Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/42/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200341 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200341.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: GES Slovakia, s.r.o., Jelšová 11, 831 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Slavomíra Šlégerová, Letná 567/4, 927 01 Šaľa, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Návrh navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu sa zamieta. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Dňa 06.03.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu, v ktorej navrhovateľ žiadal, aby súd zakázal odporcovi vykonať daňovú kontrolu, ktorá podľa odporcu začala dňa 05.02.2014 oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti. Navrhovateľ má za to, že tento úkon predstavuje nezákonný zásah odporcu - orgánu verejnej správy, keďže odporca nedisponuje konkrétnym podozrením zo skrátenia dane navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že žalovaný orgán môže vykonať daňovú kontrolu len v tom prípade, ak u navrhovateľa existuje konkrétne podozrenie zo skrátenia daní alebo túto vykonáva na dožiadanie orgánov činných v trestnom konaní. Takýto názor vyplýva napríklad z Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS1835/07 zo dňa 18.11.2008. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že v prípade daňového konania použitie daňovej kontroly nemôže byť celkom svojvoľné ale je potrebné vyžadovať existenciu správcom dane formulovaných dôvodov k jej začatiu, to znamená existenciu konkrétnych skutočností či podozrení, že daňovým subjektom pôvodne priznaná a správcom dane vymeraná daň je nižšia než by mala byť. Názor, že daňová kontrola môže predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej správy je aprobovaný aj judikatúrou slovenských justičných orgánov, pričom z množstva súdnych rozhodnutí poukazuje navrhovateľ na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S 57/2012 zo dňa 12.12.2012. Navrhovateľ má za to, že je splnená podstata konania o nezákonnom zásahu, ktorú vymedzil NS SR v rozsudku sp. zn. 8Sžz/4/2011 zo dňa 10.01.2013. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby súd zakázal odporcovi orgánu verejnej správy vykonať u navrhovateľa daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti v zásahu odporcu. Na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.05.2015 navrhovateľ oznámil, že medzičasom bola vykonaná daňová kontrola a jej výsledkom je rozhodnutie odporcu zo dňa 14.01.2015 č. 9104403/5/78385/2015/KovK, ktorým navrhovateľovi určil rozdiel v sume 19.693,40 eur na dani z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie III štvrťrok 2013 v sume 16.435,62 eur nepriznal a vyrubil jej daň v sume 3.257,75 eur. Toto rozhodnutie bolo po odvolaní navrhovateľa potvrdené Finančným riaditeľstvom SR dňa 23.04.2015 č. 1100302/1/1711834/2015/857. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bol súdu doručené dňa 02.07.2014 uviedol, že vo vzťahu k citovanému nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS1835/07 zo dňa 18.11.2008 odporca uviedol, že uvedený nález nepredpokladá výsledok daňovej kontroly, ktorý je pre daňový subjekt pozitívny, pričom v podmienkach slovenskej právnej úpravy je nevyhnutné vychádzať zo zákonného predpokladu oprávnenia správcu dane daňovou kontrolou zisťovať a preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Ústavný súd Českej republiky sa k problematike zákonnosti „námatkovej“ daňovej kontroly dostal znovu v konaní I.ÚS 378/10. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ako dôvod vykonania daňovej kontroly daňový orgán uvedie typické a obvyklé skutočnosti, ktoré sú v kontrolnej činnosti daňových úradov predmetom daňovej kontroly ich bežné overenie neprestavuje neobvyklú či snáď dokonca šikanóznu formu výkonu daňovej správy. Odporca poukazuje na rozhodnutie NS SR rozsudku 2Sž-o-KS66/2005, v ktorom vyslovil právny názor, podľa ktorého „účelom daňového konania je aj zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti ustanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi“. Odporca uviedol, že zákon neukladá ako povinnú náležitosť oznámenia o výkone daňovej kontroly uvedenie dôvodu. V prípade kontroly oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty preto stačí, že došlo k uplatneniu tohto nároku, pričom správca dane je podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku povinný pri správe daní prioritne chrániť záujmy štátu a teda preveriť, či nárok na výplatu prostriedkov zo štátneho rozpočtu je skutočne relevantný. Poukazuje na judikatúru NS SR sp. zn. Sžz/2/2012 z 13.11.2012, v ktorej sa uvádza, že vedenie správneho konania nie je nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Primerane potom ani daňová kontrola nemôže predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej správy , pretože ide o zákonom ustanovený a upravený postup správneho orgánu vo veciach správy daní. Prieskum procesného postupu správcu dane môže byť predmetom prieskumu v konaní o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, pretože procesná stránka je neoddeliteľnou súčasťou zákonnosti rozhodnutia. Účelom ochrany pred nezákonným zásahom by nemalo byť negovaní konania správneho orgánu ako takého. Zmyslom tohto právneho inštitútu je poskytnúť ochranu tam, kde iné prostriedky ochrany chýbajú. Na základe uvedených skutočností odporca žiada, aby súd návrh zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní preskúmal konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom nie je dôvodný. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou. Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Ustanovenie § 250v v odsekoch 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu preto nie je možné aplikovať postupom podľa § 250v ods. 8 O.s.p. ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 O.s.p.) vo vzťahu k otázke okruhu účastníkov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keďže zákon ( O.s.p.) práve v citovanom ustanovení § 250v ods. 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov priamo, teda okruh účastníkov je daný priamo zo zákona a nemožno ho rozširovať aj na iných účastníkov správneho konania na rozdiel od konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 ods. 1 O.s.p.), pretože v tomto konaní je okrem iného aj jednou z podstatných podmienok začatia konania skutočnosť, že nezákonný zásah nie je rozhodnutím ( t.j. v konaní o nezákonnom zásahu nemôže prísť k zrušeniu správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Ustanovenie § 250v v odsekoch 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa názoru súdu preto nie je možné aplikovať postupom podľa § 250v ods. 8 O.s.p. ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 O.s.p.) vo vzťahu k otázke okruhu účastníkov v konaní podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., keďže zákon ( O.s.p.) práve v citovanom ustanovení § 250v ods. 1 a 2 O.s.p. stanovuje okruh účastníkov priamo, teda okruh účastníkov je daný priamo zo zákona a nemožno ho rozširovať aj na iných účastníkov správneho konania na rozdiel od konania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250 ods. 1 O.s.p.), pretože v tomto konaní je okrem iného aj jednou z podstatných podmienok začatia konania skutočnosť, že nezákonný zásah nie je rozhodnutím ( t.j. v konaní o nezákonnom zásahu nemôže prísť k zrušeniu správneho rozhodnutia). Krajský súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ustanovení § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Odporca vydal dňa 27.01.2014 oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013. V oznámení sú uvedené doklady, ktoré má navrhovateľ predložiť na vykonanie daňovej kontroly. Listom zo dňa 12.02.2014 navrhovateľ požiadal o stanovenie nového termínu začatia daňovej kontroly. Podľa úradného záznamu zo dňa 12.04.2014 správca dane dňa 13.02.2014 zaslal žiadosť navrhovateľovi o predloženie dokladov z termínom ich predloženia 18.02.2014. Daňový subjekt - navrhovateľ doklady na základe predmetnej žiadosti nepredložil. Na ústnom pojednávaní navrhovateľ oznámil konajúcemu súdu, že medzičasom bola vykonaná daňová kontrola a jej výsledkom bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 14.01.2015, ktoré bolo potvrdené správnym orgánom druhého stupňa dňa 23.04.2015. Nezákonný zásah bol definovaný prostredníctvom judikatúry tak, že v návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmov, ide o nezákonný zásah, zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný priamo proti fyzickej a právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, navrhovateľ vyčerpá prostriedky, ktorých použitie umožní osobitný predpis a návrh má podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo. Za takýto zásah sa obvykle považujú určité faktické úkony orgánu verejnej správy, jeho jednotlivých zamestnancov uskutočňované v rámci správneho konania, ale aj mimo neho. Dôvod na uskutočnenie takýchto faktických úkonov býva rôzny. Tým, že je v ustanovení § 250f ods. 3 veta prvá stanovené, že na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom je potrebné vyčerpať všetky ostatné prostriedky nápravy, ktoré umožňujú osobitné predpisy je možné túto formu ochrany považovať za subsidiárnu. Samotné vedenie správneho konania, ktoré bolo v tomto prípade začaté v súlade s právnymi predpismi nie je možné považovať podľa názoru súdu za nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Správne konanie vedené pred orgánmi verejnej správy sú obvykle zakončené vydaním administratívneho rozhodnutia, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Postup správneho orgánu predchádzajúci vydaním rozhodnutia je následne súdom preskúmavaní v konaní o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom nie je možné úplne negovať vedenie a účinky správneho konania. V prípade, ak by súd v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmaval zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do právomoci orgánov verejnej správy. Takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonov. Prieskum zákonnosti postupu správneho orgánu v rámci správneho konania je súčasťou prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy preto nie je možné v rámci konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy preskúmavať zákonnosť správneho konania, ktoré predchádza vydaniu administratívneho rozhodnutia (rozsudok NS SR 3Sžz/2/2012). Odhliadnuc od uvedeného medzičasom bola vykonaná daňová kontrola a jej výsledkom bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 14.01.2015 pod číslom 9104403/5/78385/2015/KovK, ktorým navrhovateľovi určil odporca rozdiel v sume 19.693,40 eur na dani z pridanej hodnoty, nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2013 v sume 16.435,62 eur nepriznal a vyrúbil mu daň v sume 3.257,75 eur. Rozhodnutie odporcu bolo po odvolaní navrhovateľa potvrdené Finančným riaditeľstvo SR dňa 23.04.2015 rozhodnutím č. 1100302/1/171834/2015/857. Na základe uvedených skutočností dospel senát Krajského súdu v Bratislave k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom nie je dôvodný a preto návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože návrhu nebolo vyhovené (§ 250v ods. 5 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.