Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200357 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200357.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Filip Security, s.r.o., Ul. 29. augusta č. 4, Bardejov, IČO: 45280711, právne zastúpený: Advokátska kancelária, JUDr. Peter Moritoris, Štúrova 20, Košice proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. PPZ- B-2378-001/2013 zo dňa 30.11.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného - oznámenia č. PPZ-B-2378-001/2013 zo dňa 30.11.2013 z r u š u j e podľa ust. §250j ods. 2 písm. a), e) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- € titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu: JUDr. Peter Molitoris trovy právneho zastúpenia vo výške 284,04 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.3.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. PPZ-B-2378-001/2013 zo dňa 30.11.2013, ktorým mu bolo oznámené, že jeho podanie označené ako odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané po zákonom ustanovenej lehote 15 dní na podanie odvolania, preto jeho odvolanie nemôže byť predmetom odvolania. V žalobe uviedol, že rozhodnutie vo veci samej č. k : KRPZ-PO- B-14-009/2013 vydal prvostupňový orgán dňa 19.7.2013. Toto rozhodnutie bolo doručené dňa 9.8.2013 žalobcovi ako účastníkovi konania do sídla spoločnosti a nebolo zároveň doručené splnomocnencovi. Rozhodnutie žalobca napadol riadne odôvodnením odvolaním dňa 24.8.2013, teda v zákonnej odvolacej lehote, v ktorom poukázal aj na skutočnosť, že rozhodnutie nebolo doručované splnomocnencovi v rozpore s ust. § 25 ods. 5 správneho poriadku napriek skutočnosti, že tento má plnomocenstvo na celé konanie. Až na základe tohto odvolania žalobcu doručoval prvostupňový správny orgán rozhodnutie splnomocnencovi, ktorý ho však pre neprítomnosť v mieste doručovania z dôvodu čerpania dovolenky v odbernej lehote neprevzal. Po vrátení zásielky prvostupňovému správnemu orgánu tento zásielku splnomocnencovi opätovne doručoval a splnomocnenec rozhodnutie prevzal 1.10.2013. Proti rozhodnutiu následne podal aj splnomocnenec odvolanie dňa 16.10.2013. Neformálnym oznámením - žalovaným rozhodnutím PPZ-B-2378-001/2013 upovedomil žalovaný ako odvolací orgán splnomocnenca o tom, že jeho odvolanie považuje za podané oneskorene. Dôvodom je skutočnosť, že pri prvotnom doručovaní rozhodnutia na adresu advokátskej kancelárie nedošlo k prevzatiu rozhodnutia a toto sa vrátilo správnemu orgánu, čím boli podľa názoru žalovaného naplnené podmienky fikcie doručenia. Zásielka sa vrátila správnemu orgánu dňa 25.9.2013, fikcia doručenia teda nastala dňa 29.9.2013 a lehota na odvolanie uplynula 14.10.2013. Zároveň bolo odvolacím orgánom konštatované, že podnet právneho zástupcu označený ako odvolanie nemôže byť predmetom odvolacieho konania. Žalobca namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s riadne a včas podaným odvolaním žalobkyne zo dňa 24.8.2013 a na toto odvolanie žalovaný vôbec neprihliadal. Žalovaný sa o odvolaní žalobkyne zo dňa 24.8.2013 v napadnutom rozhodnutí vôbec nezmieňuje, a s ohľadom na dobu od podania odvolania sa žalovaný týmto odvolaním ani nemieni zaoberať, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za právoplatné. Dôvody, pre ktoré žalovaný o odvolaní žalobkyne nerozhodol, žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil ani neoznámil, a to ani v napadnutom rozhodnutí. Je názoru, že o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 24.8.2013 žalovaný mal rozhodnúť, keďže toto odvolanie za predpokladu, že spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti potrebné považovať za procesne relevantný právny úkon uskutočnený na to oprávnenou osobou. Nerozhodnutie žalovaného o takto podanom odvolaní má za následok porušenie základných zásad konania podľa § 3 ods. 2, 4 OSP, ako aj zásah do princípu právnej istoty účastníka konania, ale tiež porušenie práv účastníka konania podľa § 53 a nasl. správneho poriadku a čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky. Práva splnomocnenca ako zástupcu účastníka konania sa v plnej miere odvodzujú od práv zastúpeného účastníka konania. Tento udelením plnej moci zástupcovi nestráca postavenie účastníka, a teda môže práva vyplývajúce z jeho účastníctva v konaní realizovať aj osobne, s plnou právnou relevanciou. Na vzťah medzi zástupcom a zastúpeným sa aj v právnom konaní vzťahujú ust. § 31 a nasl. občianskeho zákonníka, z ktorých však nevyplýva, že zastúpený by zvolením si zástupcu strácal práva v rozsahu, v akom ich v jeho mene vykonáva zástupca. Zo správneho poriadku vyplýva, že účastník konania je aj pri zastúpení splnomocnencom naďalej nositeľom procesných práv a povinností (napr. § 23 ods. 1 OSP, § 25 ods. 5 OSP). V prípade rozporu medzi konaním zástupcu a zastúpeného je navyše celkom nepochybne potrebné priznať relevanciu právnym úkonom zastúpeného, keďže tento je pôvodným, originálnym nositeľom práv a povinností. Podľa žalobcu správny orgán nemôže ignorovať včas podané odvolanie účastníka konania podané ním osobne ani v prípade, ak je tento zastúpený splnomocnencom na celé konanie, najmä ak správny orgán rozhodnutie doručil priamo účastníkovi konania a poučil ho o možnosti podať odvolanie. Pokiaľ by aj správny orgán považoval odvolanie podané osobne účastníkom konania za právne irelevantné a nevyvolávajúce účinky odvolania z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou, mal postupovať podľa § 65 OSP toto podanie vyhodnotiť ako podnet na prieskum rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Žalovaný sa však s podaním účastníka konania vôbec nevysporiadal. Poukázal, že žalovaný sa možnosťou uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, konkrétne otázkou možného zrušenia napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania nezaoberal ani na základe oneskorene podaného odvolania splnomocnenca žalobkyne. V napadnutom rozhodnutí - oznámení k otázke obnovy konania alebo preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalovaný nezaujal absolútne žiadne stanovisko. Poukázal aj na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré je podľa jeho názoru nedostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné. V závere správneho orgánu sa preto javia ako svojvoľné a arbitrárne a ako také je v rozpore s ust. § 3 ods. 1, 4, 5, § 46, § 47 ods. 3 OSP, ako aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že prvostupňový správny orgán uplatnil svojvoľný výklad právnych predpisov na ťarchu účastníka konania, nerešpektuje princíp subsidiarity, represie (Ultima Ratio), nedostatočne zdôvodnil výšku uloženej pokuty. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 6.5.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správny orgán rozhodnutím č. KRPZ-PO-B-14-009/2013 zo dňa 19.7.2013 rozhodol o uložení pokuty o výške XXXX,-€ žalobcovi podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti za správny delikt podľa § 91 ods. 1 písm. e) a § 91 ods. 1 písm. d) zákona o súkromnej bezpečnosti, ktorého sa žalobca dopustil nesplnením povinností prevádzkovateľa strážnej služby. Podľa spisového materiálu bolo účastníkom konania udelené pre konanie plnomocenstvo v súlade s ust. § 17 ods. 1 OSP. Odvolací orgán okrem rozhodnutia skúmal aj odvolanie, čo do prípustnosti a včasnosti podania a obsahu podľa § 60 OSP. Zo spisového materiálu bolo zistené, že rozhodnutie č. KRPZ-PO-B-14-009/2013 zo dňa 19.7.2013 bolo splnomocnenému zástupcovi doručené ako zásielka poštovou prepravou. Podľa spisového materiálu však toto rozhodnutie neprevzal a toto bolo dňa 25.9.2013 vrátené správnemu orgánu ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, teda toto rozhodnutie sa podľa § 25 ods. 3 OSP považuje za doručené po troch dňoch od vrátenia správnemu orgánu. V danom prípade došlo k fikcii doručenia dňom 29.9.2013. Dňa 30.9.2013 začala v súlade s ust.§ 27 ods. 2 OSP plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, pričom koniec lehoty pripadol na 14.10.2013. Podanie označené ako odvolanie však bolo splnomocneným zástupcom podané na poštovú prepravu až dňa 16.10.2013. Lehota na podanie odvolania je zákonnou lehotou a správny orgán ju preto v prípade jej zmeškania nemôže predĺžiť. Žalovaný má za to, že splnomocnený zástupca nepodal odvolanie v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote a podnet označený ako odvolanie nemôže byť predmetom odvolacieho konania. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§250f ods. 1 O.s.p) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p, súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného - oznámenia č. PPZ-B-2378-001/2013 zo dňa 30.11.2013, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie podané na poštovú prepravu dňa 16.10.2013 bolo podané po 15-dňovej lehote na podanie odvolania a preto nemôže byť predmetom odvolacieho konania. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. KRPZ-PO-B-14-009/2013 zo dňa 19.7.2013 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXXX,-€ podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a § 91 ods. 2 zákona o súkromnej bezpečnosti za správny delikt podľa § 91 ods. 1 písm. e) a § 91 ods. 1 písm. d) zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti (zákon o súkromnej bezpečnosti), ktorého sa dopustil nesplnením povinností prevádzkovateľa strážnej služby ustanovených zákonom o súkromnej bezpečnosti. Žalobca zastúpený konateľom Bc. B. L. splnomocnil advokáta JUDr. Petra Molitorisa, PhD., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, aby ho zastupoval v právnej veci - v správnom konaní vedenom pred KRPZ Prešov pod sp. zn. KRPZ-PO-B-166-015/2012. Žalovaný právne zastúpenie JUDr. Petrom Molitorisom žalobcu v preskúmavanom správnom konaní nenamietal a žiadnym spôsobom nerozporoval. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo v zmysle priloženej doručenky k prvostupňovému rozhodnutiu doručené, resp. žalobca rozhodnutie osobne prevzal 8.8.2013, právnemu zástupcovi žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie doručované 30.8.2013, kedy bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, opakované doručenie bolo uskutočnené dňa 2.9.2013 a dňa 2.9.2013 bola zásielka uložená. Právny zástupca žalobcu si zásielku v odbernej lehote neprevzal a zásielka s rozhodnutím sa vrátila správnemu orgánu dňa - je na pečiatke nečitateľný dátum pečiatky pošty, kedy sa zásielka vrátila späť správnemu orgánu. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie druhýkrát doručované dňa 1.10.2013, kedy si právny zástupca napadnuté rozhodnutie osobne prevzal. Voči prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie na poštovú prepravu voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 24.8.2013 a správnemu orgánu bolo doručené 28.8.2013. Následne právny zástupca žalobcu podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16.10.2013, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 16.10.2013 a správnemu orgánu bolo doručené dňa 22.10.2013. Napadnutým rozhodnutím - oznámením č. PPZ-B-2378-001/2013 zo dňa 30.11.2013 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že žalovanému bolo postúpené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 16.10.2013 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu KRPZ v Prešove sp. zn. KRPZ-PO- B-14-009/2013 zo dňa 19.7.2013. Podľa spisového materiálu bolo žalobcom právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Molitorisovi udelené prekonanie plnomocenstvo v súlade s ust. § 17 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňové rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcovi doručované ako zásielka poštovou prepravou, ktoré si však neprevzal a toto bolo dňa 25.9.2013 vrátené správnemu orgánu ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, teda toto rozhodnutie sa podľa § 25 ods. 3 správneho poriadku považuje za doručené po troch dňoch od vrátenia správnemu orgánu, čiže došlo k fikcii doručenia dňom 29.9.2013. Dňa 30.9.2013 právnemu zástupcovi žalobcu začala plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, pričom koniec lehoty pripadol na 14.10.2013 a jeho odvolanie bolo podané na poštovú prepravu až 16.10.2013. Z uvedeného dôvodu žalovaný považoval odvolanie právneho zástupcu žalobcu podané po ustanovenej lehote 15 dní, a preto jeho odvolanie nemôže byť predmetom odvolacieho konania. IV. Podľa § 53 zákona o správnom konaní, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Podľa § 57 ods. 1 zákona o správnom konaní, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Podľa § 57 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Podľa § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 59 ods. 3 zákona o správnom konaní, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Podľa § 60 zákona o správnom konaní, odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie stohoch dať získať, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Účastník konania môže správnom konaní konať buď samostatne alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Správny poriadok umožňuje, aby sa procesne spôsobilá osoba na účely správneho konania dala zastupovať inou právnickou alebo fyzickou osobou spĺňajúcou podmienky podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s ktorou uzavrela dohodu o plnomocenstve alebo zmluvu o poskytovaní právnych služieb podľa zákona číslo 586/2003 Z.z... Je to možnosť, nie povinnosť, záleží teda na vôli tejto osoby, či bude správnom konaní konať sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Zvolený zástupca musí konať osobne. Aj keď je procesne spôsobilý účastník konania zastúpený, nie je tým pozbavený práva robiť úkony v konaní sám, ani povinnosti na výzvu správneho orgánu urobiť úkon, ktorý môže splniť len on sám (napríklad dostaviť sa osobne na predvolanie v zmysle § 41 ods. 1 zákona o správnom konaní). Uzavretím dohody o plnomocenstve, respektíve zmluvy o poskytovaní právnych služieb vznikne zmluvné zastúpenie medzi splnomocniteľom - účastníkom konania a splnomocnencom - advokátom, respektíve iným zástupcom, t. j. právny vzťah, ktorý treba z hľadiska správneho konania považovať za „interný" vzťah medzi týmito osobami, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov. Ak má účastník konania zástupcu na celé konanie, zákon je v tomto smere jednoznačný, doručí sa rozhodnutie iba tomuto zástupcovi, ak ho nemá, musí sa doručiť účastníkovi konania. V právnej praxi však niekedy správny orgán z opatrnosti doručí písomnosti aj zástupcovi, aj účastníkovi konania. V takom prípade však právne účinky doručenia nastanú len vtedy, keď zásielka bude riadne doručená zástupcovi (je bezpredmetné, či zástupcovi bude doručená skôr alebo neskôr ako účastníkovi konania). Ak by však správny orgán doručoval písomnosť len účastníkovi, a nie jeho zástupcovi, išlo by o porušenie zákona, dôsledkom ktorého by bola právna neúčinnosť doručenia (písomnosť sa nedoručila tomu, komu sa podľa zákona mala). Z obsahu administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 8.8.2013, respektíve 9. augusta 2013, dátum nie je dobre čitateľný z doručenky a právnemu zástupcovi bolo prvostupňové rozhodnutie doručované dvakrát. Prvýkrát bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie dňa 30.8.2013, opakované doručenie bolo vykonané dňa 2.9.2013, zásielka bola uložená na pošte dňa 2.9.2013 a zásielka bola vrátená späť správnemu orgánu. Dátum, kedy bola vrátená zásielka správnemu orgánu je tiež nečitateľný. Druhýkrát bolo prvostupňové rozhodnutie doručované právnemu zástupcovi žalobcu dňa 1.10.2013, kedy bolo rozhodnutie osobne prevzaté. Žalobca podal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na poštovú prepravu dňa 24. augusta 2013, správnemu orgánu bolo doručené dňa 28.8.2013. Právny zástupca žalobcu podal tiež odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu na poštovú prepravu dňa 16.10.2013 a odvolanie bolo doručené správnemu orgánu dňa 22.10.2013. V zmysle ustanovenia § 53 zákona o správnom konaní každý účastník konania má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu. Správny poriadok vychádza z tzv. princípu generálnej klauzuly, ktorý znamená, že účastník konania, respektíve jeho zástupca sa môže odvolať proti každému prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Je to dané zásadou dvojinštančnosti správneho konania, ktorá vyjadruje, že každé rozhodnutie správneho orgánu je preskúmateľné ešte ďalšou inštanciou v odvolacom konaní za predpokladu, že k tomuto dal účastník konania podnet podaním odvolania. Odvolacie konanie je ovládané dispozičnou zásadou a účastník konania má možnosť voľby podať odvolanie, alebo nie. Na podanie odvolania je oprávnený účastník konania, ako aj zástupca účastníka konania, ktorý je výslovne splnomocnený na konanie pred správnym orgánom. Podaním odvolania začína odvolacie konanie. Riadne podané odvolanie zakladá právny nárok účastníka konania na tom, aby správny orgán prijal jeho opravný prostriedok a uskutočnil postup predpísaný zákonom podľa ust. § 56 až 60a zákona o správnom konaní, čiže preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním. Odvolacie konanie má teda povahu konania začatého na návrh účastníka konania; odvolacie konanie teda nemôže začať správny orgán z vlastného podnetu. Konanie sa začína dňom, keď odvolanie došlo orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, týmto momentom vznikajú práva a povinnosti účastníkov konania, ako aj správnemu orgánu, ktorý už ďalej postupuje z úradnej povinnosti. O odvolaní rozhoduje vždy odvolací orgán avšak Správny poriadok umožňuje, aby výnimočne o odvolaní rozhodol správny orgán, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie. Ak nejde o oneskorené alebo neprípustné odvolanie, je odvolací orgán povinný postupovať v súlade s ustanovením § 59 zákona o správnom konaní. To znamená, že správny orgán preskúma rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdiť. Ak ide o odvolanie, ktoré je podané oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, v takom prípade je odvolací orgán povinný postupovať podľa § 60 zákona o správnom konaní. Zo zákona výslovne vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať i oneskorené odvolanie. Oneskorené odvolanie je procesným úkonom, ktorý nie spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie avšak môže byť zdrojom informácií, ktorými poukazuje na závažné skutkové alebo právne pochybenia v postupe prvostupňového orgánu, výsledkom ktorého je nezákonné rozhodnutie tohto orgánu. Cieľom preskúmania každého oneskoreného odvolania je preto posúdenie možnosti uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, keďže už rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť. Ak odvolací správny orgán zistí, že sú dané dôvody, pre ktoré sa povinne povoľuje obnova konania na návrh účastníka konania, postúpi vec prvostupňovému orgánu príslušnému na povolenie obnovy konania alebo bude postupovať podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. Ak odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody na pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, vyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, listom. Z administratívneho spisu mal súd tiež jednoznačne preukázané, že žalovaný sa odvolaním žalobcu podaným na poštu dňa 24. augusta 2013 v predmetnom správnom konaní vôbec nezaoberal a ani o ňom nerozhodol. Žalovaný ani v oznámení - v napadnutom rozhodnutí sa s predmetným odvolaním žalobcu tiež nevysporiadal. Predmetom napadnutého rozhodnutia - oznámenia bolo len odvolanie právneho zástupcu z 16.140.2013, ktoré žalovaný vyhodnotil ako oneskorene podané. Vôbec sa však žalovaný nezaoberal skutočnosťou, či toto podanie odôvodňuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania respektíve obnovu konania. Podľa názoru súdu v konaní správneho orgánu bola zistená iná vada, ktorá spočívala v nesprávnom postupe správneho orgánu, keď nerozhodol o podanom odvolaní žalobcu a napadnuté rozhodnutie tiež vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, keď správny orgán odvolanie právneho zástupcu žalobcu nevyhodnotil či toto podanie neodôvodňuje preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania respektíve obnovu konania, ak ho považoval za oneskorene podané, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a) a písm. e) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70 € a v trovách právneho zastúpenia 284,08 €, a to za 2 úkony právnej služby po 134 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 6.3.2014), 2x režijný paušál po 8,04 €. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.