Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/86/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200683 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200683.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: TANDEM No. 1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, IČO: 44 573 804, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Gajer, Advokátska kancelária Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.5.2014 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/4233318/13/ Dov zo dňa 25.10.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Bratislava žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XX,XX € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XXX.XXX,XX €. Uviedol, že správca dane po výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 žalobcovi nepriznal nárok na odpočítanie dane z faktúr č. 290100003 až č. 290100006 od dodávateľa S.C.A.-SpainCeramicA, s.r.o. v sume XXX.XXX,XX € a z faktúry č. XXXX/ XX od dodávateľa TRANSCAROL, s.r.o. v sume XX,XX €. Poukázal, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo vydanie správcom dane dodatočného platobného výmeru č. 600/232/163649/11/Uhe zo dňa 19.7.2011, voči ktorému podal žalobca odvolanie a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1/222/16579-108518/2011/991031-r zo dňa 17.10.2011 dodatočný platobný výmer zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Daňový úrad Bratislava dňa 07.03.2012 vydal dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/363883/12/Dov, ktorým opätovne dorubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX €, žalobca sa odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1048272/2012/5060-r zo dňa 26.6.2012 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne dňa 30.04.2013 Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č. 9104407/5/1649195/13/Dov, ktorým dorubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX €. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, žalovaný rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Daňový úrad Bratislava žalobcovi napadnutým rozhodnutím č. 9104407/5/4233318/13/ Dov zo dňa 25.10.2013 znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XX,XX € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XXX.XXX,XX € a žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Namietal, že správca dane v ďalšom konaní nevykonal žiadne dokazovanie, so svojim konaním neoboznamoval žalobcu a ani so stanoviskom správcu dane pred vydaním predmetného rozhodnutia, len opakovane vydal rozhodnutie, čím správca dane konal v rozpore s ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku. V konaní malo byť vykonané najmä dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku a žalobcovi boli odňaté základné procesné páva v zmysle § 2 ods. 1 a ods. 8 zákona. Žalovaný sa k uvedenej námietke žalobcu nevyjadril, a preto rozhodnutie žalovaného nie je vydané v súlade s ust. § 74 ods. 2 daňového poriadku. V predchádzajúcom konaní správca dane zaslal výzvu na otázky, ktoré boli účelovo vykonštruované. Neposkytol žalobcovi žiaden priestor na ochranu jeho práv, čím porušuje jeho právo na spravodlivé konanie v zmysle zákona o správe daní a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správca dane sa opiera o výpovede osôb, pričom nie je zrejmé, či tieto výpovede osôb sú pravdivé. Ani v jednom prípade nebol žalobca oboznámený o uskutočnení svedeckej výpovede, čím správca dane porušil práva žalobcu v zmysle ust. § 15 zákona o správe daní, žalobcovi nebolo umožnené podľa ods. 5 písm. d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, ods. 5 písm. e) právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, ods. 5 písm. f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia žalobcu k nim. Správca dane síce dňa 30.6.2010 umožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu, bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 600/322/142308/10/Dov zo dňa 30.06.2010 z obsahu ktorej vyplýva, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do žiadnej zápisnice z miestneho zisťovania vykonanej u iného daňového subjektu v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou. Dozvedel sa o nich z protokolu resp. dodatočných platobných výmerov. Správca dane bez odôvodnenia odmietol vypočuť svedka V. B., navrhnutého žalobcom na ozrejmenie vzťahov s jeho dodávateľom, čím je preukázané, že správca dane viedol celé konanie účelovo v neprospech žalobcu. Ako dôkaz vo vyrubovacom konaní použil svedecké výpovede z ÚBOKu, o ktorých žalobca nebol informovaný, a preto boli vykonané v rozpore so zákonom. Ani zápisnica o ústnom pojednávaní, nie je dôkazom v daňovom konaní. Napríklad zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná s p. F. W., konateľom spoločnosti S.C.A.-SpainCeramicA, s.r.o., ako aj s konateľom spoločnosti PROFESSIONAL PARTNER s.r.o. s p. B.. Správca dane výpovede týchto osôb rozporoval, preto mal umožniť žalobcovi klásť im ako svedkom otázky. Správca dane v protokole a napadnutom rozhodnutí neuvádza, že žalobca existenciu tovaru podložil aj dokladmi o jeho preprave do Českej republiky. Pre správne určenie a vyrubenie dane je rozhodujúce, či tovar alebo služby boli dodané žalobcovi a ďalej, či boli dodané jeho odberateľovi. Žiadny daňový a ani iný všeobecne záväzný právny predpis neurčujú povinnosť, aby obchodník poznal všetkých dodávateľov a odberateľov v celom obchodnom reťazci. Porušenie povinnosti iného daňového subjektu nemôže byť dôkazom neprospech žalobcu a zabezpečenie takéhoto dôkazu nemôže byť prenesené na neho. Je potrebné prihliadať i na dobromyseľnosť obchodníka, ktorá je v rámci obchodno-právnych vzťahov chránená a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Spoločnosť S.C.A.-SpainCeramicA, s.r.o., daň z tovaru, ktorý dodala žalobcovi, priznala a odviedla, faktúry boli zaúčtované a zaevidované, o čom spísal Daňový úrad Komárno zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 621/320/37155/09/Gra dňa 18.08.2009 s p. F. W. a F. J., ktorí pravosť faktúr potvrdili. Správca dane neumožnil žalobcovi nahliadnuť do svedeckých výpovedí týchto osôb získaných z ÚBOKu napriek skutočnosti, že žalobca požiadal dňa 5.3.2014 o vyhotovenie fotokópií všetkých písomností, do ktorý možno nazrieť. Správca dane tiež svedeckú výpoveď N. N. vyhodnotil neobjektívne, skreslene, ktorý uviedol, že on neotvára krabice s tovarom, ktorý vezie, avšak ako dopravca je informovaný o predmete tovaru, ktorý preváža, tento údaj je uvedený v prepravných dokladoch. Správca dane rozporuje identické tvrdenia zúčastnených strán na obchode o predmete dodaného tovaru, faktúra obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 71 zákona o DPH, druh tovaru je konkrétne označený „konverzné príslušenstvo PC 1-468348-1“. Všetci účastníci obchodu označili tento tovar rovnako, nie je možné ho zameniť za iný. Pri overovaní prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií boli dodávky tovaru potvrdené. Správca dane porušil ust. § 15 ods. 11 písm. g) z. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, pretože protokol o daňovej kontrole neobsahuje súpis kontrolovaných dokladov, ktoré žalobca správcovi dane predložil pri daňovej kontrole. Touto námietkou sa žalovaný nezaoberal. Namietal, že počas výkonu daňovej kontroly správca dane nerozhodol o podnete žalobcu na preverenie procesného postupu výkonu daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR len odpovedalo listom č. 1/131/4021-22359/2010/Jant zo dňa 22.2.2010, podľa ktorého pracovníci kontroly sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly, a preto mu nemôže byť oznámený výsledok vybavenia jeho podnetu. Tiež podal aj námietku zaujatosti voči kontrolórom R.. R. X., O. X. a R.. E. B., listom zo dňa 18.1.2012, ktorí vykonávali daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 a do dnešného dňa nebolo žalobcovi doručené žiadne rozhodnutie v danej veci. Napriek tejto skutočnosti, títo pracovníci žalovaného ďalej konali vo veci, čo je v rozpore s ust. § 24 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., títo zamestnanci správcu dane neboli oprávnení od podania námietky zaujatosti konať v danej veci. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.6.2014 žiadal žalobu zamietnuť. K žalobným námietkam žalobcu uviedol, že ich nepovažuje za dôvodné. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania zaslal žalobcovi výzvu č. 9102407/5/1868736/12/Dov na splnenie si povinnosti tým, že v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy poskytne písomné vyjadrenie na otázky správcu dane, ktoré žalobca zaslal dňa 04.08.2012. Správca dane spísal so žalobcom dňa 27.02.2013 Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9102407/5/77413 8/13/Dov, v ktorej ho oboznámil s doplnenými výsledkami vyrubovacieho konania, ktorými sú: - žiadosť o poskytnutie informácií a písomností na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR, Bratislava z dôvodu preverovania podnikateľských aktivít v spoločnostiach TANDEM No.l, s.r.o. a S.C.A.-Spain CeramicA, s.r.o., ktorej bolo vyhovené dňa 11.01.2013, - dožiadanie č. 9102407/5/1860795/Dov zo dňa 19.07.2012 ohľadne preverenia prepravných služieb uvedených na faktúre č. XXXX/XX vystavenej spoločnosťou TRANSCAROL, s.r.o. na Daňový úrad Trnava, - žiadosť o sprostredkovanie medzinárodnej výmeny informácií číslo 9102407/5/1936597/12/Dov, v ktorej žiada o poskytnutie doplňujúcich informácií o preprave tovaru spoločnosti BJ.VITIS, s.r.o. Česká republika, Žalobca vyjadril nesúhlas s argumentáciou a závermi správcu dane a správca dane následne vydal rozhodnutie č. 9104407/5/1649195/13/Dov zo dňa 30.04.2013, určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XXX.XXX,XX Eur. Toto rozhodnutie odvolací orgán zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že v napadnutom rozhodnutí chýbalo chronologické zhodnotenie zistených skutočností od prvého až po posledného obchodného partnera v reťazci (napr. rozdielne odpovede jednotlivých osôb zúčastnených na deklarovanom zdaniteľnom obchode a pod.). Správca dane preveroval celý obchodný reťazec spoločností (WEST HONT, s.r.o., PROFESIONAL PARTNER, s.r.o., S.C.A-SpainCeramicA, s.r..o., TANDEM No.l, s.r.o., BJ VITIS, s.r.o., ČR a spoločnosť ARMAR 62, kft.. Maďarská republika), ktoré sa mali zúčastniť deklarovaného zdaniteľného obchodu. Existenciu deklarovaného tovaru v celom obchodnom reťazci jednoznačne nepreukázala ani jedna z dodávateľských spoločností. Jednalo sa o nejednoznačné, vzájomne si odporujúce vyjadrenia jednotlivých konateľov spoločností, ktorí sa mali podieľať na deklarovanom obchode. Ak sa preukáže, že prvý dodávateľ neuskutočnil deklarovaný zdaniteľný obchod, čiže nevznikla mu daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej zákon o DPH), nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u nasledujúcich spoločností nachádzajúcich sa v obchodnom reťazci v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. V tomto kontexte neobstojí ani námietka žalobcu, že tovar nadobudol a dodal v dobrej viere a za podmienok, ktoré sú zaužívanými v bežných obchodných vzťahoch, a ak nastali problémy u dodávateľov jeho dodávateľa alebo u odberateľa, tieto skutočnosti žalobca nemohol ovplyvniť, nemohol mať o nich vedomosť, nakoľko je na daňovom subjekte s akými obchodnými partnermi bude spolupracovať. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. K námietke žalobcu, že boli porušené jeho práva uvedené v ustanovení § 15 ods. 5 písm. e) zákona o správe daní tým, že uvádza viacero výpovedí svedkov, ale ani raz počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebolo mu umožnené klásť svedkom otázky žalovaný uviedol, že žalobcovi boli na jeho žiadosť dňa 22.05.2013 predložené všetky zápisnice, dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne, ako aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali v rámci prešetrovania pred policajnými orgánmi v predmetnej veci, preto nemožno hovoriť, že sa jedná o dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že mu správca dane neumožnil sa vyjadriť k meritu dožiadania, či takýto dôkaz bolo vôbec potrebné vykonať, nebol oboznámený s ich výsledkami, a preto ich obsah mohol byť vopred účelovo upravený v neprospech žalobcu, žalovaný uviedol, že zistené skutočnosti boli obsiahnuté v protokole o kontrole č. 600/322/138759/11/Dov a žalobca mal právo sa k nim vyjadriť, zákonnú možnosť nevyužil. V rámci prerokovania protokolu dňa 13.07.2011 uviedol len, že s protokolom nesúhlasí. Ani vo vyrubovacom konaní nepredložil dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia a v zápisnici pri ústnom pojednávaní dňa 27.3.2013, kedy ho správca dane oboznamoval s výsledkami vyrubovacieho konania, žalobca len znovu skonštatoval, že nesúhlasí s jej výsledkami. Správca dane spochybnil dodanie tovaru, ktorý bol na faktúre označený „konverzné príslušenstvo PC 1-468-648-1“ bez bližšej špecifikácie, pretože jednotliví účastníci obchodného reťazca nevedeli presne špecifikovať, o aký druh tovaru sa jedná. Vo vzťahu k tvrdenému splneniu si dôkaznej povinnosti predložením faktúr, pokladničných dokladov, účtovnej evidencie a záznamu pre daň z pridanej hodnoty, ktorými mal žalobca osvedčiť riadne dodanie tovaru, možno poukázať na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti (§ 44 ods. 1 cit. zákona o správe daní) v spojení so zásadou voľného hodnotenia dôkazov správcom dane (§ 3 ods. 3 zákona o správe daní) a dôkazným bremenom daňového subjektu, ktoré ho v daňovom konaní zaťažuje mierou v závislosti na nároky kladené hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tú ktorú preverovanú daňovú povinnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka žalobcu zo dňa 18.01.2012 ohľadne zaujatosti kontrolórov správca dane vydal Oznámenie č. 9102407/1/513637/2012 zo dňa 19.03.2012 a Oznámenie č. 9102402/1/498111/2012/Jir zo dňa 16.03.2013, ktoré žalobca prevzal dňa 23.03.2012, v ktorých mu bolo oznámené, že nakoľko daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a máj 2009 u daňového subjektu TANDEM No. 1, s.r.o. boli ukončené dňa 13.07.2011 prerokovaním protokolov, návrh žalobcu zo dňa 18.01.2012 na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených daňových kontrol je neopodstatnený. Žalovaný skutkový stav zistil dostatočne a riadne. Žalobca si nesplnil povinnosť uvedenú v § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní tým, že nepodal relevantné vysvetlenie a dôkazy, nepreukázal pôvod ani nákup tovaru v tuzemsku, nepreukázal, že zo strany dodávateľa došlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle ust. § 8 a § 19 zákona o DPH a tým k vzniku nároku na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Súčasne poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie k tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť v rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Bratislava znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XX,XX € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XXX.XXX,XX €. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava I ako miestne príslušný správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu, kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 600/322/138759/11/Dov zo dňa 10.06.2011. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený v zmysle ust. § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Z.z. dňa 13.07.2011, o čom bola spísaná zápisnica 600/322/161852/1l/Dov. Na základe výsledkov z daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava I vydal platiteľovi dodatočný platobný výmer č. 600/232/163649/11/Uhe zo dňa 19.07.2011, ktorý bol Daňovým riaditeľstvom SR rozhodnutím č. 1/222/16579-108518/2011/991031-r zo dňa 17.10.2011 zrušený. Následne Daňový úrad Bratislava dňa 07.03.2012 vydal dodatočný platobný výmer č. 9102407/1/363883/12/Dov, ktorým opätovne dorubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX €, žalobca sa odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1048272/2012/5060-r zo dňa 26.6.2012 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne dňa 30.04.2013 Daňový úrad Bratislava vydal rozhodnutie č. 9104407/5/1649195/13/Dov, ktorým dorubil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX €. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/337662/2013/5060-r zo dňa 01.08.2013 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.04.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Daňový úrad Bratislava žalobcovi napadnutým rozhodnutím č. 9104407/5/4233318/13/Dov zo dňa 25.10.2013 znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XX,XX € a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume XXX.XXX,XX €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane na základe výsledkov zistených pri kontrole nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z predložených faktúr č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX od dodávateľa S.C.A.-SpainCeramicA, v sume XXX.XXX,XX Eur a z faktúry č. XXXX/XX od dodávateľa TRANSCAROL, s.r.o. v sume XX,XX Eur, z dôvodu nepreukázania obchodných transakcií od citovaných dodávateľov, čím došlo podľa správcu dane k porušeniu ust. § 49 ods. 1 zákona 5. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na základe odvolania žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100302/1/86983/2014/5060 zo dňa 19.02.2014, tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 25.10.2013. Dôvody odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú takmer totožné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaným k žalobe. IV. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní); správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 5 písm. d) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. Dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní). Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 <. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 600/322/138759/11/Dov zo dňa 10.06.2011. Protokol z daňovej kontroly bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie bol doručený žalobcovi dňa 16.06.2011. Žalobca sa k protokolu v požadovanej lehote odo dňa jeho doručenia písomne nevyjadril, čím nevyužil svoje právo v zmysle § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Protokol z kontroly bol prerokovaný v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní a poplatkov dňa 13.7.2011 a žalobca s uvedeným protokolom nesúhlasil, pričom neuviedol žiadny dôvod svojho nesúhlasu s protokolom. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňového konania správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2009 nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 04.05.2009 za dodanie tovaru - príslušenstvo na PC 1-468-648-11 v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur, z toho DPH v sume XX.XXX,XX €, č; XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2009 v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur, z toho DPH XX.XXX,XX Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 12.05.2009 v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur, z toho DPH XX.XXX,XX Eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 15.05.2009 v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur, z toho DPH XX.XXX,XX Eur od dodávateľa S.C.A.-SpainCeramicA, S.r.o. a z faktúry č. XXXX/XX zo dňa 18.05.2009 za prepravu príslušenstva k PC v celkovej sume XXX,XX Eur z toho DPH XX,XX Eur od spoločnosti TRANSCAROL, s.r.o. z dôvodu nepreukázania obchodných transakcii od vyššie citovaných dodávateľov, čím došlo podľa správcu dane k porušeniu ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Za účelom zistenia skutkového stavu správca dane v súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi správca dane preveroval celý obchodný reťazec spoločností (WEST HONT, s.r.o., PROFESIONAL PARTNER, s.r.o., S.C.A-SpainCeramicA, s.r..o., TANDEM No.l, s.r.o., BJ VITIS, s.r.o., ČR a spoločnosť ARMAR 62, kft.. Maďarská republika), ktoré sa mali zúčastniť deklarovaného zdaniteľného obchodu, z dôvodu samotnej existencie deklarovaného tovaru. Existenciu deklarovaného tovaru v celom obchodnom reťazci jednoznačne nepreukázala ani jedna z dodávateľských spoločností. Zo šetrenia prvej spoločnosti v obchodnom reťazci - WEST HONT, s.r.o. vyplynulo, že táto spoločnosť sa adrese sídla spoločnosti nenachádza, zásielka adresovaná na sídlo spoločnosti sa správcovi dane vrátila späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Správca dane z uvedeného dôvodu doručil zásielku konateľovi spoločnosti p. Q. H., ktorý na žiadosť nereagoval a požadované doklady nepredložil. V rámci medzinárodnej výmeny informácií maďarská daňová správa sa skontaktovala s otcom aj synom, nakoľko obidvaja majú rovnaké krstné mená. B. Q. H. mladší sa vyjadril, že so spoločnosťou WEST HONT, s.r.o. nemá nič spoločného, nevystavil žiadne faktúry, figuruje ako bezdomovec. Pán Q. H. starší síce kúpil túto spoločnosť, predajcu však nepozná, nakoľko bol oslovený nejakým Slovákom hovoriacim po maďarsky, ktorý mu za túto transakciu zaplatil XXX,- Eur. V čase tejto transakcie však už bol bezdomovcom a jeho občiansky preukaz si zobral dotyčný pán zo Slovenska. Kto vystavil faktúry č. XXXXXXXXX až XXXXXXXX v máji 2009 v celkovej sume XXX.XXX,XX Eur z toho DPH XXX.XXX,XX Eur nevie. Nakoľko p. Q. H. mal bol bezdomovec, od 1. apríla 2009 bol podľa výpisu z obchodného registra konateľom tejto spoločnosti, nemohol tovar dodať tak, ako to tvrdí vo svojej odpovedi p. M. M., konateľka žalobcu. Spoločnosť WEST HONT, s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl a máj 2009 nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, daň uvedenú na vystavených faktúrach nepriznala a nezaplatila, existenciu tovaru nepotvrdila. Keďže spoločnosť WEST HONT, s.r.o. nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri, nemá zamestnancov, nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, nemá skladové priestory, správca dane spochybnil dodanie deklarovaného tovaru ďalšej spoločnosti v obchodnom reťazci PROFESIONAL PARTNER, s.r.o.. Konateľ tejto spoločnosti p. B. pred miestne príslušným správcom dane síce uviedol, že nakúpený tovar od spoločnosti WEST HONT, s.r.o. ďalej osobne dodal pracovníkom spoločnosti S.C.A.-SpainCeramicA, s.r.o., ich mená však nevie, nakoľko sa jednalo vždy o iného zamestnanca tejto spoločnosti, spoločnosť S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. však žiadnych zamestnancov nemá. Aj vo vyjadreniach konateľa spoločnosti S.C.A.SpainCeramicA, s.r.o. p. W. sú nezrovnalosti týkajúce sa deklarovaného zdaniteľného plnenia, keď na jednej strane pred správcom dane dodanie tovaru potvrdí, ale zároveň tvrdí, že vystavené faktúry on nepodpísal a nevie si vysvetliť, kto ich odovzdal účtovníčke p. J. na spracovanie. Kanceláriu alebo iné priestory nemá, nevlastní i skladové priestory, sídlo firmy je stále na bývalom trvalom pobyte konateľa, kde momentálne žije jeho bývalá manželka a dvaja synovia. Podľa názoru súdu správny orgán vyjadrenia jednotlivých konateľov spoločností, ktorí sa mali podieľať na deklarovanom obchode správne vyhodnotil ako nejednoznačné, vzájomne si odporujúce. Ani jeden účastník obchodného reťazca nevedel presne špecifikovať, o aký druh tovaru sa jedná, tovar bol rôzne definovaný ako počítačové komponenty, resp. moduly, základové dosky, do ktorých sa vkladajú pamäťové moduly a pod.. Žalobca však túto pochybnosť neodstránil, nepredložil dokumentáciu, alebo návod na použitie, pretože tieto dokumenty nepovažoval za potrebné. Ak sa preukáže, že prvý dodávateľ neuskutočnil deklarovaný zdaniteľný obchod, čiže nevznikla mu daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH, nemohol vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane u nasledujúcich spoločností nachádzajúcich sa v obchodnom reťazci v zmysle ust. § 49 a § 51 zákona o DPH. Podmienky v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. V tomto kontexte neobstojí ani námietka žalobcu, že tovar nadobudol a dodal v dobrej viere za podmienok zaužívanými v bežných obchodných vzťahoch. V tejto súvislosti správny orgán správne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/97/2009, podľa ktorého: „Základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. oprávnené“. Skutočnosť, že platiteľ dane má faktúry ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúrach v skutočnosti reálne došlo. Samotná existencia faktúr neznamená, že prijímateľ tovaru má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takého plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúr a zmlúv vyhotovených v zákone konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybnosti preukazuje daňový subjekt. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa tzn., že ak správca dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal resp. neodstránil pochybnosti. Samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená DPH, a teda to, že žalobca má faktúry vyhotovené iným platiteľom dane, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedené na faktúrach. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň kedy pri tejto službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru. Pokiaľ daňový subjekt nepreukáže, že k dodaniu tovaru došlo a daňová povinnosť vznikla, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. V súlade s ust. § 29 ods. 8 zákona o správe dani a poplatkov je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom ustanovených podmienok. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov si tieto subjekty nesplnili svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázali uvedené hospodárske operácie, nepredložili v priebehu daňového konania všetky dôkazné prostriedky preukazujúce ich tvrdenia, osoby vystupujúce za posudzované spoločnosti sa vôbec nevedeli zodpovedne a presne vyjadriť k preverovaným plneniam. Na základe vykonaného dokazovania správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil ani s ďalšou námietkou žalobcu, že správca dane mu neumožnil sa vyjadriť k vykonaným dožiadaniam. Správca dane v rámci preverovania uskutočnenia zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach požiadal formou dožiadania miestne príslušných správcov dane dodávateľov o preukázanie skutočností deklarovaných na faktúrach, nejednalo sa o vypočutie svedka, a preto nebolo potrebné prizvať k jednaniu žalobcu. Skutočnosť, že správca dane konfrontoval výsledky miestnych zisťovaní aj s údajmi, ktoré boli poskytnuté policajnými orgánmi v zmysle ust. § 32 ods. 1 cit. zákona o správe daní (svedecké výpovede získané vyšetrovateľmi PZ) nemožno považovať za porušenie práv daňového subjektu. Daňovému subjektu boli na jeho žiadosť dňa 22.05.2013 predložené všetky zápisnice, dožiadania, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne, ako aj výpovede svedkov, ktorí vypovedali v rámci prešetrovania pred policajnými orgánmi v predmetnej veci, preto nemožno hovoriť, že sa jedná o dôkazný prostriedok získaný v rozpore so zákonom. Naviac zistené skutočnosti boli obsiahnuté v protokole o kontrole č. 600/322/138759/11/Dov a žalobca mal právo sa k nim vyjadriť na základe výzvy na vyjadrenie sa k protokolu č. 600/322/138763/11/Dov, ktoré žalobca prevzal dňa 16.06.2011, ale zákonnú možnosť nevyužil a vyjadrenie k protokolu nedoručil. V rámci prerokovania protokolu dňa 13.07.2011 len konštatoval, že s protokolom nesúhlasí. Žalobca mal možnosť aj v rámci vyrubovacieho konania predkladať dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo však neurobil a aj v zápisnici pri ústnom pojednávaní dňa 27.3.2013, kedy ho správca dane oboznamoval s výsledkami vyrubovacieho konania, žalobca len znovu skonštatoval, že nesúhlasí s jej výsledkami. S námietkou žalobcu, že o vznesenej námietke zaujatosti voči žalobcom označeným kontrolórom, sa súd nestotožnil. O vznesenej námietke zaujatosti žalobcu zo dňa 18.01.2012 bolo rozhodnuté Oznámením č. 9102407/1/513637/2012 zo dňa 19.03.2012 a Oznámením č. 9102402/1/498111/2012/ Jir zo dňa 16.03.2013, ktoré žalobca prevzal dňa 23.03.2012, v ktorých bolo žalobcovi oznámené, že daňové kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl a máj 2009 u daňového subjektu TANDEM No.l, s.r.o. boli ukončené dňa 13.07.2011 prerokovaním protokolov, preto jeho návrh zo dňa 18.01.2012 na vylúčenie zamestnancov správcu dane z uvedených daňových kontrol je neopodstatnený. V preskúmavanej veci súd jednoznačne konštatuje, že správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa došlo k dodaniu tovaru a k vzniku daňovej povinnosti v zmysle ust. § 8 a § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a tým k vzniku nároku na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 cit. zákona o dani z pridanej hodnoty. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ktorý rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a zistil, že žalobca nesplnil podmienky v zmysle ust. § 49 zák. o DPH. Napadnuté rozhodnutia žalovaný správny orgán riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a z tohto dôvodu súd považuje napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, súd nezistil takú vadu, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.