Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/54/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200407 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200407.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: N.. I. H., C.. I.., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, H., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, JUDr. Jakub Mandelík, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R zo dňa 19.02.2014, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z. XXXXX/ XXXX zo dňa 19.02.2014 a platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín, č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,76 eur na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2014 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV XXX/XXXXX/XXXX/R č.z. XXXXX/XXXX zo dňa 19.02.2014, ktorým nebolo vyhovené jej odvolaniu proti platobnému výmeru zo dňa 25.06.2013, vydanému pobočkou žalovaného v Trenčíne a ktorým bol platobný výmer potvrdený. Uvedeným platobným výmerom správny orgán prvého stupňa na základe návrhu spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len zdravotná poisťovňa) uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.) pohľadávku na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 v sume 86,82 eur.
K priebehu konania v predmetnej veci žalobkyňa uviedla, že dňa 28.08.2012 jej bol doručený výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2012 z titulu ročného zúčtovania poistného za rok 2011, proti ktorému podala námietky. Žalobkyni bolo doručené oznámenie zdravotnej poisťovne o neakceptovaní jej námietok. Žalobkyňa sa obrátila na tunajší súd so žalobou o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1S 232/2012-21 zo dňa 17.01.2013 konanie o žalobe zastavil, Najvyšší súd SR však na odvolanie žalobkyne uznesením sp. zn. 4Sžo/8/2013 zo dňa 25.02.2013 vyššie uvedené uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 21.06.2013 zdravotná poisťovňa doručila žalobkyni upovedomenie o zrušení výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX postupom podľa § 17 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. Krajský súd uznesením č.k.
1S 232/2012-43 zo dňa 20.06.2013 na návrh zdravotnej poisťovne zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti výkazu nedoplatkov z dôvodu, že žalobou napadnutý výkaz nedoplatkov zdravotná poisťovňa zrušila z vlastného podnetu. Následne správny orgán prvého stupňa žalobkyni doručil platobný výmer č. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 25.06.2013, ktorým jej uložil zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 86,82 eur. Proti platobnému výmeru podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
Žalobkyňa v žalobe namietala, že správne orgány oboch stupňov porušili jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedla, že pobočka žalovaného v Trenčíne rozhodla v prvostupňovom konaní až po 30-tich dňoch od doručenia odvolania proti platobnému výmeru zo dňa 25.06.2013 a takisto žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie po uplynutí 30-dňovej lehoty odo dňa postúpenia odvolania žalobkyne správnym orgánom prvého stupňa.
Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaný nesprávne právne posúdil zistený skutkový stav, keď odôvodnil použitie ustanovenia § 17a ods. 8 zák. č. 580/2004 Z.z. aj na prípady ročného zúčtovania poistného, ktorého výsledkom je nedoplatok. S poukazom na § 19 ods. 9 tohto zákona zaujala názor, že zdravotná poisťovňa je povinná pri vykonávaní ročného zúčtovania poistného vydať výkaz nedoplatkov, ktorý musí obsahovať okrem základných identifikačných údajov najmä výšku nedoplatkov podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných platiteľom poistného, ďalej údaj o lehote na odvedenie nedoplatku, údaje o vymeriavacom základe a o výške zaplatených preddavkov na poistné. Žalobkyňa mala za to, že zdravotná poisťovňa nemá pri vykonávaní ročného zúčtovania v prípade zisteného nedoplatku žiadnu inú alternatívu než vydať výkaz nedoplatkov, ktorý je právnym titulom na pokračovanie v konaní. Zdravotná poisťovňa nie je podľa žalobkyne oprávnená vykonať ročné zúčtovanie poistného spôsobom, pri ktorom platne vydaný výkaz nedoplatkov zruší na základe vlastného podnetu bez akéhokoľvek odôvodnenia a následne dá úradu pre dohľad nový návrh na vydanie platobného výmeru, pričom pokračuje v pôvodne začatom konaní. Podľa žalobkyne zrušenie výkazu nedoplatkov na základe vlastného podnetu poisťovne sa použije v prípade, ak zdravotná poisťovňa vyhovie všetkým námietkam, následkom čoho už výkaz nedoplatkov nemá žiadne opodstatnenie. Bez výkazu nedoplatkov nemožno právne účinne vykonať ročného zúčtovanie poistného, ktorého výsledkom je nedoplatok, ani pokračovať v konaní vydaním platobného výmeru. Tento postup podľa jej mienky zabezpečuje ochranu platiteľa poistného, aby výkaz nedoplatkov poistného so všetkými predpísanými náležitosťami bol právnym a najmä preskúmateľným základom pre správny orgán vydávajúci platobný výmer ako výsledok ročného zúčtovania poistného. V danom prípade zdravotná poisťovňa vydala výkaz nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v lehote podľa § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., avšak napriek tomu, že vecným námietkam žalobkyne proti výkazu nedoplatkov nevyhovela v celom rozsahu, neposlala predmetný výkaz nedoplatkov úradu pre dohľad na vydanie platobného výmeru podľa § 17a ods. 6 zák. č. 580/2004 Z.z.
Žalobkyňa tvrdila, že zrušením výkazu nedoplatkov č. 1218857237 na základe vlastného podnetu zdravotnej poisťovne podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. prestal existovať výsledok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v podobe nedoplatku, pričom zdravotná poisťovňa sa tak rozhodla sama. Nový výkaz nedoplatkov už nemohla vydať, keďže lehota na ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 uplynula dňom 30.09.2012.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný v odvolacom konaní svojvoľne zmenil skutočnosti uvedené v návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru. Zmenu ustanovenia, na základe ktorého rozhodoval správny orgán v prvom stupni (z ustanovenia § 17a ods. 6 na ustanovenie § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z.), odôvodnil chybou v písaní podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Podľa názoru žalobkyne je svojvoľná zmena ustanovenia zákona, na základe ktorého sa viedlo správne konanie, taká vážna, že zmenila podstatu rozhodnutia, keďže odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia: „Nakoľko zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného nevyhovela v plnom rozsahu, podala v zmysle § 17 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. na úrad pobočku Trenčín návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného...“, nahradila v odôvodnení napadnutého rozhodnutia textom: „ Nakoľko zdravotná poisťovňa zrušila výkaz nedoplatkov z vlastného podnetu v zmysle § 17 ods. 8 zák. č. 580/2004 Z.z., podala v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s ust. § 77a zák. č. 581/2004 Z.z. na úrad, pobočku Trenčín, návrh na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky
na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného“. Uvedené odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalobkyňa považovala za ústavne nekonformné. Trvala na tom, že nakoľko právny základ pre ďalšie konanie - výkaz nedoplatkov, zanikol, mal správny orgán prvého stupňa konanie zastaviť.
Žalobkyňa tiež namietala, že platobný výmer ani napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahujú údaje, ktoré by zabezpečovali preskúmateľnosť ročného zúčtovania za rok 2011 a garantovali jej právo na súdnu a inú právnu ochranu. Mala za to, že bez rozpisu príjmov/vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace roku 2011 nie je možné zistiť, či vypočítané a odvedené poistné vo forme preddavku na poistné za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia boli určené správne. Podľa jej názoru sa v rámci ročného zúčtovania nestačí zaoberať len príjmami, ktoré boli vyplatené vo vyššej výške ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Žalobkyňa zaujala názor, že zdravotná poisťovňa i žalovaný sa bránia uvádzať požadovaný preskúmateľný rozpis na účely ročného zúčtovania poistného z toho dôvodu, že tento rozpis by ukázal, že nedoplatok v skutočnosti neexistuje, nakoľko za september 2011, za ktorý bol žalobkyni vyplatený príjem vo výške 4.404,01 eur, bol preddavok na poistné odvedený v maximálnej možnej výške t.j. vo výške 4% z vymeriavacieho základu vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy (2233,50 eur), ktorému zodpovedá maximálny preddavok za príslušný kalendárny mesiac vo výške 89,34 eur.
Žalobkyňa uviedla, že žalovaný nereagoval na jej argument, že od 01.01.2013 nadobudlo účinnosť nové znenie § 17a ods. 2 písm. e/ zák. č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého výkaz nedoplatkov obsahuje rozpis výšky nedoplatkov podľa písm. c/ na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený. Z uvedeného podľa žalobkyne jasne vyplýva, že nedoplatok na preddavku na poistné možno zistiť len z vymeriavacieho základu a rozdielu preddavku poistného určeného z tohto vymeriavacieho základu a zo skutočnej sumy zaplateného preddavku za príslušný kalendárny mesiac. Ak bol vymeriavací základ za príslušný kalendárny mesiac limitovaný trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy a preddavok poistného bol uhradený vo výške 4% z tejto limitovanej maximálnej výšky vymeriavacieho základu, potom za príslušný kalendárny mesiac nemohol vzniknúť žiadny nedoplatok. Či vznikol alebo nevznikol nedoplatok z ročného vyúčtovania, sa dá podľa žalobkyne preskúmať len vtedy, ak výkaz nedoplatkov obsahuje všetky údaje podľa stavu účtu platiteľa poistného k 30.09.2011, vychádzajúceho z údajov vykázaných platiteľom poistného za každý kalendárny mesiac, vrátane rozpisu výšky nedoplatkov za ten kalendárny mesiac, v ktorom bol nedoplatok vykázaný.
Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sa nevysporiadal ani s jej argumentom k slovnému spojeniu z predvetia § 16 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. - „ak ďalej nie je ustanovené inak“, podľa ktorého „preddavok na poistné je povinný vypočítať, platiť a odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. a/) a z príjmu podľa § 13 ods. 1 dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Tento zákon ustanovuje v § 16 ods. 8 písm. a/, že „výška preddavku na poistné zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného (§ 12 ods. 1 písm. a/) z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy“. Uvedené slovné spojenie nebolo do predvetia ustanovenie § 16 ods. 2 dané bezdôvodne, bol ním vytvorený právny priestor na akceptovanie odchýlky od zásady, že všetky príjmy podľa § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z. sú aj vymeriavacím základom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne absentuje odpoveď na zásadnú otázku, na základe čoho vznikol nedoplatok vo výške 86,82 eur, keď nie je uvedený rozpis preddavkov na poistné a príjmov/vymeriavacích základov za každý kalendárny mesiac roku 2011 a súhrnné tabuľky na strane 10 rozhodnutia sú nečitateľné.
II.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že zákon č. 580/2004 Z.z. v ustanovení § 17a nevylučuje oprávnenie zdravotnej poisťovne podať návrh na vydanie platobného výmeru potom, ako zruší výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 8. Napriek tomuto postupu však podľa žalovaného neprišlo k zrušeniu výpočtu z ročného zúčtovania poistného, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania poistného za rok 2011. Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2011 teda nezanikol, zdravotná poisťovňa si ho iba uplatnila iným spôsobom, v zmysle § 77a zák. č. 581/2004 Z.z.
Podľa žalovaného bol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlený dôvod vzniku nedoplatku z ročného zúčtovania poistného. Mal za to, že nakoľko je toto
rozhodnutie po právnej, skutkovej ako i formálnej stránke správne a v súlade s právnymi predpismi, navrhol žalobu zamietnuť.
III.
Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 11.08.2012 vydala zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov č. 1218857237 z ročného zúčtovania poistného za rok 2011, z ktorého vyplynula žalobkyni povinnosť zaplatiť nedoplatok v sume 86,82 eur na účet zdravotnej poisťovne. Proti výkazu nedoplatkov podala žalobkyňa odôvodnené námietky. Listom zo dňa 04.06.2013 upovedomila zdravotná poisťovňa žalobkyňu o zrušení výkazu nedoplatkov č. 1218857237 na základe § 17a ods. 8 zák. č. 580/2004 Z.z. z jej vlastného podnetu. Následne zdravotná poisťovňa podala dňa 07.06.2013 pobočke žalovaného v Trenčíne návrh na vydanie platobného výmeru na pohľadávku v sume 86,82 eur z titulu nedoplatku na poistnom vyplývajúcu z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 a navrhla zaviazať žalobkyňu zaplatením uvedeného nedoplatku a trov konania.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - pobočka Trenčín vydal dňa 25.06.2013 platobný výmer (č.k.: PV 301/00066/2013, číslo návrhu: CZ 2375/2013), ktorým vyhovel návrhu zdravotnej poisťovne a uložil žalobkyni zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 86,82 eur v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. a nahradiť jej trovy konania 5 eur. Proti platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol dňa 05.02.2014 rozhodnutím č. PV 301/00066/2013/R, č.z. 15960/2014 tak, že odvolaniu žalobkyne nevyhovel a platobný výmer potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa bola evidovaná v registri zdravotnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa - Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave od 01.01.2011 do 30.09.2011 a ako poberateľ dôchodku, za ktorého je platiteľom štát od 01.01.2011 do 31.12.2011. Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2011 predpísaný výkazom nedoplatkov č. 121885727 vo výške 4% z vymeriavacieho základu vznikol podľa žalovaného z dôvodu, že žalobkyňa dosiahla v roku 2011 tzv. kolísavé príjmy, nakoľko v mesiaci september jej príjem presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy (2.233,50 eur), čo predstavuje maximálny mesačný vymeriavací základ zamestnanca (§ 16 ods. 8 písm. a/ zák. č. 580/2004 Z.z.). Zdravotná poisťovňa bola povinná vykonať ročné zúčtovanie za rok 2011, pričom pri výpočte postupovala podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 130/2012, keď určila súhrn vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. z celkového príjmu dosiahnutého v rozhodujúcom období (15.748,06 eur), ktorý predstavuje plnenie poskytnuté zamestnávateľom žalobkyni v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti zakladajúcej právo na príjem zo závislej činnosti. Zdravotná poisťovňa určila v zmysle § 5 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 130/2012 Z.z. upravený vymeriavací základ, ktorý bol v intervale medzi minimálnym vymeriavacím základom a maximálnym vymeriavacím základom podľa § 13 ods. 9 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z.. Poistné bolo vypočítané podľa § 5 ods. 6 vyhlášky z výsledného/upraveného vymeriavacieho základu (celkové príjmy, t.j. úhrn vymeriavacích základov podľa § 13 ods. 1 zák. č. 580/2004 Z.z.), ktorý bol vynásobený sadzbou poistného podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona (4%). Týmto vznikol žalobkyni nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2011, vypočítaný ako rozdiel uhradených preddavkov zamestnávateľom a poistného z výsledného/upraveného vymeriavacieho základu zamestnanca. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že zamestnávateľ žalobkyne správne vypočítal preddavky za zamestnanca za obdobie od 01.01.2011 do 31.08.2011 zo skutočne dosiahnutých príjmov za mesiac september 2011 (z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy - 4% zo sumy 2.233,50 eur. Dôvodil, že mesačné preddavky sú určené na tzv. zabezpečenie ročného poistného, ktoré je vypočítané na základe ročného zúčtovania. Mal za to, že tento logický postup zaručuje objektívnosť, keď každý poistenec si zaplatí poistné zo svojich skutočných príjmov, pričom zákonom je garantovaná horná hranica (maximálny ročný vymeriavací základ). Výpočet poistného z ročného zúčtovania za rok 2011 uviedol žalovaný aj v tabuľkách tvoriacich súčasť odôvodnenia rozhodnutia.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že úrad začal konanie v zmysle § 77a zák. č. 581/2004 Z.z. na základe návrhu zdravotnej poisťovne, pričom toto ustanovenie neukladá úradu povinnosť zaoberať sa výkazom nedoplatkov, jeho formou, a ani skutočnosťami v ňom uvedenými, rovnako tak námietkami platiteľa poistného voči výkazu nedoplatkov, resp. námietkami zdravotnej poisťovne. Uvedené skutočnosti skúmal úrad v rámci dohľadu na diaľku na základe doručeného podnetu žalobkyne vo veci prešetrenia postupu zdravotnej poisťovne, ako aj v rámci vybavenia podaných námietok proti výkazu nedoplatkov zo dňa 11.08.2012. Dohľadom na diaľku zistil, že zdravotná poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie poistného aj za obdobie roku 2011 v súlade s § 19 zákona č. 580/2004
Z.z. a pri predpísaní nedoplatku, vystavení výkazu nedoplatkov a pri vybavovaní námietok proti výkazu nedoplatkov postupovala v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
IV.
Podľa § 17 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov. Podľa ods. 4 proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky bez zdôvodnenia sa neprihliada. Podľa ods. 5 výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4. Podľa ods. 6 ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. Podľa ods. 7 ak zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci. Podľa ods. 8 zdravotná poisťovňa môže výkaz nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného. Podľa ods. 9 na konanie o vydanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ods. 10 právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa § 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm. a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku 15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako. Podľa ods. 12 proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a. Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. Podľa ods. 4 konanie sa začína na návrh zdravotnej poisťovne. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči právnickej osobe, návrh musí obsahovať obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak zdravotná poisťovňa uplatňuje pohľadávku voči fyzickej osobe, návrh musí obsahovať meno, priezvisko, trvalý pobyt a rok narodenia; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie, aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené. O začatí konania úrad účastníkov konania neupovedomuje. Podľa ods. 5 úrad rozhoduje o pohľadávke zdravotnej poisťovne platobným výmerom. Platobný výmer sa vydáva na základe skutočností uvedených v návrhu. Podľa ods. 8 proti platobnému výmeru možno podať odvolanie na úrade do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Úrad je povinný vo veci rozhodnúť do 15 dní odo dňa doručenia odvolania. V osobitne zložitých prípadoch je úrad povinný rozhodnúť do 30 dní.
V.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, bol v súlade so zákonom a či vydané rozhodnutia obsahovali zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené.
Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že výsledkom ročného zúčtovania poistného žalobkyne za rok 2011 bol nedoplatok. Zákon č. 580/2004 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 9, na ktoré sa žalovaný vo vydaných rozhodnutiach odvoláva, výslovne uvádza, že ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, vydá zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov. Vydanie výkazu nedoplatkov teda zákon neformuluje ako možnosť, ale ako povinnosť zdravotnej poisťovne. Zároveň určuje povinné náležitosti výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného a poistencovi dáva právo podať proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov odôvodnené námietky (§ 19 ods. 12).
Podľa obsahu spisu výkaz nedoplatkov č. 1218857237 zdravotná poisťovňa z vlastného podnetu a bez uvedenia dôvodov zrušila, nový výkaz nedoplatkov nevydala a obrátila sa priamo na pobočku žalovaného s návrhom na vydanie platobného výmeru. Žalovaný návrhu vyhovel a zaviazal žalobkyňu zaplatiť zdravotnej poisťovni nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011, hoci vydaniu platobného výmeru nepredchádzal výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne, proti ktorému by mohla žalobkyňa podať námietky. Súd je toho názoru, že po zrušení výkazu nedoplatkov č. 1218857237 absentoval základný procesný predpoklad pre začatie konania u žalovaného na vymoženie predmetnej pohľadávky a z tohto pohľadu bol návrh zdravotnej poisťovne predčasný. Vydaním platobného výmeru bez predchádzajúcej existencie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach uplatniť svoje námietky voči zdravotnej poisťovni.
Vzhľadom na aplikovateľnosť ustanovení o výkaze nedoplatkov aj na ročné zúčtovanie poistného (§ 17a ods. 3 až 11 v spojení s § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z.) je nepochybné, že zdravotná poisťovňa má plné právo zrušiť výkaz nedoplatkov aj z vlastného podnetu, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ je však výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok, nemôže sa zdravotná poisťovňa podľa zákona obrátiť s návrhom na vydanie platobného výmeru na žalovaného bez toho, aby vydala nový výkaz nedoplatkov a umožnila poistencovi podať proti nemu námietky. Na rozdiel od neodvedených preddavkov na poistné, ktoré si príslušná zdravotná poisťovňa môže uplatniť priamo na úrade, alebo výkazom nedoplatkov (§ 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z.), nedoplatok z ročného zúčtovania poistného je zdravotná poisťovňa povinná vždy vykázať vo forme výkazu nedoplatkov.
Pokiaľ ide o namietanú zmenu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, je súd toho názoru, že predmetná zmena časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia rozhodnutím žalovaného v odvolacom konaní sa nemohla dotknúť práv žalobkyne, pretože záväzným a materiálne vykonateľným je len výrok rozhodnutia. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že pokiaľ sa odvolací orgán nestotožní s niektorými časťami odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré inak ako vecne správne potvrdzuje, nič mu nebráni nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia napraviť v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní. V danom prípade však ani zmena označenia zákonných ustanovení, na základe ktorých úrad o návrhoch zdravotnej poisťovne rozhodoval, nemení nič na tom, že žalovaný bol v konaní o návrhu zdravotnej poisťovne povinný skúmať opodstatnenosť návrhu aj z toho pohľadu, či pred uplatnením nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 prebehlo námietkové konanie pred zdravotnou poisťovňou v súlade so zákonom. Ak by žalovaný takúto povinnosť nemal v tomto prípade, nemusel by ju mať v žiadnom prípade, čo by bolo v zjavnom rozpore s textom zákona i s úmyslom zákonodarcu. V tomto zmysle súd nemohol súhlasiť s názorom žalovaného, že zrušením výkazu nedoplatkov č. 1218857237 nezanikol nedoplatok žalobkyne z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 a poisťovňa si ho len uplatnila iným spôsobom, v zmysle § 77a zákona č. 581/2004. Podľa názoru súdu je vydanie výkazu nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného, proti ktorému podal poistenec vecné námietky, podmienkou pre ďalší procesný postup zdravotnej poisťovne na vymoženie pohľadávky v konaní pred žalovaným.
Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že v rámci ročného zúčtovania poistného sa nestačí zaoberať len príjmami, ktoré boli vyplatené vo vyššej výške ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy, ale v záujme zachovania právnej istoty účastníkov a preskúmateľnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je potrebné uviesť aj rozpis vymeriavacích základov za jednotlivé kalendárne mesiace, s údajom o výške nedoplatkov za jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený, čo napokon platná právna úprava vyžaduje ako náležitosť výkazu nedoplatkov (§ 17a ods. 1 písm. e/ zákona č. 580/2004 Z.z.). Súd však nemohol súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že ak bol vymeriavací základ za príslušný kalendárny mesiac limitovaný trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy a preddavok poistného bol uhradený vo výške 4% z tejto limitovanej maximálnej výšky vymeriavacieho základu, potom za príslušný kalendárny mesiac nemôže vzniknúť žiadny nedoplatok. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, že preddavky na poistné sú určené na zabezpečenie ročného poistného, ktoré sa vyčísluje na základe ročného zúčtovania, pričom každý poistenec platí poistné zo svojich skutočných príjmov/vymeriavacích základov v rozhodujúcom období (§ 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z.). Nedoplatok alebo preplatok na poistnom z ročného zúčtovania je potom vypočítaný ako rozdiel uhradených preddavkov a poistného z výsledného (upraveného) vymeriavacieho základu zamestnanca. Každý poistenec teda zaplatí poistné zo svojich skutočných príjmov, ktorých horná hranica (maximálny ročný vymeriavací základ) je ohraničená zákonom (§ 13 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z.).
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom porušenie jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, mohol sa súd len stotožniť so žalobkyňou v tom, že správne orgány oboch stupňov nedodržali zákonom stanovené lehoty, ktoré určuje Správny poriadok jednak prvostupňovému správnemu orgánu na predloženie odvolania spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu (§ 57 ods. 2 Správneho poriadku), a tiež žalovanému ako odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o predloženom odvolaní (§ 49 ods. 1, 2 v spojení s § 60a Správneho poriadku). Na druhej strane je však potrebné upozorniť na to, že nejde o lehoty prepadné, s ktorých márnym uplynutím by zákon spájal konkrétne právne následky, napr. zánik oprávnenia správneho orgánu vo veci rozhodnúť, prípadne vykonať nejaký úkon. Nedodržanie zákonných lehôt určujúcich procesný postup správnych orgánov je nutné považovať za nedostatok v ich postupe, ktorý však nemohol mať sám osebe za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Okrem toho odstránenia nečinnosti správneho orgánu sa môže účastník domáhať na to určenými nástrojmi, jednak v rámci správneho konania (§ 50 Správneho poriadku), alebo aj na správnom súde návrhom proti nečinnosti orgánu verejnej správy (4. hlava V. časti O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že nakoľko žalovaný v konaní vychádzal z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci, bolo potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobkyni právo na náhradu trov, ktoré vynaložila na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd - 2x 134 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 8,04 eur a 1x 8,39, čo spolu s 20% DPH predstavuje právnym zástupcom vyčíslenú sumu 518,76 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.