Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/58/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200454 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200454.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: M. F., bytom F. XXX/a, XXXXXX M., Q. federácia, nar. XX.XX.XXXX, občan Q. federácie, zastúpený B. kanceláriou REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., so sídlom AK Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ÚHaCP PPZ, so sídlom Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP- BA2-2014/001144-003 zo dňa 05. februára 2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/001144-003 zo dňa 05.02.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 eur na účet právneho zástupcu žalobcu B. kancelárie REKEN & PARTNERS F. U. s.r.o. zriadený v R. a.s., C., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : N. podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ- HCP-BA2-2014/001144-003 zo dňa 05.02.2014 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 12. 11. 2013, č. p.: PPZ-HCP-BA6-877-26/2013-PPC (ďalej len „prvostupňový právny orgán a prvostupňové rozhodnutie“). Týmto prvostupňovým rozhodnutím správny orgán o žiadosti žalobcu (v tom čase maloletý) doručenej správnemu orgánu dňa 07.08.2013 podľa § 32 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenie rodiny v zmysle § 27 zákona o pobyte cudzincov rozhodol tak, že žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny podľa § 33 ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca ako účastník konania pôvodne predložil k žiadosti doklad t.j. preklad rodného listu, ktorý nebol vyhotovený úradnou prekladateľkou PhDr. F. C., napriek skutočnosti, že obsahoval jej prekladateľskú doložku. Tieto dokumenty boli teda pozmeňované a falošné a účastník konania uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. Potom správny orgán považoval za nie dôležitý fakt, či účastník konania uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje a predložil falošné a pozmeňované doklady úmyselne alebo nie, dôležitou bola skutočnosť, že k takémuto konaniu došlo s tým, že doklad a jeho preklad sa považuje za jeden celok. Žalobca žalobou v plnom rozsahu napadá rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihujú žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť i pre nedostatok dôvodov, zistenia skutkového stavu konajúcimi správnymi orgánmi nie sú dostatočné pre posúdenie veci a zároveň postup žalovaného aj postup prvostupňového orgánu je v rozpore so základnými pravidlami správneho konania v zmysle § 3 Správneho poriadku. K výrokovej časti rozhodnutia žalobca poukazuje, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa požiadavky presnosti, určitosti, zrozumiteľnosti, stručnosti a ani nevyjadruje vyriešenie veci, ktorá je predmetom konania. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zrejme, na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku a za ktoré konkrétne skutky, či porušenie zákona bola zamietnutá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Teda čo konkrétne bolo predmetom rozhodovania. S poukazom na súvisiacu platnú judikatúru (nekonkretizovanú v žalobe) súdov Slovenskej republiky má žalobca za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože ako také nie je jasné a zrozumiteľné a tiež nie je náležite odôvodnene, teda je nezákonné. Náležitosti rozhodnutia správneho orgánu sú upravené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán v odôvodnení uviesť ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného táto zákonná podmienka nie je splnená, keď absentuje akákoľvek správna úvaha o dôvodoch zamietnutia žiadosti, pričom súčasne z odôvodnenia rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán porušili základné pravidlá správneho konania, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že účastníkovi konania neposkytli pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, ktorú utrpeli tým, že osoba poskytujúca služby úradného prekladateľstva Slovenskej republike predložila žalobcovi bez jeho vedomia doklady opatrené pravdepodobne falošnou prekladateľskou doložkou úradnej prekladateľky PhDr. F. C.. Pritom pri preberaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu žiadosť žalobcu spolu s týmito dokladmi bez výhrad prijali. Ďalej boli porušené základné pravidlá správneho konania vyplývajúce z ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku tým, že správne orgány sa nepokúsili o vybavenie veci zmierne, hospodárne, bez zbytočného zaťaženia účastníka konania a tým, že zamietli žiadosť o udelenie prechodného pobytu napriek skutočnosti, že počas konania o udelenie prechodného pobytu, t.j. dňa 19.08.2013 im žalobca doložil riadny Doklad preložený rovnakou úradnou prekladateľkou PhDr. F. C., o pravosti ktorého nevznikli pochybnosti, pričom žalobca má za to, že ide o identický doklad ako bol podaný žiadosti, teda ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia už nebol daný dôvod na zamietnutie žiadosti. Za ďalšie žalobca vidí porušenie základných pravidiel správneho konania, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko priamo z rozhodnutia vyplýva, že doklad doložený do spisu dňa 19.08.2013 je pravý a zároveň, že správny orgán v iných skutkovo zhodných, resp. obdobných konaniach rozhodol úplne opačne, t.j. napr. pri rozhodovaní o udelení prechodného pobytu za účelom podnikania pána Aleksei K., nar. XX.XX.XXXX, tiež občana Q. federácii. T. preto tak ako v doterajších vyjadreniach v konaní nesúhlasil a naďalej nesúhlasí so skutkovými zisteniami žalovaného a prvostupňového orgánu ako ja právnym posúdením veci a na týchto vyjadreniach trvá. Navyše poukázal na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť dňa 07.08.2013 na správnom orgáne prvého stupňa za účelom udelenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, pričom príslušníkom správneho orgánu prvého stupňa jeho žiadosť bola prijatá, tento potvrdil, že žalobca predložil platný cestovný doklad a všetky náležitosti potrebné k žiadosti o udelenie prechodného pobytu ustanovené zákonom o pobyte. Až na základe kontrolnej činnosti správny orgán preveril doklady, ktoré žalobca priložil k žiadosti, najmä doklad potvrdzujúci účel pobytu, t.j. rodný list zo dňa 06.02.2013 vydaný oddelením registrácie aktov občianskeho stavu Dínskeho okresu, Krásnodarský kraj, Ruská federácia, preložený z jazyka ruského do jazyka slovenského s priloženou prekladateľskou doložkou prekladateľky jazyka slovenského, ruského, španielského PhDr. F. C., zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR pod evidenčným č. XXXXXX, pričom žalovaný tvrdí, avšak bez preukázania dôkazu, že tento prekladateľský úkon je zapísaný v prekladateľskom denníku pod č. X/XXXX, por. č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca pripomína, že dňa 19.08.2013 preložil správnemu orgánu riadny overený preklad, ktorý je zapísaný a jedná sa o správny zápis v prekladateľskom denníku pod č. 19/2013 a pod por. č. XXX/XXXX zo dňa 16.08.2013. Žalobca tvrdí, že neexistuje žiaden dôkaz, že prekladateľská doložka na doklade by bola falšovaná, pričom rovnaká úradná prekladateľka opätovne overila preklad dokladu a ako taký ho žalobca opätovne doložil k žiadosti, t.j. prvý ako aj opätovný preklad dokladu bol identický a preukazoval, že žalobca preukázal účet pobytu ako aj bezúhonnosť vo svojom domovskom štáte, pričom minimálne dňom 19.08.2013 žalobca predložil správnemu orgánu prvého stupňa všetky doklady potrebné k udeleniu prechodného pobytu, nebol potom dôvod, aby jeho žiadosť o udelenie pobytu pre účel zlúčenia rodiny bola zamietnutá. Žalobca potom tvrdí, že skutkový stav vo veci tak ako ho charakterizoval žalovaný a správny orgán prvého stupňa, bol zistený nedostatočne a príslušné predpisy boli aplikované veľmi formálnym pozitivistickým spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá ani zásadám Správneho poriadku. Vychádzajúc z uvedených námietok potom navrhol aby súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, alebo e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň aby žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 25.06.2014 žalobu navrhol ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný sa nestotožnil so žiadnou z námietok žaloby a tvrdí, že rozhodnutie vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci tak ako to osvedčuje súdu predložený administratívny spis. Neboli v danom prípade splnené podmienky pre povolenie prechodného pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky v zmysle jeho žiadosti doručenej dňa 07.08.2013 v tom čase ešte maloletého žalobcu z nasledovných dôvodov. Pokiaľ žalobca žalobou napadol výrokovú časť rozhodnutia s tvrdením, že mu nie je zrejmé na základe akého právneho predpisu žalovaný dospel k rozhodnutiu o postupe podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uvádza, že táto námietka je irelevantná, pretože niet pochybností o tom, na základe akého právneho predpisu rozhodoval prvostupňový aj druhostupňový správny orgán. Z výroku obidvoch rozhodnutí je celkom jednoznačne zrejmé, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bolo ustanovenie § 33 ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov a rovnako v rozhodnutí o odvolaní sa uvedená skutočnosť nachádza v prvom odseku výrokovej časti a štvrtom odseku je uvedené, ako odvolací orgán rozhodol podľa Správneho poriadku (§ 59 ods. 2). Žalovaný sa nestotožňuje ani s námietkou absencie správnej úvahy konajúcich správnych orgánov a že účastníkovi konania nebola poskytnutá pomoc a poučenie, aby pre neznalosť správnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Do povšimnutia dáva, že žalobca si sám zvolil svojho právneho zástupcu, ktorého bolo povinnosťou, aby poskytoval žalobcovi ako účastníkovi konania právne poradenstvo. Rovnako vychádzajúc z ust. § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Vychádzajúc z tohto žalovaný tvrdí, že žalobcovi ako žiadateľovi o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, resp. ním splnomocnenej osobe už pre toto administratívne konanie mali byť teda známe všetky zákonné ustanovenia, ktoré sa týkajú celého konania. Neprináleží a nie je ani v moci správneho orgánu preverovať konanie splnomocnenej osoby voči splnomocniteľovi. Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán sa nepokúsil o zmier a neprijal v konaní nový doklad, ktorý bol opatrený prekladateľskou doložkou, ktorá bola v súlade so zákonom a preto je žalobca názoru, že na základe tejto skutočnosti už nebol podaný dôvod na zamietnutie žiadosti, k tomu žalovaný uvádza, že nie je dôležitý fakt, či účastník konania predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležitá je skutočnosť, že takýto doklad k žiadosti bol doložený, zároveň uviedol, že doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o udelení pobytu považujú za jeden celok. V danom prípade bolo nesporné, čo vyplynulo z osobitnej kontrolnej činnosti správneho orgánu, že došlo k falšovaniu listín i v prípade žalobcu a preto bolo v súlade so zákonom potrebné rozhodnúť vo veci tak, že žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa nevyhovelo. Žalovaný, ktorý rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil, keď odvolanie zamietol, celkom sa stotožnil s dôvodmi a argumentáciou prvostupňového rozhodnutia i jeho právnym názorom, tento považuje za vecne správny a postup, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vydané za legitímny a súladný so všetkými právnymi normami na daný prípad sa aplikujúcimi. Preto neuznal žiadnu z námietok žaloby o porušení pravidiel alebo zásad správneho konania tak ako ich žalobca v žalobe tvrdí za dôvodnú. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie ( § 244 a nasl. O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech, pretože rozhodnutie žalovaného jednak je vecne nesprávne, nedostatočne preskúmateľné a v konaní správneho orgánu sa vyskytuje taká vada, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť a potom sú tu dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby pána Mgr. R. K. podal dňa XX.XX.XXXX na správny orgán prvého stupňa žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny. K žiadosti o pobyt doložil rodný list zo dňa 06.02.2013, vydaný Oddelením o registrácie aktov občianskeho stavu Dinskeho okresu Ruskej federácie. Rodný list obsahuje úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky mala vykonať PhDr. F. C., prekladateľka jazyka slovenského, ruského a španielskeho, zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pod evidenčným číslom prekladateľa XXXXXX. Podľa prekladateľskej doložky je tento prekladateľský úkon rodného listu zapísaný v prekladateľskom denníku č. 1/2013 pod poradovým č. 52/2013 zo dňa 10.07.2013. Dňa 16.08.2013 splnomocnený zástupca účastníka konania zapožičal zo spisu originál rodného listu a tento doklad vrátil do spisu dňa 19.08.2013. V danom prípade v súvislosti s preverovaním iných prípadov správny orgán prvého stupňa zistil, že splnomocnený zástupca do spisu nevrátil pôvodné preklady zapožičaných dokladov, ale k dokladom boli predložené nové preklady opatrené prekladateľskou doložkou úradnej prekladateľky jazyka slovenského, ruského a španielskeho, PhDr. F. C., na základe ktorých nový preklad rodného listu opatrený prekladateľskou doložkou úradnej prekladateľky PhDr. F. C. je zapísaný v prekladateľskom denníku č. 19/2013 pod poradovým č. 264/2013 zo dňa 16.08.2013. Keďže vzniklo podozrenie z falšovania a pozmeňovania úradnej listiny, správny orgán prvého stupňa na základe týchto skutočností vo veci prerušil konanie podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutím pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-877-15/2013/PPC/CAS zo dňa 05.11.2013 do doby posúdenia predbežnej otázky. Uvedené rozhodnutie bolo aj zástupcovi žalobcu dňa 19.11.2013 doručené. V rámci správneho konania pred správnym orgánom prvého stupňa bolo podané vyjadrenie splnomocneného zástupcu žalobcu Mgr. R. K., o ktorom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia dňa 08.11.2013, konateľa spoločnosti CONSULTING & RESIDENCE s.r.o., k zisteniu skutočnosti okrem iného i k sporným dokladom, tiež bola vo veci vypočutá prekladateľka a bolo podané vyjadrenie prekladateľky S.. F. C.. V rámci administratívneho konania dňa 11.11.2013 správny orgán prvého stupňa požiadal vo veci o stanovisko Oddelenie koordinácii, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, ktoré vo veci aj bolo podané. Vychádzajúc zo záverov tohto odborného stanoviska a z výsledkov dokazovania správny orgán svojim rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA6-888-26/2013-PPC dňa 12.11.2013 podľa § 33 ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietol a svoje rozhodnutie oprel práve o záver dokazovania a citáciu ustanovení § 32 ods. 2 písm. a/ a b/, ďalej § 32 ods. 5 písm. n/, § 121 ods. 1, § 126 a § 33 ods. 4 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorých rozhodoval. Vo svojom rozhodnutí správny orgán uviedol, že má zato, že žalobca predložil k žiadosti o pobyt falošné a pozmenené doklady, t.j. preklad rodného listu opatrené s prekladateľskou doložkou a podpisom prekladateľky S.. F. C., ktorá však tieto nevyhotovila. Preklad bol vyhotovený v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú skutočnosť malo potvrdiť aj Oddelenie koordinácie, analýzy rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava vo svojom odbornom stanovisku. Na včas podané odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu potom napadnutým rozhodnutím žalovaný dňa 05.02.2014 pod č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/001144-003 odvolanie zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvody odvolania tieto sa obsahovo zhodujú s námietkami žaloby. Podľa § 33 ods. 4 písm. e/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa § 32 ods. 2 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dve fotografie s rozmermi 3 x 3, 5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú účel pobytu. Podľa § 32 ods. 5 písm. n/ zákona o pobyte cudzincov účel pobytu podľa odseku 2 písm. a) štátny príslušník tretej krajiny preukáže matričným dokladom, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 27; ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny, nezaopatrené dieťa, rodiča odkázaného na starostlivosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo o závislú osobu podľa medzinárodnej zmluvy aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť. Podľa § 126 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvách a notárskych zápisniciach predkladaných v konaniach podľa tohto zákona musia byť osvedčené; to neplatí, ak je splnomocnenie vyhlásené do zápisnice pred správnym orgánom. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ O.s.p súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd na tomto mieste pripomína, že jeho úlohou v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Ústavný súd SR už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 274/07 z 11. októbra 2007 uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená, je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“ Je na mieste zdôrazniť, že vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych skutkových zisteniach každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť značne komplikované až netypické; to však nezbavuje súd povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu tak ako bol súdu predložený ako podklad pre súdny prieskum dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a tejto je treba priznať úspech. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, ktorá bola základom pre ďalší postup v konaní správneho orgánu prvého stupňa, a to odstránenie vady dokumentácie, t.j. predloženie dodatočného prekladu dňa 19.08.2013, teda ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia konajúcemu prvostupňovému správnemu orgánu. Podľa predloženej dokumentácie žalobca nemal vedomosť o možnom falšovanom preklade predloženej listiny, napokon originalitu prekladu nespochybnil ani sám orgán, ktorý listiny prijal bez ďalšieho. Pokiaľ i boli pôvodne k žiadosti o udelenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky za účelom zlúčenia rodiny predložené s falšovaným prekladom a tu bez vedomia žalobcu, súd uvedené nemôže pripočítať na vinu žalobcu a ani nemôže v duchu ústavných imperatívov o vecnej správnosti a spravodlivosti sa stotožniť s názorom žalovaného, ktorý napadnutým rozhodnutím ako vecne správne potvrdil prvostupňové zamietajúce rozhodnutie. Naopak súd má zato, že vzhľadom na okolnosti veci jednalo by sa totiž o prísne formalistický postup, ktorý je i v rozpore s ústavou aj čl. 8 Dohovoru má súd zato, že bolo povinnosťou správneho orgánu, aby pokiaľ boli splnené všetky ostatné podmienky pre udelenie prechodného pobytu, ktoré inak správny orgán tak prvého ani druhého stupňa nespochybňuje, aby takejto žiadosti vzhľadom na odstránenie vytýkanej vady dňa 19.08.2013 vyhovel a prechodný pobyt žalobcovi v tom čase ešte maloletému, z dôvodu zlúčenia rodiny aby ho povolil. Opačný postup správneho orgánu nemožno považovať za vecne správny a ani za zákonný a ani spravodlivý. Pokiaľ žalobca ale namietal nedostatočne zistený skutkový stav, vzhľadom na odstránenie vady v konaní a vzhľadom na názor súdu ani nepovažuje súd za nepostačujúci. Nebolo potrebné podľa názoru súdu, by sa i priečilo zásade procesnej ekonómie a zásade hospodárnosti, aby vo veci bolo nariadené vo vzťahu k prekladateľskej doložke riadne znalecké dokazovanie (tým, že žalobca vadu prekladateľskej doložky alebo vadu prekladu odstránil). Navrhované znalecké dokazovanie sa súdu javí ako celkom nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ žalobca namietal absenciu správnej úvahy konajúcich správnych orgánov, na základe čoho a akých právnych noriem správne orgány vo veci konali a žiadosť o udelenie prechodného pobytu žalobcovi zamietli, s týmto sa súd nemohol stotožniť. Z oboch rozhodnutí vyplýva, že právnou normou, na základe ktorej bolo konané, je zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinných v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa a tam citované príslušné zákonné ustanovenia. Pokiaľ ide o rozhodnutie žalovaného, navyše je tu uvedené tak v záhlaví aj vo výrokovej časti, že sa jedná o rozhodnutie podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Čo však ale súd musel priznať, je absencia správnej úvahy v oboch napadnutých rozhodnutiach, pokiaľ sa jedná o ničím nezdôvodnené, prečo správny orgán neakceptoval odstránenie vady a predloženie riadneho prekladu dokladov listiny, a to rodného listu žalobcu s úradne overenou prekladateľskou doložkou. Pokiaľ toto v odôvodnení rozhodnutia, čo tvorí podľa súdu základ právneho záveru konajúcich správnych orgánov, absentuje a ide o podstatnú časť skutkového stavu, toto je dôvodom prečo súd považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné čo do nedostatku dôvodov. Vzhľadom na vyššie uvedené pre vady rozhodnutia a vadu v postupe tak ako sú vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby vo veci vydal nové rozhodnutie, v ktorom sa vysporiada so všetkými odvolacími námietkami a námietkami žalobcu v priebehu konania vznesenými. Toto svoje rozhodnutie pri rešpektovaní právneho názoru súdu, čo do skutkového a právneho stavu veci, riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti tak ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi vo veci plne úspešnému priznal náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 518,76 eur podľa nasledovnej špecifikácie: · dva úkony právnej služby za rok 2014 (1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.02.2014, 2. písomné podanie žaloby na súd dňa 19.03.2014) vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 134,00 eur + 8,04 eur režijný paušál spolu vo výške 284,08 eur; · jeden úkon právnej služby za rok 2015 (účasť na pojednávaní dňa 23.06.2015 vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 139,83 eur + 8,39 eur režijný paušál spolu vo výške 148,22 eur, t.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 432,30 eur + 20% DPH. Teda celkom vo výške vrátane DPH 518,76 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného na účet právneho zástupcu žalobcu AK REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o. tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.