Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/84/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200661 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200661.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: Z.. S. M., N. nám. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, 901 01 Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MA1/ OSAP/ZAM/2014/1642 zo dňa 19.02.2014 takto:
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.02.2014, č. MAl/OSAP/ZAM/2014/1642 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.04.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAl/OSAP/ZAM/2014/1642 zo dňa 19.02.2014 (listu označeného ako „Oznámenie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že ho v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2014.
Uviedol, že od 01.08.2012 bol vedený žalovaným v evidencii uchádzačov o zamestnanie, žalovanému osobne oznámil, že od 01.02.2014 vstupuje do pracovného pomeru a dňa 04.02.2014 zaslal žalovanému pracovnú zmluvu ako potvrdenie o vzniku tohto pracovného pomeru. Na základe tejto skutočnosti mal žalovaný v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. e) bod 1. v spojení s § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti rozhodnúť o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Poukázal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odkaz na konkrétne ustanovenie zákona o službách zamestnanosti, ktorý by obsahoval dôvod vyradenia žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, čím porušuje právo žalobcu na právnu istotu a má za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Namietal, že v prípade žalovaného nie je splnený ani jeden predpoklad v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. h) až n). Ku dňu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa žalobcovi nenarodilo dieťa, nezomrel, nevycestoval do členského štátu Európskej únie, ani do tretieho štátu. Žalobca nezačal
vykonávať zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, ani v treťom štáte, o čom svedčí fakt, že miesto výkonu jeho práce je podľa priloženej pracovnej zmluvy v Bratislave, v Slovenskej republike. Žalobca nežiadal žalovaného o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle ustanovení § 36 ods. 1 písm. m) alebo n), ale výslovne upovedomil žalovaného, že vstupuje do pracovného pomeru, čo preukázal pracovnou zmluvou.
Podľa žalobcu žalovaný svojim postupom pripravil žalovaného o možnosť domáhať sa nápravy riadnym opravným prostriedkom v správnom konaní, ako aj o možnosť uchádzať sa o príspevok v zmysle ustanovenia § 53 zákona o službách zamestnanosti. Na základe uvedených skutočností žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezákonné, žalovaný mal vo veci postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. e) bod 1. v spojení s § 36 ods. 1 písm. a) a vo veci rozhodnúť.
II.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4.6.2014 uviedol, že žalobca dňa 20.01.2014 pri poslednej návšteve na úrade práce uviedol, že od februára bude zamestnaný a pracovnú zmluvu v zákonnej lehote doručí ÚPSVaR Malacky. Dňa 14.02.2014 žalobca doručil úradu doklad pod názvom E., na základe ktorého odo dňa 01.02.2014 žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť. Inštitúcia P., ktorá podpísala so žalobcom K. nemá na Slovensku pridelené IČO. Kontrolou registra Sociálnej poisťovne úrad zistil, že žalobca nie je nahlásený ako zamestnanec na území SR a nie sú za neho vykonávané odvody. Došetrením sa zistilo, že inštitúcia P. má sídlo v T.. Keďže žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie, žalovaný rozhodol o vyradení žalobcu v zmysle § 36 ods. 1 písm. 1) bod 1.
III.
Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 7.4.2015 uviedol, že tvrdenie žalovaného, že jeho zamestnávateľ nemá na Slovensku pridelené IČO sa nezakladá na pravde. P. je v zmysle zákona č. 540/2001 Z.z. o štatnej štatistike vedená v registri organizácií registrovaných Štatistickým úradom SR pod identifikačným číslom XX XXX XXX. Skutočnosť, že jeho zamestnávateľ neodvádza za neho odvody do Sociálnej poisťovne plynie z faktu, že v zmysle Dohody o spolupráci medzi Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a vládou Slovenskej republiky zo dňa 17. mája 1996 požíva Medzinárodná organizácia pre migráciu v Slovenskej republike rovnaké výsady a imunity, aké sa udeľujú osobitným inštitúciám Organizácie spojených národov v súlade s Dohovorom o výsadách a imunitách osobitných inštitúcií z 21. novembra 1947 a nie z faktu, že sa zamestnal v inom členskom štáte Európskej únie.
IV.
Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MAl/OSAP/ ZAM/2014/1642 zo dňa 19.02.2014 (listu označeného ako „Oznámenie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že ho v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2014.
Otázkou možnosti súdneho prieskumu napadnutého listu žalovaného sa súd zaoberal ako s prejudiciálnou otázkou. V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť otázku, či je možné považovať list žalovaného zo dňa 19.2.2014 za rozhodnutie a či je možné ho súdne preskúmať.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 244 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ods. 1).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu") (ods. 2).
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).
Podľa § 247 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (ods. 1).
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (ods. 2).
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (ods. 3).
Pri posudzovaní tejto otázky, možnosti súdneho prieskumu napadnutej odpovede žalovaného, vychádzal krajský súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu (Bureš, Drápal, Mazanec, Občanský soudní řád, komentář, 5.vydání S 1042). Bližšie pozri napr. rozsudok NSSR 10Sžd 36/2011, uznesenie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 233/02.
Podľa názoru krajského súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že oznámenie (rozhodnutie) bolo vydané orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 13 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z.. Správny orgán teda predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 13 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z.., čím mu nevznikol nárok na príspevok na dochádzku za prácou v zmysle ust. § 53 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., na ktorý by mu ale vznikol nárok za predpokladu, že by žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z..
Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie (odpoveď) vzhľadom na charakter jeho obsahu možno preskúmať súdom podľa ustanovení o správnom súdnictve, pretože sú na to splnené predpoklady.
Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.
Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 a 2 O.s.p., keď účastníci konania boli riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalovaný súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril .
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2012 do 31.1.2014 vrátane. Dňa 14.02.2014 žalobca doručil žalovanému doklad pod názvom K. z 28.1.2014 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou P.. Podľa uvedenej zmluvy mal žalobca od 01.02.2014 vykonávať zárobkovú činnosť ako asistent projektu v jeho úrade v Bratislave, Slovenská republika.
Podľa výpisu z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, medzinárodná organizácia a združenie - P. má sídlo v Slovenskej republike, C. a má pridelené IČO: XX XXX XXX.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. MAl/OSAP/ZAM/2014/1642 zo dňa 19.02.2014 („Oznámením o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie“) oznámil žalobcovi, že ho v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.02.2014.
V.
Podľa § 13 ods. 1 pís. e) bod 1. zák. č. 5/2004 Z.z., do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o nezaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie a o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a ods. 2.
Podľa § 13 ods. 1 pís. g) zák. č. 5/2004 Z.z., do pôsobnosti úradu patrí vyraďovať uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. h) až n) a písomne mu oznamovať jeho vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 36 ods. 1 písm. l) zák. č. 5/2004 Z.z., úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti 1. v členskom štáte Európskej únie alebo 2. v cudzine.
Podľa § 36 ods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z., úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu okrem pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a).
Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z., úrad poskytuje mesačne príspevok na dochádzku za prácou (ďalej len "príspevok") na úhradu časti cestovných výdavkov na dochádzku z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta výkonu zamestnania uvedeného v pracovnej zmluve a späť zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu uvedeného v § 36 ods. 1 písm. a), ak o príspevok písomne požiada najneskôr do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania. Príspevok sa môže opätovne poskytnúť po uplynutí dvoch rokov od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie o d 1.8.2012. Po tom, čo žalobca predložil zmluvu - K. z 28.1.2014, uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou P., na základe ktorej žalobca od 01.02.2014 začal vykonávať zárobkovú činnosť ako asistent projektu v úrade P. v C. Slovenská republika, ho žalovaný podľa § 13 ods. 1 písm. g) zákona č. 5/2004 Z.z. vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie napadnutým rozhodnutím. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol žalobca vyradený od 1.2.2014, pretože podľa žalovaného žalobca začal vykonávať zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie. Žalovaný mal za to, že medzinárodná organizácia - P. v ktorej žalobca začal dňom 1.2.2014 vykonávať zárobkovú činnosť, má sídlo v T. v Slovenskej republike nemá pridelené IČO a žalobca nie je nahlásený ako zamestnanec na území Slovenskej republiky. Z výpisu z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom Slovenskej republiky však súd zistil, že medzinárodná organizácia a združenie - P. má sídlo v Slovenskej republike na adrese C. a má pridelené IČO: XX XXX XXX.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi dňom 1.2.2014 vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky, jeho zamestnávateľom je medzinárodná organizácia s prideleným IČO: XX XXX XXX a so sídlom v Bratislave od 28.11.1995. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave žalovaný nepostupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 13 ods. 1 písm. g) v spojitosti s ust. § 36 ods. 1 písm. l) zák. č. 5/2004 Z.z.. Keďže žalobcovi vznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky, jeho zamestnávateľ má pridelené IČO a sídlo v Slovenskej republike, žalobca ako uchádzač o zamestnanie mal byť vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa ust. § 36 ods. 1 písm. a) zák. č. 5/2004 Z.z.. Skutočnosť, že jeho zamestnávateľ neodvádza za neho odvody do Sociálnej poisťovne nemôže mať za následok, že žalobcovi podľa
názoru žalovaného, nevznikol pracovný pomer na území Slovenskej republiky a že sa zamestnal v inom členskom štáte Európskej únie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že správny orgán vo veci nepostupoval v intenciách vyššie citovaných právnych noriem, zo skutkových okolností vyvodil nesprávny právny záver, preto súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 písm. a) O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- €.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).