Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/110/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200913 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200913.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: N. K., Z. XX/b, C., zastúpený advokátom: JUDr. Maroš Palik, Muchovo nám. 12, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.03.2014, číslo OU-BA-OVBP2-2014/22199/ KVJ v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,- Eur titulom náhrady súdneho poplatku do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Maroša Palika trovy právneho zastúpenia vo výške 335,99 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014, domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Mestská časť Bratislava - Nové mesto rozhodla, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v C.“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby. Uviedol, že konanie vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby spojené s kolaudáciou tejto stavby sa začalo dňa 09.10.2007 na žiadosť spoločnosti SLOVAK - SOL, s.r.o., Opavská 26, Bratislava v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s polyfunkciou na N. ulici v C.. Rozhodnutím stavebného úradu č. ÚKaSP-2012-07/1146/Vim-1100 zo dňa 23.08.2012 bola zmena stavby dodatočne povolená a zároveň stavebný úrad povolil užívanie tejto stavby na účel bývania. Aj na základe odvolania žalobcu, Obvodný úrad Bratislava dňa 04.03.2013 rozhodnutím č. A/2013/487/PLJ, zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. ÚKaSP-2012-07/1146/Vim-1100 zo dňa 23.08.2012. Dôvodom bola aj skutočnosť, že k stavbe bolo vydané negatívne záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy a dôvodom tohto nesúhlasného stanoviska bola skutočnosť, že stavba bola zrealizovaná v rozpore s platným Územným plánom zóny E. - D. E., vyhlásený všeobecne záväzným nariadením Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - H. Z. č. 7/2000 zo dňa 13.06.2000. Stavebný úrad namiesto toho, aby opätovne rozhodol vo veci návrhu stavebníka na dodatočné povolenie a kolaudáciu predmetnej stavby, tak ako je povinný urobiť v zmysle rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 04.03.2013, vydal dňa 14.06.2013 rozhodnutie č. ÚKaSP-2013/919/1/Vim-25, ktorým rozhodol, že žalobca nie je účastníkom predmetného stavebného konania. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a následne Obvodný úrad Bratislava rozhodnutím zo dňa 11.09.2013 č. A/2013/1863/PLJ toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne stavebný úrad opätovne rozhodnutím č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom konania o dodatočnom povolaní a kolaudácii stavby. Žalovaný toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca má za to, že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) O.s.p.. Uviedol, že pre postavenie účastníka konania je postačujúce, ak existuje možnosť vo svojich vlastníckych, užívacích alebo iných právach k svojej stavbe alebo pozemku, že je priamo dotknutý inou stavbou. Nie je potrebné, aby bola existencia priameho zásahu objektívne preukázaná. Žalobcovi bolo postavenie účastníka konania priznané už na začiatku konania o posudzovaní predmetnej stavby v stavebnom konaní, pričom toto postavenie nebolo nikdy predtým spochybnené. Poukázal, že stavebný úrad vylúčil žalobcu z postavenia účastníka v predmetnom konaní z dôvodu, že podľa výsledku posúdenia dotknutosti užívateľských práv žalobcu záväzným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (ďalej len RÚVZ) č. HŽP/14541/2011 zo dňa 28.09.2011, potvrdeného Úradom verejného zdravotníctva SR listom č. OLP/2522/2012 zo dňa 10.04.2012, dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou nedôjde k zmene svetlo-technických podmienok v rodinnom dome žalobcu. Uviedol, že protiprávne navýšenie stavby o jedno podlažie znamenalo nedovolený zásah do svetlo-technických parametrov stavby žalobcu, čo vyplýva zo svetlo-technického znaleckého posudku vyhotoveného znalcom P.. N. M. dňa 02.09.2008. Táto skutočnosť bola aj dôvodom, prečo RÚVZ odmietol pôvodne vydať k stavbe súhlasné stanovisko. Na základe neznámym páchateľom sfalšovaného listu, ktorý mal napísať žalobca, RÚVZ vydal súhlasné stanovisko k stavbe listom zo dňa 28.09.2011, zn. HŽP/14541/2011. RÚVZ listom doručeným stavebnému úradu dňa 23.02.2012 svoje pôvodné stanovisko zo dňa 28.09.2011 potvrdil. Na základe sporných okolností vydania stanoviska RÚVZ požiadal stavebný úrad o stanovisko Úrad verejného zdravotníctva SR, ktorý listom zo dňa 10.04.2012, zn. OLP/2522/2012 súhlasné stanovisko RÚVZ potvrdil. Na RÚVZ bol medzitým doručený nový svetlo-technický posudok zo dňa 07.03.2012, ktorý dal vyhotoviť stavebník, a ktorý vypracovala spoločnosť 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog, v zmysle ktorého vplyv stavby vyhovuje požiadavkám príslušných technických noriem, teda nezasahuje neoprávnene do svetlo-technických parametrov objektu žalobcu. Existujú teda dva znalecké svetlo-technické posudky - znalecký posudok P.. N. M. zo dňa 02.09.2008 a posudok spoločnosti 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog zo dňa 07.03.2012, pričom obidva tieto posudky došli k rozdielnym záverom. Podstatné však je, že znalecký posudok P.. N. M. zo dňa 02.09.2008 potvrdzuje, že predmetná stavba zasahuje do svetlo-technických parametrov domu žalobcu nad mieru prípustnú právnymi predpismi. Tento posudok nebol zrušený, je súčasťou spisu, preto mu nie je jasné, prečo stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že v konaní neboli predložené dôkazy o tom, že užívanie žalobcovej stavby je priamo dotknuté. Podľa žalobcu mu postavenie účastníka konania nebolo priznané iba z určitých konkrétnych dôvodov zásahu do svetlo-technických parametrov jeho stavby. Stavebný úrad oprel svoje rozhodnutie iba o otázku posúdenia svetlo-technických parametrov, pričom ignoroval všetky ostatné okolnosti, pre ktoré môžu byť jeho užívacie a vlastnícke práva predmetnou stavbou dotknuté a to, že: 1. stavba je v rozpore so zonálnym plánom, čo je konštatované tiež v nesúhlasom stanovisku Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 06.02.2008. Stavba je v rozpore s územným plánom zóny zvýšená o dve podlažia (územný plán zóny stanovuje v záväznej časti maximálny počet nadzemných podlaží na 3, celkom má bytový dom 5 nadzemných podlaží), na predmetných pozemkoch oproti domu navrhovateľa stojí v súčasnosti mohutný osem podlažný objekt, čo výrazne negatívne ovplyvnilo aj užívanie nehnuteľnosti žalobcu, bez ohľadu na splnenie technicky daných svetelných parametrov, 2. neboli splnené podmienky stanovené stavebným povolením, keďže dažďové a podpovrchové vody z pozemku pod „Polyfunkčným bytovým domom na N. ulici v Bratislave“ neboli odvedené do kanalizácie, ale boli drenážou odvedené na pozemky žalobcu a ostatných susedov ako účastníkov konania, 3. posudzovanou stavbou došlo tiež domom k zvýšeniu nivelity (cca o 70 cm) pred domom žalobcu, žalobca sa motorovým vozidlom k domu vôbec nedostane. Žalobca má za to, že môže byť dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou priamo dotknutý na svojich vlastníckych a užívacích právach, z ktorého dôvodu ho aj stavebný úrad za účastníka od začiatku stavebného konania na stavbu aj považoval. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.06.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade s ust. § 47 správneho poriadku, stavebný úrad svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Z dikcie ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že účastníkmi tohto konania môžu byť osoby len za predpokladu, ak by ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám mohli byť povolením dodatočnej zmeny predmetnej stavby priamo dotknuté. Žalovaný má za to, že vlastníckych práv suseda sa stavba bude dotýkať najmä vtedy, ak svojim pôdorysom zasahuje do jeho pozemku, alebo ak by svojim objemom ohrozovala budúce využitie susedného stavebného pozemku na stavbu, alebo by exhalátmi ohrozovala životné prostredie. Žalobca v danom prípade nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok v zmysle ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona. Podľa snímky z katastrálnej mapy susednými pozemkami s predmetnou stavbou sú pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, k.ú. N., ktorú sú vo vlastníctve Mestskej časti Bratislava - H. Z. a vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy. Žalobca je síce vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. N. a spoluvlastníkom pozemku parc. č. XXXX/ X a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X, k.ú. N., avšak podľa žalovaného dodatočným povolením zmeny predmetnej stavby nebudú dotknuté jeho vlastnícke alebo iné práva, a preto žalovaný považuje postup stavebného úradu za správny. Predmetnou stavbou nie je zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcu, keďže predmetná stavba nezasahuje na jeho pozemky, a taktiež nie je zasiahnuté ani do jeho iných práv, ktoré by mu nejakým spôsobom bránili v užívaní svojich nehnuteľností, a to aj vzhľadom na odstupové vzdialenosti od predmetnej stavby, ako aj na tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je posúdenie samotnej zmeny stavby oproti stavebnému povoleniu, a teda jeho námietky týkajúce sa umiestnenia celej stavby vzhľadom na jeho pozemok, nie je predmetom tohto konania, nakoľko stavebný úrad v predmetnom konaní posudzuje len samotnú zmenu, ktorú stavebník zrealizoval v rozpore so stavebným povolením. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu, ktoré sa týkajú toho, že predmetnou zmenou došlo k navýšeniu nivelity, nesprávneho odvedenia dažďových a podpovrchových vôd, tieto nie sú predmetom konania o tom, či žalobca mal byť účastníkom konania, nakoľko tieto skutočnosti je stavebný úrad schopný posúdiť v konaní týkajúceho sa danej veci. III. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v podaní zo dňa 30.09.2014 uviedol, že znalecký posudok č. 195/2012 zo dňa 03.12.2012, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽÚ v Žiline preukazuje vplyv predmetnej stavby realizovanej SLOVAK-SOL, spol. s.r.o. na žalobcovu susednú stavbu rodinného domu súpisné číslo XX na parcele č. XXXX v k.ú. N.. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o náhradu škody spôsobenej na stavbe navrhovateľa N. K. (žalobcu) proti odporcovi SLOVAK - SOL spol. s r.o., vedenej na Okresnom súde Bratislava III. pod sp. zn. 34C/83/2000. Uvedeným znaleckým posudkom je preukázané splnenie zákonných podmienok účastníctva v predmetnom konaní o dodatočnom povolení a kolaudácii stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“, pretože je jednoznačne preukázaný reálny zásah do vlastníckych a užívacích práv žalobcu k jeho stavbe súp. č. XX na parc. č. XXXX v k.ú. N.. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci, podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22.10.2015 v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie žalovaného číslo OU- BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/ Vim-2 zo dňa 21.01.2014. Prvostupňovým rozhodnutím Mestská časť Bratislava - Nové Mesto rozhodla, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť SLOVAK-SOL s.r.o. (ďalej aj žiadateľ) v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s polyfunkciou na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX na N. ul. v C. podal na stavebný úrad dňa 09.10.2007 žiadosť na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení zmeny uvedenej stavby so súčasným povolením jej užívania v spojenom konaní podľa § 88a ods. 7 a ods. 9 stavebného zákona. Stavba bola uskutočnená v rozpore so stavebným povolením, vydaným dňa 22.03.2001 Okresným úradom Bratislava III v Bratislave, Junácka ul. č. 1, Bratislava č. 2000/19312-150/15 l-EDA-8, preto režim konania o nej podlieha ustanoveniam § 68, § 80, § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. Stavebný úrad listom zo dňa 31.03.2008 oznámil účastníkom konania a dotknutým úradom začatie konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby spojeného s kolaudačným konaním. Na nariadenom ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním dňa 17.4.2008 žalobca ako účastník konania uplatnil námietky proti dodatočnému povoleniu zmien stavby, ktoré stavebník uskutočnil oproti stavebnému povoleniu, resp. overenej projektovej doumentácii. Stavebný úrad oznámením o začatí konania zo dňa 09.10.2013 oznámil žalobcovi začatie konania o vylúčení N. K. z konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ spojenej s jej kolaudáciou a určil lehotu 7 dní odo dňa doručenia oznámenia, v ktorej účastník konania mohol svoje námietky a pripomienky uplatniť. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 23.10.2013 podal vo veci námietky a pripomienky. V podaní sa vyjadril k svetlotechnickému posúdeniu rodinného domu účastníka konania, k zvýšeniu nivelety príjazdovej komunikácie Z., k zmene stavu podzemných vôd a vyschnutiu studne, a nesúladu stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čím dochádza k zásahu do práv účastníka konania. Rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014 bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci dodatočného povolenia zmeny stavby „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX a XXXX/XX v k.ú. N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade sú susednými pozemkami pozemky parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území N.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc.č. XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území N.. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX žalobca je vlastníkom záhrady na pozemku parc. č. XXXX/X a spoluvlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území N.. Podľa stavebného úradu žalobca nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie práva byť účastníkom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby s odôvodnením, že pozemok parc. č. XXXX/X v katastrábom území N., ktorý je zastavaný susednou stavbou rodinného domu so súpisným č.XX síce spĺňa podmienku susednej stavby, avšak v konaní neboli predložené dôkazy, že užívanie tejto stavby je priamo dotknuté. Žalobca nie je vlastníkom stavebného pozemku pod dodatočne povoľovanou zmenou stavby, nie je stavebníkom tejto stavby, a preto nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie práv byť účastníkom kolaudačného konania. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 13.02.2014 v ktorom okrem iných námietok uviedol, že znalecký posudok vyhotovený znalcom P.. N. M. dňa 02.09.2008 potvrdzuje, že predmetná stavba zasahuje do svetlotechnických parametrov jeho domu nad mieru prípustnú právnymi predpismi, čo je dôkazom, že užívanie jeho domu je priamo dotknuté predmetnou stavbou. Okresný úrad Bratislava rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/22199/KVJ zo dňa 25.03.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2013-14/2390/Vim-2 zo dňa 21.01.2014. V. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú stavebník. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Podľa § 78 ods. 1 a ods. 2 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. Podľa § 139 ods. 2 stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem a) „stavba“, rozumie sa tým aj jej časť, b) „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) „susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) „susedná stavba“, rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku). Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku). Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ na pozemku parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX v katastrálnom území N., ktoré je spojené s kolaudáciou tejto stavby, uplatnil námietky, ktoré sa týkali svetlotechnického posúdenia rodinného domu na Z. XX/ b, zvýšenia nivelety príjazdovej komunikácie Z., zmeny stavu podzemných vôd a vyschnutie studne a nesúladu stavby: „Polyfunkčný bytový dom na N. ulici v Bratislave“ s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Konanie bolo vedené podľa ust. § 68, § 80, § 88a a § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona a začalo dňa 09.10.2007 na žiadosť spoločnosti SLOVAK-SOL s r.o., so sídlom Opavská 26, 831 01 Bratislava v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s polyfunkciou na N. ul. v Bratislave. Podaním námietok sa žalobca prihlásil o účastníctvo v predmetnom konaní a stavebný úrad napadnutým rozhodnutím mu nepriznal postavenie účastníka v predmetnom konaní, pretože užívanie jeho rodinného domu nie je stavbou priamo dotknuté. Otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. sú zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa týkajú vedenia konania a pretože v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemožno ho vylúčiť z možnosti preskúmania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V preskúmavanej veci sú susednými pozemkami pozemky parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území N.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc.č. XXXX/ X, XXXX/X v katastrálnom území N. a žalobca je vlastníkom záhrady na pozemku parc. č. XXXX/X a spoluvlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území N. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území N. a stavby umiestnenej na tomto pozemku, rodinným domom so súpisným č.XX. Znenie § 34 ods. 2 stavebného zákona však hovorí o „susednom pozemku a stavbe“, nie o „susednom pozemku a stavbe na ňom“. V zmysle § 139 ods. 2, písm. d) stavebného zákona je stavba vo vlastníctve žalobcu umiestnená na pozemku s parc. č. XXXX/X „susednou stavbou“, pretože v nej ide o stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Sžo/10/2007). Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán v správnom konaní nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem, v konaní sa nepostupoval v súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, majúc za následok, že v konaní nastala taká vada, ktorá podmieňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa riadnym spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu, a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Krajský súd v preskúmavanej veci prisvedčil námietkam žalobcu, pretože predmetnou stavbou môžu byť priamo dotknuté práva žalobcu súvisiace s užívaním jeho rodinného domu. Pozemok parc. č. XXXX/X v katastrábom území N., ktorý je zastavaný susednou stavbou žalobcovho rodinného domu so súpisným č. XX spĺňa podmienku susednej stavby, keďže susednými pozemkami sú pozemky parc.č. XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území N.. Susednou stavbou je nehnuteľnosť na pozemku parc. č. XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území N. a žalobca je vlastníkom záhrady na pozemku parc. č. XXXX/X a spoluvlastníkom pozemku parc.č. XXXX/X a stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v katastrálnom území N. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX a XXXX). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v konaní neboli predložené dôkazy o tom, že užívanie žalobcovej stavby je povoľovanou stavbou priamo dotknuté. Z ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že povoľovanou stavbou môžu byť žalobcove práva dotknuté, čo žalobca aj deklaroval v samotnom stavebnom konaní vznesenými námietkami a pripomienkami. V preskúmavanej veci nestačí konštatovať, že dotknutosť užívateľských práv žalobcu bola posúdená z hľadiska ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia záväzným stanoviskom Regionáhieho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŽP/14541/2011 zo dňa 28.9.2011 a potvrdená Úradom verejného zdravotníctva SR listom č. OLP/2522/2012 zo dňa 10.4.2012, z ktorého vyplynulo, že dodatočným povolením zmeny stavby a jej kolaudáciou nedôjde k zmene svetlotechnických podmienok v žalobcovom rodinnom dome. Tento záver žalovaného žalobca neustále spochybňoval v správnom konaní prvotným svetlo-technickým znaleckým posudkom znalca P. zo dňa 02.09.2008, čo bolo aj dôvodom, prečo RÚVZ odmietol pôvodne vydať k stavbe súhlasné stanovisko. Za danej situácie popri sebe existujú dva navzájom si odporujúce znalecké svetlo-technické posudky - znalecký posudok P. zo dňa 02.09.2008 a posudok spoločnosti 3S- PROJEKT, s.r.o., Boldog zo dňa 07.03.2012. Svetlo-technický posudok zo dňa 07.03.2012 dal vyhotoviť stavebník a vypracovala ho spoločnosť 3S-PROJEKT, s.r.o., Boldog, v zmysle ktorého vplyv stavby vyhovuje požiadavkám príslušných technických noriem, a teda stavba nezasahuje do svetlo-technických parametrov objektu žalobcu. V preskúmavane veci je ešte potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca dotknutosť na svojich právach preukázal aj znaleckým posudkom č. 195/2012 zo dňa 03.12.2012 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva ŽU v Žiline na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o náhradu škody spôsobenej na stavbe navrhovateľa N. proti odporcovi SLOVAK - SOL spol. s r.o., vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 34C/83/2000. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, preto postupoval podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 335,99 €, a to za - 4 úkony právnej služby po 61,87 €: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 05.06.2014, 3. vyjadrenie žalobcu z 30.09.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015, - 4x režijný paušál, 3x po 8,04 €, 1x po 8,39 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 279,99 € + 20% DPH - 56,- € (advokát je platcom DPH), spolu 335,99 €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).