Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/71/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200733 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa P.. A. E., C. E.. Q. X, C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1998 Z.z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 12. augusta 2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1998 Z.z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 12. augusta 2013. Uviedla, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014. Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.3.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 a poukazoval na to, že odporkyňa nesprávne posúdila jeho žiadosť, nakoľko pri zamietavom rozhodnutí vychádzala z toho, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ďalej že nie je príslušná na rozhodnutie o jeho starobnom dôchodku a že nárok na starobný dôchodok mu nevznikol podľa zákona č. 460/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/156/2008 ako aj s prijatým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2009. Poukazoval na to, že v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je uvedené, že splnil podmienku nepretržitosti zamestnania stanovenú podľa § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a v rozhodnutí odporkyne zo dňa 4. septembra 2009 je uvedené, že starobný dôchodok mu bol priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a súčasne je ďalej uvedené, že odporkyňa týmto realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Poukazoval na to, že odporkyňa pri rozhodovaní o jeho starobnom dôchodku nezohľadnila zaradenie jeho doby služobného pomeru v I. a II. kategórii funkcií, resp. v III. pracovnej kategórii, čo považoval za diskrimináciu. Navrhovateľ návrhom zo dňa 26.5.2014 žiadal preskúmať rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 a namietal, že odporkyňa v tomto rozhodnutí neoprávnene zmenila odôvodnenie rozhodnutia, pričom od termínu pôvodného rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene skutkového ani právneho stavu, čím odporkyňa ignorovala prezumpciu správnosti rozhodnutia zo dňa 26. februára 2014, a preto rozhodnutie zo dňa 22. apríla 2014 považoval za irelevantné, resp. za nulitné. K napadnutému rozhodnutiu zo dňa 22. apríla 2014 uviedol, že dňom doručenia 17.3.2014 sa rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. februára 2014 stalo platným a z iniciatívy odporkyne toto nemožno zmeniť ani zrušiť bez využitia opravného prostriedku s poukazom na ustanovenie § 219 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zastával názor, že odporkyňa môže zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie iba v prípade autoremedúry podľa § 217 ods. 1 zákona, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ďalej namietal, že odporkyňa sa snaží účelovo dokázať, že mal priznaný pomerný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom v rozsudku Najvyššieho súdu číslo 9 So/156/2008 ako aj prijatom rozhodnutí odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2009 je jednoznačne preukázané, že mal priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Opätovne poukazoval na to, že nežiadal o ďalší starobný dôchodok ale o prepočet priznaného starobného dôchodku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci dôchodkového poistenia poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórie funkcií a žiadal o prehodnotenie jeho nároku na starobný dôchodok priznaného rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X T.o dňa 4. septembra 2009 pri zohľadnení jeho doby služobného pomeru v I. a II. kategórii funkcií, resp. v III. pracovnej kategórii. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 26.5.2014 a 26.10.2014 zotrval v celom rozsahu na námietkach uvedených v jeho návrhoch a zároveň v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 97/1995 si voči odporkyni uplatnil úroky z omeškania z dlžnej sumy starobného dôchodku. Odporkyňa vo svojom písomných vyjadreniach zo dňa 7.5.2014, 12.9.2014 a 22.12.2014 uviedla, že navrhovateľ neformálnou žiadosťou doručenou ústrediu Sociálnej poisťovne dňa 13.8.2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok so zohľadnením služobného pomeru zaradeného do I. a II. kategórie funkcií. Poukázala na to, že z potvrdenia generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 11302/33-2013 zo dňa 16.7.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonom priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2004. Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. decembra 1967 do 3. decembra 1968 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka Ministerstva vnútra od 16. apríla 1969 do 31. augusta 1971 v II. kategórii funkcií a do 1. septembra 1971 do 31. januára 1973 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. februára 1973 do 29. februára 1992 v I. kategórii funkcií, od 1. marca 1992 do 31. augusta 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. septembra 1992 do 30. júna 1993 v I. kategórii funkcií, od 1. februára 1999 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňa 31. decembra 2003. Uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 29.6.2005 o starobný dôchodok od 1. februára 2005 bol v súlade s právnym stavom platným v čase podania žiadosti navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 1. februára 2005 právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 4. septembra 2009. Navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok a vek 60 rokov dovŕšil XX. K. XXXX. Poukázala na ustanovenie § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je prechodným ustanovením a vzťahuje sa na tých poistencov, ktorom vznikol nárok na pomerný starobný dôchodok podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a ktorí boli k 31. decembru 2003 nepretržite zamestnaní a v takomto prípade majú nárok na výpočet starobného dôchodku, nakoľko zákon účinný od 1. januára 2004 nepozná pojem starobný pomerný dôchodok, ale len za dobu poistenia získanú vo všeobecnom systéme poistenia. Zdôraznila, že uvedené je aj v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku, na ktorý navrhovateľ poukazuje, pričom v citovanom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že navrhovateľ má nárok na starobný dôchodok, pretože splnil podmienky nároku na starobný pomerný dôchodok a bol nepretržite zamestnaný po splnení podmienky nároku na starobný pomerný dôchodok. Z uvedeného vyplýva že starobný dôchodok podľa § 262 ods. 1 zákona sa vypočíta len za dobu poistenia získanú vo všeobecnom systéme poistenia. Poukázala na to, že na určenie sumy dôchodku bola započítaná celá doba poistenia, ktorú je možné pre nárok na pomerný starobný dôchodok zhodnotiť. Taktiež nie je možné navrhovateľovi priznať ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby mu bol priznaný a naďalej je mu vyplácaný a zdôraznila, že nárok za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, pričom poukázala na právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008 č. 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011. Poukázala ďalej na to, že nakoľko navrhovateľovi bola započítaná celá doba zamestnania, resp. poistenia na nárok na pomerný starobný dôchodok, nie je preto možné zvýšiť pomerný starobný dôchodok. Zdôraznila, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje na krátenie v zmysle Dohovoru č. 128 sa na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko ide o iný skutkový stav veci. Taktiež uviedla, že z dôvodu, že rozhodnutím zo dňa zo dňa 28. februára 2014 bolo o žiadosti navrhovateľa nesprávne rozhodnuté, rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 bolo rozhodnutie zo dňa 28. februára 2014 zmenené. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrhy navrhovateľa a dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne číslo XXX XXX XXXX X, dôchodkovým spisom navrhovateľa vedeným na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvar sociálneho zabezpečenia zboru, Bratislava a spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 12.8.2013 požiadal odporkyňu o prepočet starobného dôchodku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci dôchodkového poistenia poistencov, ktorí vykonávali zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórií funkcií. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1998 Z.z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 12. augusta 2010. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1998 Z.z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 12. augusta 2013. Uviedla, že týmto rozhodnutím mení rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014. Navrhovateľ pri výsluchu v súdnom konaní zotrval na podaných návrhoch z dôvodov tam uvedených. Zdôraznil, že chce, aby odporkyňa prepočítala jeho priznaný a vyplácaný starobný dôchodok, pričom odporkyňa zohľadní nielen obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní ale aj obdobie služby v I. a II. kategórii funkcií a III. pracovnej kategórii a po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže vrátane základnej vojenskej služby, starobný dôchodok kráti v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridŕžala písomného vyjadrenia zo dňa 7.5.2014, 12.9.2014 a 22.12.2014 a uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný pomerný starobný dôchodok od 1. februára 2005, pričom pri tomto stanovení dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená celá doba civilného zamestnania ako aj doba, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok, a preto z tohto dôvodu nie možné ani zvýšenie už priznaného starobného dôchodku. Poukázala na to, že článok 33 Dohovoru č. 128 je možné použiť pre iný skutkový stav a ako už bolo uvedené v prípade navrhovateľa ho nie je možné použiť, nakoľko má zhodnotenú celú dobu civilného zamestnania ako aj dobu výsluhového dôchodku. Napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 v spojení s rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 žiadala ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 26a ods. 1 cit. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Podľa § 26a ods. 2 cit. zákona policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby sa do doby zamestnania potrebnej na nárok na pomerný starobný dôchodok nezapočítava profesionálna služba, ak túto službu vykonával v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok alebo ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody, spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej uvedenými. Podľa § 261 ods. 1 cit. zákona suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako. Podľa Čl. 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V preskúmavanej veci súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 29.6.2005 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1.2.2005. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. januára 2006 odporkyňa podľa § 273 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX zo dňa 11. októbra 2006 odporkyňa podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. januára 2006 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku s tým, že súčasne vyhovela opravnému prostriedku navrhovateľa v plnom rozsahu. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX č. 1 zo dňa 9. augusta 2006 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 1. februára 2008 odporkyňa podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. priznala navrhovateľovi od 1. februára 2005 starobný dôchodok v sume 4 459,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z.z. Krajský súd v Bratislave po vykonanom dokazovaní rozhodnutie v časti o preskúmanie rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 30. januára 2006 zastavil a rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 9. augusta 2006 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 1. februára 2008 potvrdil. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 9So/156/2008 - 77 zo dňa 29. apríla 2009 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej potvrdzujúcej časti zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 9. augusta 2006 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X z 1. februára 2008 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že navrhovateľ vykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a dobu od 1. januára 1999 do 31. decembra 2003 ktorú podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. nie je možné hodnotiť ako dobu účasti na dôchodkovom poistení. Činnosť navrhovateľa v služobnom pomere policajta v tomto období je však potrebné považovať za zamestnanie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ktoré trvalo nepretržite od vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb., t.j. od 11.9.2003 do 31.12.2003 a navrhovateľ teda splnil podmienku nepretržitosti zamestnania stanovenú v § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v ďalšom konaní odporkyňa opätovne mala rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odporkyňa rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2009 podľa § 26a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa § 259 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. navrhovateľovi od 1. februára 2005 priznala starobný dôchodok v sume 5 881 Sk mesačne, zvýšený od výplatného termínu v júli na sumu 6 402 k mesačne, od 1. júla 2006 zvýšený na sumu 6 783 Sk mesačne, od 1. júla 2007 na sumu 7 207 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na sumu 7 568 Sk mesačne, podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľovi k 1. januáru 2009 patrí starobný dôchodok v sume 251,30 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na sumu 268,80 eur mesačne. Zároveň uviedla, že týmto rozhodnutím realizuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So 156/2008 z 29. apríla 2009 a nárok na starobný dôchodok priznala v súlade s § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, nakoľko činnosť v služobnom pomere policajta považovala za zamestnanie v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré trvalo nepretržite od vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok od 11. septembra 2003 do 31. decembra 2003. Navrhovateľ proti tomu rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok v dôsledku čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ neformálnou žiadosťou zo dňa 12.8.2013 požiadal o prepočet starobného dôchodku v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci dôchodkového poistenia poistencov, ktorí vykonávali zamestnania v služobnom pomere zaradenom do I. a II. kategórií funkcií. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 odporkyňa v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1998 Z.z. a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 12. augusta 2013 s odôvodnením, že navrhovateľovi bol podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný výsluhový dôchodok od 1. januára 2004, pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. decembra 1967 do 3. decembra 1968 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka Ministerstva vnútra od 16. apríla 1969 do 31. augusta 1971 v II. kategórii funkcií a od 1. septembra 1971 do 31. januára 1973 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. februára 1973 do 29. februára 1992 v I. kategórii funkcií, od 1. marca 1992 do 31. augusta 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. septembra 1992 do 30. júna 1993 v I. kategórii funkcií, od 1. februára 1999 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňa 31. decembra 2003. Právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2009 podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bol navrhovateľovi priznaný pomerný starobný dôchodok, pričom na nárok na pomerný starobný dôchodok bola započítaná celá doba zamestnania (resp. poistenia) ktorú navrhovateľ získal, a preto nie je možné zvýšenie pomerného starobného dôchodku a zároveň nie je možné priznať ďalší starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, pretože dôchodok za civilné doby zamestnania bol priznaný a naďalej je vyplácaný. Z dávkového spisu navrhovateľa vedeného na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justične stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave súd zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru v Bratislave číslo: GR ZVJS-11302/33-06 zo dňa 13.4.2006 podľa ustanovenia § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov priznaný od 1. januára 2004 výsluhový dôchodok v sume 26 220 Sk mesačne, zvýšený od 1.7.2004 na sumu 26 876 Sk mesačne a od 1.7.2005 na sumu 29 255 Sk mesačne. Pre výšku a nárok na výsluhový dôchodok bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 4. decembra 1967 do 3. decembra 1968 v II. kategórii funkcií, doba príslušníka Ministerstva vnútra od 16. apríla 1969 do 31. augusta 1971 v II. kategórii funkcií a od 1. septembra 1971 do 31. januára 1973 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru príslušníka ZVJS od 1. februára 1973 do 29. februára 1992 v I. kategórii funkcií, od 1. marca 1992 do 31. augusta 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. septembra 1992 do 30. júna 1993 v I. kategórii funkcií, od 1. februára 1999 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňa 31. decembra 2003. V preskúmavanej veci súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol právoplatným rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. septembra 2009 podľa § 26a zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa § 259 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 1. februára 2005 priznaný starobný dôchodok v sume 5 881 Sk mesačne, zvýšený od výplatného termínu v júli na sumu 6 402 k mesačne, od 1. júla 2006 zvýšený na sumu 6 783 Sk mesačne, od 1. júla 2007 na sumu 7 207 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na sumu 7 568 Sk mesačne, podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľovi k 1. januáru 2009 patrí starobný dôchodok v sume 251,30 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2009 na sumu 268,80 eur mesačne. Je nesporné, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňom XX. K. XXXX, kedy dovŕšil 60 rokov veku a bol mu priznaný výsluhový dôchodok. Nakoľko navrhovateľ splnil podmienky na nárok na pomerný starobný dôchodok a bol nepretržite zamestnaný po splnení podmienky nároku na pomerný starobný dôchodok k 31. decembru 2003, vznikol mu nárok na výpočet starobného dôchodku podľa ustanovenia § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a nie pomerného starobného dôchodku, nakoľko zákon o sociálnom poistení účinný od 1. januára neprevzal do svojich ustanovení pojem pomerný starobný dôchodok. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že sa stále jedná o priznanie pomerného starobného dôchodku podľa § 259 ods. 1 v spojení s § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý sa podľa § 262 ods. 2 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2004 iba považuje za starobný dôchodok. Navrhovateľovi bola na určenie sumy pomerného starobného dôchodku zhodnotená celá doba poistenia, a preto ďalšie zvýšenie sumy pomerného starobného dôchodku už nie je možné. Skutočnosť, že navrhovateľovi bol už dôchodok priznaný podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zároveň vylučuje vznik nároku na priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9So/41/2008, 9So/129/2010 a 9So/134/2010. Súd poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že je pri stanovení starobného dôchodku je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu napr. príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok, resp. výsluhového dôchodku. V danom prípade mal však navrhovateľ už priznaný pomerný starobný dôchodok od roku 2005, teda nejednalo sa o situáciu, kedy sa rozhoduje o priznaní starobného dôchodku, kedy v takom prípade priznaný výsluhový dôchodok je potrebné považovať od dovŕšenia dôchodkového veku za starobný dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, teda ako peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu situáciu, za ktorú sa poskytuje starobný dôchodok zo všeobecného sociálneho systému. Súd preto vzhľadom na túto odlišnú situáciu u navrhovateľa konštatuje, že prepočet už priznaného dôchodku navrhovateľa podľa ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa v tomto prípade na navrhovateľa nevzťahuje, nakoľko sa jedná o iný skutkový stav veci a odporkyňa správne postupovala, keď žiadosť navrhovateľa o prepočet starobného dôchodku zamietla. V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia sa súd môže zaoberať len posúdením zákonnosti toho rozhodnutia odporkyne, proti ktorému podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok a ktoré tak označil za predmet preskúmania. Inými nárokmi ako boli riešené napadnutým rozhodnutím sa zaoberať nemôže. Súd sa preto v tomto konaní nemohol zaoberať požiadavkou navrhovateľa na vyplatenie úrokov z omeškania, v tejto súvislosti je však nutné tiež uviesť, že pojem úroky z omeškania ani zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ani zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepozná. Súd zároveň upozorňuje, že konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia nároku na starobný dôchodok je konaním o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré je upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pričom zákon o sociálnom poistení upravuje možnosť vydať nové rozhodnutie o nároku na dôchodkovú dávku aj v priebehu konania o preskúmanie skoršieho neprávoplatného rozhodnutia o takomto nároku. Pokiaľ by však novšie rozhodnutie o tom istom nároku na dávku vydané v neprávoplatne skončenom správnom konaní o tomto nároku nebolo preskúmané súdom prvého stupňa a tento súd o novom rozhodnutí nerozhodol, je taká okolnosť dôvodom na zrušenie jeho rozsudku a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, nakoľko iným postupom by sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom. Súd preto musí preskúmať tiež všetky rozhodnutia, ktoré boli vydané po vydaní rozhodnutia, proti ktorému bol podaný opravný prostriedku bez ohľadu na to, či aj proti nim bol podaný opravný prostriedok ako aj v prípade že nebol proti nim nebol podaný opravný prostriedok. Pokiaľ odporkyňa vydala rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014, ktorým zmenila rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 súd konštatuje, že týmto postupom neporušila ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý jej takýto postup, nakoľko sa jedná o neprávoplatné rozhodnutia umožňuje. Z tohto dôvodu súd námietky navrhovateľa, ktorý namietal postup odporkyne pri vydaní rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 22. apríla 2014 poukazom na ust. § 219 a § 217 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neakceptoval. Súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by voči ostatným žiadateľom o prepočet už priznanej dôchodkovej dávky v rovnakých prípadoch sa postupovalo iným spôsobom ako v jeho prípade, a preto na námietku navrhovateľa ohľadom jeho diskriminácie neprihliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.o. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, a preto mu súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./