Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200531 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: I. U. F., štátny občan O., prechodný pobyt: T. cesta XXX/XX, S., zastúpený: Mgr. Jarmila Vargová, advokátka, Brečtanová 21, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-Z.-XXX/XXXX zo dňa 21.02.2013, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie migračného úradu žalovaného č. MU-XXX-XX/PO-Ž-XXXX zo dňa 18.09.2013, ktorým bolo podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o azyle“) zastavené konanie vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu. II. Žaloba Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že je arabský moslim sunnitskej vetvy, irackej štátnej príslušnosti od 04.05.2007 žijúci na území SR. Svoju rodnú krajinu opustil približne v roku 1999 z dôvodu zlej bezpečnostnej, politickej a ekonomickej situácie, ako aj z dôvodu obavy o svoj vlastný život. Rozhodnutím migračného úradu žalovaného zo dňa 12.05.2007 mu bola poskytnutá doplnková ochrana, ktorá mu bola predĺžená na základe jeho žiadosti ešte 5-krát. Azyl žalobcovi nebol udelený. Dňa 23.07.2013 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu na území SR, a to z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie na území Iraku, náboženských nepokojov na území Iraku, ohrozenia sunnitov po páde J. U., obavy o svoj život pre bývalé členstvo v strane BAAS a pre vôľu a snahu o vedenie riadneho života na území SR. Žalobca s rozhodnutím žalovaného vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu nesúhlasil najmä z dôvodu, že toto vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný neskúmal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu žalobcu s poukazom na zmenu politickej situácie od roku 2007, neskúmal hrozbu prenasledovania sunnitov po zmene vládneho režimu a narastajúcu dominanciu šítov, prenasledovanie sunnitov v súvislosti s ich spájaním s účasťou v strane BAAS a snahy o odstránenie vplyvu jej členov z verejného života a hrozby pre bývalých príslušníkov tejto strany, ich prenasledovanie alebo uväznenie. Z verejne dostupných zdrojov, čo uviedol žalobca v rozklade, možno badať nárast náboženských konfliktov v Iraku, eskaláciu politickej opozície sunnitských arabských moslimov voči vláde premiéra F. al E.-ho, kvôli nespokojnosti s politickou dominanciou šítov a diskrimináciou sunnitov a o prenasledovaní sunnitov aj zo strany samotnej irackej polície, o porušovaní ľudských práv sunnitov vrátane neoprávneného zabíjania, mučenia a krutého trestania. Z verejne dostupných informácií jednoznačne vyplýva, že situácia v krajine pôvodu žalobcu sa zmenila do takej miery, že žalovaný bol povinný rozhodovať vo veci samej. Dostupné správy nasvedčujú tomu, že žalobca by bol vystavený prenasledovaniu zo strany krajiny pôvodu v podobe použitia fyzického alebo psychického násilia a zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo vykonávané diskriminačným spôsobom. Túto námietku však žalovaný nepovažoval za spôsobilú ovplyvniť správnosť jeho rozhodnutia. Žalobca tiež namietal, že žalobca vo svojich vyjadreniach v konaní argumentoval i náboženskými nepokojmi a strachom z návratu z dôvodu náboženských stretov, čo však správny orgán nepreveroval. Nepreveroval ani, či existuje dôvod, pre ktorý by sa bezpečnostná situácia vo vzťahu k žalobcovi mohla za obdobie jeho pobytu na území SR zmeniť, pričom by práve mohol dospieť k takému záveru, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žalobcu sa zmenila natoľko, že to odôvodňuje nové preskúmanie jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný situáciu v krajine pôvodu žalobcu vôbec neskúmal, v spise nie je založená ani jediná správa, či informácia o krajine pôvodu žalobcu. Nebolo preto zrejmé, ako mohol prísť žalovaný k takému záveru, že bezpečnostná situácia sa vo vzťahu k žalobcovi nijako nezmenila. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle, pretože z verejne prístupných informácií mohol žalovaný dospieť k takému záveru, že od posledného posudzovania žalobcovej žiadosti došlo v krajine jeho pôvodu k takým politickým zmenám, ktoré odôvodňujú opätovné posúdenie žiadosti žalobcu a rozhodnutie vo veci samej. Zároveň podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami žalobcu spočívajúcimi v tvrdeniach zmeny skutkového stavu súvisiacu so zmenou politickej a náboženskej situácie v krajine jeho pôvodu. Vo svojom rozhodnutí sa žalovaný nevenoval námietkam vzneseným v rámci rozkladu, nevenoval sa doloženým správam o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu žalobcu, ale predovšetkým nezdôvodnil, prečo považuje skutkový stav za nezmenený. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 13.05.2014, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dňa 04.05.2007 po nepovolenom príchode na územie SR žalobca prvý krát požiadal o udelenie azylu z dôvodu obavy o svoj život a zlej ekonomickej situácie v krajine pôvodu. Žalovaný o jeho žiadosti rozhodol tak, že mu neudelil azyl, ale súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany na dobu jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dňa 11.05.2008 požiadal žalobca o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že situácia v krajine jeho pôvodu sa za posledný rok vôbec nezmenila. Doplnková ochrana bola žalobcovi rozhodnutím zo dňa 25.06.2008 predĺžená. Dňa 24.04.2009 požiadal žalobca o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že situácia v krajine jeho pôvodu je veľmi zlá z dôvodu vojnového stavu a že v prípade návratu by mal obavy o svoj život. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.06.2009 doplnkovú ochranu žalobcovi predĺžil. Dňa 07.04.2010 žalobca znovu požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu, že jeho problémy v krajine pôvodu aj naďalej pretrvávajú. Doplnková ochrana mu bola žalovaným predĺžená rozhodnutím zo dňa 19.05.2010. Dňa 01.04.2011 žalobca opäť požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu kvôli povojnovým problémom, náboženskému terorizmu, atentátom a násiliu. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.06.2011 žalobcovi doplnkovú ochranu predĺžil. Dňa 16.03.2012 žalobca požiadal znovu o predĺženie doplnkovej ochrany a ako dôvod uviedol povojnové a náboženské problémy. Doplnková ochrana bola žalobcovi predĺžená rozhodnutím žalovaného zo dňa 12.06.2012. Dňa 18.03.2013 žalobca požiadal o predĺženie doplnkovej ochrany nakoľko dôvody, pre ktoré mu bola doplnková ochrana poskytnutá, stále pretrvávali. Žalobcovi bola predĺžená doplnková ochrana rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.06.2013. Dňa 27.03.2013 žalobca pred pracovníkmi Oddelenia Policajného zboru v Humennom požiadal o udelenie azylu. Ako dôvod uviedol, že bol členom politickej strany BAAS, že nejaký príslušníci jednej teroristickej strany zabili jeho uja, žalobca začal po týchto osobách pátrať a potom, čo sa tieto osoby o tom dozvedeli, chceli zavraždiť aj jeho, a preto musel z Iraku ujsť. So žalobcom bol dňa 31.07.2013 vykonaný pohovor na účely zdôvodnenia jeho opakovanej žiadosti o udelenie azylu. Žalobca poverenému pracovníkovi migračného úradu uviedol, že všetky údaje, ktoré doposiaľ migračnému úradu poskytol sú pravdivé, pričom v jeho prípade sa nič, čo by malo vplyv na posúdenie jeho žiadosti, nezmenilo. Opätovnú žiadosť o udelenie azylu odôvodnil aj tým, že potom, čo mu bola poskytnutá doplnková ochrana, mu táto forma medzinárodnej ochrany nevyhovuje z pracovných dôvodov, nakoľko takto nemôže uzatvoriť pracovnú zmluvu priamo zo zamestnávateľom a je aj naďalej odkázaný na uzavretie dohôd s pracovnými agentúrami. Keďže mu bola zamietnutá žiadosť o udelenie trvalého pobytu, rozhodol sa situáciu riešiť žiadosťou o udelenie azylu. Dodal, že v roku 2007 požiadal o udelenie azylu z dôvodu, aby nebol vrátený späť do Ruskej federácie, odkiaľ ho prevádzač nepovolene dopravil na územie SR. Žalovaný argumentoval, že dôvod žalobcovej ostatnej žiadosti zo dňa 23.07.2013 vo svojich predchádzajúcich žiadostiach nespomenul a to ani okrajovo, čo možno považovať z jeho strany za účelové a ničím nepodložené s cieľom získať medzinárodnú ochranu na území SR. Poukázal na výpoveď žalobcu pred povereným pracovníkom migračného úradu zo dňa 12.05.2007, kedy tento uviedol, že v krajine jeho pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Je vecou žiadateľa, aby uviedol a predložil potrebné dôkazy na zhodnotenie žiadosti o udelenie azylu. Žalobca však neuviedol žiadne skutočnosti a ani nepredložil žiadne dôkazné materiály, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho žiadosti o udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle, t.j. že by mal v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Vo svojej výpovedi zo dňa 31.07.2013 žalobca úradu tvrdil, že doplnková ochrana je nepostačujúca vzhľadom na to, že ho zamestnávateľ priamo nechce zamestnať, a musí byť zamestnaný cez pracovnú agentúru, nakoľko cudzinecký pas mu platí len na jeden rok. Zároveň uviedol, že vždy hovoril pravdu a informácie, ktoré doteraz žalovanému poskytol sú pravdivé, pričom sa v jeho prípade nič nezmenilo, čo by malo mať vplyv na posúdenie jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný k pohnútke žalobcu získať azyl z dôvodu lepšej pracovnej príležitosti uviedol, že azylant a tiež osoba, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana majú voľný prístup na trh práce a považujú sa za znevýhodnených uchádzačov na trhu práce v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný zdôraznil, že ak by žalobca bol členom politickej strany a zažil by aj ním uvádzané skutočnosti, ktoré boli údajne dôvodom opustenia krajiny pôvodu, uviedol by ich už pri svojej prvej žiadosti o udelenie azylu v roku 2007, resp. mal možnosť ich spomenúť pri svojich následných výpovediach v konaniach o žiadostiach o predĺžení doplnkovej ochrany a nie až dňa 23.07.2013 v žiadosti o udelenie azylu. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle žalovaný uviedol, že žalobca na udelenie azylu z humanitných dôvodov nemá právny nárok, a udelenie azylu z uvedených dôvodov závisí iba od uváženia správneho orgánu. Keďže však nikto nemá právny nárok na to, aby mu bol udelený azyl z humanitných dôvodov, nikto preto nemôže byť na takomto práve ani ukrátený. V prípade žalobcu nenastali také okolnosti, pre ktoré by správny orgán mal posúdiť jeho žiadosť z hľadiska humanitných dôvodov. Žalobcova žiadosť o udelenie azylu bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedol boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. IV. Konanie na správnom orgáne Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správny orgán v konaní o žiadosti žalobcu o udelenie azylu a žalovaný v konaní o odvolaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Posúdenie veci Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 1 písm. i/ zákona č. 480/2002 Z.z. ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Predmetom preskúmania zákonnosti v súlade s vymedzenými žalobnými dôvodmi bolo posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Súd konštatoval, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené, vydal ho orgán na to príslušný a žalovaný sa v ňom dostatočne vyhodnotil so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý postupoval v zmysle judikatúry NS SR v azylových veciach (napr. 1Sžo KS 124/2005), podľa ktorej povinnosť zistiť skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žalobca ako žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania uviedol. Zo žiadneho ustanovenia zákona totiž nemožno vyvodiť, že by žalovaný mal povinnosť sám si domýšľať právne relevantné dôvody na udelenie azylu, ktoré sám žiadateľ neuplatnil a následne k týmto dôvodom vykonať príslušné zistenia. Podľa názoru súdu sa situácia v krajine pôvodu žalobcu ako účastníka konania posudzuje vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania a k dôvodom, ktoré uviedol v azylovom konaní. Taktiež aj k poskytnutiu doplnkovej ochrany, ktorá má subsidiárny charakter, musí účastník konania uviesť dôvody na jej poskytnutie, t.j. poskytnutie takejto ochrany je taktiež založené na individuálnom prístupe s dôrazom na subjektívne dôvody žiadosti. Súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie druhostupňového správneho rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca počas pobytu na území SR prvý krát požiadal o udelenie azylu v roku 2007, bol s ním vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bola obava o jeho život a zlá ekonomická situácia v krajine pôvodu. Žalobcova žiadosť o udelenie azylu bola zamietnutá a § 13a a bola mu poskytnutá doplnková ochrana podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle na dobu jedného roka. Žalobca v nasledujúcich rokoch opakovane podal žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, pričom sa obsahovo v podstate pridŕžal svojich pôvodných dôvodov. Tieto rozšíril až v poradí svojej ôsmej (predmetnej) žiadosti, kedy tvrdil, že bol členom politickej strany BAAS, že nejaký príslušníci jednej teroristickej strany zabili jeho uja, žalobca začal po týchto osobách pátrať a potom, čo sa tieto osoby o tom dozvedeli, chceli zavraždiť aj jeho, a preto musel z Iraku ujsť. Pokiaľ ide o uvedené dôvody, tieto súd poukazujúc na vyjadrenie žalovaného opísané na str. 3 a 4 tohto rozsudku považoval za účelové s cieľom privodiť pre žalobcu kladné vybavenie jeho žiadosti o udelenie azylu, a preto takémuto „rozšírenému“ zdôvodneniu žalobcových obáv o jeho život a zdravie v prípade návratu do krajiny pôvodu nemožno prisvedčiť. Žalobca sa na území SR zdržiaval od roku 2007, pritom incident ním opisovaný v predmetnom konaní sa podľa jeho tvrdenia udial ešte pred jeho opustením krajiny pôvodu v roku 1999. Takémuto tvrdeniu žalobcu nemožno uveriť a súdu, tak ako i žalovanému, javilo sa byť účelové, keďže je viac ako nepravdepodobné, že tak závažnú skutočnosť by žalobca nespomenul už vo svojej prvej žiadosti o udelenie azylu v roku 2007 ani v ďalších šiestich žiadostiach podávaných v nasledujúcich rokoch. Preto sa nemohlo v danom prípade jednať o takú (novú) skutočnosť, ktorá by preukazovala zmenu skutkového stavu oproti už zistenému v predchádzajúcich konaniach. Žalobca nesplnil podmienky predpokladané v § 8 až 10 zákona o azyle a správny orgán mal v konaní dostatočne za preukázané, že žalobca pri svojej žiadosti o udelenie azylu oproti žiadosti predchádzajúcej neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by poukazovali na podstatnú zmenu skutkového stavu. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o udelenie azylu v novo podanej žiadosti. Správny orgán nie je povinný zisťovať skutkový stav ohľadom situácie v krajine pôvodu účastníka azylového konania nad rámec jeho vlastných tvrdení. Pokiaľ uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal iné žiadateľom neuplatnené dokazovanie. Preto súd nekonštatoval porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku či porušenie procesných práv žalobcu odôvodňujúcich zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žalobcovej žiadosti ako zjavne neopodstatnenej, bolo konanie v súlade s § 19 ods. 1 písm. i/ zákona o azyle zastavené. Súd za dôvodne nepovažoval ani ostatné námietky žalobcu, ktoré v podstate súviseli s namietanými nedostatkami v zisťovaní skutkového stavu, i keď ich žalobca pomenoval ako nedostatok v právnom posúdení či ako nepreskúmateľnosť spočívajúcu v absencii dôvodov rozhodnutia. Súd je toho názoru, že rozhodnutie vydané na základe uvedených dôvodov bolo dostatočne, zrozumiteľne a preskúmateľne odôvodnené, skutkový stav bol náležite zistený i správne právne posúdený, a preto neprisvedčil žalobným námietkam o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.