Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200530 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: O. K., bytom A. XX, K., právne zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Štefek, AK, Škultétyho č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-167/2013/OPK zo dňa 19.02.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.04.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-167/2013/OPK zo dňa 04.04.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím, personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca podľa § 192 ods. 1písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z. alebo zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. V žalobe uviedol, že konaním, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu bol v jeho neprospech porušený zákon, rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, čím bolo porušené ustanovenie § 241 ods. 1 zákona o služobnom pomere a napadnutým rozhodnutím bol vykonaný zásah do jeho práv. Žalovaný v správnom konaní porušil ust. § 233 ods. 1 zákona o služobnom pomere tým, že nepostupoval tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Žalovaný v konaní neprihliadol na jeho obranu, bagatelizoval obranu a vykonané dôkazy boli vyložené tendenčne, jednostranne, v neprospech žalobcu, čím bolo porušené ust. § 233 ods. 2, a preto napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 241 ods. 1 zákona o služobnom pomere. Žalobcovi podľa jeho názoru nebolo preukázané, že by zneužil informáciu získanú pri výkone štátnej služby v snahe získať pre seba a svojho kolegu neoprávnenú výhodu, nebolo mu preukázané, že by on alebo obvinený W. nútil svedka Z. k vydaniu sumy XXX.XXX,- Eur zneužívajúc jeho tieseň, tiež mu nebolo preukázané, že finančnú hotovosť v sume XX.XXX,- Eur, ktoré dňa 01.10.2013 prevzal od svedka Z. si chcel ponechať. Z vyšetrovacieho spisu, ale ani z vlastného šetrenia žalovaného nevyplynul žiaden dôkaz o pravdivosti týchto tvrdení. Takmer počas celej doby, kedy mal skutok žalobca páchať, boli nasadené ITP prostriedky na jeho telefóne, telefóne W. a Z., v žalobcovej kancelárii, ako aj v dome svedka Z.. Na žiadnom z týchto ITP ani len náznakom nie je zaznamenané nútenie Z. k vyplateniu akejkoľvek sumy, rozhovor o tom, že žalobca má informáciu o nejakých jeho ukrytých peniazoch. K tvrdeniu, že dňa 01.10.2013 žalobca prevzal sumu XX.XXX,- Eur sa vyjadril vo svojej výpovedi, pričom uviedol, že je to nahraté na audio - video zázname z ITP z domu Z. v A., že povedal: „Ideme s peniazmi do práce.“ Tam mal v úmysle peniaze služobným postupom odovzdať. Z uvedeného dôvodu považuje za porušenie zákona tvrdenie žalovaného, že je podstatné len to, že „Sme peniaze od Z. prevzali a boli u nás nájdené“, pričom nepripúšťa žiadnu obranu. Týmto vyjadrením žalovaný ignoruje právny názor vyslovený v uznesení Okresného súdu v Malackách. Správny orgán jeho výpoveď potvrdenú výpoveďami V. W., prepismi ITP, svedkami E., J., C., K. za dokázanú skutočnosť nebral, čím správny orgán porušil ust. § 233 ods. 2 zákona. Podľa žalobcu žalovaný správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevyčkal na závery vyšetrovania. Poukázal, že podal návrh na Krajskú prokuratúru v Bratislave na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 trestného zákona z dôvodov, že - konanie obvinených nebolo preukázané nasadením ITP, - nebolo preukázané, že obvinení zneužili toho, že Z. bol vyradený z programu na ochranu svedkov, teda jeho tieseň, obavu o svoj život, - nebolo preukázané, že by obvinení od Z. žiadali peniaze, obvinení od Z. žiadnu sumu totiž nežiadali, - nebolo preukázané tvrdenie vyšetrovateľa a Z., že Z. bol „tlačený“ k tomu, aby obvineným dal peniaze, - nebolo preukázané, že obvinení požadovali doplatenie peňazí od Z. tak, že obvinený K. uvádzal použitie fyzickej sily voči Z. pred obvineným W., - nebolo preukázané, že ani jeden z obvinených nevyvíjal žiadne konanie, ktorým by odmietali prevzatie finančných prostriedkov, - o dôkaznej núdzi v čase vznesenia obvinenia a o nedostatku kvalifikačných znakov konania obvinených svedčí aj tvrdenie v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia: „Žiaden z obvinených neodmietol prevzatie tejto sumy“. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by nepredložil taký hodnoverný a presvedčivý dôkaz, ktorým by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Má za to, že v tomto konkrétnom prípade nemožno oddeliť závery vyšetrovania od záverov zistených v konaní o prepustení. V danom prípade jeho obvinenie i personálne konanie boli postavené na jedinom výsluchu nedôveryhodného svedka. Žalovaný mal teda v tomto prípade vyčkať s prepustením žalobcu a postupovať podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o služobnom pomere a mal žalobcu dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak bol dôvodne podozrivý, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, resp. že bol podozrivý zo spáchania trestného činu. Obvinenie voči nemu bolo vznesené dňa 02.10.2013 a upovedomenie o začatí konania o prepustení bolo vyhotovené nadriadeným už dňa 04.10.2013. Už z tejto jeho „rýchlosti“ dokázania žalobcovej viny nadriadeným je zrejmá zaujatosť žalovaného voči jeho osobe a záujem prepustiť ho zo služobného pomeru bez ohľadu na dôkaznú situáciu a bez ohľadu na zákonný postup. V tom čase neexistovali ani len výpovede svedkov, o ktoré sa napadnuté rozhodnutie opiera. Úplne absurdne v tejto situácii vyznieva tvrdenie žalovaného, že by žalobca nemohol službu ďalej vykonávať už len z dôvodu potencionálneho konfliktu s poškodeným, musela by mu byť vyplácaná pomerná časť služobného príjmu, avšak službu by nevykonával a nie je vylúčené aj viacročné trvanie tohto stavu. Žalobca preto tvrdí, že k napadnutému nezákonnému rozhodnutiu bol žalovaný motivovaný najmä dôvodmi ekonomickými, bez ohľadu na svoj nezákonný postup. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím mu boli spôsobné ujmy: personálnym rozkazom zo dňa 13.11.2013 bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, čím prišiel o služobný príjem ako o pravidelný zdroj príjmu pre jeho rodinu, nemôže mu byť vyplatený výsluhový príspevok (odchodné) za čas výkonu štátnej služby, je ponížený v očiach jeho vtedajších kolegov, ktorí ho vnímajú ako nespoľahlivého policajta, napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz je v jeho rodine a medzi známymi vnímané ako „čin kriminálnika“, čo nie je pravdou, bola mu spôsobená psychická ujma z toho plynúca, ktorá mu spôsobuje aj zdravotné problémy - nespavosť, zvýšenie krvného tlaku a podobne. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.05.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 310 zo dňa 13.11.2013 na základe návrhu riaditeľa expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky NAKA P PZ, odporučeného riaditeľom národnej protizločineckej jednotky NAKA P PZ, riaditeľom NAKA P PZ i prezidentom PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že počas svojej služobnej činnosti, ktorá spočívala v zabezpečovaní prítomnosti svedka V. Z. na úkonoch vyšetrovateľky pplk. T.. A. J., ako aj v osobnej prítomnosti pri úkonoch vyšetrovateľa s osobou V. Z., sa v rámci plnenia si svojich služobných povinností vo výkone štátnej služby v dobe minimálne od dňa 21.05.2013 oboznámil s informáciou, že V. Z. podvodným spôsobom vylákal od viacerých poškodených finančnú sumu vo veľkom rozsahu, t. j. sumu nad XXX.XXX,- ?, pričom túto informáciu využil spolu s mjr. T.. V. W., zaradeným na funkcii starší referent špecialista expozitúry K., v úmysle získať pre seba neoprávnenú výhodu spočívajúcu v obohatení sa o finančnú sumu XXX.XXX,- ? tým spôsobom, že minimálne od 11.09.2013 do 01.10.2013, v doposiaľ presne neustálených časoch počas vykonávania služobnej činnosti s V. Z., využijúc svoje postavenie, nútili V. Z. k vyplateniu finančnej hotovosti XXX.XXX,- ?, zároveň mu sľubovali, že sa o neho postarajú, pričom v presne neustálenom čase, minimálne po dni 18.09.2013 mu mjr. T.. V. W. prostredníctvom svokry žalobcu T. Y. vložil na účet, s ktorým disponuje, finančnú hotovosť XXX,- ?, pochádzajúcu zo sumy X.XXX,- ?, ktoré prevzal mjr. T.. V. W. od V. Z., za čo žalobca telefonicky poďakoval V. Z., pričom po prijatí tejto sumy žalobca a mjr. T.. V. W. požadovali i naďalej doplatenie celkovej požadovanej finančnej sumy a dňa 01.10.2013 prijali od V. Z. v obci A. č. XXX finančnú sumu každý po XX.XXX,- ? v hotovosti. Z hlásenia ČVS: SKIS-431/OISZ-V-2013 a dodatkov k nemu okrem iného vyplynulo, že žalobca a mjr. T.. V. W. boli dňa 01.10.2013 bezprostredne po prevzatí finančnej hotovosti od V. Z., každý vo výške XX.XXX,- ?, v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaní vyšetrovateľom PZ OIS západ a finančnú hotovosť dobrovoľne vydali. Zo správy Ústavu na výkon väzby Leopoldov je zrejmé, že žalobca bol dňa 04.10.2013 dodaný do výkonu väzby na základe príkazu vydaného Okresným súdom v Malackách, pričom väzba začala dňom 01.10.2013. Po vyhodnotení dokazovania dospel nadriadený k záveru, že tento svojím konaním porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pretože konal úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného a úmyselne neoprávnene konal proti majetku iného. Žalovaný ďalej uviedol, že ak je proti žalobcovi vedené trestné konanie, toto nemá vplyv na konanie o prepustení, ktoré nie je na ňom závislé, a preto žiadal žalobu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM- OLVS-167/2013/OPK zo dňa 04.04.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013. Prvostupňovým rozhodnutím č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca podľa § 192 ods. 1písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 310 zo dňa 13.11.2013 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.. Dôvodom jeho prepustenia bola skutočnosť, že žalobca počas svojej služobnej činnosti, ktorá spočívala v zabezpečovaní prítomnosti svedka V. Z. na úkonoch vyšetrovateľky pplk. T.. A. J., ako aj v osobnej prítomnosti pri úkonoch vyšetrovateľa s osobou V. Z., sa v rámci plnenia si svojich služobných povinností vo výkone štátnej služby v dobe minimálne od dňa 21.05.2013 oboznámil s informáciou, že V. Z. podvodným spôsobom vylákal od viacerých poškodených finančnú sumu vo veľkom rozsahu, t. j. sumu nad XXX.XXX,- ?, pričom túto informáciu využil spolu s mjr. T.. V. W., zaradeným na funkcii D., v úmysle získať pre seba neoprávnenú výhodu spočívajúcu v obohatení sa o finančnú sumu XXX.XXX,- ? tým spôsobom, že minimálne od 11.09.2013 do 01.10.2013, v doposiaľ presne neustálených časoch počas vykonávania služobnej činnosti s V. Z., využijúc svoje postavenie, nútili V. Z. k vyplateniu finančnej hotovosti XXX.XXX,- ?, zároveň mu sľubovali, že sa o neho postarajú, pričom v presne neustálenom čase, minimálne po dni 18.09.2013 mu mjr. T.. V. W. prostredníctvom svokry žalobcu T. Y. vložil na účet, s ktorým disponuje, finančnú hotovosť XXX,- ?, pochádzajúcu zo sumy X.XXX,- ?, ktoré prevzal mjr. T.. V. W. od V. Z., za čo žalobca telefonicky poďakoval V. Z., pričom po prijatí tejto sumy žalobca a mjr. T.. V. W. požadovali i naďalej doplatenie celkovej požadovanej finančnej sumy a dňa 01.10.2013 prijali od V. Z. v obci A. č. XXX finančnú sumu každý po XX.XXX,- ? v hotovosti. Správny orgán vyhodnotil toto konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalobca sa uvedeného konania dopustil najskôr dňa 11.09.2013 a správny orgán - riaditeľ expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky NAKA P PZ sa o tomto konaní žalobcu dozvedel dňa 03.10.2013. Konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ začal správny orgán dňa 04.10.2013 na základe hlásenia zo SKIS MV SR, o čom žalobcu upovedomil dňa 07.10.2013. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.10.2013 uviedol, že skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 02.10.2013, vedenom pod ČVS:SKIS-431/OISZ-V-2013 sa nikdy nedopustil. Nikdy sa nedopustil žiadneho porušenia služobnej prísahy príslušníka PZ. Skutkový stav v predmetnej veci bol zistený vlastným šetrením správneho orgánu. Ako dôkazy využil hlásenie odboru inšpekčnej služby západ úradu inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR (ďalej len „OIS západ“) pod ČVS: SKIS-431/OISZ-V-2013 s doplnením hlásenia zo dní 03.10.2013, 16.10.2013 a 18. 10. 2013; správu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov; zápisnicu o výsluchu účastníkov konania i ich vyjadrenia k začatiu konania o prepustení; zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci B. C., M. K., E. C., T. Y., pplk. T.. A. J., kpt. E. E., mjr. M.. M. zo dní 10.10.2013 a 16.10.2013; informácia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. ÚVTOSaÚVV-5-185/13-2013; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; prehľad o jeho disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach; fotokópie záznamov o preškolení s právnymi a internými predpismi; stanovisko Rady OZP útvarov ministerstva a Policajného zboru Bratislava OZP v SR č. p. OZ-8-37-1/2013; súvisiace úradné záznamy a záznamy. Z hlásenia ČVS: SKIS-431/OISZ-V-2013 a dodatkov k nemu okrem iného vyplynulo, že žalobca a mjr. T.. V. W. boli dňa 01.10.2013 bezprostredne po prevzatí finančnej hotovosti od V. Z., každý vo výške XX.XXX,- ?, v zmysle § 85 ods. 1 Trestného poriadku zadržaní vyšetrovateľom PZ OIS západ a finančnú hotovosť dobrovoľne vydali. Zo správy Ústavu na výkon väzby Leopoldov je zrejmé, že žalobca bol dňa 04.10.2013 dodaný do výkonu väzby na základe príkazu vydaného Okresným súdom v Malackách, pričom väzba začala dňom 01.10.2013. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bol prerokovaný vo výbore príslušného odborového orgánu so súhlasným stanoviskom. S návrhom na prepustenie a so spisovým materiálom bol žalobca oboznámený dňa 30.10.2013. Následne žalobca uviedol, že nemá žiadne pripomienky ani návrhy. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodlo Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím Č.p.: KM-OLVS-167/2013/OPK zo dňa 19.02.2014 tak, že napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené s odôvodnením, že nebolo zistené porušenie právnych predpisov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, v odvolacom konaní neboli zistené žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. IV. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zák. č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 238 zák. č. 73/1998 Z.z., 1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 310 zo dňa 13.11.2013 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca ako príslušník PZ nebol čestný a disciplinovaný, neriadil sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď zneužil informáciu získanú pri výkone štátnej služby v snahe získať pre seba a svojho kolegu neoprávnenú výhodu, nútili V. Z. aby im vyplatil finančnú hotovosť XXX.XXX,- ?, od ktorého následne prevzal prostredníctvom mjr. T.. V. W. a svojej svokry finančnú hotovosť XXX,- ?, ktoré mu boli uložené na jeho účet v banke a dňa 01.10.2013 priamo od V. Z. finančnú hotovosť XX.XXX,- ? v úmysle ponechať si ich pre seba. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu majetku iného ale sám do neho zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti videl zasa v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu na úseku svojho služobného zaradenia, keď si počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom (§ 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 171/1993 Z. z. o PZ), nariadením (čl. 1 a 5 prílohy k NMV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ) i rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 1, 6, 7 a 14 rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru). Nedodržal ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z.. S uvedenými internými predpismi bol žalobca opakovane riadne oboznámený v dňoch 02.03.2012, 03.04.2013 a 06.08. 2013. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca ako príslušník Policajného zboru nevykonával riadne štátnu službu na úseku svojho služobného zaradenia, keď si počas nej svedomite neplnil úlohy v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. b) zák. č. 171/1993 Z. z. o PZ, v súlade s čl. 1 a 5 prílohy k nariadeniu MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ, v súlade s rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 1, 6, 7 a 14 rozkazu MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru). Nedodržal ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z.. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca bol s uvedenými internými predpismi opakovane riadne oboznámený v dňoch 02.03.2012, 03.04.2013 a 06.08. 2013. Súčasne podľa žalovaného bola splnená podmienka, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa tak konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. Podľa zhodnotenia služobnej činnosti si žalobca služobné povinnosti plnil zodpovedne, na požadovanej kvalitatívnej úrovni a včas aj na úkor osobného voľna. Má dobrú osobnú a miestnu znalosť a veľmi dobrý prehľad o záujmovom prostredí v teritóriu Bratislava. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bol doposiaľ 21 krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu uložené nebolo. Svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je však základnou povinnosťou každého príslušníka PZ. Preto ním nemožno ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu. Podľa žalobcu v jeho prípade nemožno oddeliť závery vyšetrovania od záverov zistených v konaní o prepustení. Žalovaný mal preto vyčkať s jeho prepustením a mal ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. S touto námietkou žalobcu sa súd nestotožnil. Konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a správny orgán ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia zo služobného pomeru, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Nie je ho možné zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Výsledok personálneho konania a teda naplnenie zákonných podmienok prepustenia nie je závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Šetrenie nadriadeného v personálnom konaní bolo vykonané a dôkazy hodnotené podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z., nie podľa zákona č. 301/2005 Z. z., či podľa zákona č. 300/005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Zákon č. 73/1998 Z. z. neustanovuje pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných k preukázaniu určitej skutočnosti, ani váhu, či dôkaznú silu jednotlivých dôkazov. To znamená, že ani jeden druh dôkazov nemá vopred určenú dôkaznú silu, dôkazný význam a zároveň zákon č. 73/1998 Z.z. neustanovuje ani potrebný rozsah dôkazov nevyhnutných k pravdivému zisteniu skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností. O prepustení policajta rozhoduje príslušný nadriadený, v danom prípade minister vnútra SR. Tento hodnotí dôkazy podľa svojho voľného, zákonom nevymedzeného uváženia, pričom prihliada k okolnostiam konkrétneho prípadu, k jeho osobitostiam a charakteristickým črtám, čím sa bráni mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Podľa zákona č. 73/1998 Z. z. vo veci robí vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku samostatného trestného konania. Nadriadený v medziach zákona č. 73/1998 Z. z., v súlade s povolenou voľnou úvahou (správne uváženie), v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom ako aj naplnenie podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. aj rozhodol. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že správny orgán v čase rozhodovania vychádzal z dôkazov, ktoré zabezpečil zákonným spôsobom a vlastnou činnosťou a tieto potvrdzovali spáchanie protiprávneho konania žalobcom. V zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán všetky vykonané dôkazy, ktoré boli vymenované aj v napadnutom rozkaze následne v zmysle ust. § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. zhodnotil podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobcu (za súčasného zohľadnenia okolností podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.), pričom po ich vyhodnotení bolo správne konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ. Žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, nebral do úvahy údaje z pohľadu trestného práva, ale v rámci konania o prepustení boli zabezpečené dôkazy, ktoré v konkrétnom čase preukázali skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa názoru súdu je irelevantná námietka žalobcu o jednostrannom hodnotení dôkazov správnym orgánom. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru, vydanými okrem iného aj na zamedzenie konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, sa takéhoto konania dopustil. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. d) nariadenia ministra vnútra SR č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď koná úmyselne pre získanie neoprávnenej výhody na vlastný prospech alebo na prospech iného. Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca porušil služobnú prísahu, služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a preto bol v zmysle ust. § 192 ods. 1 písm. e) prepustený zo služobného pomeru. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).