Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/106/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200850 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200850.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: A. O., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Č. Ľ. Q., zastúpeného Advokátskou kanceláriou MULARČÍK a PARTNERI, s.r.o., Nám. M. Benku 15, P.O.BOX 285, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ- HCP-BA2-2014/002661-005 zo dňa 28.3.2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-182-009/2013-AV-TVO zo dňa 30.12.2013 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.5.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA2-2014/002661-005 zo dňa 28.3.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č.p.: PPZ-HCP-BA6-182-009/2013-AV-TVO zo dňa 30.12.2013, ktorým bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky na územie Č.H. Ľ. Q. a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok. V žalobe uviedol, že žalobca je príslušníkom tretej krajiny, ktorá v čase vykonávania kontroly, dňa 12. 11. 2013 v reštauračnom zariadení, sa na Slovensku zdržiaval na základe žiadosti zo dňa 30. 10. 2013 o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, ktorý mal udelený aj v predchádzajúcom období do 8. 11. 2013. Dňa 13. 1. 2014 podal žalobca žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu z dôvodu, že na Slovensku žije 5 rokov. Žalobca je konateľom spoločnosti HAI BAO spol. s r.o. so sídlom Račianska 150, Bratislava, je jediným spoločníkom a jedným z konateľov spoločnosti MEIQUIN s.r.o. s tým istým sídlom. Žalobca citoval § 20 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov ). Žalobca sa cítil správnymi rozhodnutiami ukrátený na svojich právach, pretože v čase konania kontroly bol žiadateľom o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania, podnikanie riadne vykonával v súlade so slovenskými právnymi predpismi aj pred vykonaním kontroly aj počas nej. Vyhostením a zákazom vstupu je žalobcovi bránené v pobyte a pohybe na Slovensku, vo vykonávaní podnikania. V odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, z ktorého citoval uviedol, že správny orgán vychádzal zo záverov informácie o zisteniach kontroly vykonanej zamestnancami kontrolného orgánu - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12. 11. 2013. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu za nedostatočné. Žalovaný uviedol, že v súčasnosti nie je právoplatne rozhodnuté o nelegálnom zamestnávaní, prípadne, že žalobca mal
vykonávať inú činnosť než na akú mu bolo vydané povolenie na prechodný pobyt. Rozhodnutia považuje za urýchlené a nezákonné. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal kontroly v prevádzkach spoločnosti HAI BAO s.r.o., ktorej uložil pokuty. Žalobcu sa týkalo rozhodnutie číslo 2014/90263 zo dňa 3. 4. 2014, ktoré bolo doručené dňa 22. 4. 2014, pričom lehota na podanie odvolania uplynula 7. 5. 2014. Voči tomuto rozhodnutiu bolo včas podané odvolanie a spis bol odstúpený odvolaciemu orgánu, ktorý zatiaľ nerozhodol. V prípade, ak by sa vzal do úvahy argument žalovaného, že nie je viazaný zisteniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, tak nie je z vykonaného dokazovania možné prijať záver, že žalobca postupoval protizákonne, pretože kontrola bola vykonaná v jeden deň a ten nepostačuje na vyvodenie relevantného záveru, že žalobca vykonával činnosť bežného zamestnanca. Žalobca zamestnancom predmetnej spoločnosti nikdy nebol. V žalobe citoval § 1 ods. 2 Zákonníka práce a uviedol, že v rozhodnutiach bolo skonštatované, že žalobca vykonával závislú prácu kuchára. Kontrola bola konaná v jeden deň bez prítomnosti tlmočníka, pričom zo strany kontrolných orgánov boli kontrolované subjekty presviedčané, že tlmočníka netreba. Správny orgán poukázal na vyjadrenie jednej z konateliek spoločnosti, ktorá potvrdzovala závery správnych orgánov. Predmetná konateľka, W. I. neovláda slovenský jazyk tak, aby sa vedela správne vyjadrovať a už vôbec nie v právnych otázkach. Žalobca sa pri výsluchu vyjadril, že na územie Slovenskej republiky pricestoval 9. 1. 2009 na základe udelenia prechodného pobytu na účel podnikania. V súčasnosti prevádzkuje reštauráciu na adrese Račianska 64 a zároveň v nej pracuje ako kuchár. Žalobca je zároveň konateľom a spoločníkom ďalšej spoločnosti. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalobca je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá prevádzkuje pohostinskú činnosť a výrobu hotových jedál pre výdajne. V prípade závislej práce by museli byť splnené viaceré podmienky. Okolnosť, že žalobca sa nachádzal počas kontroly v kuchyni oblečený v pracovnom odeve kuchára neznamená, že je zamestnancom. V prípade vykonávania závislej práce by musel vykonávať prácu vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, musel by prácu vykonávať osobne pre zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Ani jedna z týchto podmienok naplnená nebola a nebola dokazovaním preukázaná. Žalobca ako konateľ spoločnosti neporušil žiaden predpis keď sa nachádzal v kuchyni v prevádzke, kde je konateľom. Pri výkone funkcie konateľa bol oprávnený vykonávať všetky činnosti za účelom zabezpečenia riadneho fungovania spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 134 Obchodného zákonníka a uviedol, že žalobca nemohol naplniť skutkovú podstatu definície závislej práce ani nelegálnej práce. Podľa jeho názoru, správny orgán konal v rozpore s ustanoveniami § 32, § 3 ods. 5, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok ). V závere žaloby uviedol, že spoločnosť, v ktorej je žalobca konateľom riadne funguje, zamestnáva zamestnancov, plní si odvodové povinnosti, platí dane a iné poplatky a záväzky. Vyhostenie žalobcu ako konateľa prosperujúcej firmy by mohlo mať za následok zmenšenie odvodov, daní a poplatkov čo nemusí byť výhodné pre štát. V prípade žalobcu sa jedná o mladého človeka pre ktorého vyhostenie bude mať značné psychické aj existenčné následky. Na území Slovenskej republiky sa nachádza od roku 2009 a podľa jeho názoru, postupom a rozhodnutím správneho orgánu dochádza k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života ako aj článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru, v správnom konaní došlo k procesným vadám, keďže rozhodnutie bolo vydané na základe neprávoplatných podkladov, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nedostatočne vyhodnotení dôkazov a nesprávnej interpretácii zákonov. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 27. 6. 2014 uviedol, že dňa 12. 11. 2013 vykonali policajti v súčinnosti s pracovníkmi oddelenia kontroly Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, kontrolu v reštauračnom zariadení prevádzkovanom spoločnosťou HAI BAO s.r.o. na adrese Račianska 69, Bratislava. Kontrolou bolo zistené, že žalobca vykonával v uvedenom zariadení nelegálnu prácu. Táto skutočnosť vyplýva aj z informácie o kontrolných zisteniach zo dňa 5. 12. 2013. Žalobca počas kontroly vykonával činnosť odlišnú od tej, na ktorú mu bol udelený prechodný pobyt. Z uvedeného dôvodu bol predvedený na policajný orgán. Dňa 30. 12. 2013 prvostupňový správny orgán začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k veci podľa § 3 ods. 2, § 22 ods. 1 správneho poriadku. V zápisnici je uvedené, že žalobca na územie Slovenskej republiky pricestoval dňa 9. 1. 2009 z dôvodu udelenia povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Správny orgán vychádzal z informácie zaslanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, že žalobca vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo
udelené povolenie. Dňa 30. 12. 2014 správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu a v odôvodnení uviedol, že na základe zistení vyplývajúcich zo súčinnostnej kontroly bolo potvrdené, že podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona číslo 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní), vykonával žalobca v kontrolovanej prevádzke nelegálnu prácu tým, že nemal povolenie na zamestnanie. Uvedeným spôsobom žalobca porušil § 3 ods. 1 zákona o nelegálnom zamestnávaní. S poukazom na námietky uvedené žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný vyjadril svoje stanovisko, že žalobcovi bola stanovená výška zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky v dolnej hranici sadzby a po ukončení zákazu môže opätovne požiadať o pobyt, ktorý mu môže byť po splnení zákonom stanovených podmienok udelený. Žalobca zrejme nepochopil, z akého dôvodu mu bolo udelené administratívne vyhostenie. Zo získaných informácií je zrejmé, že vykonával nelegálnu prácu, čo vyplýva z informácie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b), c) zákona o nelegálnom zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k rozhodnutiu č. 2014/90263 zo dňa 3. 4. 2014, na ktoré žalobca poukázal, pretože sa jedná o rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava v súvislosti s vykonanou kontrolou a spoločnosťou HAI BAO, s.r.o. a netýkala sa žalobcu ako fyzickej osoby. Námietky žalobcu v žalobe považoval žalovaný za irelevantné. V odvolacom konaní si zadovážil protokol o výsledku kontroly zo dňa 4. 12. 2013 ako aj dodatok k tomuto protokolu zo dňa 27. 12. 2013. Z predmetných listinných dôkazov je zrejmé, že príslušný úrad práce vyhodnotil činnosť žalobcu ako nelegálnu prácu. K námietke ohľadom neprítomnosti tlmočníka pri vykonávanej kontrole sa žalovaný nevedel vyjadriť, pretože predmetnú kontrolu nezabezpečoval. Pri vypočúvaní správnym orgánom v správnom konaní bol pribratý tlmočník, čo vyplýva aj zo spisového materiálu. Je preukázateľné, že žalobca mal udelený prechodný pobyt na účel podnikanie a nie na účel zamestnanie, preto správny orgán postupoval podľa § 83 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov. Odvolací orgán sa riadne vysporiadal s právom žalobcu na súkromný a rodinný život. Obdobne postupoval aj v prípade manžela žalobcu. Čo sa týka prípadnej zraniteľnosti žalobcu, tento nie je maloletý ani prestárly a nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo vycestovaní do domovského štátu. Č. Ľ. Q. nie je štátom, ktorý by bol vyhodnotený ako rizikový. Správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení, teda o tom, že žalobca stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, splnili svoju povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca bol oboznámený s celou dôkazovou situáciou a bol informovaný o začatí správneho konania. Žalobca si v plnom rozsahu uplatnil svoje procesné práva. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p.), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p.
Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti a správnosti rozhodnutia oboch správnych orgánov, t.j. žalovaného a prvostupňového správneho orgánu ako i posúdenie zákonnosti postupu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup ( § 245 ods. 1 O.s.p.).
Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutia len v medziach žaloby, ak námietky v nej boli totožné s námietkami uvedenými v podanom odvolaní s ktorými mal možnosť sa správny orgán vysporiadať, pretože súd nemôže nahrádzať činnosť správneho orgánu ani porušiť princíp dvojinštančnosti správneho konania.
Z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj spisový materiál prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 30. 12. 2013 bol spracovaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava v súčinnosti s Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vykonali v dňoch 12. 11. 2013 kontrolu v prevádzke spoločnosti HAI BAO s.r.o., v, ktorej boli kontrolovaní cudzinci, medzi nimi aj žalobca. Bolo zistené, že vykonávali inú činnosť, než na akú im boli udelené prechodné pobyty. V prevádzke na Račianskej ulici číslo 69 bolo pri výkone kontroly dňa 12. 11. 2013 v čase o 11: 30 hod. zistené, že žalobca vykonával prácu kuchára. Bolo zistené, že mu bolo vydané povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania platné do 8. 11. 2013. Žalobca je jedným z ôsmich konateľov vyššie uvedenej spoločnosti. V čase kontroly žalobca vykonával v kuchyni prácu kuchára a prácu pomocníka v kuchyni, ktoré spĺňali definíciu závislej práce vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom za mzdu alebo odmenu. Konateľka spoločnosti, W. I. vo svojom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2013 uviedla, že žalobca vykonával v prevádzke prácu každý deň počas obeda a poobede podľa vzájomnej dohody s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy. Za vykonanú prácu dostával mzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku spoločnosti. Podľa dodatku číslo jeden k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 4. 12. 2013 spracovanom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, žalobca po identifikácii kontrolnej skupine oznámil, že dôvodom jeho prítomnosti v prevádzkarni je vykonávanie práce kuchára. Z elektronickej databázy bolo zistené, že žalobca nemá povolenie na zamestnanie. Nebola predložená ani príslušná pracovná zmluva. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 30. 12. 2013 bol žalobca predvedený za účelom vykonania úkonov vo veci administratívneho vyhostenia. Úkony správneho orgánu boli vykonané za prítomnosti pribratého tlmočníka. Na otázky správneho orgánu uviedol, že na územie Slovenskej republiky po prvýkrát pricestoval 9. 1. 2009 z dôvodu udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania. Na otázku, akým spôsobom vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca uviedol, že túto vykonáva ako kuchár v spoločnosti HAI BAO s.r.o.,, konkrétne v prevádzke na adrese Račianska 69, Bratislava. Jeho činnosť podnikania spočíva vo výkone práce kuchára s pomocou tety. Na otázku, v čom spočíva jeho podnikateľská činnosť uviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách vie iba málo, všetko vybavuje jeho teta. O tom, že nemôže pracovať, nevedel. Žalobca sa vyjadril, že nemal vedomosť o tom, že vykonáva nelegálnu prácu, teda inú činnosť na akú mu bol udelený prechodný pobyt. Bolo mu oznámené, že z uvedeného dôvodu bolo voči nemu začaté konanie vo veci administratívneho vyhostenia. Vyjadril sa tiež, že sa predchádzajúci rok zosobášil, vyhostenie sa dotkne jeho rodinného a súkromného života, pretože tu žijú dlho a doma nemajú žiadnych kamarátov a známych. Disponuje dostatočnou finančnou hotovosťou na vycestovanie. Žiadne neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie mu v krajine pôvodu nehrozí. Žiadne nové skutočnosti a dôkazy nevedel predložiť. Dňa 30. 12. 2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, ktorým mu bol zároveň určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 rok a určená lehota na vycestovanie. Dňa 14. 1. 2014 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v podanej žalobe. Žalovaný následne rozhodol vo veci napadnutým rozhodnutím zo dňa 28. 3. 2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Vo výroku uviedol dôvody obsahom sa zhodujúce so stanoviskom uvedeným vo vyjadrení k žalobe, popísanom vyššie.
Predmetom zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v účinnom znení, (t.j. v znení účinnom od 1.5.2013) je okrem iného ustanoviť podmienky vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky (ďalej len "vstup") a podmienky vycestovania cudzincov z územia Slovenskej republiky (ďalej len "vycestovanie"), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise alebo medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, podmienky pobytu, evidenciu osôb a kontrolu pobytu, administratívne vyhostenie a zákaz vstupu, práva a povinnosti osôb pri kontrole hraníc a pri pobyte, priestupky a iné správne delikty na úseku kontroly hraníc a pobytu ( § 1 ods. 1 písm. c/, d/,e/, g/, k/, l/ zákona).
Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, 78) ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
Podľa ust. § 82 ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak a) predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, b) ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, c) bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, d) porušil predpisy o omamných látkach a psychotropných látkach, e) pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby, f) uzavrel účelové manželstvo, g) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, h) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, i) marí výkon rozhodnutia štátneho orgánu, j) policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, 36) k) uviedol v konaní podľa tohto zákona nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, l) vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt alebo vízum, m) zdržiava sa na území Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnutia vlády Slovenskej republiky a koná v rozpore s touto medzinárodnou zmluvou alebo s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, n) odmieta hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, o) zistí, že účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, zanikol a že štátny príslušník tretej krajiny túto skutočnosť neoznámil policajnému útvaru, p) nevycestoval v lehote podľa § 111 ods. 1 písm. p), alebo q) iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil všeobecne záväzné právne predpisy.
Policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu a) podľa odseku 1 písm. a) na desať rokov, b) podľa odseku 1 písm. b) až k) na jeden rok až päť rokov, c) podľa odseku 1 písm. l), m) a q) na jeden rok až tri roky, d) podľa odseku 1 písm. n) až p) na jeden rok.
Hromadné vyhostenie cudzincov na základe jedného rozhodnutia je neprípustné.
Podľa ust. § 83 ods. 1 zákona, štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najmenej 7 a najviac 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia; túto lehotu možno primerane predĺžiť s ohľadom na predchádzajúcu dĺžku pobytu, súkromné a rodinné pomery alebo zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny. Policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90 dní od vykonateľnosti rozhodnutia podľa § 82 ods. 8; túto lehotu je možné v odôvodnených prípadoch spojených s realizáciou asistovaného dobrovoľného návratu aj opakovane predĺžiť.
Podľa ust. § 120 ods. 1 cit. zákona, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.
V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou zo základných zásad je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
V danom prípade mal súd z obsahu spisu preukázané, že správny orgán postupoval v súčinnosti so žalobcom, obstaral si a preskúmal doklady príslušné dôkazné prostriedky potrebné k rozhodnutiu.
Žalobca mal priestor v rámci správneho konania pred prvostupňovým aj odvolacím orgánom preukázať skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, a to doklady preukazujúce jeho podnikateľské aktivity.
Úlohou správneho orgánu v konaní nie je vyhľadávanie dôvodov pre rozhodnutie v prospech účastníka konania, a teda bolo na žalobcovi aby predložil v konaní relevantné dôkazy. Skutočnosť, ktorou žalobca v rámci správneho konania preukazoval oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky bolo vyjadrenie, že podnikanie realizuje prostredníctvom vykonávania práce kuchára.
Z obsahu spisu súd zistil, že žalobcovi bol povolený prechodný pobyt na podnikanie.
Z výsledkov kontroly v prevádzke reštaurácie na Račianskej ul. v Bratislave vyplynulo, že žalobca sa v nej zdržiaval, vykonával prácu kuchára. Na otázky správneho orgánu uviedol, že na územie Slovenskej republiky po prvýkrát pricestoval 9. 1. 2009 z dôvodu udelenia prechodného pobytu za účelom podnikania. Na otázku, akým spôsobom vykonáva podnikateľskú činnosť žalobca uviedol, že túto vykonáva ako kuchár v spoločnosti HAI BAO s.r.o., konkrétne v prevádzke na adrese Račianska 69, Bratislava. Jeho činnosť podnikania spočíva vo výkone práce kuchára s pomocou tety. Na otázku, v čom spočíva jeho podnikateľská činnosť uviedol, že je kuchár a o podnikateľských aktivitách vie iba málo, všetko vybavuje jeho teta. Tieto zistenia teda vyplynuli priamo z ústnych vyjadrení žalobcu. Zo zápisu obchodnej spoločnosti HAI BAO s.r.o., Bratislava, IČO: 44 591 322 súd zistil, že žalobca je od 28.4.2012 konateľom predmetnej spoločnosti. Podľa dostupných informácii z verejne prístupných zdrojov (internetová stránka spoločnosti),Viac kontaktných osob <.. ako majiteľ čínskej reštaurácie PANDA HAI BAO s.r.o., na Račianskej ul. 69 v Bratislave, kde žalobca pracoval v čase kontroly ako kuchár, vystupuje I. W. T.. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. (§2 ods. 1 Obch. zák.)
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, podnikateľom je:. a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti právnickou osobou treba rozumieť aktívnu činnosť smerujúcu k dosiahnutiu zisku (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 109/03 zo dňa 26. novembra 2003, stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. apríla 2002 publikované pod č. 36/2002).
Len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej, resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný výkon podnikateľskej činnosti na podklade takéhoto oprávnenia. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca), musí konať v mene podnikateľa.
Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.
Podľa ust. § 13 ods. 1, druhá veta Obch. zákonníka, právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa ust. § 133 ods. 1 a 2 Obch. zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.
Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti podnikateľom treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu, ktorého príkazy musí plniť (napr. pracovný pomer). Podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka je spoločenskou zmluvou založená spoločnosť s ručením obmedzeným. Zárobkovou činnosťou sa rozumie každá právom dovolená činnosť, ktorá je vykonávaná za účelom získania majetkového prospechu. Zárobkovou činnosťou je okrem iných aj podnikanie (sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku). Vo všeobecnosti sa pod pojmom "obchodné vedenie" chápe prijímanie rozhodnutí súvisiacich s bežnou prevádzkou podniku, t.j. rozhodovanie o záležitostiach organizačného charakteru, o technických otázkach, o otázkach obchodnej, finančnej a úverovej politiky spoločnosti, o veciach každodennej vnútornej prevádzky podniku a pod.
Z uvedeného vyplýva záver, že výkon činnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, nemožno považovať za výkon podnikateľskej činnosti, pretože konateľ nekoná pri zastupovaní spoločnosti vo vlastnom mene a na svoj účet ale v mene spoločnosti a na jej účet.
Uvedenej kvalifikácii podnikania preto nezodpovedá ani postavenie konateľa spoločnosti.
Podľa ust. § 2 ods. 1 až 5 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci, nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, b) je cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis 4) a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak alebo c) je uchádzačom o zamestnanie a nesplní oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu.
Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu alebo c) cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis a ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Nelegálna práca je aj práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený právny vzťah podľa osobitného predpisu.
Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu. Na účely tohto zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj sprostredkovanie zamestnania spôsobom, ktorý nie je v súlade s osobitným predpisom.
V danom prípade nie je relevantné, či správne orgány definovali činnosť žalobcu pri kontrole ako výkon nelegálnej práce, pretože podstatnou v danom prípade je skutočnosť, či žalobca vykonával činnosť, na ktorú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, t.j. či reálne podnikal alebo nie.
Je zrejmé, vyplýva to zo samotnej výpovede žalobcu, že o podnikaní a prijatí vlastných rozhodnutí za účelom vytvárania zisku spoločnosti HAI BAO s.r.o., nič nevie. Za podnikanie v jeho ponímaní, považoval prácu kuchára. Z vyjadrenia W. I. zo dňa 23.11.2013 vyplýva, že žalobca vykonával v prevádzke prácu každý deň počas obeda a poobede podľa vzájomnej dohody s týždenným časovým rozsahom podľa pracovnej zmluvy. Za vykonanú prácu dostával mzdu týždenne v hotovosti a na konci roka podľa dosiahnutého zisku spoločnosti. Na vyjadrenie v tom, akú prácu a čo žalobca vykonával v danej reštaurácii, nie je podľa názoru súdu, potrebné právnické vzdelanie a poznanie právnickej terminológie, tak ako to požadoval žalobca v žalobe. Uvedenému popisu jednoznačne nezodpovedá postavenie podnikateľa, ktorý sám rozhoduje o činnosti obchodnej spoločnosti. Žalobca v rámci správneho konania
nepredložil žiaden dôkaz ohľadom vyvíjania osobnej aktivity za účelom vytvárania zisku svojej osoby ako podnikateľa (živnostenské oprávnenie, konanie za účelom uzatvárania obchodných transakcií a pod.) ako i prijímanie vlastných rozhodnutí o delení zisku a pod.
V prípade žalobcu, bolo podľa súdu bez všetkých pochybností náležite preukázané, že na území SR vykonával inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, namietané rozhodnutie a postup žalovaného preto bolo v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a to aj s poukazom na neexistenciu prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré sú v zákone o pobyte cudzincov taxatívne vymedzené.
Vo všeobecnosti je možné povedať, že vyhostenie cudzinca bude vždy vo väčšej alebo menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného života, avšak treba uviesť, že právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života nie je právom absolútnym. V čl. 8 ods. 2 Dohovoru sú totiž stanovené možné obmedzenia tohto práva, a tak prípadný zásah do súkromného a rodinného života neznamená, že je správny orgán vždy pri takejto námietke povinný svoje rozhodnutie o vyhostení zrušiť; či tak spraví, je vždy vecou jeho správneho uváženia (pri tejto svojej činnosti však nesmie vybočiť z medzí daných zákonnou úpravou). Ustanovenie čl. 8 Dohovoru tak neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať voľbu manželov alebo partnerov ohľadne krajiny ich spoločného pobytu, resp. napomáhať zjednocovaniu rodiny. V tomto prípade je preukázané, že vyhostenie cudzinca bolo vykonané v súlade so zákonom, teda aj prípadný zásah do rodinného života spĺňal podmienky podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.
Podľa názoru súdu v konaní správnych orgánov nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, správne orgány zistili skutkový stav dostatočne, vec správne právne vyhodnotili, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Žalovaný na náhradu trov nemá zo zákona nárok.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.