Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200389 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200389.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Co 78/13-ZSe zo dňa 16.01.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a.
Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Konanie na správnom orgáne
Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu ako právny predchodca Okresného úradu Bratislava (ďalej aj len „správa katastra“ alebo aj len „Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor“) rozhodnutím č. X/XXXX/ROEP/Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 schválila register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Staré Mesto.
Dňa 17.07.2013 bol správe katastra doručený návrh žalobcu na preskúmanie rozhodnutia č. X/ XXXX/ROEP/Staré Mesto zo dňa 15.10.2010 mimo odvolacieho konania. Žalobca v návrhu namietal nezákonnosť tohto rozhodnutia v časti, ktorou bolo zapísané vlastníctvo pozemkov registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 1 330 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 278 m2, parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 86 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 a parc. č. XXXXX/XX o výmere 218 m2 v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z dôvodu, že uvedené pozemky, ktoré sú situované v uzavretom areáli fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, neprešli do vlastníctva obce, ale zostali vo vlastníctve štátu.
Na základe návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania začala správa katastra konanie o zmene schváleného registra v katastrálnom území Staré Mesto vo veci zápisu vlastníckeho práva k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere 854 m2, podľa geometrického plánu (ďalej aj len „GP“) č. XXXX/XX vytvoreného z časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X. diel 1 o výmere 854 m2, k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 1 330 m2, podľa GP č. 2301/13 vytvoreného z časti pozemkov registra „E“ parc. č. XXXX diel 1 o výmere 44 m2, parc. č. XXXX diel 2 o výmere 263 m2, parc. č. XXXXX/X diel 3 o výmere 339 m2, parc. č. XXXXX/X diel 5 o výmere 684 m2, k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX, podľa GP č. XXXX/
XX vytvoreného z časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 4 o výmere 278 m2, k pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 86 m2, podľa GP č. XXXX/XX vytvoreného z pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 6 o výmere 86 m2, k pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/ XX zastavaná plocha o výmere 47 m2, podľa GP č. XXXX/XX vytvoreného z časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 7 o výmere 47 m2 a pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere 218 m2.
Po preskúmaní veci vydal Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor rozhodnutie č. C-XX/XX/ROEP/ Staré Mesto zo dňa 15.10.2013 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým námietke žalobcu týkajúcej sa zápisu vlastníckeho práva k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX v prospech Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy
- čiastočne nevyhovel v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere 854 m2, vytvoreného podľa GP č. XXXX/XX z časti pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 1 o výmere 854 m2, pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 1 330 m2, vytvoreného podľa GP č. XXXX/XX z časti pozemkov registra „E“ parc. č. XXXX diel 1 o výmere 44 m2, parc. č. XXXX diel 2 o výmere XXX m2, parc. č. XXXXX/X diel 3 o výmere 339 m2, parc. č. XXXXX/X diel 5 o výmere 684 m2 a pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX, vytvoreného podľa GP č. XXXX/XX z časti pozemkov registra „E“ parc. č. XXXXX/XX diel 4 o výmere 278 m2,
- čiastočne vyhovel v časti týkajúcej sa pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX zastavaná plocha o výmere 86 m2, vytvoreného podľa GP č. XXXX/XX z pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 6 o výmere 86 m2, pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 47 m2, vytvoreného podľa GP č. XXXX/XX z pozemku registra „E“ parc. č. XXXXX/X diel 7 o výmere 47m2, pozemku registra „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere 218 m2 a
- opravil údaje schváleného registra tak, že: na LV č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v časti A zrušil zápis parciel - registra „C“ č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, - registra „E“ č. XXXXX/X orná pôda o výmere 86 m2, - registra „E“ č. XXXXX/X orná pôda o výmere 46 m2 a na LV č. XXXX v katastrálnom území Staré Mesto, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísal parcely - registra „C“ č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 218 m2, - registra „C“ č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 86 m2, - registra „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, titulom nadobudnutia bola administratívna dohoda zo dňa 14.11.1957 a § 15c ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 138/1991 Zb.“).
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co XX/XX-ZSe zo dňa 16.01.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II. Žaloba
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu, že bol ukrátený na svojich právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Citoval § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku.
Žalovaný správny orgán v konaní nepostupoval v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, rozhodol v rozpore s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. a nerešpektoval stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 M P. X/XXXX, nakoľko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že ustanovenia citovaného zákona neriešia priľahlé pozemky, ale iba pozemky zastavané stavbami. Podľa názoru žalobcu stanovisko najvyššieho súdu toto ustanovenie vykladá inak, teda, že „Ide o pozemky úzko späté so stavbou a ktoré svojou povahou slúžia tomuto zariadeniu. Uvedené pozemky sa teda podľa § 3 písm. d) zákona č. 138/1991 Zb. nestali vlastníctvom obce (zostali vo vlastníctve štátu).“
Vyššie uvedenú skutočnosť by žalovaný ľahšie posúdil, ak by spoľahlivo zistil skutkový stav veci obhliadkou na mieste samom.
III. Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.
Uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď námietkam žalobcu nevyhovel. Prvostupňové rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tým, žalobca nepredložil komisii pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov žiadnu listinu, na základe ktorej by bolo možné zapísať vlastnícke právo v prospech žalobcu. Žalobca ani neskôr nepredložil listinu s údajmi, ktorá by preukazovala rozpor s údajmi schváleného registra. Keďže v tomto konaní ide o preukazovanie práva na základe listín, obhliadka nehnuteľnosti nie je dôvodná.
Správny orgán nie je oprávnený určiť, že predmetný pozemok patrí do vlastníctva žalobcu. Vlastníctvo k predmetnému pozemku, ktoré žalobca spochybnil, je oprávnený určiť iba príslušný súd na základe určovacej žaloby.
Správne orgány môžu konať a rozhodovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. iba v prípade, že údaje schváleného registra, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva, sú v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Žalovaný takýto rozpor nezistil a vzhľadom na to, že nie je oprávnený riešiť vlastnícke spory, nemohol riešiť otázku vlastníctva k pozemkom spôsobom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M P. X/XXXX.
Na záver žalovaný konštatoval, že správne orgány oboch stupňov zistili presne a úplne skutočný stav veci, pričom nezistili rozpor medzi údajmi schváleného registra zapísanými na liste vlastníctva s údajmi v podkladoch predložených komisii.
IV. Vyjadrenie pribratého účastníka
Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Vyjadril názor, že správne orgány oboch stupňov postupovali vecne správne, keď námietkam žalobcu nevyhoveli. Register obnovenej evidencie pozemkov je verejná listina, na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností, zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra „E“. Táto listina sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom, z čoho vyplýva, že register obnovenej evidencie pozemkov nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba sa ním evidenčne zapisujú existujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa dovtedy nenachádzali v katastri nehnuteľností.
Pozemky registra „C“ parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX, vytvorené podľa GP č. XXXX/XX, vznikli z pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, ktoré boli neknihovanými pozemkami. V zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. neknihované pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce, prechádzajú dňom účinnosti zákona do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. V zmysle citovaného ustanovenia pozemky, ktoré vznikli z pôvodných pozemkov parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX, sú vo vlastníctve obce, teda vo vlastníctve pribratého účastníka. Žalobca nedoložil žiadne listiny, ktorými by túto skutočnosť vyvrátil.
Pribratý účastník tiež citoval § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. a vyjadril názor, že je nesporné, že pozemky registra „C“ parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 854 m2 a
parc. č. XXXXX/XX o výmere 278 m2 sa nachádzajú v areáli I. technickej univerzity v Bratislave medzi ulicami W., Imricha J., Námestím slobody a Kollárovým námestím v Bratislave. Na týchto pozemkoch sa nenachádzajú žiadne budovy ani iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b zákona č. 138/1991 Zb..
Ustanovenie § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. je potrebné vykladať gramaticky (doslovne) a nie extenzívne, teda nie tak, že pojem „pozemky zastavané, na ktorých sa nachádzajú budovy a iné stavby a zariadenia“ zahŕňa aj pojem priľahlý pozemok. Ak by bolo voľou zákonodarcu, aby do majetku obcí neprešli okrem pozemkov zastavaných, na ktorých sú umiestnené budovy a zariadenia, ani priľahlé pozemky nezastavané stavbami, vyjadril by to v zákone jednoznačne.
Pribratý účastník ďalej uviedol, že medzi ním a žalobcom bola dňa 08.03.2012 uzatvorená zámenná zmluva. Predmetom zámeny boli časti pozemkov registra „E“ parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X. Tieto pozemky boli pred zámenou vo vlastníctve pribratého účastníka. Táto zámena bola zrealizovaná na žiadosť žalobcu za účelom majetkovoprávneho usporiadania pozemkov so stavbami vo vlastníctve žalobcu, ktoré sa nachádzajú v jeho areáli medzi ulicami Radlinského, X. J., Námestím slobody a Kollárovým námestím v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uznal vlastníctvo pribratého účastníka k pozemkom registra „E“ parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXXX/X a parc. č. XXXXX/X.
V. Doplnenie vyjadrenia žalobcu
Žalobca namietal, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore so zákonom, nakoľko bol v konaní porušený správny poriadok, zákon č. 138/1991 Zb. ako aj zásada zákonnosti vyjadrená v § 3 ods. 1 správneho poriadku. Táto zásada vytvára predpoklad na to, aby bola verejná správa centrom zabezpečovania zákonnosti administratívnych rozhodnutí už v priebehu procesu ich vydávania ako aj pri ich kontrole a výkone. Ďalej citoval § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, v ktorých je vyjadrená zásada materiálnej pravdy spočívajúca v zabezpečení podkladov na rozhodnutie. Z tejto zásady vyplýva povinnosť správneho orgánu zistiť skutkový stav veci. Podľa názoru žalobcu správne orgány oboch stupňov porušili aj túto zásadu tým, že nezistili spoľahlivo povahu a účel pozemkov v katastrálnom území Bratislava Staré Mesto, parcely registra „C“, parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 854 m2, parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 330 m2, parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 263 m2.
Aj napriek tomu, že vyššie uvedené pozemky nie sú zastavané, ide o priľahlé pozemky, ktoré sú úzko späté so stavbami vo vlastníctve žalobcu a svojou povahou slúžia týmto stavbám. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že v zmysle § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. neprechádzajú z majetku obcí do majetku Slovenskej republiky.
Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. je potrebné vykladať doslovne, ale naopak je potrebné použiť extenzívny výklad. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 6/2008, z ktorého okrem iného vyplýva, že zmyslom a účelom tohto zákona ako aj zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom.
Žalobca tiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že uzatvorením zámennej zmluvy uznal vlastnícke právo žalovaného k niektorým pozemkom. Skutočnosť, že žalobca riešil majetkovoprávne usporiadanie niektorých pozemkov mimosúdnou cestou, sa nemôže považovať za uznanie vlastníckeho práva k iným pozemkom.
VI. Doplnenie vyjadrenia žalovaného
Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením pribratého účastníka, že § 15c ods. 1 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. nie je možné vykladať extenzívne. Aj napriek tomu, že žalobca predložil administratívnu dohodu zo dňa 14.11.1957 o prevedení časti neknihovaných pozemkov v jeho prospech, celková výmera týchto častí
je menšia ako tá, ktorú si žalobca žiadal zapísať do svojho vlastníctva. Časť neknihovaného pozemku podľa tejto dohody parc. č. XXXXX bola už zapísaná na LV č. XXXX v prospech žalobcu. Ďalej poukázal na zámennú zmluvu uzatvorenú medzi pribratým účastníkom a žalobcom. Žalovaný opätovne uviedol, že v rámci konania o registri obnovenej evidencie pozemkov a ani neskôr nebola zo strany žalobcu predložená žiadna listina v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. Správne orgány mohli rozhodovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. len v prípade, ak sú údaje schváleného registra zapísané na liste vlastníctva v rozpore s údajmi v podkladoch predložených komisii pri zostavovaní registra. Žalovaný takýto rozpor nezistil a nebol oprávnený určiť, že vlastnícke právo patrí žalobcovi.
VII. Doplnenie vyjadrenia pribratého účastníka
Pribratý účastník opätovne poukázal na to, že pozemky registra „C“ parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/ XX a parc. č. XXXXX/XX boli neknihovanými pozemkami. V prípade splnenia podmienok ustanovených v § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. prechádzajú takéto pozemky do vlastníctva obce. V takomto prípade je bezpredmetné, či sa pozemky nachádzajú v areáli alebo mimo neho, či sú zastavané alebo nie, prípadne aké je ich využitie.
Z pôvodného neknihovaného pozemku parc. č. XXXXX a parc. č. XXXXX boli časti týchto pozemkov prevedené administratívnou dohodou zo dňa 14.11.1957 zo Správy pre MH rady ÚNV v Bratislave ako odovzdávajúcej organizácie v prospech Rektorátu SVŠT v Bratislave ako preberajúcej organizácie. Na základe tejto dohody bola časť pôvodného pozemku parc. č. XXXXX zapísaná v prospech žalobcu. V prípade sporom dotknutých pozemkov absentuje listina preukazujúca vlastníctvo žalobcu a bez nej nie je možné uznať jeho vlastníctvo.
V konaniach registra obnovenej evidencie pozemkov, prípadne v konaniach o určenie vlastníckeho práva, existujú prípady, kedy sa rozhodlo o tom, že pozemky pod stavbami vo vlastníctve pribratého účastníka boli zapísané do vlastníctva fyzických osôb, nakoľko tieto osoby predložili listiny preukazujúce vlastníctvo. Skutočnosť, že sa na pozemkoch nachádzajú stavby vo vlastníctve obce, ktoré z vlastníctva štátu prešli na pribratého účastníka priamo zo zákona a slúžia širokej verejnosti, väčšinou považujú orgány rozhodujúce o veci za bezpredmetné.
VIII. Posúdenie veci
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z., ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.
Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce. Tieto pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb., popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa § 3, neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b ani pozemky zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b.
K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve treba uviesť, že správny súd preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov, keďže v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.
Z uvedených dôvodov súd preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov len v rozsahu žalobných dôvodov, pričom žalobca v žalobe iba citoval ustanovenia správneho poriadku a namietal nerešpektovanie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 6/2008 a zákona č. 138/1991 Zb. správnymi orgánmi pri rozhodovaní. Takúto žalobu možno považovať za formálnu.
V zmysle ustanovenia § 15c ods. 1 písm. a) zákona č. 138/1991 Zb. zastavané pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do vlastníctva obcí podľa § 2 alebo § 15b, neprechádzali do vlastníctva obce, ale zostali v majetku Slovenskej republiky. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nemusí ísť len o pozemky priamo zastavané napríklad budovami, ale ide aj o také pozemky, na ktorých sú umiestnené budovy a akékoľvek iné stavby a zariadenia. Inak povedané, podľa názoru súdu ide o priamo zastavané pozemky, ale aj priľahlú plochu, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, teda aj o pozemky, na ktorých sú umiestnené rôzne stavby a zariadenia slúžiace hlavnej stavbe a tieto pozemky nemusia byť v celosti zastavané.
Je nesporné, že priľahlé pozemky registra „C“ parc. č. XXXXX/X, parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/ XX sa nachádzajú v areáli Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a nenachádzajú sa priamo na nich žiadne budovy ani iné stavby či zariadenia. Tieto pozemky vznikli z časti neknihovaných pozemkov parc. č. XXXXX. (Jánska ulica) a parc. č. XXXXX (Slovanská ulica) tvoriacich verejný majetok.
Súd sa prikláňa k názoru, že účelom zákona č. 138/1991 Zb. nebolo vytvárať komplikované vlastnícke vzťahy, ktoré by v budúcnosti viedli k súdnym a iným sporom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 6/2008 zo dňa 29.04.2009 vyjadril názor, že význam tohto zákona ako aj zákona č. 446/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch v znení neskorších predpisov treba vidieť predovšetkým v tom, že vlastnícke vzťahy k veciam, ktoré sú predmetom úpravy týchto zákonov, sa po ich prijatí sprehľadnia a zjednodušia. Zmyslom a účelom zákona č. 138/1991 Zb. nebolo rozdrobenie pozemkov, na ktorých je postavená vysoká škola a celkovo jej areál, ale naopak, ich sceľovanie. Súd považuje situáciu, kedy budova a pozemky pod ňou patria žalobcovi a priľahlé pozemky slúžiace budove patria inému vlastníkovi, za neúčelnú.
Súd teda pripúšťa extenzívny výklad príslušného ustanovenia zákona č. 138/1991 Zb. a tak by bolo možné priznať vlastnícke právo k priľahlým pozemkom žalobcovi, avšak ku dňu účinnosti zákona č. 180/1995 Zb. tieto pozemky prešli do vlastníctva obce.
Pokiaľ ide totiž o pozemky, ktoré sú neknihovaným majetkom, dňom účinnosti zákona č. 180/1995 Z. z. prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by v danom prípade išlo o výnimku ustanovenú v § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Zb. a pri príprave návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov a ani neskôr nepredložil doklad o vlastníctve, dňom účinnosti tohto zákona prešli tieto priľahké pozemky podľa § 14 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. do vlastníctva obce.
Súd tiež poukazuje na § 112 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z., v zmysle ktorého majetok štátu, ktorý je k 01.01.2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu. Súd zastáva názor, že keby tieto pozemky zostali vo vlastníctve štátu, prešli by dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva žalobcu, avšak vzhľadom na to, že zákon č. 131/2002 Z. z. nadobudol účinnosť neskôr ako zákon č. 180/1995 Z. z. a teda už nešlo o pozemky patriace štátu, ale o pozemky vo vlastníctve obce, nemožno ho na daný prípad aplikovať.
Pokiaľ ide o zámennú zmluvu uzatvorenú medzi pribratým účastníkom a žalobcom v roku 2012, súd uvádza, že jej uzatvorenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi konania, ktorí podľa ustálenej judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.