Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/94/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200751 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia SR sp. zn. 2153/2014-1.10 (42/2012- rozkl.) zo dňa 10.3.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.5.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 2153/2014-1.10 (42/2012 - rozkl.) zo dňa 10.3.2014, ktorým tento (na základe rozkladu žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR, sp. zn. 3793/2011-2.2 zo dňa 29.9.2011, ktorým povolil výnimku žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť), ktorým bolo podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) zastavené konanie, začaté na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť, 976 37 Hrochoť 340 zo dňa 19.1.2009 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK- usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Žalobca v žalobe navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.), z dôvodu, že zistenie skutkového stavu z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b) O.s.p.), a že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.). Namietal, že konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na žiadosť žiadateľa. Žalobcovi nie je známe, že by žiadateľ zobral svoju žiadosť o udelenie výnimky späť. Pre žalobcu je nezrozumiteľný právny názor žalovaného, podľa ktorého odpadnutím dôvodu na konanie je skutočnosť, že uplynula lehota uvedená v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré obmedzilo časovú platnosť povolenej výnimky do 30.11.2012, ako aj lehota časovej platnosti výnimky uvedená v prvšom, Krajským súdom v Bratislave zrušenom rozhodnutí. Zrušené rozhodnutie nemohlo vyvolávať žiadne právne účinky, rovnako lehota platnosti výnimky v ňom uvedená, nemôže byť z hľadiska práva dôvodom na konanie. Žalovaný tým, že vo veci meritórne nerozhodol o rozklade žalobcu, odňal mu možnosť podrobiť súdnemu prieskumu jeho meritórne rozhodnutie. Poukázal, že prvšie rozhodnutie žalovaného, ktorým zastavil konanie (rozkladové) bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp 6/2013 zo dňa 24.9.2013 zrušené, vrátené žalovanému na ďalšie konanie a Najvyšší súd v ňom vyslovil právny názor, podľa ktorého je povinnosťou žalovaného rozhodnúť o podanej žiadosti tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdí alebo žiadosti žiadateľa o udelenie výnimky nevyhovie. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10. júla 2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na dobu určitú do 15.12.2009. Uplynutím tejto doby platnosť povolenej výnimky v zmysle § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK pominula, nakoľko rozhodnutie vydané podľa uvedeného zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. V konaní o rozklade žalovaný zastáva názor, že pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania nebolo podľa žalovaného potrebné, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie, pretože toto prvostupňové rozhodnutie stratilo platnosť priamo na základe uvedeného ustanovenia zákona a v dobe, keď prebiehalo konanie o rozklade, bolo už neplatné. Minister životného prostredia SR preto podľa žalovaného postupoval správne, keď napadnutým rozhodnutím zastavil iba konanie o rozklade a nevydával rozhodnutie o zrušení už neplatného rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žiadateľ v žiadosti výslovne žiadal o udelenie výnimky v zmysle zákona o ochrane prírody na rok 2009 (žiadosť žiadateľa zo 14. januára 2009). Takže bez ohľadu na to, že prvostupňové správne rozhodnutie de iure nenadobudlo právoplatnosť, v čase udelenia žiadanej výnimky sa naň hľadelo v zmysle platnej právnej úpravy a vtedajšej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako na právoplatné rozhodnutie. V súčasnosti nemožno meritórne rozhodnúť o tejto žiadosti, nakoľko žiadateľom bola požadovaná výnimka časovo ohraničená na rok 2009 a žiadateľ nežiadal o predĺženie požadovanej výnimky. Zámer žiadateľa, ktorým požadoval udelenie výnimky - odstrel medveďa hnedého na rok 2009 nemožno spochybniť a vyplýva aj zo skutočnosti, že žiadateľ požiadal o odstrel aj v roku 2010 (žiadosť z 22. januára 2010 o odstrel medveďa hnedého na rok 2010 ), v roku 2011 (žiadosť zo dňa 14. februára 2011 o odstrel medveďa hnedého na rok 2011), v roku 2012 (žiadosť zo dňa 30. apríla 2012 o odstrel medveďa hnedého na rok 2012), v roku 2013 (žiadosť zo dňa 5. marca 2013 o odstrel medveďa hnedého na rok 2013). Žalobca si je vedomý týchto skutočností, nakoľko v niekoľkých týchto správnych konaniach začatých na podnet žiadateľa podal na súd žaloby o preskúmanie zákonnosti správnych rozhodnutí. Poukázal, že žalobca ešte v prvej žalobe v rámci súdneho konania sp. zn. 6S 1458/2012 namietal, že žalovaný mal zastaviť správne konanie ako celok a nie rozhodnúť len o zastavení konania o rozklade. Po opätovnom vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie Najvyšším súdom SR v zmysle jeho rozsudku sp. zn. 1Sžp 6/2013 zo dňa 24.9.2013 žalovaný zastavil konanie začaté na základe žiadosti žiadateľa, to znamená žalovaný sa riadil právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR a zároveň aj vyhovel žalobcovej požiadavke zastaviť správne konania ako celok. V čase, keď žalobcovi nebolo ešte priznané postavenie účastníka konania, bola žiadateľova žiadosť časovo obmedzená na rok 2009, žalobcovi bolo účastníctvo priznané až následne po uplynutí obdobia, v ktorom žiadateľ žiadal o povolenie výnimky, preto či sa v danom prípade na prvostupňové rozhodnutie hľadí ako na právoplatné alebo neprávoplatné, nemá žiadnu právnu relevanciu. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli dostatočným podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2153/2014-1.10 (42/2012- rozkl.) zo dňa 10.3.2014, ktorým bolo zastavené konanie začaté na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť, 976 37 Hrochoť 340 zo dňa 19.1.2009 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK - usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c/ ZOPK z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19.01.2009 doručil Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Chochuľa Hrochoť, 976 37 Hrochoť 340 (ďalej len žiadateľ) žalovanému žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého a odstrel jedného jedinca v poľovnom revíri žiadateľa. Žalovaný rozhodnutím č. 2798/2010-2.1 zo dňa 10.7.2009 žiadateľovi povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK- usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. Žalobca vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 602/2009-7.2 (26/2009-rozkl.) zo 17.6.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím MŽP SR č. 2798/2009-2.1 z 29.4.2009 uplatnil svoj nárok na súde. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4S/133/2009-137 zo dňa 30.9.2011 priznal žalobcovi postavenie účastníka konania a rozhodol o zrušení oboch cit. rozhodnutí a vrátil vec Ministerstvu životného prostredia SR. Ministerstvo životného prostredia SR následne rozhodnutím č. 2798/2009-2.1 zo dňa 19.12.2011 zastavilo konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, nakoľko odpadol dôvod na konanie. Žalobca proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR č. 2798/2009-2.1 z 19.12.2011 podal rozklad, v ktorom sa dovolával svojho postavenia ako účastníka konania v konaní ohľadom žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky z podmienok ochrany a namietal, že rozhodnutie MŽP SR č. 2789/2009-2.1 zo dňa 10.7.2009 nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, nakoľko nebolo doručené všetkým účastníkom konania a žiadal, aby mu toto rozhodnutie bolo doručené. Minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 3694/2012-1.10 (5/2012-rozkl.) zo dňa 2.4.2012 následne zrušil rozhodnutie ministerstva č. 2798/2009-2.1 zo dňa 19.12.2011 o zastavení konania a prikázal ministerstvu doručiť žalobcovi meritórne rozhodnutie č. 2798/2009-2.1 zo dňa 10.7.2009. Žalobca podal rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR č. 2798/2009-2.1 zo dňa 10.7.2009 listom zo dňa 24.5.2012, ktorým sa domáhal, aby minister životného prostredia Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie zmenil a zamietol žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky, alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 6319/2012-1.10 (42/2012-rozkl.) zo dňa 21.8.2012 konanie zastavil podľa § 82 ods. 9 písm. a) v spojení s § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody z dôvodu, že v predmetnej veci odpadol dôvod na ďalšie konanie. Žalobca podal v uvedenej veci žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 6319/2012-1.10 na tunajší súd, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 6S/1458/2012-71 zo dňa 12.4.2013 tak, že Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu rozsudkom sp. zn. 1Sžp/6/2013 zo dňa 24.9.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/1458/2012-71 zo dňa 12.4.2013 tak, že zrušil rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 6319/2012-1.10 (42/2012-rozkl.) zo dňa 21.8.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v rozsudku uviedol, že dôvodom na konanie žalovaného ako správneho orgánu je predovšetkým žiadosť žiadateľa o povolenie výnimky a predmet žiadosti o povolenie výnimky, t.j. chránený živočích, sa naďalej správa tak, ako je uvedené v žiadosti žiadateľa, nakoľko konanie o rozklade vytvára vo všeobecnej rovine prekážku pre vznik účinkov výroku napadnutého rozhodnutia. Po opätovnom preskúmaní predloženého spisového materiálu osobitná komisia ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach rozkladov k predloženému rozkladu žalobcu zaujala stanovisko, v ktorom uviedla, že platnosť napadnutého meritórneho rozhodnutia ministerstva vo veci žiadosti žiadateľa o odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť skončila v roku 2009, pretože výnimka na odstrel medveďa hnedého povolená žiadateľovi bola časovo obmedzená len do 15.12.2009. Rozhodnutím zo dňa 10.3.2014 č. 2153/2014-1.10 (42/2012-rozkl.) minister životného prostredia SR zastavil konanie začaté na žiadosti slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť o povolenie výnimky zo zákazov ust. v § 35 ods. 1 písm. a) ZOPK z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie. Uviedol, že správny orgán v uvedenej veci nemohol konať o pôvodnej žiadosti žiadateľa z 19.1.2009 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody z dôvodu, že od doby podania žiadosti uplynulo 5 rokov a v súčasnosti už pre správny orgán nie je možné identifikovať konkrétneho jedinca medveďa hnedého, na ktorého bola požadovaná predmetná výnimka zo strany žiadateľa. Žiadateľ žiadal o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého aj v rámci žiadostí za roky 2010 a 2011 a výnimka mu za oba roky bola povolená rozhodnutím správneho orgánu. Preto je možné predpokladať, že problém s výskytom synantropných medveďov bol v danej lokalite vyriešený povolením uvedených výnimiek a v súčasnosti nie je dôvodné povoľovať v uvedenej veci výnimku na základe žiadosti podanej 19.1.2009. IV. Podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z vyššie opísaných skutkových zistení vyplýva, že o žiadateľovej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK žalovaný rozhodol až po právoplatnom vyriešení otázky účastníctva žalobcu v predmetnom správnom konaní, pričom rozhodol tak, že žiadosti vyhovel. Pre realizáciu výnimky správny orgán určil podmienky, okrem iného dobu, dokedy sa má povolená výnimka uskutočniť (do 30.11.2009 posliedkou a postriežkou na lokalite Hudcovie kút, Dolinky, Beňová alebo do 15.12.2009 postriežkou na lokalite Hudcovie kút, Dolinky, Beňová). Správny orgán prvého stupňa vychádzajúc z predpokladu, že žalobcovi nebolo právoplatným rozhodnutím priznané účastníctvo v predmetnom správnom konaní, rozhodnutie o povolení výnimky žalobcovi nedoručoval a vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť na deň 3.8.2009. Žiadateľ povolenú výnimku v stanovenom čase nezrealizoval. Až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/133/2009-137 zo dňa 30.9.2011 priznal žalobcovi postavenie účastníka konania a rozhodol o zrušení rozhodnutí ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 602/2009-7.2 (26/2009-rozkl.) zo 17.6.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím MŽP SR č. 2798/2009-2.1 z 29.4.2009 a vrátil vec ministerstvu životného prostredia SR. Krajský súd vyslovil názor, že žalobcovi z právneho poriadku vyplýva oprávnenie byť účastníkom predmetného správneho konania. Až na základe tohto rozsudku boli žalobcovi priznané procesné práva účastníka konania a bolo mu doručené rozhodnutie o povolení výnimky č. 2798/2009-2.1 zo dňa 10.7.2009, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, tvrdiac, že neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK na usmrtenie medveďa hnedého v danej lokalite. Je nepochybné, že žalobca ako účastník správneho konania reprezentoval v konaní záujem na nezasahovaní do prírody a jej prirodzených pomerov v súlade so svojimi programovými cieľmi vyjadrenými v stanovách občianskeho združenia. Keďže povolená výnimka na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého vo vyššie uvedenej lokalite nebola realizovaná, nedošlo k žiadnemu zásahu do populácie uvedeného chráneného živočíšneho druhu, čo sa žalobca svojou účasťou v konaní snažil presadiť. Zastavenie konania začatého na základe žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť z 19.1.2009 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny - usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť z dôvodu, že odpadol dôvod na konanie znamená, že o predmetnej žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky sa už konať nebude. Faktický záujem na ochrane prírody v danom konaní teda nemôže byť naplnený vyššou mierou. Za daných okolností je súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o zastavení rozkladového konania nemohlo ukrátiť žalobcu na jeho právach a oprávnených záujmoch na ochrane prírody, pretože na základe výsledkov správneho konania vo veci povolenia výnimky nedošlo a ani v budúcnosti už nemôže dôjsť k žiadnemu zásahu do populácie medveďa hnedého v danej lokalite. V zmysle Stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 72/2013 zo dňa 24. júna 2014 na zjednotenie výkladu § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny o dôsledkoch neplatnosti povolenia na usmrtenie chráneného živočícha na priebeh súdneho konania, správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na rozdielne stanoviská rozhodovacej činnosti dvoch senátov najvyššieho súdu, (rozsudky sp. zn. 10 Sžp 6/2013 a sp. zn. 1 Sžp 6/2013) zaujalo stanovisko: „Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania“. Súd v súlade so Stanoviskom Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa stotožňuje s postupom a právnym posúdením veci žalovaným. Samotný zákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu ochrany prírody povinnosť zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. V dôsledku toho je zrejmé, že „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“‚ v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ústredný orgán štátnej správy, ktorý koná o rozklade preto musí konanie o udelenie výnimky zastaviť tak, ako mu to ukladá § 82 ods. 9 zákona o ochrane krajiny. Toto zákonné ustanovenie priamo ustanovuje, že orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. Pokiaľ aj zaniklo rozhodnutie o povolení výnimky uplynutím času, na ktorý bolo vydané (§ 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK) a odpadol dôvod na ďalšie konanie vo veci (§ 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK), žalovaný postupoval správne, keď konanie vo veci žiadosti vyššie uvedeného žiadateľa o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ZOPK zastavil, pretože dôvod zastavenia konania sa viazal k celému predmetu konania. Takýmto rozhodnutím nedochádza k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a ani práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb už nimi nemôžu byť priamo dotknuté. Žalobca nepreukázal ukrátenie na svojich subjektívnych právach, ktoré mu malo vzniknúť rozhodnutím o zastavení konania. Zákon o ochrane prírody dáva do právomoci orgánu o ochrane prírody zastaviť konanie, ak dôvod na konanie odpadol a súčasne zakotvuje, že rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané. Za takýchto okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Neplatnosť výnimky nemožno spájať len so skutočnosťou, že predmet konania zanikol napr. uhynutím zvieraťa (medveďa hnedého). Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody správneho orgánu potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je zviera, na odstrel ktorého bola potrebná výnimka, ale predmetom správneho konania je právna podmienka, ktorou je samotná výnimka. Ak takáto výnimka neexistuje, lebo jej platnosť zanikla, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Znamená to, že aj vtedy, ak čas, na ktorý bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa na povolenie odstrelu uplynie ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zaniká dôvod na konanie aj v konaní o rozklade, ktorý bol proti nemu podaný. Aj toto uplynutie času spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania, lebo inak by orgán konajúci o rozklade už nemohol neplatné rozhodnutie skúmať a prípadne ho zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť, či rozklad zamietnuť. Samotný formálny priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umožňovalo žalobcovi reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobca zastavením konania v predmetnej veci nemohol byť ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Keďže žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia v správnom súdnictve nepatrí. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).