Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200212 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200212.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, právnej veci žalobcu: PLUS JOIN COMPANY, s.r.o., IČO: 44 595 000, Moyzesova 8, Bratislava, zastúpený: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, Šancová 56, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/455917/2013/1042 zo dňa 23.09.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/455917/2013/1042 zo dňa 23.09.2013 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102303/5/2719193/2013/Sal zo dňa 12.06.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 410,90 eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/455917/2013/1042 zo dňa 23.09.2013, ktorým bolo na základe odvolania žalobcu potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj správca dane) č. 9102303/5/2719193/2013/Sal zo dňa 12.06.2013. Týmto rozhodnutím správca dane podľa § 74 ods. 4 a § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH alebo daň) za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 sumou XX.XXX,XX eur. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní daňových orgánov sa vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené, že žalobca nemá nárok na odpočítanie DPH z faktúry č. 1012111/10 od dodávateľa Scrapmet, s.r.o. v sume XX.XXX,XX eur a to napriek tomu, že predmetná faktúra bola za kúpu nehnuteľnosti určenej na podnikanie žalobcu, žalobca ju uhradil a predávajúci riadne odviedol DPH z kúpnej ceny do štátneho rozpočtu. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že predmet kúpy od dodávateľa Scrapmet, s.r.o. pozostával z pozemku a rozostavanej stavby (výrobnej haly v k.ú. P., LV č. XXXX), za cenu XXX.XXX, - eur, ktorú predávajúci riadne zaúčtoval a príslušnú DPH odviedol štátu. K odovzdaniu predmetu kúpy došlo v zmysle zmluvy v deň jej uzatvorenia, teda dňa 29.11.2010, bez vyhotovenia preberacieho protokolu. Stavba bola rozostavaná už v minulosti, bola však prevádzkyschopná, aj keď bez kolaudácie. Využívaná bola ako sklad a parkovisko. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že nehnuteľnosť nebolo možné používať na podnikanie, pretože v čase jej prevodu na žalobcu nebola skolaudovaná. Tvrdil, že ju využíval za účelom dosiahnutia zisku, teda na podnikanie, čo nijako nesúvisí s tým, že užívaním nehnuteľnosti mohol byť porušený iný právny predpis (napr. stavebný zákon). Ďalšou skutočnosťou, ktorú správca dane podľa žalobcu skutkovo správne zistil, ale zle právne posúdil, bola existencia záložného práva na kupované nehnuteľnosti a právne dôsledky z toho vyplývajúce. Dňa 14.07.2009 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť, v tom čase vo vlastníctve spoločnosti Scrapmet, s.r.o., na zabezpečenie úveru, ktorý poskytol Recyklačný fond spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. na reštrukturalizáciu podniku. Nehnuteľnosť mala podľa znaleckého posudku zo dňa 13.07.2009 hodnotu X.XXX.XXX,XX eur. Spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. bola dňa 15.01.2010 povolená reštrukturalizácia, ktorá bola ukončená dňa 27.07.2010 a jej majetok odkúpila spoločnosť Kovod, a.s.. Nakoľko záložný dlžník svoj dlh nesplatil, Recyklačný fond upozornil záložcu - spoločnosť Scrapmet, s.r.o., na začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam po 03.10.2010. Daňové orgány upozorňovali na to, že predmetnú nehnuteľnosť žalobca kúpil napriek uvedenej skutočnosti, nevzali však do úvahy, že nehnuteľnosť bola kúpená za menej než 10% jej ceny stanovenej znaleckým posudkom. Žalobca mal za to, že žiaden právny predpis nezakazuje používanie založenej nehnuteľnosti na podnikanie. Uviedol, že v rámci realizácie záložného práva predajom zálohu sa dňa 29.11.2012 konala dražba založených nehnuteľností s najnižším podaním vo výške istiny zabezpečenej pohľadávky, t.j. 3.563.057,60 eur. Dražba bola neúspešná - na dražbu sa nedostavil žiadny záujemca. Podľa znaleckého posudku zo dňa 11.07.2012 už bola hodnota založených nehnuteľností nižšia, a to X.XXX.XXX,XX eur. Na výzvu správcu dane na predloženie dôkazov o tom, akým spôsobom žalobca využíva nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť, žalobca predložil zmluvu o prenájme nehnuteľného majetku zo dňa 01.04.2011 uzatvorenú s nájomcom Kovod, a.s. na dobu od 01.04.2011 do 30.09.2011, ďalej zmluvu o prenájme nehnuteľného majetku zo dňa 27.12.2011 s nájomcom Ferro Zeda, a.s. na obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 (obe zmluvy daňové orgány spochybnili) a kolaudačné rozhodnutie Mesta Martin zo dňa 29.01.2013, ktorým povoľuje zmenu stavby „Rekonštrukcia sivej zliatiny“ na pozemku parc. č. O. v k.ú. P. pred dokončením na „Skladovacia hala“ a povoľuje užívanie stavby na určený účel. Daňové orgány dospeli podľa žalobcu k mylnému záveru, že žalobca bol oprávnený stavbu používať na podnikanie až od 29.01.2013. Tvrdil, že na hale neboli vykonávané žiadne iné úpravy a zo strany stavebného úradu išlo len o administratívne konštatovanie, pričom faktický stav haly nebol menený a hala bola používaná už právnymi predchodcami žalobcu. Žalobca považoval za nesporné, že predmetná nehnuteľnosť bola používaná výlučne na podnikanie; poukázal na to, že nehnuteľnosť sa nachádza priamo vo výrobnom areáli, na iný účel ani nie je použiteľná a za týmto účelom bola na neho prevádzaná. Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, že aj po prevode vlastníctva na žalobcu nevykonával v predmetnej hale podnikateľskú činnosť žalobca, ale spoločnosti Scrapmet, s.r.o. a Kovod, a.s., o čom má svedčiť faktúra č. 103195 za spotrebovanú elektrickú energiu za december 2010, predložené pracovné zmluvy tamojších pracovníkov uzavreté dňa 26.08.2010 so spoločnosťou Kovod, a.s., ako aj výsledky z miestneho zisťovania správcu dane. V prípade faktúry za elektrickú energiu išlo podľa žalobcu len o faktické neprepísanie spotreby na príslušnej pobočke dodávateľa elektrickej energie, ktorá vystavila faktúru na pôvodného vlastníka. Žalobca poukázal na to, že od vzniku nájomného vzťahu dňa 01.04.2011 až do 30.09.2011 bolo nájomné spoločnosti Kovod a.s. riadne fakturované. Daňové orgány predloženú nájomnú zmluvu, ako aj dodatočne predložené doklady „Ukončenie nájomného vzťahu s nájomcom Kovod“ a „Dohodu k nájomnej zmluve o nefakturovaní nájmu za IV. Štvrťrok 2011 zo dňa 30.09.2011“ vyhodnotili ako neplatné a účelovo vystavené a preto podľa správcu dane nepotvrdzujú, že žalobca používal predmetnú nehnuteľnosť v uvedenom období na účely svojej podnikateľskej činnosti. Tieto závery považoval žalobca za nesprávne. Zistenia správcu dane naopak dokazujú podnikateľskú činnosť žalobcu v predmetnej hale vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku, aj keď žalovaný protirečivo konštatuje, že žalobca nepoužíva predmetnú halu na podnikanie, pretože z toho nemá zisk a že prenájom je len fiktívny. Na viac žalovaný podľa žalobcu nesprávne posudzuje nárok na odpočet DPH za IV. štvrťrok roku 2010 na základe právnych skutočností, ktoré nastali v roku 2011 a 2012. Tento postup daňových orgánov je podľa žalobcu prekročením ich právomoci vymedzenej príslušnými zákonmi a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný spochybnil realizáciu platby za dodanie nehnuteľností tým, že faktúru č. N2010394 zo dňa 29.11.2010 uhradil žalobca v uvedený deň v hotovosti, aj keď v tom čase evidoval voči spoločnosti Scrapmet, s.r.o. pohľadávku vo výške XXX.XXX,- eur, čo nie je v bežnej praxi medzi podnikateľskými subjektmi štandardné. Podľa žalobcu však správca dane neposudzoval ostatné dôsledky a účel takéhoto konania, ani to, ako bolo následne z touto pohľadávkou naložené a čo tým žalobca sledoval, teda neprešetril túto obchodnú transakciu v celosti a komplexne. Žalobca predložil ku kontrole príjmové pokladničné bloky zo dňa 02.08.2010 na sumu XXX.XXX,- eur, zo dňa 26.08.2010 na XXX.XXX,- eur, zo dňa 31.08.2010 na XX.XXX,- eur, zo dňa 07.09.2010 na sumu XX.XXX,- eur, zo dňa 29.09.2010 na XXX.XXX,- eur a z 10.12.2010 na XXX.XXX,- eur, s vyznačeným účelom - dotácia pokladne. Daňové orgány poukázali na to, že tieto pokladničné doklady neobsahujú predpísané údaje, nemajú vyplnené označenie daňového subjektu IČO, DIČ, IČ DPH, ani pečiatku žalobcu, podľa ktorých by bolo možné verifikovať, že tieto doklady boli reálne vyhotovené žalobcom. K tomu žalobca uviedol, že ak mali tieto doklady nedostatky podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, neznamená to, že by daný úkon fakticky nebol vykonaný a vklad sa neuskutočnil. Žalobca tvrdil, že kúpnu cenu odovzdal v deň podpisu zmluvy konateľ spoločnosti Patrik Karlík osobne p. Knapčokovej, konateľke spoločnosti Scrapmet, s.r.o., čo v tom čase bolo právne aj fakticky možné a nezakladalo to porušenie práva. Jediným dokladom preukazujúcim úhradu kúpnej zmluvy je platne uzavretá kúpna zmluva, ktorá to konštatuje. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane spochybnil existenciu finančných prostriedkov použitých na úhradu faktúry za kúpu nehnuteľností od dodávateľa Scrapmet, s.r.o. tým, že spoločnosť Scrapmet, s.r.o. neuhradila žalobcovi celú sumu za kúpu XXXX t Fe šrotu, ale pohľadávku v sume XXX.XXX,- eur z tejto transakcie žalobca postúpil M8 Slovakia, spol. s.r.o., ktorej konateľom je Patrik Karlík - konateľ žalobcu. Tento záver považoval žalobca za nesprávny, pretože žalovaný neskúmal, ako bolo s postúpenou pohľadávkou naložené a aký bol dôvod jej postúpenia, pričom neberie do úvahy úhradu ceny za postúpenie pohľadávky. Žalobca ďalej upozornil na to, že daňové orgány si s poukazom na zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, podľa ktorej nie je možné so založenými nehnuteľnosťami disponovať bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa, vyžiadali stanovisko Recyklačného fondu, podľa ktorého uzavretím nájomnej zmluvy vlastník prekročil oprávnenie užívať záloh zvyčajným spôsobom a tým bola nájomná zmluva uzavretá v rozpore s čl. III. bod 3.3 záložnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu postoj daňových orgánov prejudikuje záver, ktorý môže vysloviť len súd, pričom ani výsledok súdneho konania by nemal vplyv na to, že predmetná nehnuteľnosť bola kúpená za účelom podnikania a žalobca v nej vykonával podnikateľskú činnosť. Žalobca trval na tom, že záver o neplatnosti nájomných zmlúv môže vysloviť len súd. Poukázal na § 3 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého ekonomickou činnosťou (podnikaním) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a tvrdil, že príjem z prenájmu predmetnej nehnuteľnosti má doposiaľ. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že kúpna zmluva zo dňa 29.11.2010, ktorej predmetom bol predaj rozostavanej stavby a pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. P. medzi predávajúcim Scrapmet, s.r.o. a žalobcom a následne predložené nájomné zmluvy uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťami Kovod, a.s. a Ferro Core, a.s., ktoré mali preukázať účel použitia predmetnej nehnuteľnosti, boli uzatvorené účelovo, o čom podľa žalovaného svedčia daňovou kontrolou zistené skutočnosti. Žalovaný uviedol, že odberateľskú faktúru č. N2010394 mal žalobca zaúčtovanú v účtovníctve, pričom DPH z tejto faktúry bola priznaná odvedená v zdaňovacom období november 2010. Faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 29.11.2010. V ten istý deň došlo k odovzdaniu predmetu kúpy, odovzdávajúci a preberací protokol nebol vyhotovený. Podľa názoru žalovaného medzi spoločnosťami Kovod Recycling, s.r.o., Scrapmet, s.r.o., PLUS JOIN COPMANY, s.r.o., Ferro Zeda, a.s. a Kovod, a.s. sa vytvorili umelé obchodné vzťahy za účelom dosiahnutia daňovej výhody - odpočtu DPH, ktorý mal získať žalobca vo forme vyplatenia nadmerného odpočtu. Žalovaný poukázal na to, že od roku 2004 bola majiteľom predmetných nehnuteľností spoločnosť Kovod Recycling, s.r.o., ktorá ich predala dňa 15.06.2009 spoločnosti Scrapmet, s.r.o. za cenu XXX.XXX,- eur. Dňa 14.07.2009 bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, z ktorej vyplýva, že Recyklačný fond (záložný veriteľ) poskytol záložnému dlžníkovi spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. úver vo výške XX.XXX.XXX,- eur na reštrukturalizáciu podniku, pričom záložca - spoločnosť Scrapmet, s.r.o. dal do zálohu predmetné nehnuteľnosti, ktorých hodnota podľa znaleckého posudku zo dňa 13.07.2009 predstavovala sumu X.XXX.XXX,XX eur. Spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. bola povolená reštrukturalizácia, ktorá bola ukončená dňa 27.07.2010, jej majetok odkúpila spoločnosť Kovod, a.s.. Nakoľko záložný dlžník dlh nesplatil, Recyklačný fond upozornil záložcu Scrapmet, s.r.o. na začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam. Napriek tejto skutočnosti žalobca dňa 29.11.2010 kúpil zabezpečené nehnuteľnosti za sumu XXX.XXX,- eur. Žalovaný uviedol, že správca dane nadobudol pochybnosti o obchodnej transakcii ako takej, nie z dôvodu jej ceny, ale preto, že konatelia žalobcu sa nevedeli k predmetnej nehnuteľnosti relevantne vyjadriť a nepreukázali, že ju žalobca používa na účely svojej podnikateľskej činnosti. Nepreukázali ani finančné zdroje, z ktorých mal žalobca za predmetnú nehnuteľnosť zaplatiť dodávateľovi v hotovosti XXX.XXX,- eur a nekonali v súčinnosti so správcom dane. Žalovaný ďalej poukázal na to, že podľa zistení správcu dane ešte v decembri 2010 spoločnosť Scrapmet, s.r.o. vykonávala v predanej hale podnikateľskú činnosť, o čom svedčí faktúra za spotrebovanú elektrickú energiu. Správca dane tiež zistil, že v predmetnej hale vykonáva svoju podnikateľskú činnosť nepretržite od roku 2010 až do súčasnosti aj spoločnosť Kovod, a.s., o čom svedčia predložené pracovné zmluvy so zamestnancami, povolenie na činnosť, faktúry za elektrinu, ako aj výsledky miestneho zisťovania. Žalovaný tiež poukázal na to, že konatelia žalobcu Patrik Karlík a Mgr. Róber Kresťanko sa na otázky správcu dane nevedeli informovane vyjadriť ku stavu kúpenej nehnuteľnosti, k okolnostiam jej prevzatia a k spôsobu jej využitia. Žalovaný upozornil na ďalšie zistenia správcu dane, a to že platba za dodanie nehnuteľnosti bola žalobcom uhradená v hotovosti v sume XXX.XXX,- eur i napriek tomu, že žalobca evidoval voči predávajúcemu - spoločnosti Scrapmet, s.r.o. pohľadávku vo výške XXX.XXX,- eur; ďalej že príjmové pokladničné bloky z obdobia august až december 2010, ktorými žalobca zaúčtoval hotovostnú dotáciu pokladne, neobsahujú predpísané údaje podľa zákona č. 431/2002 Z.z.; že žalobca nepreukázal zdroj finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností; že pri hotovostnom odovzdaní peňazí predávajúcemu pri podpise kúpnej zmluvy bol konateľ spoločnosti Patrik Karlík sám, hoci za žalobcu majú konať obaja konatelia spoločne; že pohľadávka žalobcu v sume XXX.XXX,- eur voči predávajúcemu spoločnosti Scrapmet, s.r.o. bola postúpená spoločnosti M8 Slovakia, s.r.o., v ktorej je taktiež ako u žalobcu konateľom Patrik Karlík. Podľa žalovaného nájomné zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so spoločnosťami Kovod, a.s. a Ferro Core, a.s., sú neplatné, pretože ich predmetom bola rozostavaná stavba nespôsobilá na užívanie na dohodnutý účel. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie záložného veriteľa - Recyklačného fondu - k nájomnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Ferro Zeda, a.s. zo dňa 27.12.2011, v ktorom záložný veriteľ uvádza, že prenajatá stavba v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebola skolaudovaná a teda nemohla byť prenajatá na účel, na ktorý je stavba určená; ďalej že uzavretím nájomnej zmluvy prekročil vlastník oprávnenie založenú nehnuteľnosť užívať zvyčajným spôsobom (§ 151i Občianskeho zákonníka); že nájomná zmluva bola uzavretá v rozpore s čl. III bod. 3.3 záložnej zmluvy (disponovanie založenými nehnuteľnosťami bez predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa); že podmienky nájomnej zmluvy sú formulované absolútne v prospech nájomcu a že samotné uzavretie zmluvy po oznámení začatí výkonu záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedených skutočností podal Recyklačný fond dňa 04.12.2012 na Okresný súd Bratislava I proti odporcom PLUS JOIN COMPANY, s.r.o. a Ferro Zeda, a.s. žalobu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Žalovaný upozornil aj na zistenie, že po nadobudnutí nehnuteľnosti od spoločnosti Scrapmet, s.r.o. žalobca nezabezpečil prepis odberu elektrickej energie, čo je v bežnej podnikateľskej praxi nezvyklé. Odber energie bol realizovaný spoločnosťou Kovod, a.s., ktorá v predmetnej hale podniká od roku 2010 po súčasnosť. Na základe uvedených zistení daňové orgány uzavreli, že žalobca kúpené nehnuteľnosti nepoužíva na podnikanie v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH. Napriek tomu, že v ním nadobudnutej hale vykonávali podnikateľskú činnosť iné subjekty, nemal žalobca príjem z týchto nehnuteľností v mesiacoch december 2010 až marec 2011, nájomcovi Kovod, a.s. nefakturoval nájomné ani za IV. štvrťrok 2011 a nájomnú zmluvu s nájomcom Ferro Core, a.s. uzatvoril nevýhodne pre prenajímateľa. Žalovaný tiež poukázal na to, že spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na predaji a nájme deklarovaných nehnuteľností, menili obchodné meno, sídla štatutárnych zástupcov, spoločníkov a pod. a sú aj personálne prepojené. Predložené dôkazné zistenia správcu dane nasvedčujú podľa žalovaného tomu, že uplatnenie odpočítania dane žalobcom, aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody na strane žalobcu, pričom práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom transakcie uvedenej na faktúre č. N2010394 zo dňa 29.11.2010. Žalovaný tiež uviedol, že právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných dodávok, je prirodzeným dôsledkom uplatnenia zásady neutrality. Ak sa však zistí zneužitie práva, ako tomu bolo podľa žalovaného v danom prípade, právo na odpočítanie dane sa v súlade s európskou i vnútroštátnou legislatívou neprizná. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo veci bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 250f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 12.06.2013. Z pripojených administratívnych spisov daňových orgánov súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102408/1/79628/12/Jar zo dňa 10.02.2012, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 07.03.2012. Na základe zistení z daňovej kontroly vydal správca dane dňa 09.03.2012 dodatočný platobný výmer č. 9102408/1/42201/2012/Jar, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet za uvedené zdaňovacie obdobie o sumu XX.XXX,XX eur a priznal mu nadmerný odpočet v sume XXX,XX eur. Žalovaný na odvolanie žalobcu uvedený dodatočný platobný výmer zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. Daňový úrad Bratislava po doplnení dokazovania so zameraním najmä na preverenie účelu používania predmetnej nehnuteľnosti vydal podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozhodnutie č. 9102303/5/2519193/2013/Sal zo dňa 12.06.2013, ktorým znížil žalobcovi uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 zo sumy XX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur a určil žalobcovi rozdiel DPH v sume XX.XXX,XX eur. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/455917/2013/1042 zo dňa 23.09.2013 rozhodnutie správcu dane potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. IV. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa ods. 2 ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane z tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či žalobca v daňovom konaní dostatočne preukázal, že nehnuteľnosť, ktorú na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.11.2010 nadobudol od spoločnosti Scrapmet, s.r.o., použije na účely svojho podnikania a či vyššie opísané zistenia správcu dane odôvodňujú právny záver o nepriznaní nároku na odpočet DPH z dodávateľskej faktúry č. 1012111/10. Správca dane i žalovaný právne posúdili predmetné skutkové zistenia tak, že žalobcovi právo na odpočet dane nepatrí, nakoľko uvedený obchod je fiktívny, jeho cieľom bolo získanie odpočtu DPH a kúpna zmluva i nájomné zmluvy, ktorými žalobca preukazoval použitie nadobudnutej zmluvy na svoje podnikanie, boli uzavreté účelovo a právne nedovoleným spôsobom. Rovnako ako pri ostatných dodávkach tovarov alebo služieb aj pri dodaní nehnuteľnosti platí, že ak daňový subjekt nadobudne nehnuteľnosť, môže si odpočítať daň na vstupe, ak nadobudnutú nehnuteľnosť použije na svoje podnikanie. V prejednávanej veci bolo zistené, že žalobca, ktorý podniká aj v oblasti prenájmu nehnuteľností, kúpil v novembri 2010 rozostavanú halu s pozemkom za cenu výrazne nižšiu, ako bola v tom čase cena určená znaleckým posudkom. Nehnuteľnosť nadobudol aj s ťarchou vo forme záložného práva v prospech Recyklačného fondu, zriadeného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky z úveru poskytnutého spoločnosti Kovod Recycling, s.r.o. Žalobca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od záložcu - spoločnosti Scrapmet, s.r.o., súc si vedomý, že záložný veriteľ (Recyklačný fond) môže kedykoľvek uspokojiť svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi výťažkom z predaja založenej nehnuteľnosti, o čo sa aj záložný veriteľ márne pokúšal. Žalobca teda nadobudol reálne existujúcu nehnuteľnosť a stal sa jej plnoprávnym vlastníkom na základe rozhodnutia príslušného orgánu správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Pochybnosti daňových orgánov o pôvode finančných prostriedkov použitých na hotovostné zaplatenie kúpnej ceny pri podpise zmluvy, ktorý žalobca na výzvu správcu dane nepreukázal, podľa názoru súdu nepreukazujú, že sa obchod neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný. Spôsob, akým žalobca prišiel k zdrojom, ktoré použil na zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľnosti, iste vzbudzujú rôzne podozrenia, faktom však zostáva, že hotovostné dotácie vo vyššie uvedených sumách do pokladne žalobcu zakázané v tom čase neboli. Skutočnosť, že účtovné doklady, na základe ktorých žalobca prijal predmetné vklady do spoločnosti, nespĺňali niektoré náležitosti predpísané zákonom o účtovníctve, nie je podľa názoru súdu dostatočným dôkazom o tom, že kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 1012111/10 žalobca predávajúcemu neuhradil, ako to v daňovom konaní dokladoval. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že nie je v podnikateľskej praxi obvyklé, že žalobca neuplatnil svoju pohľadávku vo výške XXX.XXX,- eur voči predávajúcemu na započítanie s kúpnou cenou nehnuteľnosti a namiesto toho ju postúpil na ďalšiu spoločnosť M 8 Slovakia, s.r.o., ktorá mala najviac rovnakého konateľa ako žalobca. Ani takéto nezapočítanie protipohľadávky sa však nedostalo do rozporu so zákonom a len na základe neobvyklosti tejto obchodnej operácie, ktorú žalobca jednoducho vysvetlil inou dohodou zmluvných strán, nemožno urobiť záver, že obchod sa neuskutočnil tak, ako bol deklarovaný. Pokiaľ ide o spôsob prevzatia nehnuteľnosti žalobcom od svojho právneho predchodcu, je súd toho názoru, že absencia písomného preberacieho protokolu spísaného medzi predávajúcim a kupujúcim nedokazuje, že žalobca sa neujal užívania nadobudnutej nehnuteľnosti na účely svojho podnikania. Ani nejasnosti vo výpovediach štatutárnych zástupcov žalobcu ohľadom stavu nadobudnutej nehnuteľnosti v čase jej kúpy a jej plánovanom budúcom využití podľa názoru súdu nemôžu z dôkazného hľadiska spochybniť reálnosť uskutočneného obchodu. Nasvedčujú skôr skutočnosti, že konatelia spoločnosti svojimi úkonmi uskutočňovali vôľu osôb stojacich v pozadí a pravdepodobne aj financujúcich kúpu predmetnej nehnuteľnosti. Ak by tomu tak naozaj bolo, nešlo by o nič neobvyklé v podnikateľskom prostredí a znovu by to nebolo možné považovať za dostatočný dôvod pre záver fiktívnosti obchodu a zneužití práva. V súvislosti s naznačeným predmetom skúmania je podľa názoru súdu podstatnou skutočnosť, že žalobca právne účinným nadobudnutím vlastníctva rozostavanej haly vstúpil v zmysle § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka do všetkých práv a povinností predchádzajúceho vlastníka, vrátane nájomných vzťahov a vzťahov vyplývajúcich zo zmlúv o dodávkach energií. Ide o právnu skutočnosť vyplývajúcu priamo zo zákona, v dôsledku ktorej sa žalobca stal prenajímateľom v tých nájomných vzťahoch, ktoré uzavrela spoločnosť Scrapmet, s.r.o. ako jeho právny predchodca, s oprávnením inkasovať nájomné za užívanie prenajatých priestorov od momentu, kedy bola nájomcovi zmena vlastníctva prenajatej veci oznámená, resp. preukázaná. Nadobúdateľ nehnuteľnej veci môže samozrejme s prevodcom usporiadať okolnosti platenia nájomného za užívanie predmetu prevodu aj inak. To znamená, že pokiaľ žalobca nevykázal v prvých mesiacoch po nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti príjem z prenájmu na daňové účely, ale urobil tak až od apríla 2011, odkedy mal vo vlastnom mene uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťami Kovod, a.s., Ferro Core, a.s., neskôr Ferro Zeda, a.s., nepostupoval v rozpore so zákonom a toto jeho správanie nesvedčí o inom účele nadobudnutia nehnuteľnosti ako na podnikanie - dosahovanie príjmu z prenájmu, ako to naznačoval žalovaný. Podnikaním na účely zákona o DPH sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Žalobca v konaní preukázal, že z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú nadobudol v IV. štvrťroku 2010, dosiahol najneskôr v II. štvrťroku 2011 príjem, ktorý riadne zaúčtoval. Skutočnosť, že išlo o príjem z prenájmu rozostavanej haly, ktorá až do januára 2013 nebola skolaudovaná, nemení nič na fakte, že žalobca s nadobudnutou nehnuteľnosťou podnikal, keďže predmet svojho vlastníctva dočasne prenechal do užívania iným subjektom za odplatu, ktorá tvorila príjem z podnikateľskej činnosti. Reálne dosahovanie príjmu z nakladania s nadobudnutou nehnuteľnosťou je podľa názoru nespochybniteľným dôkazom o účelovom určení nadobudnutej nehnuteľnosti na účely zákona o DPH a jej použití na podnikanie. Z tohto dôvodu je právne irelevantné, či v čase prenajímania nehnuteľnosti za odplatu bol predmet prenájmu skolaudovaný alebo či s uzavretím nájomnej zmluvy, na základe ktorej dosiahol vlastník príjem z prenájmu, vyslovil súhlas záložný veriteľ. Niet pochýb o tom, že pokiaľ žalobca legálne nadobudol založenú nehnuteľnosť, prevzal na seba riziko, že záložný veriteľ môže kedykoľvek uspokojiť svoju splatnú pohľadávku voči záložnému dlžníkovi výťažkom z predaja zálohu. O to viac, že záložný veriteľ svoj úmysel realizovať záložné právo z dôvodu nesplatenia jeho zabezpečenej pohľadávky záložcovi oznámil. Je zjavné, že žalobca v úmysle zhodnotiť svoju investíciu uzavrel zmluvu o nájme nehnuteľnosti s tretím subjektom pred predchádzajúceho súhlasu záložného veriteľa. Tým podľa záložného veriteľa prekročil oprávnenie vlastníka užívať záloh zvyčajným spôsobom. Správca dane i žalovaný tieto zistenia vyhodnotili ako dôkaz o tom, že žalobca nemohol použiť spornú nehnuteľnosť na podnikanie. V tom sa však daňové orgány mýlia. Podľa názoru súdu skúmanie a vyslovovanie neplatnosti nájomnej zmluvy na podklade zistení o údajnej nespôsobilosti neskolaudovanej stavby na prenájom na dohodnutý účel alebo z dôvodu absencie súhlasu záložného veriteľa s uzavretím nájomnej zmluvy prekračuje rámec kompetencií orgánov daňovej správy, ktorej nepatrí robiť závery o platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, ale dohliadať nad riadnym plnením daňových povinností tými, ktorým takáto povinnosť z daňových predpisov vyplýva. Chýbajúci súhlas záložného veriteľa s nakladaním so založenou nehnuteľnosťou zo strany záložcu je právne významnou skutočnosťou len vo vzťahu medzi žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a Recyklačným fondom, v prospech ktorého je záložné právo zriadené a ktorý má všetky právne nástroje, aby ho zrealizoval. Niet dôvodu, aby tieto otázky riešil správca dane alebo žalovaný. Na viac ani prípadný záver súdu o neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Ferro Zeda, a.s., ktorej určenia sa na príslušnom súde domáhal záložný veriteľ, nie je spôsobilý spochybniť fakt, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na účely podnikania ako platiteľ DPH, takýmto spôsobom ju po nadobudnutí využíval a z tohto podnikania dosahoval príjem. Bez zreteľa na to, či tento príjem dosiahol aj na základe niektorých úkonov, ktoré sa ukázali ako neplatné, ide o príjem z podnikania, ktorý mimochodom podlieha dani z príjmov. Skutočnosť, že žalobcom nadobudnutá nehnuteľnosť bola určená na podnikanie a takto bola aj v nasledujúcom období využívaná, preukazujú aj zistenia správcu dane, podľa ktorých v predmetnej hale podnikala aj spoločnosť Kovod, a.s., ktorá tam mala svojich zamestnancov. Nakoľko s touto spoločnosťou mal žalobca uzavretú nájomnú zmluvu, svedčia tieto zistenia v prospech žalobcu a jeho tvrdení o používaní nehnuteľnosti na podnikanie formou jej prenájmu. Ďalšie zistenia správcu dane, že za december 2010 nezaplatil za spotrebovanú elektrickú energiu v hale žalobca, ale spoločnosť Scrapmet, s.r.o., resp. že sa žalobca dohodol s nájomcom Kovod, a.s. o nefakturovaní nájomného za IV. štvrťrok 2012, sú pre posúdenie zákonnosti záveru daňových orgánov o nepriznaní odpočtu DPH z nadobúdacej faktúry za kúpu nehnuteľnosti, prakticky bez významu. Na záver možno oceniť húževnatosť správcu dane pri zhromažďovaní skutkových zistení v prejednávanej veci; súd je však toho názoru, že správca dane i žalovaný tieto zistenia nesprávne vyhodnotili, keď dospeli k záveru, že nadobudnutie nehnuteľnosti žalobcom a jej prenajímanie spriazneným právnickým osobám bolo zneužitím práva, ktoré malo viesť primárne k získaniu daňovej výhody vo forme odpočtu DPH. Krajský súd považuje za potrebné upozorniť na to, že v súvislosti s posudzovaným obchodom (prevodom vlastníctva nehnuteľnosti zo spoločnosti Scrapmet, s.r.o. na žalobcu) nedošlo k skráteniu dane, nakoľko žalobca dodávateľskú faktúru vystavenú aj s daňou zaplatil a predávajúci daň štátu odviedol. Keďže žalobca reálne nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, jej prenajímaním dosiahol príjem, niet právneho dôvodu, pre ktorý by mu nemal byť priznaný uplatnený odpočet DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroka 2010 z faktúry za kúpu nehnuteľností určenej na podnikanie, a to nielen jej prirodzenou povahou, ale najmä jej skutočným podnikateľským využívaním v zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po jej nadobudnutí. Vzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby po 134 eur (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd), 2x 8,04 eur paušálna náhrada, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 410,90 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.