Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200444 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200444.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: C.. D. U., U. XX, V., zastúpená: JUDr. Milan Roll, advokát, Švabinského 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. F.-XX-X-X/XXXX-OdSP zo dňa 16.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. F.-XX-X-X/XXXX-OdSP zo dňa 16.01.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) č. X.-XXXXXXXXXXXXXX/XX-OVZ zo dňa 04.11.2013, ktorým znížil žalobcovi od 01.12.2013 výsluhový dôchodok na sumu 1.257,76 eur mesačne. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Ku skutkovým okolnostiam predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že dňom 31.12.2003 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka po 30 ukončených rokoch vojenskej služby. V súvislosti s ukončením služobného pomeru začal od 01.01.2004 poberať výsluhový dôchodok vo výške 24.070 Sk mesačne, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím VÚSZ č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DOX zo dňa 19.02.2004. Od tohto rozhodnutia vydali správne orgány v predmetnej veci viacero rozhodnutí, až do právoplatného rozhodnutia žalovaného Č.M.-X-XX/XXXX- OdSS zo dňa 10.04.2006, ktoré žalobca napadol žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorý v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2009 sp. zn. 7Sžo 79/2008 uvedené rozhodnutia žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie VÚSZ o znížení výsluhového dôchodku žalobcovi na sumu 1.172,88 eur mesačne od 01.07.2010. Na základe žalobcovej žaloby Krajský súd v Bratislave v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso 17/2012 zrušil uvedené rozhodnutia správnych orgánov a vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom VÚSZ rozhodol dňa 04.11.2013 pod č. X.-XXXXXXXXXXXXXX/XX-OVZ o znížení výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.12.2013 na sumu 1.257,76 eur mesačne. Toto rozhodnutie žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil napadnutým rozhodnutím č. F.-27-3-X/XXXX-OdSP zo dňa 16.01.2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 22.01.2014. Podľa názoru žalobcu podstata sporu spočíva v tom, že príjem za účasť v práci v sume 370.342 Sk dosiahol za 320 dní, vyplatený príjem za nevyčerpanú dovolenku v sume 15.030 Sk dosiahol za 13 dní. Mal za to, že oba druhy príjmov je potrebné vydeliť počtom dní, za ktoré boli dosiahnuté, v pričom v prípade príjmu za nevyčerpanú dovolenku nie je rozhodujúce, kedy došlo k jej preplateniu, ale za aké obdobie nárok vznikol - v danom prípade za dovolenku z roku 2003. Za logický a správny považoval matematický vzorec výpočtu výsluhového dôchodku použitý v rozhodnutí č. 65101007359609/2-VÚSZ/ DO2 zo dňa 19.02.2004. Nesprávnosť v spôsobe výpočtu vymeriavacieho základu pre určenie výšky výsluhového dôchodku videl žalobca v nerešpektovaní princípu rovnakého postavenia príjmov vymenovaných v § 98 ods. 3, 4, 5 zákona č. 328/2002 Z. z., nerešpektovaní dikcie § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., ako aj poistnej zásady hovoriacej o tom, že vyšší príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Spôsob výpočtu výsluhového dôchodku používaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí je podľa jeho názoru absurdný, nakoľko z neho vyplýva, že čím menej bol bývalý profesionálny vojak v práci, tým vyšší bude poberať výsluhový dôchodok, pretože v deliteli bude iba číslica zodpovedajúca počtu dní prítomnosti profesionálneho vojaka v práci. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/199/2006 zo dňa 24.03.2006 a 2S/74/2006 zo dňa 21.05.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso 37/2008 zo dňa 20.08.2009, zaoberajúce sa zmenou metodiky výpočtu výsluhového dôchodku. Ďalej žalobca namietal porušenie § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., taktiež zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, Ústavy SR, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Správne orgány oboch stupňov podľa žalobcu zároveň porušili zásadu rovnakého rozhodovania o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom žalobca poukázal na rozhodnutia u výsluhových dôchodcov JUDr. P. a M.. Žiadal, aby súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia do konania pribral ich dôchodkové spisy na porovnanie nerovnakého prístupu vo výpočte výsluhového dôchodku. Niekoľkonásobné zníženia výsluhového dôchodku označil za zásah do už nadobudnutého práva na jeho výplatu v priznanej výške. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Zrekapituloval doteraz vykonané úkony v konaní o výsluhovom dôchodku žalobcu a popísal spôsob jeho výpočtu. Citoval § 58 ods. 5, § 60 ods. 1, § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 370/1997 Z. z.“), z ktorých vyplýva, že základ na výpočet výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka sa zistí z jeho priemerného služobného príjmu, ktorý mu patril za rozhodujúci kalendárny rok. Príjmovo najlepším ukončeným kalendárnym rokom žalobcu bol rok 2003, kedy mu bol vyplatený služobný príjem 370.342 Sk (12.239,10 eur) za 320 odpracovaných dní a služobný príjem 15.030 Sk (498,90 eur) za 13 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003. Žalovaný uviedol, že pri prvotnom výpočte výsluhového dôchodku žalobcu v rozhodnutí č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO 2 zo dňa 19.02.2004 VÚSZ postupoval v rozpore s § 60 ods. 1 a 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok 2003 nevydelil počtom dní nevyčerpanej dovolenky, za ktoré tento služobný príjem patrí (13 dní), ale počtom dní, za ktoré patrila nevyčerpaná dovolenka (93,03 dní). Žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/17/2012 zo dňa 24.04.2013, podľa ktorých § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v prípade žalobcu vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku sa celkový jeho služobný príjem vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku mal vydeliť len počtom 320 dní, počas ktorých vykonával službu profesionálneho vojaka. Žalovaný v nadväznosti na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR, ako aj rozsudok sp. zn. 7Sžso/79/2008 zo dňa 15.12.2009 vyjadril názor, že spôsob, akým bol pôvodne žalobcovi vypočítaný výsluhový dôchodok, nie je možné aplikovať v súčasnosti, nakoľko bol vypočítaný podľa už zrušeného Odborného usmernenia Ministerstva obrany SR, sekcie ľudských zdrojov č. F.-XX/ X-XXX/XXXX z 15.01.2003. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom nerešpektovania kontinuity práva a rovnakého rozhodovania o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch žalovaný uviedol, že ak by sa preukázalo, že výpočet výsluhových dôchodkov u vyššie menovaných dôchodcov nie je v súlade s právnymi predpismi, nemôže sa žalobca domáhať použitia takého výpočtu. Zásada rovnakého zaobchádzania totiž neznamená, že ak správny orgán v jednom prípade nepostupoval v súlade so zákonom, má protizákonne postupovať aj v ďalších obdobných prípadoch. Podľa žalovaného súd v rámci predmetného konania nie je oprávnený určiť, či došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na prejednanie veci preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že základ na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Medzi účastníkmi konania je sporný výklad vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 380/1997 Z. z.“), ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z., profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d). Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. jednoznačne vyplýva, že služobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dni, počas ktorých vykonával službu a taktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti). Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobcovi bola v roku 2003 z celkových 365 dní odpočítaná doba 45 dní, počas ktorých nevykonával službu. Za hodnotených 320 dní doby výkonu služby mu bol vyplatený služobný príjem 370.342 Sk (12.239,10 eur) a za 13 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky mu bol vyplatený služobný príjem 15.030 Sk (498,90 eur). Predmetom posúdenia bola otázka, či sa do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) má započítať aj 13 dní, za ktoré bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 333 (320 dní + 13 dní), alebo ním má byť len číslo 320. V prípade, že profesionálny vojak nevyčerpá riadnu dovolenku v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, ktorá zodpovedá počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Nakoľko k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 13 dní v prípade žalobcu nedošlo, nie je podľa názoru súdu možné uvedených 13 dní započítať do deliteľa tak, ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z.. Ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. je nevyhnutné v danom prípade vykladať tak, že na určenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku vydeliť iba počtom 320 dní. Je nepochybné, že s prihliadnutím na stále sa spresňujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR sa súd nemohol prikloniť k názoru vyslovenému v skoršom rozsudku sp. zn. 2S/177/2007, na ktorý poukazoval žalobca, nakoľko súdna prax sa za uplynulé roky vyvíjala naznačeným smerom a v súčasnosti možno konštatovať, že právny názor správnych súdov na posudzovanú problematiku je ustálený a odvíja sa jednotnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach zdôvodnil použitý výklad ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z., najmä v súvislosti s časovým i vecným ukotvením príjmu za nevyčerpanú dovolenku v príslušnom kalendárnom roku a problematikou matematického vzorca pre výpočet výsluhového dôchodku. S prihliadnutím na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú napríklad v rozsudkoch sp. zn. XSžso/XX/XXXX zo dňa 25.04.2012, 9Sžso/51/2011 a 9Sžso/57/2011 zo dňa 30.05.2012, 7Sžso/42/2012 zo dňa 27.11.2013, 1Sžso/40/2013 zo dňa 29.07.2014, 1Sžso/40/2013 zo dňa 29.08.2014 súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nej odchýlil. Takýmto dôvodom by mohla byť napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, možno len konštatovať, že súdu prináleží vyjadriť sa len k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, nie k prípadom iných tzv. vojenských dôchodcov. Možno sa však stotožniť so žalovaným v tom, že ak sa postup správneho orgánu v jednom alebo aj v niekoľkých prípadoch ukáže nezákonným, neznamená to, že ostatné obdobné prípady ho majú nasledovať. Naopak, úlohou správneho orgánu je nezákonnosť, o ktorej sa dozvedel, primeranými prostriedkami odstrániť. Napriek uvedenému možno dať žalobcovi za pravdu v tom, že podľa platného právneho stavu výsluhovému dôchodcovi, ktorý je v poslednom príjmovo najlepšom roku často práceneschopný, plynie podľa aplikovaného matematického vzorca vyšší výsluhový dôchodok ako tomu, kto si celý rok plní služobné povinnosti. Nepochybne ide o problém legislatívy, ktorý však nemôžu odstrániť ani správne orgány, ani súdy, ktoré sú viazané všeobecne záväznými právnymi predpismi. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vyvodil správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Nakoľko postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie, boli v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorému právo na náhradu trov konania v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.