Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/108/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200883 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: E. O., bytom D., A. XXX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-17/2014/OPK zo dňa 5.5.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, ktorú tunajšiemu súdu doručil dňa 3.6.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 5.5.2014 č. KM-OLVS-17-2014/OPK. V žalobe uviedol, že nesúhlasí s druhostupňovým rozhodnutím, v ktorom sa opakovane uvádza, že mu nevznikol nárok na výsluhový dôchodok v zmysle zákona č. 100/1970 Zb. podľa § 110 ods. 1, ktorý hovorí, že príspevok za službu patrí za podmienok, že služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením. To, že žalobca bol prepustený alebo uvoľnený na základe rozkazu sa nepovažuje za uvoľnenie a prepustenie. Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že podľa § 110 ods. 1 citovaného zákona príspevok za službu patrí tomu, kto odslúžil viac ako 15 rokov a dovŕšil vek 40 rokov. Žalobca uvádza, že je pravdou, že v čase odchodu dňa 23.5.1990 mal odslúžených viac ako 18 rokov, ale nedovŕšil vek 40 rokov. V uvedenom zákone však nie je uvedené, že v čase uvoľnenia musí mať 40 rokov. Zákon uvádza len za akých podmienok vzniká nárok na výsluhový dôchodok. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdí, že sa oprávnene domáha priznania výsluhového dôchodku a to od 6.8.1993 a taktiež jeho spätného prepočítania a vyplatenia od tohto dátumu. Podľa názoru žalobcu nie je správne právne posúdenie nároku žalobcu, nakoľko kvalifikácia, ktorú žalovaný uvádza v rozhodnutí, podľa § 143h ods. 1 a § 137 zákona č. 328/2002 Z. z. nie je správna. Žalovaný by mal v tomto prípade postupovať podľa ustanovenia § 38 odsek 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko mu nárok vznikol dovŕšením 40 rokov veku a dňa 6.8.1993 a zákon neuvádza, že obmedzenie doby požiadania o výsluhový dôchodok, ani dobu výplaty dôchodku. Čo sa týka nároku na starobný dôchodok, žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne uvádza, že podľa § 132 odsek 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v prvej kategórii. Žalobca tvrdí, že tento zákon bol novelizovaný zákonom č. 461/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. tým, že jednotný dôchodkový vek 62 rokov sa nevzťahuje na poistencov, ktorí získali aspoň 25 rokov doby zamestnania a toho potrebný počet rokov najmenej 20 v prvej kategórii, ktorý s účinnosťou od 1.1.2008 znížil počet rokov obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok na 15 rokov. Táto výnimka platí do 31.12.2023 a umožňuje týmto poistencom znížiť dôchodkový vek na 55 rokov. Žalobca sa domnieva, že podľa vyššie uvedených noriem má nárok na výsluhový dôchodok, ako aj na jeho spätné vyplatenie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.7.2014 uviedol, že predmetom konania vedeného u žalovaného bolo rozhodovanie o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi v súlade s § 143h ods. 1,2 citovaného zákona s poukazom na ustanovenie § 38,39,58,60 zákona č. 328/2002 Z. z.. Z dávkového spisu vyplynulo, že žalobca podanou žiadosťou zo dňa 14.8.2013 požiadal o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia a to výsluhového dôchodku v súlade s ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa prechodného ustanovenia § 143h ods. 1 citovaného zákona účinného od 1.1.2008, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne 1.1.2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti najskôr k 1.1.2008. Podľa § 143h ods. 2 zákona č. 328/2002 Zb. z., ak služobný pomer policajta skončil podľa predpisov platných pred 1.4.1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa § 137 alebo podľa ods. 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa § 60. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že služobný pomer žalobcu sa skončil v čase účinnosti zákona č. 100/1970 Zb. a to rozkazom č. 445/90 N S ZNB. z dôvodu tej skutočnosti, že žalobca dňa 23.5.1990 odmietol zložiť služobnú prísahu. Z uvedeného vyplýva, že služobný pomer žalobcu dňom 23.5.1990 zo zákona podľa § 5 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb. zanikol resp. skončil a to odmietnutím zloženia služobnej prísahy. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia sa posudzuje podľa právnych predpisov účinných ku dňu, kedy došlo ku skončeniu služobného pomeru. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. príspevok za službu, patrí za podmienok nižšie uvedených príslušníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 100 ods. 1 písmeno a až d. Podľa § 111 ods. 1 písmeno a zákona č.100/1970 Zb. príspevok je 20% služobného príjmu, ak príslušník vykonával službu v zbore Národnej bezpečnosti po dobu najmenej 15 rokov a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Žalobca však ku dňu 23.9.1990, čo bol deň skončenia jeho služobného pomeru nesplnil zákonné podmienky priznania príspevku za službu, pretože jeho služobný pomer neskončil ani uvoľnením ani žiadnym s dôvodom uvedených v § 110 ods. 1 písmeno a až d zákona č. 100/1970 Zb. a nesplnil ani podmienku dovŕšenia fyzického veku 40 rokov. Na tomto základe mu v danom čase nemohla byť priznaná dávka výsluhového zabezpečenia a to príspevok za službu. S poukazom na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu trval viac ako 15 rokov a v čase skončenia služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 110 ods. 1 a § 111 ods. 1 písmeno a zákona číslo 100/1970 Zb., to znamená príspevku za službu, mal možnosť požiadať o priznanie výsluhového dôchodku v súlade s § 137 ods. 1 písmeno a zákona č. 328/2002 Z. z., čo však nevyužil, v zákonnej lehote t.j. najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti zákona č. 328/2002 Zb. z.. Žalobca zákonnú možnosť stanovenú ustanovením § 143h zákona č. 328/2002 Z. z. využil podaním žiadosti zo dňa 14.8.2013. Pre výpočet výšky výsluhového dôchodku podľa § 60 odsek 1 citovaného zákona sa za základ použije priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku, v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru žalobcu. V zmysle uvedeného ustanovenia základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 1989 vo výške 4318 Sk. Za celkovú dobu trvania služobného pomeru v rozsahu 18 rokov a 57 dní žalobcovi patrí výsluhový dôchodok vo výške 36% základu vo výške 1555 Sk. Žalobca pri skončení služobného pomeru dňom 23.5.1990 nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa zákona 100/1970 Zb.. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bolo v súlade s § 137 ods. 1 písmeno a umožnené, aby v období od 1.7.2002 do 31.12.2002 za predpokladu, že služobný pomer trval viac ako 15 rokov požiadali o priznanie výsluhového dôchodku za dobu trvania služobného pomeru. Túto zákonnú možnosť aj napriek tej skutočnosti, že služobný pomer žalobcu trval viac ako 15 rokov žalobca nevyužil. Žalobca v odvolaní namietal výšku priznaného výsluhového dôchodku. Dobu trvania jeho služobného pomeru 18 rokov a 278 dní, ako aj skutočnosť, že dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov a tiež fakt, že skončenie služobného pomeru podľa § 5 ods. 2 považuje za legitímny a zákonný spôsob ukončenia služobného pomeru. S týmito námietkami žalobcu žalovaný nesúhlasí a preto v rámci autoremedúry žalobcovi nebolo vyhovené. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené a odvolanie žalobcu bolo preto zamietnuté žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 5.5.2014. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uvádza, že v žalobe žalobca tvrdí v podstate tie isté námietky, ktoré boli uvedené aj v odvolaní, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že služobný pomer žalobcu skončil v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb., pričom jeho služobný pomer trval 18 rokov a 57 dní. Z uvedeného vyplýva, že na splnenie podmienok na vznik nároku na príspevok za službu podľa § 110 ods. 1, 2 zákona č. 100/1970 Zb., sa okrem trvania služby v rozsahu 15 rokov a dovŕšenia veku 40 rokov súčasne vyžaduje, aby išlo o príslušníka, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v § 100 ods. 1 písmeno a - d, čo však žalobca v danom čase nespĺňal. Pokiaľ ide o dátum priznania nároku na výplatu výsluhového dôchodku priznaného žalobcovi, podľa § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné opätovne zdôrazniť, že podľa § 143h ods. 1 citovaného zákona nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti najskôr však od 1.1.2008. Okrem uvedeného v súlade s § 107 ods. 1 citovaného zákona, nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu, a preto je priznanie dávky výsluhového zabezpečenia žalobcovi od 6.8.1993 vylúčené. Tak ako už žalovaný uviedol vyššie výška výsluhového dôchodku bola žalobcovi počítaná podľa § 143h ods. 1,2 a § 39 a § 60 zákona č. 328/2002 Z. z.. Podľa ustanovenia § 143h ods. 3 citovaného zákona, pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa ods. 1 vypočíta so základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1.1.2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1.1.2008. Z uvedeného je podľa žalovaného dostatočne zrejmé, že účelom a zmyslom ustanovenia § 143h ods. 3 zákona je zvýšiť výsluhový dôchodok, ktorý bol policajtovi priznaný, či už podľa ustanovenia § 137 alebo podľa § 143h ods. 1 tohto zákona pri splnení podmienky všeobecného dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 62 rokov veku poistenca. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že priznaný výsluhový dôchodok sa žalobcovi ku dňu kedy splní podmienku všeobecného dôchodkového veku ustanoveného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, t.j. dňom 6.8.2015 rekonštruuje tak, že sa vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 zákona č. 328/2002 Z. z. ku dňu skončenia služobného pomeru žalobcu podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru ako keby mu podľa týchto predpisov vznikol nárok na príspevok za službu, ktorý sa zvýši odo dňa skončenia služobného pomeru. Podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z. z. dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok je u žalobcu doba trvania náhradnej vojenskej služby v trvaní od 1.4.1972 do 31.8.1972 a doba trvania služobného pomeru od 1.9.1972 do 23.5.1990, čo v celkovom rozsahu predstavuje dobu trvania služobného pomeru v rozsahu 18 rokov a 57 dní. Žalovaný ďalej uvádza, že výsluhový dôchodok žalobcovi priznal a jeho výška bola vypočítaná v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z. z. Z tohto dôvodu navrhuje žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p) preskúmal navrhnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p, súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť právneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. Km- olvs-17/2014/OPK zo dňa 5.5.2014, ktorým žalovaný správny orgán rozhodujúc o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu Ministerstvu vnútra SR sekcia personálnych a sociálnych činností a Osobný úrad odbor sociálneho zabezpečenia č. spou-osz-47.863-2/2013-vz zo dňa 9.1.2014 rozhodol tak, že s poukazom na ustanovenie § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.8.2013 žalobca požiadal Ministerstvo vnútra SR sekciu personálnych a sociálnych činností a osobného úradu o priznanie výsluhového dôchodku. Služobný pomer žalobcu bol skončený dňom 23.5.1990 rozkazom č. 445/1990 N S ZNB v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb.. Podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru žalobca nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Nakoľko žalobca nepožiadal o výsluhový dôchodok v stanovenom termíne podľa ustanovenia § 137 ods. 1 písmeno a, b zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol mu nárok na výsluhový dôchodok podľa ustanovenia § 137 citovaného zákona. Z tohto dôvodu rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že žalobcovi priznal od 1.1.2008 výsluhový dôchodok s nárokom na výplatu odo dňa podania žiadosti t.j. od 14.8.2013 vo výške 62,85 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. Km-olvs-17/2014/OPK zo dňa 5.5.2014. Krajský súd konštatoval, že podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru žalobcu tento nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa § 137 ods. 1 písm. a, b zákona: policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40 zákona, ak o to policajt požiada najneskôr do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo splnil podmienku veku, rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Keďže žalobca o výsluhový dôchodok v stanovenom termíne nepožiadal a nesplnil ani podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok. Podľa všeobecných predpisov nárok na výsluhový dôchodok mu v zmysle ustanovenia § 137 zákona nevznikol. Podľa ustanovenia § 143h ods. 1, účinného od 1.1.2008, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 zákona vznikne od 1.1.2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti najskôr však od 1.1.2008. Keďže žalobca žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku podal dňa 14.8.2013, nárok na jeho výplatu vzniká od tohto dňa. Podľa § 143h ods. 2, ak služobný pomer policajta skončil podľa predpisov platných pred 1.4.1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa § 137 alebo podľa ods. 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa ustanovenia § 60 citovaného zákona. Policajt, ktorému skončil služobný pomer má podľa § 38 zákona nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov. Podľa § 39 citovaného zákona, výsluhový dôchodok policajta je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončení rok trvania skončeného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane, sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného podľa § 60. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola žalobcovi podľa § 58 zákona zhodnotená doba trvania služobného pomeru, ktorá v tomto prípade bola 18 rokov a 57 dní. Za túto dobu žalobcovi v súlade s ustanovením § 60 citovaného zákona patrí výsluhový dôchodok vo výške 36%. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku podľa ustanovenia § 60 citovaného zákona bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 1989 vo výške 4318 Sk. Uvedených 36% z tohto platu predstavuje výsluhový dôchodok vo výške 1555 Sk mesačne, ktorý bol následne zvyšovaný, pričom ostatné rozhodnutie o zvýšení je predmetom tohto súdneho prieskumu. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že podľa ustanovenia § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sa dávky výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, teda aj výsluhový dôchodok v zmysle ustanovenia § 83 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. poskytujú na základe žiadosti. Z dávkového spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou podanou na poštovú prepravu dňa 14.8.2013 požiadal o priznanie dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa prechodného ustanovenia § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného od 1.1.2008, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 mu vznikne 1.1.2008, pričom nárok na výplatu výsluhového dôchodku mu vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1.1.2008. V tomto prípade je nesporné, že služobný pomer žalobcu skončil v čase účinnosti zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov a to rozkazom č. 445/90 N S ZNB z dôvodu tej skutočnosti, že žalobca dňa 23.5.1990 odmietol zložiť služobnú prísahu. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb., ak príslušník odmietne zložiť služobnú prísahu, skončí sa jeho služobný pomer dňom, keď k odmietnutiu došlo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že služobný pomer žalobcu skončil dňa 23.5.1990 v súlade s § 5 ods. 2 citovaného zákona a to odmietnutím zloženia služobnej prísahy. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 100/1970 Zb. príspevok za službu patrí za podmienok nižšie uvedených príslušníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého dôvodov uvedených v § 100 ods. 1 písm. a-d. Podľa § 111 ods. 1 písm. a citovaného zákona, príspevok je 20% služobného príjmu, ak príslušník vykonával službu v zbore národnej bezpečnosti po dobu najmenej 15 rokov a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobca ku dňu 23.5.1990, teda ku dňu skončenia služobného pomeru nespĺňal zákonné podmienky priznania príspevku za službu, keďže jeho služobný pomer sa neskončil žiadnym z dôvodov uvedených v § 100 ods. 1 písm. a-d zákona č. 100/1970 Zb. na základe čoho, mu v danom čase nemohla byť priznaná dávka výsluhového zabezpečenia a to príspevok za službu. Služobný pomer žalobcu trval viac ako 15 rokov a v čase skončenia služobného pomeru nespĺňal podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia. Podľa § 111 ods. 1 citovaného zákona mal možnosť požiadať o priznanie výsluhového dôchodku v súlade s ustanovením § 137 ods. 1 písm. a zákona č. 328/2002 Z. z.. Túto možnosť však žalobca nevyužil. Žalobca využil až zákonnú možnosť stanovenú ust. § 143h zákona č. 328/2002 Z. z. a to až podaním žiadosti zo dňa 14.8.2013, ktorou požiadal o priznanie výsluhového dôchodku. V tomto prípade pre výpočet výšky výsluhového dôchodku podľa ust. § 60 ods. 1 citovaného zákona sa za základ použije mesačný priemerný služobný plat v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných 10 ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru. V zmysle vyššie uvedeného základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat v ukončenom kalendárnom roku 1989, ktorý v tomto čase predstavoval 4318 Sk. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového správneho orgánu sú vecne a správne a správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom. Ako už bolo povedané vyššie, služobný pomer žalobcu trval viac ako 15 rokov a skončil za účinnosti zákona č. 100/1970 Zb., ktorý upravoval podmienky priznania výsluhovej dávky a to príspevku za službu, čo však žalobca v čase od 1.7.2002 do 31.12.2002 nevyužil. Nadobudnutím účinnosti prechodného ust. § 143h zákona č. 328/2002 Z. z., od 1.1.2008 bolo umožnené všetkým bývalým príslušníkom policajného zboru Národnej bezpečnosti, ktorých služobný pomer trval viac ako 15 rokov a nepožiadali, prípadne zmeškali zákonom stanovené lehotu 6 mesiacov, aby požiadali o priznanie výsluhového dôchodku, ktorého výška sa vypočíta v súlade s predmetným vyššie citovaným ust. § 60. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny orgán v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zhodnotil dobu trvania služobného pomeru v celkovom rozsahu 18 rokov a 57 dní, a za túto dobu vypočítal žalobcovi s poukazom na ust. 143h ods. 1, 2 v spojení s § 38,39,58,60 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti t.j. od 14.8.2013 vo výške 62,85 eur, v ktorej mu bol aj napadnutým (prvostupňovým rozhodnutím priznaný). Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Súd nezistil žiadne právne pochybenia, či logické nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia. Výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný zákonom zákonným spôsobom a v správnej výške. Na základe uvedených skutočností súd postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Súd rozhodol o žalobe rozsudku bez pojednávania, v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.