď osoby blízkej. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nebol porušený zákon. S poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.