KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 5. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/44/2014 z 27. 5. 2015

Stav rozhodnutia: zrušené

Toto rozhodnutie bolo zrušené – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 8Sžo/70/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1 (27. 09. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. mája 2015, sp. zn. 1S/44/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200363.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/44/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200363
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200363.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD.
a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne:
H. zastúpená: JUDr. Tatiana Vorobelová, advokátka, Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-162/2013/OPK zo dňa 11.2.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.02.2014, číslo KM-
OLVS-162/2013/OPK a rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach č.p. KRPZ-
KE-VO2-247-003/2013-PS zo dňa 20.10.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu, JUDr. Tatiany Vorobelovej trovy
právneho zastúpenia vo výške 923,70 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.3.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-162/2013/
OPK zo dňa 11.2.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-247-003/2013-PS zo dňa 20.10.2013, ktorým bolo žalobkyni podľa § 20
ods. 1 písm. b) a § 22 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len
„zákon č. 328/2002 Z. z) a § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len ,,zákon č. 437/2004 Z.z.“) priznaná náhrada za bolesť vo výške
XXX,XX € v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpela dňa 25.06.2012 o 08.35 hod. počas výkonu služby
pri vykonávaní administratívnej činnosti na pridelených priestupkových spisoch na Obvodnom oddelení
Policajného zboru (ďalej aj OO PZ) M. K. pri schádzaní po schodoch z prvého poschodia smerom na
prízemie zostúpila na medziposchodí tak, že si vykĺbila koleno ľavej nohy.

Žalobkyňa v žalobe, ktorá sa obsahovo zhoduje s odvolaním podaným voči napadnutému rozhodnutiu
uviedla, že jej bola priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,XX €, pričom jej zamestnávateľ po
vykonaní dokazovania dospel k záveru, že ňou uplatnený nárok na odškodnenie pracovného úrazu
je čiastočne opodstatnený, a to do výšky jednej tretiny. Pri určení rozsahu zodpovednosti vo výške
jednej tretiny sa zamestnávateľ odvolal na ust. § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov PZ SR, podľa ktorého sa služobný úrad čiastočne zbaví zodpovednosti ak preukáže,
že policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je
zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany



zdravia pri výkone štátnej služby, žalobkyňa konala ľahkomyseľne, pretože si musela byť vedomá, že
nedostatočne pevnou obuvou, ktorú mala obutú dňa 25.6.2012 pri výkone služby si môže zaviniť úraz.
Priebeh úrazového deja zamestnávateľ v napadnutom rozhodnutí opísal tak, že zle dostúpila z dôvodu,
že hoci mala obuté mokasíny bez opätku, obuv nebola dostatočne pevná a následkom takejto obuvi
došlo k zlému dostúpeniu a následnému pádu.

Medzi ňou a zamestnávateľom nie je sporný základ nároku, a to odškodnenie škody na zdraví
spôsobenej služobným úrazom, sporná je výška škody, t.j. či k služobnému úrazu došlo aj jej zavinením
a ak áno, aká je miera jej zavinenia. V úradnom zázname z 25.6.2012 zamestnávateľovi uviedla
skutočnosti ako došlo k služobnému úrazu. Počas schádzania zo schodov mala oblečenú služobnú
rovnošatu vz. 98 a na nohách mala obuté mokasíny. Pri schádzaní zo schodov sa plne sústredila
na chôdzu, v ruke nič nedržala, nerozmýšľala nad ničím iba nad samotnou chôdzou po schodoch,
netelefonovala, dostupovala na schody celým chodidlom, schody zostupovala po jednom a pomalým
krokom, nikomu sa nevyhýbala, schody boli voľné. Počas schádzania z posledného schodu zostúpila
na medziposchodie, počas čoho si vykĺbila do vnútornej strany ľavé koleno, po pocítení bolesti stratila
stabilitu a oboma rukami sa inštinktívne chytila zábradlia. V tejto polohe ju našla nstržm. U.. P. M., ktorej
povedala, že pri schádzaní po schodoch si vykĺbila koleno ľavej nohy a ktorá jej následne pomohla zísť
na prízemie na režimové pracovisko. Z výpovede mjr. L.. F. I. vyplýva, že ho telefonicky kontaktovala a
oznámila mu, že okolo 8.40 hod. utrpela úraz a popísala ako k úrazu došlo. Zároveň bola podrobená
dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom.

Uviedla, že skutkový stav tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, a na ktorom žalovaný založil
svoje rozhodnutie, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti určenia miery jej zavinenia na spôsobení škody
administratívnou úvahou je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Z administratívneho spisu podľa žalobkyne nevyplýva, že by nemala dostatočne pevnú obuv a dodala,
že ak má žalovaný presné predstavy ako má vyzerať obuv, ktorú majú zamestnanci používať v praxi
a taktiež by mal po odbornej stránke zistené, že pri nosení takejto obuvi nedôjde k žiadnemu úrazu,
tak mal podľa žalobkyne jej aj ostatným zamestnancom takú obuv zabezpečiť. Má za to, že ak sa tak
nestalo, potom vôbec neprichádza do úvahy jej zavinenie na služobnom úraze. Je toho názoru, že k
posúdeniu pevnosti obuvi je potrebný odborný posudok, ktorý sa v spise nenachádza. Škoda, ktorá jej
služobným úrazom vznikla, a ktorú si uplatnila pozostáva z náhrady za bolesť podľa lekárskeho posudku
z 20.3.2013 vystaveného U.. C. U. a tvorí ju bodové ohodnotenie určené na 130 bodov. V peňažnom
vyjadrení je to X.XXX,XX Eur.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.4.2014 uviedol, že
škodová komisia riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach predmetnú škodovú
udalosť prešetrila, z miesta úrazu vyhotovila fotodokumentáciu a navrhla rozsah zodpovednosti priznať
vo výške jednej tretiny z dôvodu, že vykonaným šetrením je zrejmé, že hoci žalobkyňa neporušila právne
predpisy, rozkazy alebo pokyny na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, zle
dostúpila a hoci mala obuté mokasíny bez opätku, obuv nebola dostatočne pevná, následkom čoho došlo
k zlému dostúpeniu a následnému pádu. Žalobkyňa tak konala ľahkomyseľne a musela si byť pritom
vedomá vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz. Zo správy o prerokovaní
poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom škodová komisia prijala záver, že za úraz, ktorý
žalobkyňa utrpela dňa 25.6.2012 v čase o 8.35 hod, keď odchádzala z kancelárie č. XX na prvom
poschodí v sídle Obvodného oddelenia Policajného zboru v M. K. na stálu službu z dôvodu telefonického
kontaktu poškodenej osoby v súvislosti s vecou vedenou pod sp. zn. ORPZ-KE-OPP6-P-361/2012,
pričom počas schádzania zo schodiska z prvého poschodia na medziposchodie si vykĺbila koleno ľavej
nohy do vnútornej strany, služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu jednej tretiny. Žalovaný poukázal
na skutočnosť, že z úradného záznamu zo dňa 19.7.2013 vyplýva, že sa žalobkyňa odmietla zúčastniť
na rekonštrukcii úrazového deja, pretože si to od nej vyžaduje opätovné prežívanie celej udalosti, ktorá
v nej vyvoláva nepríjemné spomienky, pričom žalobkyňa aj naďalej minimálne päťkrát denne schádza
po tom istom schodisku, keďže jej to vyplýva z vykonávanej práce.

Pri rozhodovaní, či k služobnému úrazu došlo zavinením žalobkyne a ak áno, aká je jej miera zavinenia,
sa žalovaný riadil hodnotením chôdze ako prirodzenej schopnosti človeka, ktorú sa naučil v útlom



veku, na ktoré nepotrebuje osobitné vedomosti, schopnosti alebo zručnosti, ktoré sa tiež nezískavajú
na školeniach o bezpečnosti a ochrane zdravia pri výkone štátnej služby a ani v školách. Ak by sa
zistilo, že zo strany služobného úradu došlo k porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby napríklad príčinou poškodených schodov, alebo šmykľavého povrchu,
poškodeného zábradlia, žalovaný by za vzniknutý úraz policajta niesol zodpovednosť v celom rozsahu,
ale za klasickú chôdzu po schodoch nemôže žalovaný niesť vždy zodpovednosť v celom rozsahu.

Žalovaný ďalej uvádza základné zásady kráčania po schodoch a zdôraznil, že ak by aj došlo k
poškodeniu zdravia policajta za situácie, že zo strany služobného úradu boli dodržané predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, pričom by sa vyšetrením príčiny a okolností vzniku úrazu
zistilo, že pri kráčaní po schodoch sa policajt správal neobvyklým spôsobom, služobný úrad by sa
zbavil zodpovednosti za poškodenie zdravia policajta čiastočne, pretože poškodenie zdravia vzniklo
nedbanlivostným konaním policajta. Žalovaný zastáva názor, že dôvodom ,,zlého dostúpenia“ býva
neobvyklý spôsob správania sa poškodeného, ako aj nepozornosť, za ktorú služobný úrad nemôže
niesť zodpovednosť. Poukázal na obsah jednotlivých vyjadrení z ktorých podľa žalovaného vyplýva, že
schodisko ani miesto úrazu nevykazovalo žiadne závady a má za to, že zo stany služobného úradu boli
dodržané predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.

Žalovaný taktiež zotrváva na svojom názore, že rozsah zodpovednosti vo výške jednej tretiny bol
určený z dôvodu, že žalobkyni vznikla škoda preto, že si počínala v rozpore s obvyklým spôsobom
správania, tak že je zrejmé, že hoci neporušila právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, konala ľahkomyseľne a musela si byť pritom
vedomá, vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.
Žalobkyňa neschádzala takým pozorným a sústredeným spôsobom ako to tvrdí, pretože pri takomto
spôsobe chôdze po bezchybných schodoch nemohlo dôjsť k úrazu. Jediným vysvetlením je skutočnosť,
že sa žalobkyňa dostatočne nevenovala chôdzi, následkom čoho sa jej zvrtlo koleno, k čomu mohla
prispieť nevhodná obuv, ktorá nebola pevne zošnurovaná ako aj to, že sa nepridržiavala zábradlia
a taktiež, že prirodzene a logicky rozmýšľala nad vecou, ktorú išla telefonicky riešiť, čo oslabilo jej
pozornosť pri schádzaní po schodoch. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, a preto ju žiadal v
celom rozsahu zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle ust. § 250g ods.
1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,
ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-162/2013/OPK zo dňa 11.2.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO2-247-003/2013-PS zo dňa 20.10.2013. Prvostupňovým
rozhodnutím bola žalobkyni priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,XX Eur v dôsledku služobného
úrazu.



Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa utrpela služobný úraz dňa
25.06.2012 o 08.35 hod. v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby pri úkonoch nevyhnutných
alebo obvyklých pri výkone štátnej služby, keď pri vykonávaní administratívnej činnosti na pridelených
priestupkových spisoch na Obvodnom oddelení Policajného zboru M. K. pri schádzaní po schodoch z
prvého poschodia smerom na prízemie zostúpila na medziposchodie tak, že si vykĺbila koleno ľavej nohy.

V úradnom zázname žalobkyňa k priebehu úrazového deja uviedla, že počas schádzania zo schodov
mala oblečenú služobnú rovnošatu vz. 98 a na nohách mala obuté mokasíny, pričom prechádzala popri
zábradlí. Počas chôdze po schodoch sa plne sústredila na chôdzu, v ruke nič nedržala a nerozmýšľala
nad ničím iba nad samotnou chôdzou po schodoch, netelefonovala ani nič neprenášala na sebe ani pri
sebe. Dostupovala na schody celým chodidlom, schody zostupovala po jednom pomalým krokom. Keď
schádzala po schodoch nikomu sa nevyhýbala, išla priamo dole. Schody boli voľné, neboli zapratané
ani mokré. Boli riadne osvetlené denným svetlom. Počas schádzania z posledného schodu zostúpila na
medziposchodie počas čoho si vykĺbila do vnútornej strany ľavé koleno, pričom ostala visieť na zábradlí
(až po pocítení bolesti stratila stabilitu a oboma rukami sa inštinktívne chytila zábradlia). Následne za
pomoci nstržm. U.. P. M., ktorá k nej pribehla, zišla na prízemie na stálu službu a upovedomila o úraze
svojho nadriadeného.

V zmysle správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom zo dňa 13.08.2013,
škodová komisia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach predmetnú škodovú udalosť
prešetrila, z miesta úrazu vyhotovila fotodokumentáciu a navrhla rozsah zodpovednosti priznať vo výške
jednej tretiny z dôvodu, že vykonaným šetrením je zrejmé, že hoci žalobkyňa neporušila právne predpisy,
rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, zle dostúpila
a hoci mala obuté mokasíny bez opätku, obuv nebola dostatočne pevná, následkom čoho došlo k
zlému dostúpeniu a následnému pádu. Žalobkyňa tak konala ľahkomyseľne a musela si byť pritom
vedomá vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz. Škodová komisia po
vykonanom šetrení prijala záver, že za úraz, ktorý žalobkyňa utrpela dňa 25.06.2012 v čase o 08.35
hod., keď odchádzala z kancelárie č. XX na prvom poschodí v sídle OO PZ v U. na stálu službu z dôvodu
telefonického kontaktu poškodenej osoby v súvislosti s vecou vedenou pod spisovou značkou ORPZ-
KE-OPP6-P-361/2012, pričom počas schádzania zo schodiska z prvého poschodia na medziposchodie
si vykĺbila koleno ľavej nohy do vnútornej strany, služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu jednej
tretiny.

Žiadosťou o dávku úrazového zabezpečenia za služobný uraz podľa zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov si žalobkyňa uplatnila náhradu za bolesť.
IV.

Podľa § 20 ods. 1písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, policajtovi alebo
profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená
choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný
orgán za škodu zodpovedá, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 22 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, náhrada za bolesť a náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8).



Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak pri
výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho
smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným
úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne
povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.

Podľa § 175 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že policajtovi vznikla škoda preto, že si
počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy,
rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej
ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti,
že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

Podľa § 175 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú
neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa dňa
25.6.2013 o 8.35 hod. utrpela služobný úraz počas výkonu služby pri vykonávaní administratívnej
činnosti na pridelených priestupkových spisoch na OO PZ M. K. pri schádzaní po schodoch z prvého
poschodia smerom na prízemie zostúpila na medziposchodí tak, že si vykĺbila koleno ľavej nohy, titulom
čoho jej bola priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,XX Eur. Uvedená suma zodpovedá jednej tretine
zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz. Rozsah zodpovednosti v rozsahu 1/3 bol určený z
dôvodu, že hoci žalobkyňa neporušila právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, zle dostúpila z dôvodu, že hoci mala obuté mokasíny
bez opätku, obuv nebola dostatočne pevná a následkom takejto obuvi došlo k zlému dostúpeniu, a
preto žalobkyňa podľa žalovaného konala ľahkomyseľne a musela si byť vedomá vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.

Pri určovaní výšky náhrady za bolesť bol zabezpečený lekársky posudok o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorý dňa 20.3.2013 vystavil U.. C. U., úrazový chirurg Univerzitnej
nemocnice L. P. M., ktorý ohodnotil bolestné pri takomto rozsahu poškodenia zdravia žalobkyne
celkovým počtom 130 bodov. Predmetný posudok bol podľa § 85 ods. 1 písm. d) 437/2004 Z.z.
predložený na kontolu bodového ohodnotenia posudkovej lekárke U.. W. P. z odboru zdravotníctva
SPSČaOÚ MV SR, ktorá určila, že posudok je spracovaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a
bodové ohodnotenie zranenia pre účely náhrady za bolesť určené podľa položky 173 b) poranenie
vnútorného menisku liečené operáciou vľavo zodpovedá 50-tim bodom a podľa položky 195 a) -
vnútrokĺbna zlomenina horného konca píšťaly jedného kondylu bez posunu vľavo zodpovedá 80-tim
bodom. Celkovo bodové ohodnotenie je tak určené na 130 bodov. Výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod pre obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012
bola ustanovená opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 3266-PL-2012 zo dňa 14.5.2012 a
prestavuje čiastku XX,XX Eur.

V danom prípade sa súd v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej
žalovaný nepreukázal ani jeden z možných liberačných dôvodov, v zmysle ktorých by sa čiastočne
zbavil zodpovednosti za škodu, a preto za vzniknutý pracovný úraz nesie celú zodpovednosť. Podľa
žalovaného sa žalobkyňa svojim ľahkomyseľným konaním pričinila o vznik služobného úrazu a vzhľadom
na svoju kvalifikáciu a skúsenosti si musela byť vedomá, že si môže zaviniť úraz. Jej ľahkomyseľné
konanie podľa žalovaného malo spočívať v tom, že mala obuté mokasíny bez opätku, nemala riadne
zaviazané topánky a tiež, že sa pri chôdzi nepridržiavala zábradlia, ktoré je tam postavené za týmto
účelom. S uvedeným právnym posúdením miery zodpovednosti za škodu žalovaným súd nemôže
súhlasiť. Ak žalovaný bol názoru, že aj pri výkone administratívnej činnosti má mať policajt obutý istý
druh obuvi, mal by svojim zamestnancom takúto obuv zabezpečiť, resp. ich poučiť o vhodnom druhu
obuvi použitej na účel chôdze po schodoch. K názoru, že žalobkyňa nemala obutú správnu obuv však
dospel bez akéhokoľvek odborného posúdenia na základe svojej vlastnej úvahy. Podľa názoru súdu,
práve obuv, ktorú mala žalobkyňa obutú v dobe vzniku služobného úrazu, teda mokasíny bez opätku,
sú jedným z druhov obuvi vhodným na pohodlnú a bezpečnú chôdzu za predpokladu, že majú správnu
veľkosť. Žalovaný preto nepreukázal, že žalobkyni vznikla škoda preto, že si počínala v rozpore s



obvyklým spôsobom správania, konala ľahkomyseľne a musela si byť vedomá vzhľadom na svoju
kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správny orgán vo veci nepostupoval v
intenciách vyššie citovaných právnych noriem, zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver,
preto súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 písm.
a) OSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a v trovách
právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), b) a
c), § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 134,- €,
- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 10.03.2014 - 134,- €,
- účasť na pojednávaní dňa 28.5.2015 - 139,83 €,
- režijný paušál - 2x 8,04 € a 1x 8,39 €,
- náhradu cestovného OMV Košice-Bratislava a späť 800km x 6,8 l/100 km x 1,217 € = 66,20 €,
amortizácia OMV 800km x 0,182 € = 145,60 € (podľa priloženého technického preukazu),
- náhradu za stratu času jej právneho zástupcu za 20 začatých polhodín strávených cestou do Bratislavy
a späť do Košíc x 13,98 € = 279,60 € (pojednávanie dňa 28.5.2015).
Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 923,70 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. na účet jej právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1014200363

  1. 27. 5. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/44/2014 z 27. 5. 2015 (toto rozhodnutie)zrušené
  2. 25. 10. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/61/2015 z 25. 10. 2016