Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/85/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200572 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: Ing. R. W., F. XX, L., zastúpená: JUDr. Milan Roll, advokát, Švabinského 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. P.-XX-X-X/XXXX-OdSP zo dňa 24.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobkyňa bola dňom 31.12.2003 prepustená zo služobného pomeru profesionálneho vojaka po 23 ukončených rokoch vojenskej služby a od 01.01.2004 začala poberať výsluhový dôchodok 18 355 Sk (609,27 eur) mesačne, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len „VÚSZ“) č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO 1 zo dňa 13.02.2004. Pri jeho výpočte VÚSZ vychádzal z príjmovo najlepšieho ukončeného kalendárneho roka 2003 za 327 dní a zo služobného príjmu za 9 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej žalobkyni za tento rok. VÚSZ po zistení nesprávne vypočítaného výsluhového dôchodku žalobkyne jej ho rozhodnutím č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO X zo dňa 25.04.2005 s účinnosťou od 01.05.2005 znížil po valorizácii na 17 247 Sk (572,49 eur) mesačne. Výsluhový dôchodok bol vypočítaný na 16 105 Sk (534,59 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. P.-XXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho stanovenia priemeru súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov a nesprávneho vydelenia zisteného súčtu celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené. V ďalšom konaní VÚSZ vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO 1 zo dňa 21.10.2005, ktorým s účinnosťou od 01.11.2005 znížil žalobkyni výsluhový dôchodok po valorizácii na 17 247 Sk (572,49 eur) mesačne. Výsluhový dôchodok bol vypočítaný na 16 105 Sk (534,59 eur) mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. B.- X-XX-X/XXXX-OdSS zo dňa 17.03.2006 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného č. B.-X-XX-X/XXXX-OdSS zo dňa 17.03.2006 napadla žalobkyňa žalobou, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/200/2006-30 zo dňa 03.10.2008 zamietol. Žalobkyňa sa proti nemu odvolala a Najvyšší súd SR ho rozsudkom sp. zn. 4Sžso/59/2008 zo dňa 30.09.2009 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. B.-X-XX-X/XXXX-OdSS zo 17.03.2006 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. VÚSZ rozhodnutím č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXXXX/XX/OVZ zo dňa 10.03.2010 znížil žalobkyni výsluhový dôchodok po valorizácii na 17 247 Sk (572,49 eur) mesačne. Výsluhový dôchodok bol vypočítaný na sumu 16 105 Sk (534,59 eur) mesačne. Celkový služobný príjem, ktorý dosiahla v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 v sume 317 678 Sk (10 544,98 eur), vydelil počtom 336 dní, za ktoré jej bol tento služobný príjem v rozhodujúcom roku vyplatený a vynásobil ho koeficientom 30,417. Aj proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. B.-X-XX-XXXX zo dňa 19.05.2010 napadnuté rozhodnutie VÚSZ zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu nesprávneho použitia § 105 ods. 6 a ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) vo výrokovej časti rozhodnutia pri kvalifikácii zisteného stavu. VÚSZ jej následne rozhodnutím č. F.-XXXXXXXXXXXXXX/XX-OVZ zo dňa 25.06.2010 znížil výsluhový dôchodok na sumu 894,34 eur, výsluhový dôchodok bol vypočítaný vo výške 16 105 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. B.-X-XX-X/XXXX zo dňa 15.12.2010 zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa aj toto rozhodnutie napadla žalobou, pričom Krajský súd v Bratislave ju rozsudkom sp. zn. 1S/27/2011 zo dňa 09.02.2012 zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžso/16/2012 zo dňa 29.05.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/27/2011 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. B.-X-XX-X/XXXX zo dňa 15.12.2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní VÚSZ vydal rozhodnutie č. VÚSZ-XXXXXXXXXXXXXX/XX-OVZ zo dňa 21.11.2013, ktorým znížil žalobkyni výsluhový dôchodok po valorizácii na 944,64 eur mesačne. Výsluhový dôchodok bol vypočítaný na 16 548 Sk (549,30 eur) mesačne. Aj proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. P.-XX-X-X/XXXX-OdSP zo dňa 24.02.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a rozhodnutie VÚSZ potvrdil. II. Žaloba Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa jej názoru je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezmyselné v tom, že na jednej strane v ňom žalovaný tvrdí, že vykonávala službu 327 dní, za ktoré jej bol vyplatený služobný príjem 309 171 Sk a za 9 dní nevyčerpanej dovolenky jej bolo vyplatených 8 507 Sk a na druhej strane konštatuje, že príjem po spočítaní týchto dvoch súm mala dosiahnuť za 327 dní a touto sumou vydelil spočítanú sumu, hoci 309 171 Sk dosiahla za 327 dní a sumu 8 507 za 9 dní. Príjmom za účasť v práci za určitý počet dní je potrebné vydeliť príjem a príjem za dovolenku je potrebné pomerne vydeliť bez ohľadu na to, kedy došlo k jeho preplateniu. Rozhodujúce je obdobie, za ktoré vznikol žalobkyni nárok na dovolenku z roku 2003. Nesprávnosť v spôsobe výpočtu vymeriavacieho základu pre určenie výšky výsluhového dôchodku videla v nerešpektovaní princípu rovnakého postavenia príjmov vymenovaných v § 98 ods. 3, 4, 5 zákona č. 328/2002 Z. z., nerešpektovaní dikcie § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. ako aj poistnej zásady hovoriacej o tom, že vyšší príjem sa prejavuje vo vyššej výmere poistnej dávky. Spôsob výpočtu výsluhového dôchodku používaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí je absurdný, nakoľko z neho vyplýva, že čím menej bol bývalý profesionálny vojak v práci, tým vyšší bude poberať výsluhový dôchodok, pretože v deliteli bude iba číslica zodpovedajúca počtu dní prítomnosti profesionálneho vojaka v práci. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/199/2006 zo dňa 24.03.2006 a 2S/74/2006 zo dňa 21.05.2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso 37/2008 zo dňa 20.08.2009 zaoberajúcich sa neustálou zmenou metodiky výpočtu výsluhového dôchodku. Ďalej namietala porušenie § 113 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., taktiež zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, Ústavy SR, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 Protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Správne orgány oboch stupňov zároveň porušili zásadu rozhodovania o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom žalobkyňa poukázala na výsluhových dôchodcov T.. U. a B.. Žiadala, aby súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia do konania pribral ich dôchodkové spisy na porovnanie nerovnakého prístupu vo výpočte výsluhového dôchodku. Niekoľkonásobné zníženia výsluhového dôchodku označila za zásah do už nadobudnutého práva na jeho výplatu v priznanej výške. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Podrobne zrekapituloval doteraz vykonané úkony v konaní o výsluhovom dôchodku žalobkyne. Citoval § 58 ods. 5, § 60 ods. 1, § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., § 119 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 370/1997 Z. z.“), z ktorých vyplýva, že základ na výpočet výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka sa zistí z jeho priemerného služobného príjmu, ktorý mu patril za rozhodujúci kalendárny rok. Príjmovo najlepším ukončeným kalendárnym rokom žalobkyne bol rok 2003, kedy jej bol vyplatený služobný príjem 309 171 Sk (10 262,59 eur) za 327 odpracovaných dní a služobný príjem 8 507 Sk (282,38 eur) za 9 dní nevyčerpanej dovolenky patriacej za rok 2003. Uviedol, že pri prvotnom výpočte jej výsluhového dôchodku v rozhodnutí č. XXXXXXXXXXXXXX/X-VÚSZ/DO 1 zo dňa 13.02.2004 VÚSZ postupoval v rozpore s § 60 ods. 1 a 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko služobný príjem za nevyčerpanú dovolenku patriacu za rok 2003 nevydelil počtom dní nevyčerpanej dovolenky, za ktoré tento služobný príjem patrí (9 dní), ale počtom dní, za ktoré patrila nevyčerpaná dovolenka (64,41 dní). Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžso/16/2012 zo dňa 29.05.2013 dospel k záveru, že § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné v danom prípade vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku sa celkový služobný príjem žalobkyne vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku v sume 317 678 Sk (10 544,97 eur) mal vydeliť len počtom 327 dní, počas ktorých vykonávala službu profesionálnej vojačky. Žalovaný v nadväznosti na uvedený rozsudok najvyššieho súdu ako aj rozsudok sp. zn. 7Sžso/79/2008 zo dňa 15.12.2009 vyjadril názor, že spôsob, akým bol prvotne žalobkyni vypočítaný výsluhový dôchodok, nie je možné aplikovať v súčasnosti, nakoľko bol vypočítaný podľa už zrušeného Odborného usmernenia Ministerstva obrany SR, sekcie ľudských zdrojov č. SEĽUZ-XX/X-XXX/XXXX z 15.01.2003. V súvislosti s námietkou žalobkyne ohľadom nerešpektovania kontinuity práva a rozhodovania o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch uviedol, že jej bolo listom č. VÚSZ- XXXXXXXXXXXXXX/XX zo dňa 07.11.2013 doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci zníženia jej výsluhového dôchodku, pričom sa k veci vôbec nevyjadrila. Zmeny prvostupňového rozhodnutia sa domáhala až v odvolacom konaní. Žalovaný preskúmal rozhodnutie prvého stupňa po vecnej a právnej stránke a nedospel k záveru, že by vydané rozhodnutie bolo nezákonné či nesprávne. Mal za to, že skutkový stav veci bol zistený úplne, nakoľko ho ani žalobkyňa nikdy nenamietala. V priebehu konania nedošlo k žiadnym vadám. Na záver dodal, že súd v rámci predmetného konania nie je oprávnený určiť, či došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. IV. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa zotrvala na právnom názore vyjadrenom v žalobe. Opätovne poukázala na výsluhového dôchodcu B. T.u, ktorému Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/177/2007-60 zo dňa 16.01.2008 zrušil rozhodnutie o znížení výsluhového dôchodku pre nesprávne právne posúdenie a VÚSZ mu doplatil nedoplatok na výsluhovom dôchodku. S poukazom na tieto skutočnosti žiadala, aby bol aj jej tým istým spôsobom priznaný výsluhový dôchodok. V. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä z hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie správnosti použitého matematického vzorca pre výpočet výsluhového dôchodku žalobkyne v súvislosti s otázkou správnosti výkladu ustanovení § 60 ods. 1 a § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. žalovaným. Z ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. vyplýva, že základ na výpočet výsluhového dôchodku u profesionálneho vojaka sa vypočíta z priemerného služobného príjmu, ktorým je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. Medzi účastníkmi konania je sporný výklad vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vo vzťahu k tomu, akým počtom dní má byť vydelený súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov (ďalej len „súhrn príjmov“), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok. Podľa § 58 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 380/1997 Z. z.“), ak profesionálny vojak nevykonával službu celý kalendárny mesiac, patrí mu pomerná časť služobného príjmu za každý kalendárny deň, keď vykonával službu. Čas riadnej dovolenky, osobitnej dovolenky, krátkej dovolenky, náhradného voľna a preventívnej rehabilitácie sa na účely výplaty služobného príjmu považuje za výkon služby. Podľa § 119 zákona č. 370/1997 Z. z., profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d). Z vyššie citovaného ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 380/1997 Z. z. jednoznačne vyplýva, že služobný príjem profesionálnemu vojakovi patrí v kalendárnom mesiaci za dni, počas ktorých vykonával službu a taktiež za dni, počas ktorých čerpal riadnu dovolenku, osobitnú dovolenku, náhradné voľno, prípadne absolvoval preventívnu rehabilitáciu. Služobný príjem nepatrí za dobu neschopnosti na výkon služby (práceneschopnosti). Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyni bola v roku 2003 z celkových 365 dní odpočítaná doba 38 dní, počas ktorých nevykonávala službu. Za hodnotených 327 dní doby výkonu služby jej bol vyplatený služobný príjem 309 171 Sk (10 262,59 eur) a za 9 dní nevyčerpanej riadnej dovolenky jej bol vyplatený služobný príjem 8 507 Sk (282,38 eur). Súd sa zaoberal otázkou, či sa do deliteľa na účely zistenia priemerného služobného príjmu (základu na výpočet výsluhového dôchodku) má započítať aj 9 dní, za ktoré bol žalobkyni vyplatený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a teda či deliteľom je číslo 336 (327 dní + 9 dní), alebo ním má byť len číslo 327. V prípade, že profesionálny vojak nevyčerpá riadnu dovolenku v celom rozsahu, patrí mu služobný príjem za nevyčerpanú pomernú časť riadnej dovolenky vo výške, ktorá zodpovedá počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky. Nakoľko k vyčerpaniu riadnej dovolenky v rozsahu 9 dní v prípade žalobkyne nedošlo, podľa názoru súdu nie je možné uvedených 9 dní započítať do deliteľa tak, ako keby išlo o dni rovnocenné výkonu služby podľa § 55 ods. 2 vety druhej zákona č. 380/1997 Z. z.. Ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. je nevyhnutné v danom prípade vykladať tak, že na určenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem vrátane služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku vydeliť iba počtom 327 dní. Súd v tejto súvislosti poukazuje na totožný názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozsudku sp. zn. 7Sžso/42/2012 zo dňa 27.11.2013, v ktorom konštatoval: „Žalovaný sa preskúmavaným rozhodnutím stotožnil s výpočtom dávky výsluhového dôchodku prvostupňového správneho orgánu, keď zistený súčet priemeru súhrnu mesačných príjmov za kalendárny rok 2003 v sume 417.105 Sk (13 845,35 eur) vydelil celkovým počtom 390 dní a vynásobil koeficientom 30,417, teda žalovaný zahrnul do celkového počtu dní roka 2003 aj 25 dní nevyčerpanej dovolenky. Ustanovenie § 60 ods. 5 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. treba vykladať tak, že pre zistenie základu na výpočet výsluhového dôchodku mal žalovaný celkový služobný príjem (vrátane príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku) žalobcu vydeliť len počtom 365 dní, t.j. bez 25 dní nevyčerpanej dovolenky počas výkonu služby profesionálneho vojaka.“ Je nepochybné, že s prihliadnutím na stále sa spresňujúcu judikatúru Najvyššieho súdu SR sa súd nemohol prikloniť k názoru vyslovenému v rozsudku sp. zn. 2S/177/2007, nakoľko od vtedy došlo k zmene právneho názoru a Najvyšší súd SR sa dôsledne vysporiadal so správnosťou výkladu ustanovení zákona č. 328/2002 Z. z. a to najmä s otázkou časovej a vecnej súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej dovolenky v príslušnom kalendárnom roku na prejednávanú vec a náhľad na problematiku matematického vzorca pre výpočet výsluhového dôchodku svojou rozhodovacou praxou posunul. S prihliadnutím na najnovšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR obsiahnutú napríklad v rozsudkoch sp. zn. 9Sžso/33/2011 zo dňa 25.04.2012, 9Sžso/51/2011 a 9Sžso/57/2011 zo dňa 30.05.2012, 1Sžso/40/2013 zo dňa 29.07.2014, 1Sžso/40/2013 zo dňa 29.08.2014 súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nech odchýlil. Takýmto dôvodom by mohla byť napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že výsluhoví dôchodcovia T. neboli účastníkmi tohto konania a vzhľadom na to, že každý prípad je potrebné posudzovať individuálne so zreteľom na všetky jeho okolnosti, je táto námietka neopodstatnená. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí ani nezistil porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Súd si je vedomý absurdnosti toho, že výsluhovému dôchodcovi, ktorý je v poslednom najlepšom roku často práceneschopný, je podľa vyššie uvedeného matematického vzorca priznaný vyšší výsluhový dôchodok ako tomu, kto si celý rok plní služobné povinnosti, avšak správne orgány ako aj súdy sú viazané všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi výpočet výsluhového dôchodku a je výhradne vecou zákonodarcu zmeniť právnu úpravu, ktorá sa javí nespravodlivou. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vyvodil správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.