Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200304 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200304.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Marián Trenčan a členov senátu: JUDr. Vlastimil Pavlikovský, Mgr. Viliam Pohančeník, v právnej veci žalobcu: K.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, F., zastúpený: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégého 8, Bratislava, Zuzana Papšíková, advokát a konateľ, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 09.12.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 09.12.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 09.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 15.07.2013. Uvedeným rozhodnutím pobočka žalovaného rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), že žalobcovi ako dobrovoľne poistenej osobe vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej aj dobrovoľné poistenie) dňa 04.07.2012. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že dňa 21.06.2010 mu bolo Slovenskou komorou daňových poradcov vydané osvedčenie na vykonávanie činnosti daňového poradcu; podnikateľskú činnosť na základe uvedeného osvedčenia však začal vykonávať až v auguste 2011, dovtedy dosahoval príjmy výlučne zo závislej činnosti. V roku 2011 dosiahol príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 6.592,50 eur, v dôsledku čoho mu odo dňa 01.07.2012 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, povinnosť registrovať sa v Sociálnej poisťovni a platiť odvody z vymeriavacieho základy 339,89 eur, vypočítané podľa údajov z daňového priznania za rok 2011. Dňa 04.07.2012 odoslal žalobca žalovanému registračný list povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. V registračnom liste žalobca v záhlaví zaškrtol pole „prihláška“ a pole „SZČO“, vyplnil svoju identifikáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, uviedol IČO a DIČ ako samostatne zárobkovo činná osoba, v časti „obdobie poistenia“ (zamestnanec + SZČO+ FO, za ktorú platí štát), vyplnil dátum vzniku poistenia 01.07.2012 a v časti „obdobie a vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby“ omylom vyplnil dátum vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti (všade jednotne 01.07.2012) a vymeriavací základ (všade vo výške 339,89 eur). Žalobca uviedol, že pri vypĺňaní registračného listu si nevšimol, že časť „obdobie a vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby“ je určená iba na vyplnenie osobám dobrovoľne poisteným a v dobrej viere v tejto časti uviedol dátum o vzniku povinného poistenia (01.07.2012) a vymeriavací základ vo výške podľa daňového priznania za rok 2011. Žalovaný podľa žalobcu vykladá registračný list FO ako prihlásenie sa na dobrovoľné poistenie a odmieta akceptovať, že žalobca sa týmto prihlásil na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Argumentuje tým, že žalobca v časti registračného listu určenej na vyplnenie iba dobrovoľne poisteným osobám vyplnil dátum vzniku poistenia a vymeriavací základ, nijako sa však nezaoberá skutočnosťou, že v záhlaví žalobca vyplnil pole prihláška „SZČO“ (nie „DPO“), rovnako vyplnil časť „obdobie poistenia...“, ktorá je určená na vyplnenie samostatne zárobkovo činným osobám. Ostatné vyplnené údaje boli spoločné pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj dobrovoľne poistenú osobu. Následne bola žalobcovi dňa 18.07.2012 doručená žiadosť žalovaného o podpísanie priloženého Vyhlásenia dobrovoľne poistenej osoby a jeho odoslanie Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. Žalobca telefonicky kontaktoval zamestnanca pobočky (pani Zábavíková), ktorej uviedol, že ide o omyl a registračným listom sa prihlasoval ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba, nie ako dobrovoľne poistená osoba, preto vyhlásenie nepodpísal a neodoslal pobočke žalovaného. Uviedol, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti vzniknuté nedorozumenie ďalej nedoriešil. Žalobcovi bolo zároveň doručené oznámenie o pridelení variabilného symbolu, v záhlaví ktorého bol uvedený ako dobrovoľne poistená osoba. Žalobca uviedol, že tento údaj unikol jeho pozornosti a poistné žalovanému platil, keďže si bol vedomý, že mu vznikla povinnosť platiť poistné. Jeho zámerom však bolo platiť úhrady povinného poistného samostatne zárobkovo činnej osoby, nie úhrady dobrovoľného poistného. Na výzvu žalovaného sa žalobca dostavil na osobné stretnutie na pobočku, kde mu bolo objasnené, že k povinnej registrácii samostatne zárobkovo činnej osoby na základe registračného listu zo dňa 01.07.2012 neprišlo a úhrady neboli priradené k povinným platbám samostatne zárobkovo činnej osoby. Na odporúčania pracovníkov pobočky žalovaného a s cieľom ukončiť výkladové nejasnosti ohľadne prihlášky podal dňa 13.05.2013 odhlášku od dobrovoľného poistenia s dátumom zániku 13.05.2013 a na radu zamestnankyne pobočky žalovaného podal prihlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku poistenia 01.07.2012. Cieľom tohto úkonu bol podľa žalovaného aj doriešenie prevodu peňazí, ktoré síce boli platené cez systém dobrovoľného poistenia, ale boli určené na povinné poistenie. Z opatrnosti podal aj odvolanie proti rozhodnutiu o registrácii jeho osoby za dobrovoľne poistenú osobu zo dňa 13.05.2013, žiadal zrušenie registrácie dobrovoľne poistenej osoby a zrušenie rozhodnutia, ktorým boli predpísané úhrady poistného a preúčtovanie platieb tak, aby všetky vykonané platby boli považované za úhrady odvodov samostatne zárobkovo činnej osoby. Následne bolo vydané vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie o tom, že žalobcovi vzniklo dobrovoľné poistenie dňa 04.07.2012, v ktorom však pobočka žalovaného nevysvetľuje dôvody, prečo nevzala do úvahy dve časti prihlášky, ktoré žalobca vyplnil výlučne ako samostatne zárobkovo činná osoba a svoje hodnotenie založila výlučne a len na skutočnosti, že bola vyplnená časť určená pre dobrovoľne poistené osoby. Žalovaný tiež argumentoval tým, že žalobca podal odhlášku z dobrovoľného poistenia až dňom 13.05.2013, pričom mohol a mal vedieť, že bol od 04.07.2012 prihlásený na dobrovoľné poistenie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky Bratislava zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. Žalobca namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevyjadril ku skutočnosti, že žalobca vyplnil všetky údaje pre vznik povinného poistenia a aj v záhlaví registračného listu uviedol, že ide o prihlášku na povinné poistenie. Namietal tiež, že všetky úkony žalobcu - platby pod variabilným symbolom na dobrovoľné poistenie a odhlásenie z dobrovoľného poistenia - vykladá žalovaný na ťarchu žalobcu, hoci žalobca chcel realizovanými platbami len plniť svoje platobné povinnosti voči žalovanému pod prideleným variabilným symbolom a odhlášku vyplnil na radu zamestnancov pobočky žalovaného. Takýto postup hraničí podľa žalobcu so šikanóznym výkonom práv. K právnej stránke veci žalobca uviedol, že nakoľko zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje inštitút právneho úkonu ani výkladové pravidlá pre právne úkony, tieto sa riadia Občianskym zákonníkom. Na tento však správne orgány pri rozhodovaní neprihliadali. Žalobca mal za to, že v prípade, že prejav vôle nie je v súlade s vôľou samotnou, prichádza do úvahy aplikácia výkladových pravidiel zakotvených v § 35 Občianskeho zákonníka. Vôľa žalobcu prihlásiť sa na povinné poistenie podľa § 228 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. bola nepochybná, nakoľko v registračnom liste vyplnil všetky časti týkajúce sa povinného poistenia, dátum vzniku poistenia vyplnil v súlade so zákonom ku dňu 01.07.2012, výška vymeriavacieho základu (aj keď bola uvedená v nesprávnej časti) bola v súlade s podaným daňovým priznaním. Žalobca preto tvrdil, že jeho vôľa pri vyplnení registračného listu bez pochýb smerovala k prihláseniu sa na povinné poistenie. Na druhej strane v prípade akceptovania výkladu žalovanej, že išlo o prihlášku na dobrovoľné poistenie, potom nemal tento úkon všetky požadované formálne ani vôľové náležitosti, keďže v záhlaví registračného listu chýbal údaj o prihlásení sa na dobrovoľné poistenie (naopak záhlavie obsahovalo údaje o prihlásení sa na povinné poistenie), žalobca nevyplnil vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, ktoré má byť neoddeliteľnou súčasťou registračného listu FO a telefonicky oznámil pobočke žalovaného, že jeho vôľa nesmerovala k prihláseniu sa na dobrovoľné poistenie. Prejav vôle, ktorú žalobca oznámil už počas telefonického rozhovoru s pracovníčkou pobočky, dal jasne najavo, že nikdy nemal záujem sa prihlásiť ako dobrovoľne poistená osoba a mal záujem platiť len povinné poistenie. Vôľa žalobcu tiež vyplýva z okolností, za ktorých prihlášku vyplnil a to v čase, keď mu zo zákona vzniklo povinné poistenie, v registračnom liste uviedol sumy zodpovedajúce povinnému poisteniu a v záhlaví jasne zaškrtol dôvod vyplnenia prihlášky, teda pole pre SZČO a nie pole pre DPO. Pri výklade úkonov treba podľa žalobcu prihliadať prednostne na okolnosti v čase vykonávania úkonu a nie až na okolnosti následné. Žalovaný však vo svojom rozhodnutí prihliadol podľa žalobcu len na okolnosti následné a vôbec sa nezaoberal okolnosťami pri podávaní prihlášky, čím zvolil zlý správny postup. Výkladom omylu v písaní nahrádzal neexistujúcu vôľu žalobcu prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo 81/2011, 3Cdo 230/2007, 3Cdo 178/2007). Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v zmysle § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. prihláška i odhláška z dobrovoľného poistenia majú konštitutívne účinky, teda zakladajú resp. rušia práva a povinnosti medzi Sociálnou poisťovňou a fyzickou osobou. Žalobcov registračný list podaný dňa 04.07.2012 na poštovú prepravu s dátumom vzniku dobrovoľného poistenia dňa 01.07.2012 bol s ohľadom na spôsob jeho vyplnenia posúdený ako prihláška na dobrovoľné poistenie. Dňa 13.05.2013 podal žalobca odhlášku z dobrovoľného poistenia k uvedenému dňu, na základe čoho trvalo žalobcovi v období od 04.07.2012 do 13.05.2013 dobrovoľné poistenie. Žalovaný poukázal na to, že hoci žalobca nevyplnil Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, nemalo to vplyv na platnosť prihlášky a vznik dobrovoľného poistenia, ku ktorému došlo podaním prihlášky. Žalobcovi boli zasielané výzvy na zaplatenie dlžnej sumy poistného na dobrovoľné poistenie v dňoch 24.09.2012, 21.01.2013 a 20.02.2013, pričom vo všetkých výzvach bol označený ako dobrovoľne poistená osoba. Žalobca toto označenie nenamietal a dlžné poistné uhradil s uvedením variabilného symbolu, ktorý mu bol pridelený ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe v liste zo dňa 18.07.2012. Za december 2012 bolo žalobcovi ako dobrovoľne poistenej osobe rozhodnutím zo dňa 20.02.2013 predpísané dlžné poistné, ktoré žalobca v stanovenej lehote uhradil. Uhradenie dlžných súm možno podľa žalovaného nepochybne považovať za prejav jeho vôle plniť si odvodovú povinnosť vyplývajúcu zo statusu dobrovoľne poistenej fyzickej osoby. Žalovaný uviedol, že pri doručení prihlášky nemal dôvod skúmať, či žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe a prejavom vôle žalobcu bolo aj podanie odhlášky z dobrovoľného poistenia. Preto považoval žalovaný námietku žalobcu ohľadom posudzovania jeho vôle podľa § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka za právne irelevantnú. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v prihláške vyplnil údaj o vymeriavacom základe a o dátume vzniku poistenia v nezamestnanosti, aj keď mu táto povinnosť v prípade statusu samostatne zárobkovo činnej osoby zo zákona nevyplýva, resp. aj keď povinne nemocensky a dôchodkovo poistené samostatne zárobkovo činné osoby nemajú povinnosť platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Preto mal žalovaný právo vyvodiť záver, že žalobca mal úmysel podať prihlášku na dobrovoľné poistenie. Za správne vyplnenie prihlášky zodpovedá výlučne žalobca. Keďže žalobca spochybnil pravdivosť vyhlášky, stala sa sporným prípadom, o ktorom rozhodol žalovaný v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. Žalovaný zvýraznil, že okrem jediného telefonického hovoru žalobca nevyvinul žiadnu snahu o nápravu a ponechal prihlášku v stave, ako ju vyplnil dňa 01.07.2012 a od septembra 2012 uhrádzal poistné pod variabilným symbolom ako dobrovoľne poistená osoba. Až v roku 2013 sa dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava v súvislosti s doriešením jeho doby poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Z uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie veci preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a na podklade vyššie opísaných skutkových zistení, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 23 zákona č. 461/2003 Z.z. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len "dobrovoľné poistenie") vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká aj odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 4 a § 19 ods. 2 a 3. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Účasť na dobrovoľnom poistení vzniká dobrovoľne poistenej osobe odo dňa podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia sa z tohto poistenia. Naproti tomu povinné poistenie vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe vždy k 01.07. kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem zo samostatne zárobkovej činnosti nad stanovenú hranicu. Povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby teda nastáva na základe zákona, po splnení zákonom predpokladaných skutočností, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná žalovanému oznámiť. Vznik dobrovoľného poistenia teda na rozdiel od povinného poistenia závisí od špecifického právneho úkonu záujemcu o dobrovoľné poistenie, z ktorého musí nepochybne vyplývať úmysel osoby vstúpiť do právneho vzťahu so Sociálnou poisťovňou, ktorého obsahom je dobrovoľné poistenie. V prípade, že vznik dobrovoľného poistenia je z akýchkoľvek dôvodov sporný, je príslušná pobočka žalovaného oprávnená vydať rozhodnutie o účasti osoby na dobrovoľnom poistení. V prejednávanej veci správny orgán prvého stupňa deklaroval vznik dobrovoľného poistenia žalobcu ku dňu 04.07.2012 až rozhodnutím zo dňa 15.07.2013, keď vyššie opísané okolnosti vyhodnotil ako dôvod zakladajúci „spornosť“ vzniku tohto poistenia. Z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že registračný list fyzickej osoby zo dňa 01.07.2012 i správanie žalobcu v nasledujúcom období potvrdili jeho vôľu byť dobrovoľne poistený od podania prihlášky na poštovú prepravu príslušnej pobočke dňa 04.07.2012 až do vyplnenia odhlášky z tohto poistenia. Predmetné rozhodnutia pobočky i ústredia žalovaného vychádzajú podľa názoru súdu z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to napriek všetkým okolnostiam spočívajúcim v správaní žalobcu po údajnom vzniku dobrovoľného poistenia. Keďže účasť osoby na dobrovoľnom poistení vzniká podaním prihlášky, považoval súd za kľúčové právne posúdenie obsahu úkonu, ktorý žalobca urobil dňa 01.07.2012, pričom písomné podanie o tomto úkone odoslal pobočke žalovaného na poštovú prepravu dňa 04.07.2012 vo forme registračného listu fyzickej osoby. Z registračného listu vyplýva, že žalobca sa podľa údajov uvedených v záhlaví príslušného formulára prihlásil do poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba, uviedol svoje identifikačné údaje, ktoré mu prislúchajú ako samostatne zárobkovo činnej osobe a vyznačil dátum vzniku poistenia 01.07., ktorý je zo zákona určeným časom vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Napriek tomu, že sa žalobca v záhlaví dokumentu neoznačil ako dobrovoľne poistená osoba, vyplnil v registračnom liste údaj o vymeriavacom základe pre výpočet poistného a o vzniku poistenia v nezamestnanosti, čo sú informácie, ktoré ako povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba vyplniť nemal. Z opísaných údajov vyplnených v predmetnej prihláške vyplýva nejednoznačnosť úkonu žalobcu v tom, či sa uchádza o dobrovoľné poistenie alebo oznamuje vznik povinného poistenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že keď žalobca dostal oznámenie poisťovne o akceptácii prihlášky k dobrovoľnému poisteniu, telefonoval do pobočky žalovaného a zamestnankyni (p. Zabavíková) oznámil, že podanou prihláškou nechcel založiť dobrovoľné poistenie, ale oznámiť vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a z tohto dôvodu ani neodoslal na pobočku vyplnené vyhlásenie, ktoré malo byť súčasťou registračného listu fyzickej osoby. Napriek tomu, že žalobca sa následne nedostavil osobne na pobočku žalovaného, aby situáciu doriešil, bolo v tomto štádiu podľa názoru súdu zrejmé, že nemal v úmysle spôsobiť svojim podaním vznik dobrovoľného poistenia a že jeho vôľa smerovala k prihláseniu sa k povinnému poisteniu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe dosiahnutia príjmu v predchádzajúcom roku z licencovanej činnosti daňového poradcu. V nasledujúcom období žalovaný nemohol rozumne považovať registračný list žalobcu za úkon nesporne smerujúci k vzniku dobrovoľného poistenia, a to aj napriek tomu, že žalobca platil platby predpísané na dobrovoľné poistenie v domnienke, že ide o platby poistného na povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Je nesporné, že žalobca sa k veci postavil ľahkovážne, keďže si musel byť vedomý existujúcich nezrovnalostí ohľadom vzniku svojho poistenia a preto nesie veľký diel zodpovednosti za domnelé trvanie dobrovoľného poistenia. Z jeho kontinuálneho správania, vyjmúc realizovanie platieb poistného, však nebolo možné spoľahlivo vyvodiť, že prejavil vôľu prihlásiť sa k dobrovoľnému poisteniu. Všetky jeho podania adresované žalovanému a smerujúce k „zrušeniu“ dobrovoľného poistenia, o ktoré nikdy nemal záujem, svedčia o jeho trvalom úmysle prihlásiť sa k povinnému poisteniu z titulu výkonu samostatne zárobkovej činnosti, paradoxne aj vrátane vyplnenia odhlášky z dobrovoľného poistenia, ktorú podľa vlastného vyjadrenia podal len na základe odporučenia zamestnanca pobočky žalovaného. Krajský súd považoval za opodstatnené tvrdenia i právnu argumentáciu žalobcu o výklade jeho právneho úkonu zo dňa 01.07.2012 (registračného listu) podľa pravidiel upravených v § 35 Občianskeho zákonníka, a to nielen z hľadiska jeho obsahu, ale aj v nadväznosti na okolnosti, za ktorých bol urobený. Tieto podľa názoru súdu svedčia o dostatočne prejavenom úmysle a vôli byť povinne poisteným ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie podať prihlášku k dobrovoľnému poisteniu. Je samozrejme treba pripustiť, že nielen údaje v registračnom liste, ale aj následné správanie žalobcu, nasvedčovali spornosti vzniku a trvania dobrovoľného poistenia. Za týchto okolností mohol však žalovaný vydať rozhodnutie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. podstatne skôr, ako to urobil, a tým s konečnou platnosťou odstrániť pochybnosti o vzniku dobrovoľného poistenia. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že len na základe omylom vyplneného riadku vo formulári prihlášky k poisteniu nemožno založiť právny vzťah, pokiaľ prejav vôle konajúcich je sporný alebo protirečivý. Žalobca podľa mienky súdu preukázal, že jeho úmysel od podania registračného listu až po vydanie napadnutého rozhodnutia nesmeroval k založeniu dobrovoľného poistenia podľa § 23 zák. č. 461/2003 Z.z. , a to aj napriek jeho rozporuplnému správaniu po podaní prihlášky, plateniu poistného s údajmi určenými pre dobrovoľne poistenú osobu a jeho nezáujem o včasné vyriešenie situácie. Pokiaľ teda napadnuté rozhodnutie konštatuje vznik dobrovoľného poistenia žalobcu ku dňu 04.07.2012, je takýto výrok podľa názoru súdu v rozpore so skutočnosťou a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania. Dôvod pre nepriznanie tohto práva v konaní úspešnému žalobcovi videl súd v tom, že žalobca svojim nejasným právnym úkonom a následným rozporuplným správaním zapríčinil vydanie napadnutého rozhodnutia i nutnosť jeho súdneho prieskumu. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.