Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/36/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200269 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200269.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov 1/ Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska cesta 21, 820 04 Bratislava, IČO: 317 526 08, 2/ Nadácia strednej školy výtvarných umení - súkromná v likvidácii, Vyšehradská 15, 851 06 Bratislava, IČO: 317 443 54, X/ F. O.., O., XXX XX Z. zastúpený advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Černyševského 26, 850 05 Bratislava proti žalovanému Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013-21968/61958:1-sekr. zo dňa 17.12.2013 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21.02.2014 sa žalobcovia v 1-3 rade domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013-21968/61958:1-sekr. zo dňa 17.12.2013, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 2013-2226/46801:7-916 zo dňa 01.10.2016 o zastavení konania. Prvostupňový správy orgán zastavil správne konanie o návrhu bývalého Krajského úradu v Bratislave, odboru školstva, číslo PED-128/98 zo dňa 02.02.1998 a vyradenie žalobcu v prvom rade zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky potom, čo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.10.2010 sp. zn. 1S 24/2005 spojený s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.02.2012 sp. zn. 8Sžo 1/2011 bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. CD-2004-9016/31618-24:sekr. zo dňa 07.10.2004 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31.05.2004 o vyradení žalobcu v prvom rade zo siete škôl. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že predmetom tejto žaloby je preskúmanie postupu a rozhodnutie správneho orgánu v tom istom správnom konaní, keď bola po súdnom zrušení poslednej zo série nezákonných rozhodnutí ministerstva školstva vec znova vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Dôsledné preskúmanie ďalšieho postupu a rozhodnutie ministerstva v období po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku od 27.03.2012 je podľa názoru žalobcu dôsledné poznať relevantné okolnosti začiatku konania a priebehu nesprávneho konania. Dňa 05.02.1998 bol ministerstvu školstva doručený návrh orgánu štátnej správy v školstve na vyradenie súkromnej školy zo siete škôl a súčasné zaradenie novej súkromnej školy do siete škôl. Na základe návrhu Krajského úradu v Bratislave č. PED-12/98 zo dňa 02.02.1998 ministerstvo školstva začalo nezákonné správne konanie na vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy, Pekníkova 2 zo siete škôl a súčasné zaradenie Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta 21 do siete škôl. Návrh bol zjavne nevykonateľný, lebo v tom čase už neexistovala v sieti škôl škola s názvom Súkromná stredná umelecká škola, Pekníkova 2 a naopak v sieti škôl už existovala škola s názvom Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska 21 (žalobca v prvom rade). Bez toho aby boli splnené zákonné podmienky, ktoré by oprávňovali Krajský úrad na podanie návrhu na vyradenie a súčasné zaradenie školy, teda bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na začatie konania vôbec, ako aj bez toho, aby bol návrh legitímny a vykonateľný ministerstvo školstva začalo na základe nelegitímneho a nevykonateľného návrhu konanie o vyradenie školy na Pekníkovej 2 a súčasnom zaradení školy na Ivánskej ceste 21. Potom ako ministerstvo vrátilo Krajskému úradu návrh, reagoval Krajský úrad návrhom č. PED-274/98 zo dňa 12.03.1998. Bez akéhokoľvek relevantného skutkového základu oznámil ministerstvu školstva množstvo nepravdivých údajov. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že podľa jeho názoru ministerstvo školstva od počiatku ignorovalo postavenie účastníkov správneho konania, ako aj ignorovalo každú snahu žalobcov o mimosúdne vyrovnanie nezákonného stavu. Ignorovalo opakované žiadosti o nahliadnutie do spisov, návrh na zrušenie rozhodnutia a obnovu konania zo dňa 06.07.1998, ignorovalo návrh na zmier a zrušenie nezákonného rozhodnutia zo dňa 26.08.1998, ignorovalo podnet ku kontrole nesprávneho postupu zo dňa 01.12.1998, ale hlavne ignorovalo aj odvolanie (rozklad) zo dňa 18.09.1998 proti rozhodnutiu o vyradení a následnom zaradení školy č. 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998. Žalobca v žalobe tvrdí, že v skutočnosti ministerstvo predmetné rozhodnutie žalobcom neodoslalo a preto im nebolo doručené a preto voči nemu nemohli podať ani v zmysle ustanovenia § 61 Správneho poriadku odvolanie. Podľa názoru žalobcu ministerstvo zavádzalo súd, že predmetné rozhodnutie je právoplatné. Keďže toto rozhodnutie nikdy žalobcom nebolo doručené, dokonca ani dodatočne, nemohla sa ani ministerstvu vrátiť doručenka, ktorá by preukazovala doručenie predmetného rozhodnutia a označovala začiatok plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku. Preto podľa názoru žalobcu rozhodnutie č. 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že po podaní rozkladu proti nezákonnému rozhodnutiu vyššie uvedeného rozhodnutia začalo ministerstvo vytvárať ďalšie prieťahy v konaní. Žalobca v žalobe ďalej upozorňuje na skutočnosť, že podľa jeho názoru minister ignoroval aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej prokurátor signalizoval ministerstvu školstva pochybenia v konaní a žiadal opatrenia už v auguste 1999. Žalobca tvrdí, že toto prokurátorské opatrenie zo spisu dokonca zmizlo. Účastníci konania dňa 05.02.2001 preto podali sťažnosť na Európsky súdny dvor pre ľudské práva v Štrasburgu. Ministerstvo školstva nerozhodlo o rozklade až dovtedy, keď mu účastníci konania oznámili, že jeho porušovanie demokratického princípu napadli na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva v Štrasburgu a že postup účastníkov konania pokladá za adekvátny aj Európska komisia, ktorá to účastníkom písomne oznámila prostredníctvom vtedajšieho veľvyslanca, vedúceho Delegácie Európskej komisie SR pána D. L.. Vydaním nezákonného druhostupňového rozhodnutia, ministerstvo školstva podľa názoru žalobcov znova porušilo zákon a udržalo nezákonný stav aj na ďalšie obdobie, keď účastníci konania sa proti nezákonnému rozhodnutiu museli brániť žalobou na súde. Nezákonné druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva zrušil Najvyšší súd rozsudkom 6Sž 211/01 dňa 26.06.2002. Okrem iného sa súd v rozsudku vyjadril aj k nepravdivému tvrdeniu ministerstva, že rozhodnutie bolo napadnuté v zákonnej lehote rozkladom. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vyjadril aj porušovaniu základných zásad zákona o správnom konaní a uviedol, že ministerstvo porušilo ustanovenia § 3, § 32, § 33, § 47 a § 60 citovaného zákona. Žalobca v žalobe ďalej tvrdí, že od vzniku nezákonného stavu (30.06.1998) po právoplatnosť rozsudku to už bolo spolu 4,1 roka prieťahov spôsobených žalovaným namiesto dodržania zákonom stanovenej lehoty 30 dní. Po nadobudnutí právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sž 132/02, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva školstva spolu s prvostupňovým meritórnym rozhodnutím č. 506/1998-152 zo dňa 12.05.1998 sa vec de iure dostala do pôvodného právneho stavu. Podľa názoru žalobcu ministerstvo aj napriek právoplatnému rozsudku, ktorým bolo právoplatne zrušené aj prvostupňové meritórne rozhodnutie neopravilo registráciu do pôvodného stavu, ale ďalej predlžovalo nezákonný stav a odmietalo si plniť svoje zákonné povinnosti. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnuté podľa názoru žalobcu opätovne nezákonne, na základe čoho žalobca dal ďalšiu (piatu) žalobu na súde. O ďalšej žalobe na preskúmanie nezákonných rozhodnutí ministerstva školstva rozhodol súd najprv tak, že žalobu zamietol, následne (1S 24/2005) o odvolaní voči tomuto rozsudku bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžo 93/2008 zo dňa 31.08.2009, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že rozsudkom 1S 24/2005 zo dňa 14.10.2010 zrušil nezákonné druhostupňové rozhodnutie ministerstva školstva spolu s nezákonným prvostupňovým rozhodnutím ministerstva. Následne preto účastníci konania podali podnet na Generálnu prokuratúru SR a podali žalobu na súd o preskúmanie nezákonného postupu Ministerstva v tom istom konaní, tento krát už na preskúmanie nečinnosti ministerstva. Uznesením prokurátora č. VI-Gd 2348/03-50 zo dňa 02.04.2004 upozornila Generálna prokuratúra SR ministerstvo školstva na irelevantnosť listín, ktorými sa minister školstva snažil odôvodniť svoju nezákonnú nečinnosť a nečinnosť ministerstva. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie, ktorým ministerstvo rozhodlo dňa 31.05.2004 č. CD-2004-9016/17704-1:09 je možné považovať za ďalšie nezákonné meritórne rozhodnutie. Dňa 22.09.2004 podali žalobcovia trestné oznámenie na ministra školstva a organizovanú zločineckú skupinu a písomne upozornili členov rozkladovej komisie na niektoré fakty konania. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku 1S 24/2005-388 zo dňa 14.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.03.2012 bolo ministerstvo školstva v zmysle právoplatného rozsudku povinné v lehote 30 dní procesným rozhodnutím zastaviť nezákonné správne konanie č. 506/1998-152 o vyradení neexistujúcej Súkromnej strednej umeleckej školy, Pekníkova 2 a súčasnom zaradení Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta 21 do siete škôl. Zrušením nezákonných meritórnych rozhodnutí ministerstva školstva sa konanie znova dostalo do štádia o nerozhodnutej veci a preto bolo ministerstvo školstva povinné vrátiť registráciu v sieti škôl do pôvodného stavu. V zmysle právoplatného rozsudku, podľa názoru žalobcu, bolo ministerstvo povinné zaregistrovať do siete škôl pôvodnú školu žalobcu 1 a vymazať zo siete škôl školu, ktorá bola na úkor žalobcu nezákonne zaregistrovaná do siete škôl. To sa ale do dnešného dňa nestalo. Následne zastalo ministerstvo školstva jednému z účastníkov konania kópiu rozhodnutia č. 2012-14890/41207:1-916 zo dňa 19.09.2012. Voči tomuto rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie a žiadali, aby bolo zrušené v rámci autoremedúry. Následne vydal žalovaný rozhodnutie č. 2012-14890/41207:1-916 dňa 19.09.2012 o prerušení konania. Dňa 19.10.2012 ministerstvo školstva vydalo ďalšie prvostupňové rozhodnutie č. 2012-14890/47236:4-916 o zastavení konania. Proti tomuto rozhodnutiu podali dňa 09.11.2012 účastníci konania rozklad. Po podaní rozkladu dňa 09.11.2012 nasledovala reakcia ministra na Návrh opatrenia proti nečinnosti zo dňa 27.09.2012. Následne ministerstvo školstva rozhodnutím zrušilo prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania podľa § 59 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku. Po zrušení rozhodnutia o zastavení konania bolo ministrom školstva konanie vrátené prvostupňovému orgánu - Sekcii regionálneho školstva na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 08.02.2013 bolo nadácii doručené ďalšie prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania. Nasledoval ďalší rozklad v ktorom účastníci konania uviedli, že neboli splnené zákonné podmienky pre zastavenie konania, nakoľko účastníci neboli riadne vyzvaní, aby odstránili nedostatky svojho podania. O rozklade ministerstvo školstva v zákonnej lehote znova nerozhodlo, namiesto toho znova postupovalo nesprávnym postupom, znova vytváralo ďalšie prieťahy v konaní. Žalobcom dňa 14.03.2013 zaslalo irelevantný list, ktorým odstúpilo rozklad rozkladovej komisii. Ďalším irelevantným listom č. 2013-6916-17811:1-sekr. zo dňa 17.04.2013 ministerstvo upovedomilo žalobcov v 1 a 2 rade o predĺžení lehoty. Dňa 26.04.2003 sa žalobcovia dozvedeli mená, priezviská, funkcie členov rozkladovej komisie, ktorá mala ministrovi pripraviť návrh na rozhodnutie o rozklade zo dňa 22.02.2013 a preto dňa 29.04.2013 podali námietku zaujatosti. O námietke zaujatosti rozhodol minister rozhodnutiami zo dňa 17.05.2013 tak, že z konania nevylúčil ani jedného namietaného. Ďalším rozhodnutím z toho istého dňa 17.05.2013 vylúčil minister z konania žalobcami opomenutého a preto nenamietaného generálneho riaditeľa sekcie regionálneho školstva, ktorá rozhoduje v konaniach o vyradení, resp. zaradení škôl v prvom stupni. Toto rozhodnutie o vylúčení je ale odôvodnené tým, že sa zúčastňoval v roku 2004 v tej istej veci ako člen osobitnej komisie. Podľa názoru žalobcov je zjavne nelogické, aby nenamietaný člen osobitnej komisie bol z konania vylúčený. Druhostupňovým rozhodnutím z toho istého dňa 17.05.2013 minister zrušil prvostupňové rozhodnutie o zastavení konania č. 2013-2226/5077:1-916 zo dňa 31.01.2013 a vec vrátil sekcii regionálneho školstva na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vrátení veci bola podľa názoru žalobcov sekcia regionálneho školstva povinná rozhodnúť zákonným procesným rozhodnutím o zastavení konania v lehote 30 dní, t.j. najneskoršie do 16.06.2013. Prvostupňový orgán znova ignoroval zákonnú lehotu a znova nerozhodol v zákonnej lehote, čím spôsobil ďalšie prieťahy v konaní. Tretie rozhodnutie o zastavení konania bolo vydané dňa 01.10.2013 č. 2013-2226/468701:7-916 ku ktorému žalobcovia uvádzajú, že jeho základným nedostatkom je, že ide o rozhodnutie sekcie regionálneho školstva, ktorej bola druhostupňovým rozhodnutím vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, teda sa nejedná o rozhodnutie oprávneného prvostupňového orgánu, ktorému bola vec vrátená, ale ide o rozhodnutie vedúceho služobného úradu, ktorý nemá oprávnenie rozhodovať o veci. Rozhodnutie ministerstva je podľa názoru navrhovateľov nezákonné aj preto, lebo znova nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Ministerstvo neuviedlo ani len číslo konania, ktoré sa zastavuje, znova účelovo zamlčalo nevyhnutné pojmové znaky návrhu na začatie konania, pre ktoré súd označil návrh za nevykonateľný a nelegitímny. Ministerstvo zamlčalo a nepravdivo označilo aj tie nevyhnutné pojmové znaky konania samotného, práve kvôli ktorým bolo ministerstvo povinné podľa názoru súdu konanie zastaviť a podľa ktorým nebolo oprávnené konanie ani len začať. Dňa 11.11.2013 podali účastníci opakovanú námietku zaujatosti voči členom rozkladovej komisie, o ktorej bolo rozhodnuté tak, že minister namietaných členov rozkladovej komisie z konania nevylúčil. O rozklade bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.12.2013 č. 2013-21968/61958:1- sekr. (toto rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu). Toto druhostupňové rozhodnutie považujú žalobcovia za nezákonné, lebo je neurčité a nelogické. Podľa ich právneho názoru minister nemá oprávnenie na to, aby potvrdil neexistujúce rozhodnutie, ani na to aby neexistujúce rozhodnutie označil číslom iného rozhodnutia takého útvaru, ktorý svojim rozhodnutím porušil zákon, čiže prekročil svoje právomoci. Žalobcovia tvrdia, že ministerstvo vo výroku rozhodnutia účelovo zamlčalo práve nevyhnutné pojmové znaky návrhu na začatie konania, ktoré súd označil návrh ako nezákonný, nevykonateľný a nelegitímny. Podľa názoru žalobcov ministerstvo vo výroku rozhodnutia znova účelovo zamlčalo práve tie nevyhnutné pojmové znaky návrhu aj konania samotného, práve kvôli ktorým bolo podľa názoru súdu ministerstvo povinné konanie zastaviť a podľa ktorých nebolo oprávnené konanie ani len začať. Žalobcovia namietajú, že ministerstvo nebolo oprávnené zastaviť konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) lebo nebolo oprávnené nikoho vyzývať na odstránenie nedostatkov návrhu, ale bolo povinné návrh vrátiť, keďže tento neobsahoval všetky náležitosti. V tomto sa osobitný zákon líši od § 19 ods. 3 Správneho poriadku, keďže v tomto prípade bolo ministerstvo povinné riadiť sa osobitným zákonom, ktorý neumožňuje vyzývať navrhovateľa, ale ustanovuje inak povinnosť návrh vrátiť. Žalobcovia v žalobe ďalej tvrdia, že žalovaný nerešpektoval závery a právny názor vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššie súdu Slovenskej republiky. Podľa právneho názoru žalobcov bolo ministerstvo školstva povinné zastaviť konanie na základe § 30 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Podľa názoru žalobcov bolo ministerstvo školstva v zmysle právoplatného rozsudku č. 1S 24/2005 zo dňa 14.10.2010 povinné bezodkladne opraviť nesprávnu registráciu v sieti škôl do pôvodného stavu. Súčasne bolo ministerstvo znova povinné vymazať zo siete stredných škôl nezákonne zaradenú školu. Na vyššie uvedenú povinnosť ministerstva školstva poukázal súd už v súvislosti so zrušením predchádzajúcich meritórnych rozhodnutí ministerstva, ale ministerstvo si túto povinnosť do dnešného dňa nesplnilo a neodstránilo nezákonný stav, keďže nevykonalo opravu v registri a nezapísalo do siete škôl pôvodnú školu žalobcu v prvom rade s jej pôvodným zriaďovateľom. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobcovia navrhujú, aby Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu SR č. 2013-21968/61958:1- sekr. zo dňa 17.12.2013 v spojení s rozhodnutím č. 2013-2226/46801:7-916 zo dňa 01.10.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 01.04.2014 uviedol, že správny poriadok upravuje jednotlivé dôvody zastavenia konania v § 30 ods. 1. Na základe toho prvostupňový správny orgán posudzoval konkrétne ustanovenie a dospel k záveru, že na daný prípad sa vzťahuje ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, čiže keď účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Prvostupňový správny orgán odvodil postavenie Krajského školského úradu v Bratislave ako účastníka konania z druhej časti správneho poriadku, ktorá rozlišuje tri kategórie subjektov vystupujúcich v správnom konaní: 1. správny orgán, ktorý vo veci koná a rozhoduje, 2. účastník konania, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa konať má, 3. zúčastnená osoba, ktorá nie je účastníkom konania a ktorá sa ho zúčastňuje podľa podmienok stanovených osobitným zákonom. Krajský školský úrad v Bratislave nemohol mať v konaní iné postavenie ako postavenie účastníka konania. Postavenie Krajského školského úradu v Bratislave ako účastníka konania vyplýva aj z právneho názoru Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého správny orgán bol povinný vrátiť nevykonateľný návrh a konanie zastaviť. Žiadne ustanovenie vyhlášky č. 280/1994 Z. z. neukladá správnemu orgánu povinnosť vrátiť neúplný návrh na vyradenie školy zo siete škôl a ani správny poriadok v ustanovení § 30 ods. 1 nepozná vrátenie návrhu a súčasné zastavenie konania. K vráteniu návrhu dochádza v prípadoch, kedy správny orgán vyzýva navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhov pod následkom zastavenia konania. Prvostupňový správny orgán podľa žalovaného preto správne vyhodnotil pokyn Krajského súdu v Bratislave vrátiť nevykonateľný návrh a preto vyzval Krajský školský úrad v Bratislave na odstránenie nedostatkov jeho podania, čím mu návrh vrátil na doplnenie a po nedoplnení návrhu prvostupňový správny orgán konanie zastavil v súlade s § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného žiadne ustanovenie vyhlášky č. 280/1994 Z. z. nehovorí o zastavení konania o vyradení školy zo siete škôl a nejde ani o osobitný zákon, keďže vyhláška je podzákonný právny predpis, ktorý nemá rovnakú právnu silu ako zákon. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že podľa jeho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku v časti korigoval právny názor Krajského súdu v Bratislave, keď uviedol, že z ustanovení vyhlášky č. 280/1994 Z. z. je zrejmé, že konanie o vyradení školy zo siete škôl a konanie týkajúce sa zaradenia inej školy do siete škôl sú samostatne upravené. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že tieto konania sú konaniami samostatnými so samostatným predmetom konania. Prvostupňový správny orgán bol vo veci viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdom vyššieho stupňa, preto predmetom správneho konania nebolo zaradenie konkurenčnej školy do siete škôl, ale len vyradenie žalobcu 1 zo siete škôl. K námietke žalobcov, že žalovaný doposiaľ neopravil nesprávnu registráciu v sieti škôl žalovaný uvádza, že zápis registrácie v sieti škôl je len technický úkon na základe právoplatného rozhodnutia o zastavení konania vo veci vyradenia žalobcu v prvom rade zo siete škôl. Vykonanie zápisu registrácie žalobcu 1 v sieti škôl nie je rozhodnutím ani postupom pred vydaním rozhodnutia. Nie je teda podľa názoru žalovaného možné zrušiť rozhodnutia o zastavení konania len preto, že žalobca 1 nie je v sieti škôl zaregistrovaný. Chýbajúci zápis registrácie žalobcu 1 v sieti škôl nerobí rozhodnutie o zastavení konania nezákonným. Žalobcovia sa domáhajú vykonať opravu registrácie v sieti škôl, t.j. takého zásahu správneho orgánu, ktorý nie je rozhodnutím. Ochranu pred takýmto zásahom poskytuje fyzickým a právnickým osobám piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu vyhovie, uloží správnemu orgánu povinnosť spočívajúcu v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Súdom prípadne uložená povinnosť vykonať opravu registrácie v sieti škôl podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku však nebude mať podľa názoru žalovaného vplyv na zákonnosť rozhodnutia o zastavení konania vo veci vyradenia žalobcu 1 zo siete škôl. Takýto petit však podaná obžaloba neobsahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom prepísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 2013-2226/46801:7-916 zo dňa 01.10.2013 prvostupňový správny orgán vo veci návrhu bývalého Krajského úradu v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava na vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy, Ivánska cesta 21, Bratislava zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky zastavil konanie. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva právny názor prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého bolo potrebné zastaviť konanie s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní a to z dôvodu, že navrhovateľ riadne a včas ani na výzvu prvostupňového správneho orgánu po prerušení konania podľa ustanovenia § 19 ods. 3 správneho poriadku nedoplnil svoje podanie v požadovanom rozsahu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uvádza, že nemal inú možnosť ako vysporiadať sa s návrhom na vyradenie zo siete škôl, ktorý podľa právoplatných rozsudkov nespĺňal náležitosti, ktoré právny poriadok vyžaduje pre takýto návrh, ako prerušiť konanie a vyzvať navrhovateľa na odstránenie súdom vytknutých nedostatkov. Správny orgán nemohol odstrániť nedostatky sám ani bez predchádzajúceho postupu podľa ustanovenia § 19 ods. 3 v spojení s § 29 ods. 1 Správneho poriadku nemohol rozhodnúť o zastavení konania. Vzhľadom ku skutočnosti, že v určenej lehote nedošlo k odstráneniu vytknutých nedostatkov návrhu na vyradenie zo siete škôl a tento návrh bol vzatý späť, správny orgán v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku rozhodol o zastavení tohto konania a o vyradení súkromnej strednej školy zo siete škôl. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad Súkromná stredná umelecká škola, Ivánska cesta 21, Bratislava a Nadácia strednej školy výtvarných umení - súkromná, v likvidácii, Vyšehradská 15, Bratislava o ktorom bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím Ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2013 č. 2013-21968/61958:1-sekr. tak, že rozklad vyššie uvedených účastníkov konania bol zamietnutý a rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sekcie regionálneho školstva č. 2013-2226/46801:7-916 zo dňa 01.10.2013 o zastavení konania bolo potvrdené. Z odôvodnenia preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalovaný správny orgán sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne a v tomto prípade konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní oboch rozhodnutí žalovaného správneho orgánu dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Z predloženého spisového materiálu nesporne vyplýva, že predmetom správneho konania je návrh navrhovateľa č. PED-128/98 zo dňa 02.02.1998 na vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy s pôvodným sídlom Pekníkova 2, Bratislava zo siete škôl. O tomto návrhu ministerstvo rozhodlo tak, že rozhodnutím CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31.05.2004 vyradilo Súkromnú strednú umeleckú školu, Ivánska cesta 21, Bratislava (s pôvodným sídlom Pekníkova 2, Bratislava), ktorej zriaďovateľom je nadácia zastúpená likvidátorom F. O. Z. zo siete škôl. Minister rozhodnutím č. CD-2004-9016/31618-24:sekr. zo dňa 07.10.2004 uvedené rozhodnutie potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.10.2010 sp. zn. 1S 24/2005 zrušil rozhodnutie ministra č. CD-2004-9016/31618-24:sekr. zo dňa 07.10.2004, ako aj rozhodnutie ministerstva č. CD-2004-9016/17704-1:09 zo dňa 31.05.2004. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, vyplývajúceho z vyššie uvedeného rozsudku, navrhovateľ podal návrh na vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete škôl v ktorom však nie je zmienka o nedostatkoch o výchovno-vzdelávacej činnosti v personálnom alebo materiálnom vybavení ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) Vyhlášky č. 280/1994 Z. z. a sú v ňom uvedené dôvody iného rozsahu, ktoré sú nepreskúmateľné. Okrem toho návrh navrhovateľa bol podľa názoru súdu v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 280/1994 Z. z. lebo neobsahuje informáciu o zabezpečení výchovy a vzdelávania žiakov po zrušení školy. Podľa názoru súdu pred podaním návrhu na vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete škôl nebola vykonaná hospitácia v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 293/1991 Zb. Správne orgány podľa názoru súdu pochybili aj v tom, že vyraďovanej Súkromnej strednej umeleckej školy nepriznali postavenie účastníka konania. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.10.2010 podal žalovaný odvolanie o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudkom zo dňa 14.02.2012 sp. zn. 8Sžo 1/2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 1S 24/2005 zo dňa 14.10.2010. V intenciách názoru Krajského súdu v Bratislave v spojení s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky úlohou prvostupňového správneho orgánu v konaní o vyradenie Súkromnej strednej umeleckej školy zo siete škôl bolo preskúmať meritórne skutočnosti odôvodňujúce vyradenie zo siete škôl, t.j. ktorá škola a s akým zriaďovateľom má byť vyradená zo siete škôl, aké sú nedostatky vo výchovno- vzdelávacej činnosti v personálnom alebo materiálnom vybavení Súkromnej strednej umeleckej školy, doložené príslušnými inšpekčnými materiálmi vypracovanými školskou inšpekciou ako nezávislým orgánom kontrolujúcim úroveň a výsledky výchovy a vzdelávania v školách a ako bude zabezpečená výchova a vzdelávanie žiakov po zrušení školy. Keďže podľa názoru Krajského súdu v Bratislave mal tieto skutočnosti uviesť navrhovateľ, ktorý vo svojom návrhu č. PED-128/1998 zo dňa 02.02.1998 žiadne takéto skutočnosti neuviedol a podal preto nevykonateľný, neúplný a nelegitímny návrh. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2012-14890/41207:1-916 zo dňa 19.09.2012 podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil správne konanie a podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval navrhovateľa, aby v lehote 30 dní odstránil nedostatky svojho návrhu. Vzhľadom na neodstránenie nedostatkov návrhu navrhovateľa následne prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku konanie zastavil. Ako vyplynulo z obsahu spisu, vzhľadom na zmätočnosť návrhu navrhovateľa, ktorým bolo vyradenie školy zo siete škôl, ktorá už v sieti neexistovala a zaradením školy do siete škôl, ktorá v sieti už existuje, ale s iným zriaďovateľom bolo potrebné dostatočne objasniť predmet konania. Z obsahu administratívneho spisu je podľa názoru súdu nepochybné, že navrhovateľ vo svojom návrhu č. PED-128/1998 zo dňa 02.02.1998 navrhol vyradiť zo siete škôl Súkromnú strednú umeleckú školu, ktorej zriaďovateľom je nadácia. Navrhovateľ však neuviedol správne sídlo tejto školy, keď uviedol jej pôvodné sídlo (Pekníkova 2, Bratislava), pričom k zmene sídla tejto školy na Ivánska cesta 21, Bratislava v sieti škôl došlo už 01.09.1997. Prvostupňový orgán podľa názoru súdu postupoval správne, keď vyzval navrhovateľa na odstránenie neúplného návrhu, keďže tieto nedostatky nemohol odstrániť sám. Keďže v konaní neboli odstránené nedostatky vytýkané v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrh podľa právoplatných rozsudkov nespĺňal náležitosti, ktoré právny poriadok vyžaduje pre takýto návrh, žalovaný správny orgán podľa názoru súdu postupoval vo veci v súlade so zákonom, keď po neodstránení nedostatkov konanie s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) zastavil. IV. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho konania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Zastavenie konania predstavuje jednu z foriem ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku, alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky správny orgán nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu (75/2007 ZSP 4 Sž 62/2006). Podľa § 19 ods. 1 Správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní. Podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Zákon vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania pri odstraňovaní nedostatkov podania. Ak nejde o konanie v ktorom sa uplatňuje aj ochrana verejných záujmov, treba vychádzať z prezumpcie priority záujmov účastníka. Inými slovami, ak ide o podanie vo výlučnom záujme účastníka snaha na odstránenie nedostatkov podania zo strany správneho orgánu nemôže prevyšovať záujem účastníka. Ustanovenie § 30 Správneho poriadku má kogentný obsah. V prípade ak nedostatky podania nebudú v určenej lehote odstránené, správny orgán konanie zastaví. V tomto prípade z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný správny orgán (prvostupňový správny orgán) vyzval účastníka konania (navrhovateľa) na odstránenie vád podania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 19 Správneho poriadku. Keďže navrhovateľ vady svojho podania v určenej lehote neodstránil správny orgán postupoval v intenciách vyššie citovaného ustanovenia § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. K námietkam žalobcov uvedených v žalobe súd uvádza, že tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia a preto súd s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu vo veci zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešným žalobcom súd náhradu trov nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.