Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/53/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200405 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200405.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BIZ NET, s.r.o., IČO: 44 373 295, Pažítková 5, Bratislava, zastúpený: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, konateľ a advokát, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX/CI zo dňa 10.01.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.03.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXXXX/XXXX/CI zo dňa 10.01.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa 15.10.2013, ktorým boli na základe § 41 ods. 2 písm. a) a e) zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) v spojení s § 41 ods. 2 Daňového poriadku žalobcovi zabezpečené dňom 02.07.2013 spotrebiteľské balenia cigariet z dôvodu, že pri miestnom zisťovaní vykonanom dňa 02.07.2013 bolo zistené, že v skladových priestoroch na adrese B. S. Timravy 1, Trnava žalobca skladoval spotrebiteľské balenia cigariet, ktoré neboli označené v súlade s § 9 ods. 4 zákona č. 106/2004 Z. z. a nevedel preukázať pôvod alebo spôsob ich nadobudnutia. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 248 O.s.p., súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 O.s.p. vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/ XXXXXX/XXXX/CI zo dňa 10.01.2014 zistil, že predmetné rozhodnutie je v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu, nakoľko ide o rozhodnutie predbežnej povahy. Rozhodnutia predbežnej povahy sú všetky tie, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí. Sú to tie rozhodnutia, ktoré pre žalobcov vo vzťahu k posudzovanej činnosti nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, t. j. nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcov na ich právach, tzn. ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo mu predchádzajúcim postupom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp 7/2008 zo dňa 09.11.2008). Predbežný a dočasný charakter rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci predpokladá aj Daňový poriadok, ktorý v ustanovení § 41 ods. 5 určuje lehotu 15 dní, v ktorej má držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu konkrétneho tovaru alebo veci. V závislosti od konania držiteľa zadržaného tovaru alebo veci vznikajú dva možné spôsoby zrušenia rozhodnutia o zabezpečení tovaru. Prvou možnosťou je, že správca dane zruší rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci v prípade, že držiteľ tovaru alebo veci odstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci. Druhou možnosťou je, že správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci v prospech štátu v prípade, že držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo vecí neodstráni pochybnosti, t.j. rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci je konzumované rozhodnutím o prepadnutí tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o prepadnutí zabezpečeného tovaru alebo veci možno podať odvolanie. Z gramatického, logického a systematického výkladu § 41 ods. 5 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci má predbežný charakter, teda jeho platnosť končí rozhodnutím o jeho zrušení a v daňovom konaní ako takom sa bude pokračovať alebo sa skončí vydaním rozhodnutia o prepadnutí zabezpečenej veci alebo tovaru, proti ktorému je možné sa odvolať. Až rozhodnutie o prepadnutí veci alebo tovaru je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania, pretože s prepadnutým tovarom alebo vecou už držiteľ nemôže ďalej disponovať, obchodovať a iné. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Rozhodnutie o zabezpečení tovaru teda spĺňa materiálny znak rozhodnutia predbežnej povahy vylúčeného zo súdneho prieskumu, ako aj formálny znak rozhodnutia predbežnej povahy, pretože v rámci daňového konania je proti nemu prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje žalovaný ako nadriadený správny orgán. Rozhodnutie o zabezpečení tovaru a veci iba dočasne upravuje pomery, a to do vydania rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci alebo do vydania rozhodnutia o prepadnutí tovaru alebo veci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.) Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v troch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.