Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/91/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200721 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200721.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: H. W., bytom J. XXX/XX, O.., zastúpený: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Advokátska kancelária M.R.Štefánika 17, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-2/2014/OPK zo dňa 12.03.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-2/2014/OPK zo dňa 12.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru č.: PPZ-KA12-470-006/2013 zo dňa 10.12.2013. Prvostupňovým rozhodnutím Prezídia Policajného zboru bolo rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.: KRPZ-PO-VO2-102-001/2013-PR zo dňa 09.10.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- €, zrušené v rámci mimo odvolacieho konania, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom. Uviedol, že ako vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ vo B. dňa 13.09.2013 doručil Krajskému riaditeľstvu PZ v Prešove žiadosť o priznanie náhrady za bolesť. Náhrady sa domáhal z dôvodu, že dňa 16.04.2013 v čase okolo 14.45 hod. vykonával plánovanú služobnú telesnú prípravu a počas zadaného cvičenia v mestskej telocvični utrpel zlomeninu bočného členka. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 09.10.2013 č.: KRPZ-PO-VO2-102/2012 PR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013 mu bola priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- €. Prvostupňovým rozhodnutím - rozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 10.12.2013 č.: PPZ-KA12-470-006/2013 bolo zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo toto prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Napadnuté rozhodnutia žalobca považuje za nesprávne, pretože zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzali je v rozpore s obsahom spisu a pre nedostatok dôvodov sú nepreskúmateľné. Má za to, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie bolestného. Svedkami a lekárskym posudkom bolo preukázané, že pri výkone služobnej činnosti utrpel zlomeninu členku s posunutím úlomkov s bodovým ohodnotením bolestného vo výške 50 bodov. Zároveň bolo preukázané, že pri predmetnej služobnej telesnej príprave nemal požité alkoholické nápoje, bol riadne ustrojený, mal obutú náležitú služobnú obuv a pred výkonom tejto činnosti bol rozcvičený. Na základe takto vykonaného dokazovania mu rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ zo dňa 09.10.2013 bola priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- €. Napriek uvedenému, rozhodnutím prezidenta PZ zo dňa 10.12.2013 v rámci mimo odvolacieho konania v spojení s napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo rozhodnutie Krajského riaditeľa PZ zrušené. Domnieva sa, že zrušením rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove mu bola odňatá možnosť, aby o jeho nároku na priznanie náhrady za bolesť bolo zákonne rozhodnuté, a preto boli porušené jeho práva. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán nevykonali žiadny dôkaz spochybňujúci jeho nárok na náhradu za bolestné. Svoj záver opreli o to, že žalobca úraz ihneď po jeho vzniku ako udalosť zapísal len do príslušnej evidenčnej knihy, že služobný úraz priamemu nadriadenému neohlásil ihneď dňa 16.04.2013, ale až po absolvovaní RTG vyšetrenia dňa 18.04.2013, a že mal tak zmariť objektívne prešetrenie udalosti. Odmietli vziať do úvahy vyjadrenia svedkov, lekársky posudok a ďalšie listinné dôkazy, a že v presvedčení, že ide len o výron členku a že bude postačovať len zápis do knihy drobných úrazov, žalobca ihneď lekárske ošetrenie nevyhľadal, ale ako vyšetrovateľ PZ ďalej si plnil svoje služobné povinnosti. Namietal, že žiadne zo skutočností uvádzaných v napadnutých rozhodnutiach nie sú zákonnými dôvodmi na nepriznanie náhrady za bolesť, či na zbavenie sa zodpovednosti za škodu, alebo na jej zníženie tak, ako je upravené v ust. § 174 a § 175 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe príslušníkov PZ). Dôvody, ktoré správne orgány v mimo odvolacom konaní v napadnutých rozhodnutiach uviedli sú podľa žalobcu účelovými špekuláciami a sú v rozpore s logickým záverom, ku ktorému dospel správny orgán zhodnotením a výkladom existujúcich dôkazov. Zranenie, ktoré utrpel pri telesnej príprave dňa 16.04.2013 je v príčinnej súvislosti s plnením služobných úloh a je služobným úrazom. Služobný úraz nebol spôsobený ľahkovážnym konaním, či neopatrnosťou alebo neprimeraným správaním sa zo žalobcovej strany, čo potvrdzujú aj jednotliví svedkovia úrazu a skutok sa stal tak, ako je uvedený v zázname o registrovanom služobnom úraze. To, že vyhľadal lekárske ošetrenie neskôr, bolo spôsobné zhoršením zdravotného stavu, ktorý v čase úrazu nemohol predvídať. Poukázal, že zo svedeckej výpovede mjr. Q.. Y. R. (vedúceho cvičenia) jednoznačne vyplýva, že pred samotným začatím telesnej prípravy policajtov skontroloval, či sú vhodne pripravení na pobyt a pohyb v telocvični. Pri prešetrovaní úrazu sa nadriadený podľa názoru žalovaného nevysporiadal so skutočnosťou, či konanie mjr. Q.. Y. R. bolo v súlade s nariadením MV SR č. 147/2012 o zabezpečovaní a vykonávaní služobnej prípravy príslušníkov PZ, či bol oficiálne poverený vedením telesnej prípravy. Správny orgán nevysvetlil úvahu, najmä z hľadiska, že v mimo odvolacom konaní je namietané nesplnenie ohlasovacej povinnosti a tým nenáležité zistenie skutkového stavu. Na OR PZ vo B. aj v súčasnosti platí rozkaz č. 4/2013 (časť II. písm. a) bod 1), v zmysle ktorého bolo v poriadku, že služobnú telesnú prípravu viedol a riadil služobne najstarší policajt. Škodová komisia na OR PZ vo B. v správe o prešetrení nekonštatovala porušenie právnych a ani interných predpisov na strane žalobcu a ani na strane zamestnávateľa služobného úradu, čiže prvostupňový správny orgán sa touto okolnosťou, ktorá nemala súvis s príčinou úrazu a následkom nemusel ani zaoberať. Uviedol, že pri jeho výkone služobnej telesnej prípravy nedošlo k porušeniu ustanovení právnych predpisov, rozkazov ani pokynov na zistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, čo objasnil svedeckými výpoveďami. Konštatovanie správneho orgánu, či bol a kedy bol takýmito predpismi naposledy oboznámený je bezpredmetné, pretože sa to malo skúmať až vtedy, ak by niečo také porušil. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.06.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca si nesplnil ohlasovaciu povinnosť bezodkladne a oznámil ju priamemu nadriadenému až o dva dni, čím zmaril možnosť služobného úradu objektívne zistiť a vyšetriť príčinu a ďalšie okolnosti vzniku úrazu a určiť rozsah prípadnej zodpovednosti služobného úradu a aj možnosť zistiť, či sa naozaj úraz stal pri plnení služobných povinností a nie počas nasledujúcich dvoch dní. Z vykonaných dôkazov, ani z vyjadrení svedkov udalosti jednoznačne nevyplýva, či udalosť bola skutočne zapísaná do Knihy evidencie mimoriadnych udalostí dňa 16.04.2013 cca o 15.35 hod. alebo na druhý deň, či až po lekárskom vyšetrení, či obuv žalobcu nevykazovala známky opotrebenia, následkom čoho mohlo dôjsť k vyvrtnutiu nohy žalobcu, resp. či povrch telocvične nevykazoval vady, nie je zdokumentovaný čas od vzniku udalosti do jej nahlásenia priamemu nadriadenému a podobne, ktoré skutočnosti by mohli mať vplyv na stanovenie zodpovednosti služobného úradu za poškodenie zdravia žalobcu, resp. na určenie rozsahu prípadnej zodpovednosti služobného úradu. V danom prípade ide o mimoriadny spôsobo preskúmania právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, na ktorý účastník konania nemá zo zákona právny nárok. Uplatňuje sa za zákonom stanovených podmienok, z úradnej povinnosti, ak okolnosti prípadu nasvedčujú, že vydané rozhodnutie je nezákonné. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM- OLVS-2/2014/OPK zo dňa 12.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru Č.: PPZ-KA12-470-006/2013 zo dňa 10.12.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bolo v rámci mimo odvolacieho konania zrušené rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Č.: KRPZ-PO-VO2-102-001/2013-PR zo dňa 09.10.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- €, z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca si žiadosťou doručenou dňa 13.09.2013 na Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ vo B. uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpel dňa 16.04.2013 v čase o 14.45 hod. v mestskej telocvični vo O., keď vykonával v športovej obuvi klusavý beh na uvoľnenie svalstva po obvode telocvične, pri ktorom došliapol chodidlom pravej nohy na podlahu spôsobom, že pod váhou svojho tela došlo k vykriveniu členka pravej nohy smerom dovnútra, následkom čoho ucítil silnú bolesť v pravom členku a spadol na podlahu, čím utrpel podľa lekárskeho posudku o bolestnom zlomeninu vonkajšieho členka s posunutím úlomkov. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. KRPZ-PO- VO2-102-001/2013-PR zo dňa 09.10.2013, právoplatným dňa 30.10.2013 bol podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22, § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a Železničnej polície, § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia posúdený v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, žalobcov nárok na náhradu škody, ktorý si žiadosťou uplatnil v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpel dňa 16.04.2013 v čase o 14.45 hod. v mestskej telocvični vo B. a bola mu priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- € ako 100 % náhrada za bolesť v súvislosti s úrazom, ku ktorému malo dôjsť počas služobnej telesnej prípravy dňa 16.04.2013 v mestskej telocvični vo B.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Následne dňa 13.11.2013 bol na kanceláriu prezidenta PZ doručený návrh Odboru sociálneho zabezpečenia, Sekcie personálnych a sociálnych činností a Osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len OSZ SPSČaOú MV SR) č. SPOU-OSZ-401-001/2013-UR zo dňa 07.11.2013 na preskúmanie rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Prešove č. KRPZ-PO-VO2-102-001/2013- PR zo dňa 09.10.2013 mimo odvolacieho konania s odôvodnením, že úrazový spis neposkytuje dostatok informácií na to, aby mohlo byť jednoznačne konštatované, že skutočne došlo k poškodeniu zdravia tak, ako je uvedené v úradnom zázname žalobcu. Žalobca tým, že neohlásil služobný úraz, zmaril možnosť služobnému úradu objektívne zistiť a vyšetriť príčinu a ďalšie okolnosti vzniku úrazu a určiť rozsah prípadnej zodpovednosti služobného úradu a možnosť zistiť, či sa naozaj úraz stal pri plnení služobných povinností a nie počas nasledujúcich dvoch dní. Na základe tohto podnetu začal prezident PZ preskúmavať právoplatné rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Prešove zo dňa 09.10.2013 mimo odvolacieho konania. Prezídium PZ v rámci mimo odvolacieho konania rozhodnutím Č.: PPZ-KA12-470-006/2013 zo dňa 10.12.2013 zrušilo rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Prešove č.: KRPZ-PO-VO2-102-001/2013-PR zo dňa 09.10.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške XXX,- €, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalobca ako poškodený nenahlásil úraz bezodkladne svojmu priamemu nadriadenému. Riaditeľ KR PZ v Prešove skutočný stav veci nezistil dostatočne, od vzniku úrazu do jeho oznámenia mohlo dôjsť k závažným skutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie, postup riaditeľa KR PZ v Prešove bol teda v rozpore s ust. § 46 správneho poriadku, najmä nebola spoľahlivo preukázaná príčina a okolnosti úrazu, ako i zodpovednosť služobného úradu za úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany poškodeného. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím Č.p.: KM-OLVS-2/2014/OPK zo dňa 12.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Prezídia Policajného zboru č.: PPZ-KA12-470-006/2013 zo dňa 10.12.2013 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný sa stotožnil s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia a že rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. KRPZ-PO-VO2-102-001/2013-PR zo dňa 09.10.2013 bolo vydané v rozpore so zákonom, a preto ho bolo potrebné zrušiť. IV. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe, b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva, c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo k Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, namiesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť, e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku. Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby. Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt alebo profesionálny vojak utrpel za okolností uvedených v § 6 ods. 7, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1. Podľa § 6 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok, pri spáchaní úmyselného trestného činu alebo sebapoškodením, má od prvého dňa dočasnej neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby. Podľa § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 48 ods. 3 písm. c) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt je povinný oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu. Podľa § 135 ods. 2 písm. c) zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad je povinný najmä zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu. Podľa § 136 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný a) dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane, b) zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky, c) bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby, d) nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol, e) podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, f) používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné služobné prostriedky, g) prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany. Podľa § 174 ods. 1 veta prvá zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len "služobný úraz"), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby. Podľa § 175 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že a) škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo b) škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody. Podľa § 175 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že a) policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom, c) policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti, že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz"), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Podľa § 17 ods. 2 veta prvá zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v odseku 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti. Podľa § 65 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58 <., ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2) <.. Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca dňa 16.4.2013 do Knihy evidencie mimoriadnych udalostí (drobných pracovných úrazov, iných úrazov ako pracovných úrazov, nebezpečných udalostí, chorôb z povolania a ohrození chorobu z povolania) v čase o 14,45 hod. zapísal skutočnosť, že pri cvičení počas telesnej prípravy zle došľapol na pravú nohu, pocítil silnú bolesť a po schladení pod tečúcou vodou sa mu to nejavilo ako ... úraz, nevyhľadal okamžitú lekársku pomoc. Za svedkov označil Y. V predmetnej veci nebolo sporné, že na strane žalobcu dňa 16.4.2013 nastala skutočnosť tak, ako ju opísal v knihe evidencií mimoriadnych udalostí. Medzi účastníkmi však bola spornou skutočnosť, či úraz, ktorý žalobca nahlásil nadriadenému dňa 19.04.2013 sa stal žalobcovi dňa 16.4.2013 pri plnení služobných povinností, teda či išlo o služobný úraz a či žalobcovi prináleží aj náhrada za bolesť v rozsahu v akom nesie žalovaný zodpovednosť za škodu za daný úraz. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca následne dňa 19.04. 2013 spísal úradný záznam č.p.: ORPZ-VT-KP-381/2013 zo dňa 19.04.2013 (ďalej len záznam poškodeného), podľa ktorého žalobca dňa 16.04.2013 v čase okolo 14.45 hod. počas zadaného cvičenia, behu okolo telocvične zle došľapol chodidlom pravej nohy na podlahu, čím pod váhou tela došlo k vykriveniu členka pravej nohy smerom dovnútra...následkom čoho spadol na zem. Po došľapnutí a dopade na zem pocítil silnú bolesť v pravom členku ... nohu pod tečúcou vodou schladil. Nakoľko bolesť mierne ustúpila, túto udalosť neoznamoval ako úraz a nevyhľadal lekársku pomoc. Predpokladal, že bolesť a opuch postupne ustúpi a tak dňa 17.04.2013 o 7,30 hod. nastúpil do práce. Keďže sa jeho stav nezlepšoval, vyhľadal odbornú lekársku pomoc a po vykonanom RTG bolo zistené, že má zlomeninu bočného členka. Následne tento úraz oznámil nadriadenému V. V zmysle vyjadrenia žalobcu ako poškodeného k podkladom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania žalobca uviedol, že: „Predpokladal som, že ide iba o výron členka, ktorý o niekoľko dní ustúpi. Z toho dôvodu bola udalosť dňa 16.04.2013 v čase okolo 15.35 hod. zapísaná do knihy udalostí ako drobný úraz a poranenie“. Zo spisového materiálu je zrejmé, že v deň úrazu 16.04.2013 sa žalobca ako poškodený nepodrobil vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu a tým sa nepreveril jeden z liberačných dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu za služobný úraz. Vyjadreniami priamych svedkov úrazu, že počas telesnej prípravy z dychu poškodeného necítili žiadny alkohol a taktiež poškodený nemal žiadne príznaky, ktoré by nasvedčovali, že požil alkoholické nápoje ... nemôžu objektívne a dostatočným spôsobom nahradiť dychovú skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu. Podľa názoru súdu sa nadriadený žalobcu pri prešetrení úrazu nevysporiadal so skutočnosťou, z akého dôvodu ani svedkovia úrazu - Q. neoznámili nadriadenému vznik udalosti - služobného úrazu žalobcu dňa 16.4.2013, keď najmä Q. ako funkčne najstarší policajt vzhľadom na jeho dlhoročnú prax musel predpokladať, že zranenie poškodeného môže byť služobným úrazom. Žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz ani vyjadrenie Q., že „žalobca išiel zapísať úraz do knihy úrazov“, že k zápisu naozaj došlo v čase ako uviedol poškodený z dôvodu, že Knihu evidencie mimoriadnych udalostí vedie odborný referent A., za správnosť údajov zodpovedá Q. a por. Q. a títo vyjadrenie poškodeného nepotvrdili. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 a 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave zhodne s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného konštatuje, že riaditeľ KR PZ v Prešove skutočný stav veci zistil dostatočne. Žalobca ako poškodený nenahlásil úraz bezodkladne svojmu priamemu nadriadenému, čím od vzniku úrazu do jeho oznámenia mohlo dôjsť k závažným skutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie. S uvedeným právnym názorom správne orgánu sa súd v plnom rozsahu stotožnil. Aj podľa názoru súdu nebola spoľahlivo preukázaná príčina a okolnosti úrazu, ako i zodpovednosť služobného úradu za úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany poškodeného, a preto postup riaditeľa KR PZ v Prešove bol v rozpore s ust. § 46 správneho poriadku. Žalobca v žalobe namietal, že zrušením rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove mu bola odňatá možnosť, aby o jeho nároku na priznanie náhrady za bolesť bolo zákonne rozhodnuté, a preto boli porušené jeho práva. Súd jeho námietke neprisvedčil, pretože zrušením rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove v mimo odvolacom konaní sa odstránil nezákonný stav, ktorý bol navodený rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a vec sa vrátila do štádia konania, v ktorom je možné o žalobcovej žiadosti rozhodnúť, pretože zrušením rozhodnutia, je o žiadosti nerozhodnuté. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).