Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/67/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200502 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200502.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej v právnej veci žalobcu: M. J., No. X J., Xth S., H. R. E., P.O.F. XXXXXX, H., Spojené Arabské Emiráty, zastúpený: KPMG Legal s.r.o., Advokátska kancelária, Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/ X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 28.3.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu F. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sla zo dňa X.XX.XXXX (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške XX XXX,- eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v ustanovenej lehote. V žalobe žalobca uvádza, že dňa 25.7.2012 podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010. Daň vykázanú v tomto daňovom priznaní uhradil dňa 14.8.2012. Prvostupňovým rozhodnutím vyrubil správca dane podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku žalobcovi úrok z omeškania vo výške XX.XXX,- eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 v ustanovenej lehote. Správca dane vyčíslil úrok z omeškania za 502 dní omeškania medzi domnelým dátumom splatnosti dane 31.3.2010 a dátumom zaplatenia dane 14.8.2012. Prvostupňové rozhodnutie žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil. Oba správne orgány dospeli k záveru, že podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov bol žalobca povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 do 31.3.2010 a v tejto lehote aj daň zaplatiť. Tento záver podľa žalobcovej mienky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda sú dané zákonné dôvody na zrušenie oboch rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že daňovník, ktorému správca dane do lehoty na podanie daňového priznania neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, nie je povinný daň zaplatiť až do doby, keď mu číslo účtu nebude oznámené. Odo dňa oznámenia čísla účtu potom daňovníkovi začína plynúť osemdňová lehota na zaplatenie dane. V danom prípade správca dane oznámil žalobcovi číslo účtu dňa 9.8.2012. V súlade s § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov bol žalobca potom povinný uhradiť daň do 17.8.2012, ktorú v stanovenej lehote aj zaplatil. Nemožno teda dospieť k záveru, že žalobca sa dostal do omeškania s platbou dane, v dôsledku čoho by mal správca dane žalobcovi vyčísliť úrok z omeškania. Uvádza, že znenie § 68 ods. 4 zákona o dani z príjmov presne špecifikuje situácie, kedy je daň podľa zákona vyrubená. Má za to, že v danom prípade prichádza do úvahy situácia upravená v § 68 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov (žalobca mal pravdepodobne na mysli zákon č. 563/2009 Z.z. daňový poriadok), podľa ktorého sa daň považuje za vyrubenú podaním daňového priznania, prípadne dodatočného daňového priznania. Žalobca podal prvýkrát daňové priznanie za obdobie roku 2010 až dňa 25.7.2012, preto k vyrubeniu dane z príjmov za toto obdobie došlo až týmto podaním daňového priznania. Pokiaľ daň nebola vyrubená, nemohol správca dane dospieť k záveru, že táto daň bola splatná. Správca dane ani žalovaný však tieto rozhodujúce skutočnosti v napadnutých rozhodnutiach nezohľadnili. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov je procesnoprávnym ustanovením, upravujúcim postup daňovníka a správcu dane pri správe daní. Pri posudzovaní lehoty na úhradu dane bol správca dane povinný vychádzať z procesných ustanovení účinných v dobe, kedy došlo k úkonu, na ktorý je splatnosť dane viazaná, t.j. dátumom oznámenia osobitného čísla účtu na úhradu daňovej povinnosti. Pri vyrubení úroku z omeškania vychádzal správca dane zo znenia § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktoré nebolo v čase vzniku daňovej povinnosti žalobcu účinné. Správca dane preto nemohol právne relevantným spôsobom ustáliť dátum vzniku daňovej povinnosti žalobcu. K zneniu § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho uplatniteľnosť, neexistujú. Žalobca ďalej uvádza, že sa nemožno stotožniť so záverom, že za obdobie, kedy správca dane oznámi daňovníkovi osobitné číslo účtu, na ktoré môže daňovník uhradiť daň, možno daňovníkovi vyrubiť úrok z omeškania. Od podania daňového priznania až po doručenie oznámenia o osobitnom čísle účtu si daňovník objektívne nemôže splniť povinnosť daň uhradiť. Daňovník by teda nemal byť sankcionovaný za obdobie, počas ktorého mu daňový úrad číslo účtu neoznámi. Pre vyrubenie úroku z omeškania je nepodstatný fakt, že žalobca podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie oneskorene. Za oneskorené podanie daňového priznania bola žalobcovi vyrubená sankcia, čo ale automaticky neznamená, že mu má byť vyrubený aj úrok z omeškania. Žalobca tiež namieta, že jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal a tieto právne nevyhodnotil. Uspokojil sa len s konštatovaním, že daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie v lehote ustanovenej zákonom a v tejto daň aj zaplatiť. Takéto rozhodnutie je podľa žalobcu svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Vzhľadom na uvedené argumenty navrhuje žalobca napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.7.2014 žalovaný uviedol, že podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak. Prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 bola do 31.3.2011 a v tejto lehote bol žalobca povinný daň aj zaplatiť. Žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 dňa 25.7.2012, t.j. po lehote ustanovenej zákonom, daň bola zaplatená dňa 14.8.2012. Argument žalobcu, že od 1.1.2012 sa zmenila lehota splatnosti dane, nie je možné akceptovať. Lehota splatnosti dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2010 - do 31.3.2011 nebola zákonom zmenená. K argumentu, že zákonodarca pri tvorbe zákona nezakomponoval žiadne prechodné ustanovenia k § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalovaný uviedol, že zákonodarca pri tvorbe zákona neprihliada na daňové subjekty, ktoré porušujú zákon. Žalobca bol povinný podať daňové priznanie v lehote ustanovenej zákonom a v tejto lehote aj daň zaplatiť, čo v predmetnom prípade bolo 31.3.2011. Skutočnosť, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 až v roku 2012, kedy nastala zmena označovania platby dane na základe vyhlášky č. 378/2011 MF SR o spôsobe označovania platby dane, nemá vplyv na lehotu splatnosti dane za rok 2010. Daň, ktorá mala byť zaplatená dňa 31.3.2011 bola odvedená do štátneho rozpočtu až 14.8.2012. Správca dane oznámil číslo účtu žalobcovi bezodkladne, ihneď po podaní daňového priznania za rok 2010. Podľa § 68 ods. 4 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daň je vyrubená podaním daňového priznania, vrátane dodatočného daňového priznania. V predmetnom prípade mala byť vyrubená 31.3.2011. Skutočnosť, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2010 až v roku 2012, splatnosť dane nezmenila, na základe čoho bol správca dane oprávnený vyrubiť úrok z omeškania. Žalovaný preto zastáva názor, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomu predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutia o postupe správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu ako bol súdu žalovaným predložený súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2010 dňa 25.7.2012. Daň predstavovala sumu XX.XXX,XX eur, ktorú žalobca uhradil dňa XX.X.XXXX. C. H. úradu F. č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Sla zo dňa X.XX.XXXX bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume XX.XXX,XX eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku XXXX v ustanovenej lehote. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal so žalobe obdobnou argumentáciou. C. č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalovaný prvostupňové rozhodnutie H. úradu F. potvrdil. Podľa § 49 ods. X a X zákona o dani z príjmov platného a účinného v r. XXXX (1) H. priznanie (§ 32 a XX), prehľad [§ 3X ods. X písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. (2) H. priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Podľa § 2 písm. l ) zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 49 ods. X zákona o dani z príjmov platného a účinného ku dňu podania daňového priznania daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia je povinný platiteľ dane, daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. H., ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku X správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. C. postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu. Podľa § 165 ods. X daňového poriadku daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona L. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. <http://www.epi.sk/Y./H..aspx?M.=~/Y./M..ascx&zzsrlnkid=D.&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&C.=XXXXX&FragmentIdX=X&FragmentIdX=X> o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do XX. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. Podľa § 163 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní - daňový poriadok (1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, <javascript:%20fZzSRInternal('34426',%20'19613357',%20'0',%20'0', %20'0',%20'134908')> e) daň vybranú zrážkou, <javascript:%20fZzSRInternal('34426',%20'19613357',%20'0',%20'0',%20'0', %20'134908')> f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX', %XX'X',%XX'X',%XX'X',%XX'XXXXXX')> (2) L. dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. T. výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby X. centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. T. vyrubení úroku z omeškania podľa odseku X sa použije základná úroková sadzba X. centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby X. centrálnej banky nedosiahne XX %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba XX %. L. dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXXX', %XX'XXXXXXX',%XX'XXXXXXX',%XX'X')> alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. D. z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. D. z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Podľa § 35b ods. X a X zákona o správe daní a poplatkov 1) L. úrok vyrubí správca dane a) daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, b) daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'X',%XX'X',%XX'X', %XX'XXXXXXX')> c) platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najdlhšie však do XX. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň, d) daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí, e) daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona; pri preddavkoch na daň sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, f) daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona, alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí, g) platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane podľa osobitného zákonaXec) <javascript: %XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'X',%XX'X',%XX'X',%XX'XXXXXXX')> neodviedol v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,Xec) <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX', %XX'XXXXXXXX',%XX'X',%XX'X',%XX'X',%XX'XXXXXXX')> h) platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ktorý nespĺňal podmienky na vrátenie nadmerného odpočtu do XX dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a to za obdobie XX dní odo dňa vrátenia nadmerného odpočtu vrátane. 2) L. dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby X. centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby X. centrálnej banky nedosiahne XX %, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby X. centrálnej banky použije ročná úroková sadzba XX %. L. dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX', %XX'D.XX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXX',%20'39XXXXX',%XX'X')>; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. L. úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku X písm. e). L. úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty. Podľa § 250j ods. X O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu, tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovanej, dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Je treba pripomenúť, že ukladanie daní je imanentnou súčasťou suverenity štátu (ide o suverenitu dovnútra), konkrétne finančnej suverenity. U. ako výlučný nositeľ niektorých funkcií slúžiacich dosahovaniu verejného záujmu musí mať možnosť reálne zabezpečiť pre plnenie týchto funkcií dostatok potrebných finančných zdrojov, ktoré sú v modernom demokratickom štáte vyznačujúcom sa rešpektovaním vlastníckeho práva s rovnakým zákonným obsahom a rešpektovaním princípov trhového hospodárstva získavané predovšetkým z titulu daní. Aj pri ukladaní daní štát musí dodržiavať katalóg základných práv a slobôd tvoriaci integrálnu súčasť ústavných poriadkov demokratických štátov a rešpektovať podstatu právneho štátu. G. požiadavke v podmienkach L. republiky zodpovedá povinnosť ukladania daní výlučne zákonom alebo na základe zákona (čl. XX ods. X ústavy), lebo len tak možno obmedziť základné práva a slobody (čl. XX ústavy), ktoré sú uložením povinnosti platiť dane nepochybne veľmi špecifickým spôsobom dotknuté. (W. D. súdu SR č.k. K.. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX. januára XXXX) T. právneho štátu a právnej istoty vyžadujú, aby príkazy a zákazy boli zákonne upravené tak, aby nevznikali pochybnosti o základnom obsahu právnej normy. (W. D. súdu S. č. X/XXXX Zb. ) A. jasnosti a určitosti zákona predstavujú súčasť princípu právneho štátu, avšak normu za rozpornú s požiadavkou právnej istoty, a teda i právneho štátu možno považovať len vtedy, ak intenzita jej neurčitosti vylučuje možnosť stanovenia normatívneho obsahu daného ustanovenia aj pomocou obvyklých interpretačných postupov. (W. D. súdu S. republiky č. XX/XXXX Sb.) W. tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. U. súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. T. súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad. (W. D. súdu ČR z XX. marca XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXXX/XX) T. žalobcovej argumentácie je tvrdenie, že sa nedostal do omeškania s platbou dane, v dôsledku čoho by mal správca dane žalobcovi vyčísliť úrok z omeškania a to z toho dôvodu, že ustanovenie, podľa ktorého určil správca dane dátum splatnosti dane je ustanovením procesnoprávnym, a preto toto malo byť aplikované tak, ako bolo platné a účinné ku dňu podania daňového priznania, keď tak učinil s omeškaním. Na základe uvedeného právneho názoru došlo k splatnosti dane až osem dní od oznámenia čísla účtu vedeného pre daňovníka vedeného pre daňovníka. M. argumentáciu je potrebné odmietnuť. R. sa súdu potrebné na tomto mieste v žalobcovom prípade najskôr uviesť rozdiel medzi právnou normou a ustanovením právneho predpisu. T. norma je všeobecne záväzné pravidlo správania sa, štátom vydané alebo uznané a štátnou mocou tiež vynútiteľné. W. vždy je však právna norma totožná s konkrétnym paragrafom, resp. odsekom predpisu. Je celkom zrejmé, že lehota na zaplatenie dane je lehotou hmotnoprávnou, teda takou, ktorej plynutie má následky v oblasti práva hmotného - a to splatnosť dane a vznik omeškania daňovníka v prípade nezaplatenia dane v lehote - a teda aj vznik povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania. Keďže teda ide o hmotnoprávnu normu, potrebné je aplikovať jej znenie platné a účinné počas relevantného zdaňovacieho obdobia. G. § 49 ods. X zákona o dani z príjmov platné a účinné v roku XXXX stanovovalo, že daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. T. systematického výkladu potom tunajší súd dospel k záveru, že ak zákonodarca uviedol, že v lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť, mal na mysli nemennú trojmesačnú lehotu po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Je zrejmé, že tak ako samotné ukladanie daní, aj ich riadny a včasný výber je nevyhnutný pre zabezpečenie riadneho napĺňania funkcií štátu. Na dosiahnutie tohto cieľa potom nebude prípustné meniť lehotu na zaplatenie dane tak, ako to uvádza žalobca. Súd má za to, že zákonodarca mal na mysli potrebu kumulovať príjmy štátneho rozpočtu za určité zdaňovacie obdobie v jednom fiškálnom roku, a preto neurčil „pohyblivú“ splatnosť dane. M. je nevyhnutné poukázať na zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, keď aplikovaním žalobcom uvedeného výkladu zákona o dani z príjmov v spojení s daňovým poriadkom by došlo k situácií, kedy by daňovník, porušujúci povinnosť podať daňové priznanie v zákonnej lehote, sám rozhodoval o dátume vzniku daňovej povinnosti (tým, že by sám rozhodol o tom, kedy podá daňové priznanie a požiada o oznámenie čísla účtu vedeného preňho správcom dane ako v žalobcovom prípade), čím by sa dostal do výraznej komparatívnej výhody oproti daňovým subjektom, ktoré si svoju povinnosť podať daňové priznanie a zaplatiť daň splnili riadne a včas. L., žeby právo vzniklo na podklade porušenia práva je v právnom štáte neprípustná. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca zaplatil daň po lehote mohol a dokonca bol správca dane povinný vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania, a to podľa ust. § X63 H. poriadku, keďže ustanovenie § 35b ods. 1 a X zákona o správe daní a poplatkov pre žalobcu nebolo priaznivejšie. M. povinnosť si správca dane riadne splnil a žalovaný prvostupňové rozhodnutie správne potvrdil. H. tohto rozhodnutia, i keď stručne, ale postačujúc žalovaný uviedol. Na základe uvedeného dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie medziach žaloby je v súlade so zákonom a žalobu preto ako nedôvodnú podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol, keď tak učinil U. dňa XX.XX.XXXX pri splnení zákonom predpokladaných podmienok. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k O.s.p. tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu jeho neúspechu v merite veci. M. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.