Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/44/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200352 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200352.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, o nesúlade Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2003 zo dňa 11.12.2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2,3, § 4 ods. 1,2,5, § 5, § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, takto r o z h o d o l : Ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, 2, 5, § 4, § 5 Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2003 zo dňa 11.12.2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nie je v súlade s ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2,3, § 4 ods. 1,2,5, § 5, § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 7.3.2014 žiadal žalobca súd, aby vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2003 zo dňa 11.12.2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len VZN) s ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2,3, § 4 ods. 1,2,5, § 5, § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že dňa 23. 8. 2013 podal podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona číslo 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o prokuratúre ) protest proti všeobecne záväznému nariadeniu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy číslo 6/2003 zo dňa 11. 12. 2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. V proteste uviedol, že predmetné VZN je v rozpore so zákonom a žiadal, aby mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí protestu vyhovelo a Všeobecne záväzné nariadenie ako nezákonné zrušilo a nahradilo ho Všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom. Žalobca v žalobe citoval článok 2 ods. 3, článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 6 ods. 1 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o obecnom zriadení ), § 1 ods. 2, § 3 ods. 2, 3, § 4 ods. 1, 2, 5, § 5, § 6 ods. 3, § 7 zákona číslo 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o držaní psov), § 48 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Žalobca uviedol, že VZN je v rozpore s uvedenými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa jeho názoru, účelom všeobecne záväzného nariadenia ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov má byť úprava skutočností, ktoré príslušný zákon neupravuje a zveruje túto úpravu orgánom územnej samosprávy. Výsledkom normotvornej činnosti orgánov územnej samosprávy je všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa musia riadiť fyzické a právnické osoby s trvalým pobytom alebo sídlom v obvode orgánov územnej samosprávy prípadne aj osôb, ktoré sa na tomto území zdržujú prechodne. Obce môžu vo všeobecne záväznom nariadení prijať len takú úpravu týkajúcu sa niektorých podmienok držania psov, ktorá svojim rozsahom neprekračuje vymedzené splnomocnenie. Obce svoje splnomocnenie nemôžu rozširovať vlastnými definíciami používaných pojmov v zákone. Ustanovenie § 1 ods. 2 VZN nerešpektuje zákonný text a určuje, že nariadenie sa nevzťahuje na držiteľov služobných psov používaných podľa osobitných predpisov. Takýto text je v rozpore so zákonom, pretože je nad rámec zákonného splnomocnenia podľa § 4 ods. 5 zákona držaní psov. Žalobca k § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 VZN uviedol, že do textu sú prebraté definície obsiahnuté v zákone, pričom takáto úprava síce zákonu neodporuje, je však nadbytočná. Hlavné mesto sa tým vystavuje riziku, že pri prípadnej zmene zákonnej úpravy sa prijaté VZN bez náležitej zmeny dostane do rozporu so zákonom. Nie je prípustné, aby sa do textu VZN preberali aj časti zákonnej úpravy, v ktorých sú zákonom uložené povinnosti. V takomto prípade má prednosť zákonná úprava, ak nie je z textu zrejmé, že sa jedná o prebratie zákonného textu, čo vzbudzuje dojem, že povinnosť uložená priamo všeobecne záväzným nariadením je v rozpore s článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 3 ods. 1 a ods. 2 všeobecne záväzného nariadenia je doslovnou citáciou textu ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona o držaní psov. Pri existencii duplicity je problematické určiť podľa akej právnej úpravy je potrebné postupovať pri postihu za porušenie povinností. Porušenie označených ustanovení všeobecne záväzného nariadenia je podľa § 4 ods. 1 tohto nariadenia priestupkom, pričom odkaz pod čiarou odkazujúcim na zákon o držaní psov je nepresný a nemá právnu relevanciu. Z uvedeného vyplýva, že zákon o držaní psov v ustanovení § 4 ods. 5 splnomocňuje obce len na určenie podrobností o vodení psov, avšak ustanovenie povinností určených priamo v zákone je nad rámec zákonného splnomocnenia a nie je v súlade so zákonom. K ust. § 2 písm. c) všeobecne záväzného nariadenia žalobca uviedol, že predmetné ustanovenie vymedzuje pojem verejné priestranstvo, pričom tento pojem používajú už viaceré právne predpisy avšak nie je v nich presne definovaný. Vo všeobecnosti ním možno rozumieť každé miesto, na ktoré má prístup široký okruh individuálne neurčených ľudí a kde sa spravidla zdržiava viac ľudí. Priestorové vymedzenie lokality, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie vo vzťahu k vodeniu psov však musí byť dostatočne určité, presné a jasné. Nejasnosti, nepresnosť a neurčitosť vytvára podmienky na svojvoľnú a účelovú interpretáciu, ktorá je v rozpore s princípom právnej istoty. K § 4 a § 5 všeobecne záväzného nariadenia žalobca uviedol že zákon v žiadnom ustanovení nesplnomocňuje obce na prijatie úpravy týkajúcej sa priestupkov. Pokiaľ všeobecne záväzné nariadenie definuje priestupky, stanovuje za ne sankcie a ustanovuje osobitný proces, je takáto úprava nezákonná, pretože je nad rámec splnomocnenia uvedeného v zákone. Poznámky pod čiarou síce odkazujú na príslušné ustanovenia zákona o držaní psov a zákona o priestupkoch, sú však nepresné a právne irelevantné. Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, listom zo dňa 4. 10. 2013 žalobcu informoval, že protestu prokurátora nevyhovuje. Kľúčovým argumentom bolo tvrdenie, že v prípade rozporu zákona a všeobecne záväzného nariadenia platí, že zákonná úprava má prednosť pred podzákonnou. Žalovaný dospel k záveru, že k porušeniu zákona v danom prípade nedošlo. Podľa názoru žalobcu, nie je prípustné, aby verejná moc samosprávnych subjektov vytvárala určité, od štátnej moci nezávislé právo. Žalovaný na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby jeho návrhu vyhovel a vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2003 zo dňa 11.12.2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy s ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2,3, § 4 ods. 1,2,5, § 5, § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 15. 5. 2014, citoval § 1 ods. 2, § 4 ods. 5 zákona o držaní psov, § 1 ods. 2 nariadenia a uviedol, že predmetom úpravy nariadenia je bližšia úprava podmienok vodenia psov, čo znamená, že je vymedzený spôsob vodenia psov fyzickými osobami na verejnom priestranstve, nositeľmi povinností sú fyzické osoby a nie pes. Je prirodzené negatívne vymedziť, na ktoré fyzické osoby sa toto nariadenie nevzťahuje. Keďže zákonná úprava určuje, že na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov sa zákon nevzťahuje, nariadením bolo vymedzené, že vodenie služobného psa sa nevzťahuje na tie fyzické osoby, ktoré sú oprávnené viesť služobného psa. Z uvedeného vyplýva, že predmetné nariadenie sa vzťahuje na každú fyzickú osobu, okrem držiteľov služobných psov. Podľa žalovaného, ustanovenie § 1 ods. 2 nariadenia je v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 zákona o držaní psov. Žalovaný citoval § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, 2, § 3 ods. 5 nariadenia, § 2 písm. b), c), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona o držaní psov a uviedol, že účelom nariadenia má byť úprava pravidiel správania sa obyvateľov, aby bola priblížená a zrozumiteľná obyvateľom obce alebo tomu, kto sa v nej nachádza. Nebolo jeho záujmom prijímať nariadenia, ktoré by obsahovali terminológiu používanú v zákone ale aby nariadenie obsahovalo odkaz na zákon. Je pravda, že v napadnutých ustanoveniach sa jedná o prebratý zákonný text, ale aj podľa vyjadrenia žalobcu, ustanovenia nie sú v rozpore so zákonom. V prípade rozporu zákona a všeobecne záväzného nariadenia z dôvodu zmeny zákonnej úpravy by došlo ku konfliktu noriem vyššej a nižšej právnej sily, následkom čoho by zákonná úprava mala prednosť pred podzákonnou. Poukázal na skutočnosť, že napriek vytýkanej duplicitnej úprave, počas účinnosti nariadenia sa problém duplicity pri postihu porušenia povinnosti zákona a nariadenia nevyskytuje. Každý priestupok uvedený v § 4 nariadenia odkazuje na príslušné ustanovenia zákona. K ustanoveniu § 2 písm. c) nariadenia žalovaný uviedol, že v zákone absentuje legálna definícia verejného priestranstva a preto žalovaný pri tvorbe nariadenia považoval za potrebné termín verejného priestranstva zadefinovať. Predmetné nariadenie obsahuje pozitívne vymedzenie verejného priestranstva, všetky pozemky, ktoré sú prístupné verejnosti a súčasne negatívne vymedzuje pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, t.j. pozemky, ktoré sú vo vlastníctve fyzických a právnických osôb alebo ku, ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia. Demonštratívne je uvedený výpočet verejne prístupných priestranstiev (ulica, námestia, cesta, chodník, schody, parkovisko, mosty, priechody a pod.), ktoré sú prístupné verejnosti a ktoré sa nariadením považujú za verejné priestranstvá. Pojem verejného priestranstva pre potreby nariadenia je preto dostatočne určitý a jasný. Kompetencia určiť miesta, kde voľný pohyb je zakázaný a vstup so psom zakázaný, je prenesená článkom 44 ods. 2 písm. b) Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na mestské časti. Taktiež právomoc prejednávať priestupky podľa § 7 ods. 1 písm. f) a ods. 2 písm. e) zákona o držaní psov za porušenie zákazu vstupu so psom alebo obmedzenia voľného pohybu psov, je prenesená článkom 44 ods. 2 písm. g) Štatútu na mestské časti. Žalovaný ďalej citoval § 4 nariadenia a uviedol, že poznámka pod čiarou k príslušným odkazom nie je síce súčasťou právneho predpisu a nemá normotvorný ale informatívny charakter. Poznámka pod čiarou sa použila za účelom vyjadrenia prebratia ustanovení zákona tak, aby bolo zrejmé, že žalovaný nevytvára nové skutkové podstaty priestupku, ale len deklaruje to, že má oprávnenie konať v zmysle zákona, na ktorý odkazuje. V žalobe ani v proteste žalobca neodôvodnil nutnosť použitia § 48 zákona o priestupkoch ako ani žiadne zdôvodnenie nezákonnosti ustanovenia § 5 nariadenia, teda nie je zrejmé, z akého právneho názoru navrhovateľ vychádzal. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia citoval § 4 ods. 4, § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 4 ods. 5 zákona o držaní psov, článok 2 ods. 3 v, článok 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že všeobecne záväzné nariadenie ako norma môže obsahovať povinnosti, ale iba na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Žalovaný v dotknutom nariadení nepostupovala nad rámec splnomocňujúceho ustanovenia ani nad rámec zákona. Žalovaný neupravil v nariadení povinnosti osôb tak, že by boli nad rámec zákona a neboli v jeho medziach. Pri uplatňovaní normotvornej právomoci preto žalovaný postupoval v súlade s ústavou. Žalobca účelovo v žalobe vymedzil dôvod nevyhovenia protestu zo strany žalovaného a je vytrhnuté z kontextu. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na okolnosť, že žalobca spochybňuje súlad všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je platné od 11. 12. 2003, viac ako 10 rokov so zákonom, ktorý sa od nadobudnutia svojej účinnosti nemenil. Predmetné nariadenie doteraz nevyvolávalo žiadne pochybnosti, či už vo výklade definícii alebo použitia duplicitnej úpravy. Práve spochybňovanie úpravy všeobecne záväzného nariadenia po desiatich rokoch od jeho platnosti bez toho, aby sa menila zákonná norma, vyvoláva právnu neistotu. Na základe uvedeného dôvodu považoval žalovaný návrh žalobcu za neopodstatnený a žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250zfa ods. 3 o.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žaloby. Podľa ust. § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa ust. § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. 36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Znenie predmetného ustanovenia vychádza z článku 125 ods. 1 písm. c) a d) Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (článok 68 ústavy) a so zákonmi, nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (článok 71 ods. 2 Ústavy) mohol rozhodovať okrem Ústavného súdu aj všeobecný súd. Z uvedeného dôvodu je daná vecná príslušnosť Krajského súdu konať vo veci. Z obsahu predložených listín súd zistil, že dňa 11.12.2003 bolo miestnym zastupiteľstvom Hlavného mesta SR Bratislavy vydané VZN č. 6/2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Žalobca podaním zo dňa 23. 8. 2013 podal protest prokurátora, v ktorom poukázal na znenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), § 3 ods. 1, 2, 5, § 2 písm. c), § 4, § 5 VZN a uviedol, že predmetné všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach vodenia psov je nezákonné, je potrebné ho zrušiť a nahradiť ho všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom. V texte protestu špecifikoval dôvody jeho podania. Žalovaný uznesením číslo 1241/2013 zo dňa 25. - 26. 9. 2013 po prerokovaní v mestskom zastupiteľstve protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca bol o nevyhovení jeho protestu informovaný podaním zo dňa 4. 10. 2013. Podľa ust. § 1a ods. 1 a 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len "obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len "prenesená pôsobnosť"). Podľa ust. § 1a ods. 1 a 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, Bratislava je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt (ďalej len "obyvateľ"). Bratislava vykonáva územnú samosprávu patriacu obci (ďalej len "samospráva Bratislavy") a plní úlohy štátnej správy prenesené na obec zákonom (ďalej len "prenesená pôsobnosť"). Podľa ust. § 6a ods. 1 a 2 zákona č. 377/1990 Zb. o Hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, Bratislava v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a štatútom a) plní úlohy vyplývajúce z jej postavenia ako hlavného mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska, b) plní úlohy samosprávy Bratislavy celomestského charakteru a c) vykonáva prenesenú pôsobnosť. Bratislave je vyhradené a) zabezpečovať hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj Bratislavy, najmä tvorbu a schvaľovanie plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a celomestských koncepcií a rozvojových programov, b) zabezpečovať obstarávanie územnoplánovacích podkladov a obstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie Bratislavy, c) zabezpečovať pravidelnú verejnú mestskú dopravu, d) zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 1. a 2. triedy a verejných priestranstiev nezverených do správy mestskej časti, e) zabezpečovať zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd, f) zabezpečovať zber, odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a organizovať triedenie odpadu z domácností a z prevádzkarní, g) zabezpečovať verejné osvetlenie, najmä budovanie a údržbu siete osvetlenia ulíc a iných verejných priestranstiev, h) rozvíjať starostlivosť o cestovný ruch, koordinovať aktivity v oblasti cestovného ruchu a rozvíjať informačné a propagačné služby, i) zabezpečovať verejný poriadok na uliciach a iných verejných priestranstvách, j) dbať o ochranu a tvorbu životného prostredia, k) dbať o ochranu kultúrnych pamiatok, pamätníkov a iných pamätihodností Bratislavy, l) určovať názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, m) spravovať poplatok za zber a odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu, n) utvárať podmienky na rozvoj športu a plniť úlohy v oblasti telesnej kultúry, o) byť zakladateľom základných umeleckých škôl a centier voľného času. Podľa ust. § 11 ods. 1, 1, 4, 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, mestské zastupiteľstvo je zastupiteľským zborom obyvateľov Bratislavy a orgánom samosprávy Bratislavy. Rozhoduje o najdôležitejších otázkach celomestského charakteru. Mestské zastupiteľstvo má 45 poslancov volených obyvateľmi Bratislavy v priamych voľbách. Počet poslancov volených v jednotlivých mestských častiach určí mestské zastupiteľstvo podľa podielu počtu obyvateľov mestskej časti na celkovom počte obyvateľov Bratislavy, pričom každá z nich má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Poslancom mestského zastupiteľstva môže byť aj poslanec miestneho zastupiteľstva, ako aj starosta. Mestskému zastupiteľstvu je vyhradené a) schvaľovať štatút a jeho dodatky, b) schvaľovať územný plán Bratislavy a celomestské koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života v Bratislave, c) uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach Bratislavy. V zmysle predmetných oprávnení daných uvedeným zákonom, sa mestské zastupiteľstvo Hlavného mesta SR Bratislavy uznieslo na prijatí VZN č. 6/2003 ktorými sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Podľa §1 ods. 2 VZN, toto nariadenie sa nevzťahuje na držiteľa služobných psov používaných podľa osobitných predpisov. Podľa § 2, písm. a), b), c), VZN, - nebezpečným psom je každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, - voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov; za voľný pohyb psa sa nepovažuje pohyb zvláštneho psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov, ak je na základe výcviku ovládaný osobou, ktorá ho vedie, - verejným priestranstvom sú všetky verejnosti prístupné pozemky na území hlavného mesta okrem tých, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb, alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia v správe; okrem pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta; verejným priestranstvom sú najmä miestne komunikácie (ulica, námestia, cesta, chodník, schody, parkovisko) mosty, priechody, podchody, nadchody, parky, rekreačné lesy, trhoviská. Podľa § 3, ods. 1, 2, 5 VZN, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Za psa vždy zodpovedá držiteľ alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Podľa § 4 ods. 1 až 4 VZN, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 3 ods. 1 a 2 nariadenia. Za tento priestupok uloží hlavné mesto pokutu do 5 000 Sk.<. Priestupku sa dopustí ten, kto psa vedie, ak nezabránil tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá. Za tento priestupok uloží hlavné mesto pokutu do 5 000 Sk.<. Porušenie povinností ustanovených týmto nariadením je priestupkom proti poriadku v správe. Za takýto priestupok možno v blokovom konaní aj v priestupkovom konaní uložiť pokutu do 1 000 Sk.<. Pri ukladaní pokút sa pri určovaní jej výšky prihliada na nebezpečnosť, závažnosť a následky takéhoto protiprávneho konania. Podľa § 5 ods. 1 a 2 VZN, kontrolu dodržiavania ustanovení tohto nariadenia vykonáva Mestská polícia hlavného mesta Slovenskej republiky. Kontrolu podľa odseku 1 môžu vykonávať na základe osobitného písomného poverenia primátora hlavného mesta aj iní zamestnanci hlavného mesta. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona o držaní psov, tento zákon sa nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 3 ods. 2 a 3 zákona o držaní psov, evidenciu vedie obec. Do evidencie sa zapisuje najmä a) evidenčné číslo psa, b) tetovacie číslo alebo údaj o čipovaní psa, ak ho pes má, c) meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu držiteľa psa, d) umiestnenie chovného priestoru alebo zariadenia na chov, v ktorom sa pes na území obce zdržiava, ak sa umiestnenie nezhoduje s miestom trvalého pobytu držiteľa psa, e) skutočnosť, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi, f) úhyn psa, g) strata psa. Podľa ust. § 4 ods.1, 2, 5 zákona o držaní psov, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok. Podrobnosti o vodení psa ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. Podľa ust. § 5 zákona o držaní psov, obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je a) voľný pohyb psa zakázaný, b) vstup so psom zakázaný. Miesta vymedzené podľa odseku 1 musia byť viditeľne označené. Podľa ust. § 6 ods. 3 cit. zákona, podrobnosti o znečisťovaní verejných priestranstiev ustanoví obec všeobecne záväzným nariadením. Podľa ust. § 7 cit. zákona, ods. 1 až 6, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak a) neoznámi obci, v ktorej pes je evidovaný alebo má byť evidovaný, každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, do 30 dní od ich zmeny, b) neprihlási psa do evidencie, c) umožní, aby psa viedla osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2, d) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, 5) e) neoznámi odcudzenie, zničenie alebo stratu známky, f) nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených. Priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak a) neohlási svoje meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu a meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu držiteľa psa osobe, ktorú pes pohrýzol, b) nezabráni útoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom, c) neohlási, že pes pohrýzol človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v krajnej núdzi alebo v nutnej obrane, d) nepreukáže známkou totožnosť psa, e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz voľného pohybu psa, f) neodstráni bezprostredne výkaly, ktorými pes znečistil verejné priestranstvo. Za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno uložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur. Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom konaní obecná polícia a orgán Policajného zboru. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Výnos pokút je príjmom rozpočtu obce okrem výnosu pokút uložených v blokovom konaní orgánmi Policajného zboru, ktorý je príjmom štátneho rozpočtu. Podľa ust. § 21 ods. 1 až 2 zákona o prokuratúre, prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním zákonnosti 1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, 2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len "opatrenie"), 3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach 13) v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie"), 4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí, b) vykonávaním previerok zachovávania zákonnosti, c) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú: a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona. Podľa ust. § 22 ods. 1, písm. a) bod. 2 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie je právna norma vydávaná orgánom samosprávy vo veciach územnej samosprávy <. a prenesenej štátnej správy <. ktorá je všeobecne záväzná pre všetky osoby a subjekty pôsobiace na území daného samosprávneho celku. Porovnaním ustanovenia v § 1 ods. 2 zákona o držaní psov s ustanovením § 1 ods. 2 VZN je zrejmé, že žalovaný vo svojom nariadení zamenil subjekt, na, ktorý sa predpis vzťahuje odlišne od zákonného znenia. Podľa zákonnej úpravy sa predpis nevzťahuje na služobných psov používaných podľa osobitných predpisov, pričom preskúmavané VZN sa nevzťahuje na osobu držiteľa služobných psov používaných podľa osobitných predpisov. Podľa názoru súdu, úpravou prijatou žalovaným môže dôjsť k rozdielnosti v chápaní významu úpravy tak, že VZN sa nebude vzťahovať na držiteľa služobných psov aj v prípade, ak bude vodiť na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy aj psa, ktorý nebude služobným psom používaným podľa osobitných predpisov, stačí , ak ho bude vodiť osoba ktorá zároveň popri takomto psovi drží aj služobných psov používaných podľa osobitných predpisov. Text ustanovenia § 1 ods. 2 VZN nie je z uvedeného dôvodu jednoznačný a vystihuje predmet úpravy rozdielne od úpravy ust. § 1 ods. 2 zákona o držaní psov. Ako bolo vyššie uvedené, všeobecne záväzné nariadenie je jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorého vykonávajú orgány samosprávy a prenesenej štátnej správy svoju činnosť. Obsahom VZN môže byť podrobnejšia úprava (podľa lokálnych špecifík a potrieb), ktorá nevyplýva priamo zo zákona, nesmie však tomuto zákonu odporovať a obchádzať ho. Účelom VZN podľa názoru súdu, nie je kopírovanie jednotlivých ustanovení osobitných zákonov ani vykladať zákon. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ust. § 2 písm. a), b) , § 3 ods. 1 a 2, § 5 VZN neplnia funkciu a účel podľa uvedenej definície, pretože len kopírujú text osobitného zákona. Žalobca správne poukázal na možné riziká spojené s preberaním textu všeobecne záväznej právnej normy do VZN v prípade zmeny zákona, z ktorého boli jednotlivé ustanovenia prebraté. Súd súhlasí s právnym názorom žalobcu súvisiacim s ustanovením § 2 písm. c) VZN, v ktorom žalovaný vymedzil pojem verejné priestranstvo. Podľa VZN, verejným priestranstvom sú všetky verejnosti prístupné pozemky na území hlavného mesta okrem tých, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb a právnických osôb, alebo ku ktorým majú tieto osoby právo hospodárenia v správe; okrem pozemkov vo vlastníctve hlavného mesta; verejným priestranstvom sú najmä miestne komunikácie (ulica, námestia, cesta, chodník, schody, parkovisko) mosty, priechody, podchody, nadchody, parky, rekreačné lesy, trhoviská. Podľa názoru súdu uvedená definícia verejného priestranstva nie je dostatočne určitá a jasná. Z dôvodu rôznorodosti a zložitosti vlastníckych vzťahov a užívateľských vzťahov k nehnuteľnostiam nie je verejné priestranstvo presne konkretizované v iných právnych predpisoch. Predmetným vymedzením preto môže v konkrétnych prípadoch v praxi dochádzať k pochybnostiam o správnosti uplatnenia sankcií, pretože nemusí byť známy vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, na ktorých došlo k vodeniu psa. Súd súhlasí s právnym názorom žalobcu ohľadom zákonnosti ustanovenia § 4 a § 5 VZN, upravujúcich definíciu priestupku, výšku sankcií a spôsob ich určenia. Pojem priestupku, spôsob určenia výšky sankcie ako konanie o priestupku sú upravené v osobitnom zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a preto úprava, ktorá nie je v súlade s jednotlivými, príslušnými ustanoveniami zákona o priestupkoch, je v rozpore so zákonom. Úprava VZN v tejto časti je v porovnaní s úpravou zákona o priestupkoch ako aj zákona o držaní psov nepresná. Odkaz pod čiarou vo VZN na príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch je nedostačujúci a irelevantný. Podľa ust. § 6 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru že vydaním všeobecne záväzného nariadenia v rozpore so zákonnou úpravou tak ako to bolo popísané vyššie, konal žalovaný nad rámec svojich oprávnení podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca podal protest prokurátora po odstupe viac ako 10 rokov od účinnosti VZN, súd poukazuje na okolnosť, že zákon o prokuratúre, ani iný právny predpis neurčuje žiadnu lehotu na podanie protestu prokurátora proti VZN pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákona. Námietka žalovaného je v tomto smere irelevantná. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci konštatoval, že Všeobecne záväzné nariadenie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 6/2003 zo dňa 11.12.2003, ktorým sa upravujú podmienky vodenia psov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy nie je v súlade s ust. § 1 ods. 2, § 3 ods. 2,3, § 4 ods. 1,2,5, § 5, § 6 ods. 3 a § 7 zákona č. 282/2002 Z.z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov a s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na okolnosť, že v návrhu na dočasné pozastavenie účinnosti napadnutého VZN neboli preukázané obavy z ohrozenia základných práv a slobôd, značná hospodárska škoda ani nenapraviteľný následok, nebolo vydané samostatné uznesenie o tomto návrhu žalobcu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko mu podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.