Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/123/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200929 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200929.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, Bratislava, JUDr. Vladimír Kán, konateľ a advokát, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: 1097/2014 zo dňa 29.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. 1097/2014 zo dňa 29.04.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č.j.: 2014/00074-02 zo dňa 19.02.2014 o uložení úhrnnej pokuty žalobcovi vo výške 20.000,- eur za nedostatky zistené úradnými kontrolami potravín vykonanými dňa 12.05.2013 v prevádzkarni žalobcu v Humennom. Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány oboch stupňov sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami nevyhnutnými pre objektívne a správne určenie sankcie, keď odôvodnenú námietku žalobcu proti použitiu absorbčnej zásady nepovažovali za opodstatnenú. Žalobca mal za to, že aplikácia absorbčnej zásady je v správnom konaní v danej forme pri postihu právnických osôb vylúčená z dôvodu zakotvenia objektívnej zodpovednosti právnickej osoby. Nesúhlasil s obmedzením svojich zákonných nárokov na náhradu škody s ohľadom na mieru zavinenia, rozsah a výšku zodpovednosti. Nestotožnil sa s právnym názorom žalovaného o forme aplikácie absorbčnej zásady v konaní ani s uložením úhrnnej sankcie a domáhal sa určenia výšky sankcie s ohľadom na jednotlivé postihované protiprávne konania samostatne. Dôvodil tým, že aby si mohol uplatniť nárok na kompenzáciu pokuty uloženej pri výkone kontroly, je nevyhnutné, aby správny orgán určil výšku pokuty a konkretizoval ju v peniazoch za každé porušenie povinnosti samostatne. Poukázal na § 3 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je povinnosťou správneho orgánu chrániť práva fyzických a právnických osôb a to aj v prípade, že ide o sankcionované subjekty. Žalobca odmietol zhoršenie svojho právneho postavenia sťažením vymožiteľnosti resp. úplnou nevymožiteľnosťou jeho regresných pohľadávok len preto, že správny orgán si zľahčí svoju úlohu použitím absorbčnej zásady bez toho, aby určil a výškou peňažnej sankcie vyjadril závažnosť jednotlivých sankciou postihovaných skutkov. Takýto postup správneho orgánu je podľa názoru žalobcu v hrubom rozpore s ústavnými princípmi právnej istoty, právneho štátu a vymožiteľnosti práva, ako aj v rozpore s § 3 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, podľa ktorých sú správne orgány povinné chrániť záujmy žalobcu ako právnickej osoby a dbať na to, aby mohol účinne obhajovať svoje záujmy. Žalobca vyjadril názor, že podstata správneho konania o uložení pokuty za správny delikt tkvie v zistení nedostatkov a ich primeranom sankcionovaní, kde sankcia zodpovedá nedostatku. Ak sa nedostatkov zistí viac, má sa samostatne a osobitne každý z nich skúmať a každý jeden sa má vyhodnotiť z hľadiska závažnosti a ďalších kritérií. Žalobca ďalej poukázal na ústavný princíp rovnosti (čl. 12, čl. 13 ods. 3 Ústavy SR) v súvislosti s § 3 ods. 5 Správneho poriadku a na princíp zákazu diskriminácie a ochrany legitímnych očakávaní od správnych orgánov. Tvrdil, že žalovaný nezohľadnil uvedené zásady a princípy, nakoľko pri obdobných porušeniach zákona alebo pri podstatnej väčšom počte zistených nedostatkov boli uložené pokuty značne nižšie ako v predmetnej veci. Poukázal na rozhodnutia Regionálnych veterinárnych a potravinových správa Bardejov, Svidník a Senec, v ktorých bola za obdobný správny delikt podľa § 28 ods. 4 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o potravinách) uložená podnikateľovi podstatne nižšia pokuta. Žalobca tiež vytýkal žalovanému, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pretože z odôvodnenia nie je možné zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a na základe akej úvahy dospel k určeniu výšky sankcie. Z uvedených dôvodov navrhoval napadnuté rozhodnutie zrušiť, prípadne navrhol, aby súd podľa § 250j ods. 5 O.s.p. znížil uloženú pokutu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorbčnú zásadu a uložil pokutu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, pričom spáchanie viacerých správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy (napr. sp. zn. 6Sž/19,23,27/2011, 5Sž/21/2011). Uviedol ďalej, že by bolo v rozpore s pravidlami pre ukladanie úhrnného trestu vyjadriť pri súbehu správnych deliktov výšku pokuty za každé protiprávne konanie, túto výšku odôvodniť zo všetkých ustanovených hľadísk a následne vyjadriť celkovú pokutu ako súčet čiastkových sankcií - teda uložiť súhrnnú sankciu tak, ako to požaduje žalobca. Podľa žalovaného sa uložením úhrnnej sankcie sleduje primeranosť postihu, nakoľko uplatnenie kumulačnej (sčítacej) zásady by mohlo viesť k neúmerne vysokej pokute. Takýto postup je v prospech žalobcu a v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 8Sžo 28/2007, 4Sžo 4/2012, 2Sžo 2/2012, 3Sžo 24/2013 atď.). Žalovaný ďalej poukázal na popis skutkov vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a na ich právnu kvalifikáciu, pričom uviedol, že za najzávažnejší delikt považoval správny orgán prvého stupňa umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, a to nielen z dôvodu jeho postihnutia vyššou sadzbou pokuty, ale aj s ohľadom na závažnosť a rozsah tohto konania. K výške pokuty žalovaný uviedol, že jej stanovenie je vecou správnej úvahy, pričom sa prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný mal za to, že správny orgán prvého stupňa dostatočne odôvodnil výšku sankcie podľa jednotlivých kritérií a žalovaný sa s týmto odôvodnením stotožnil. Pokutu uložil podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v znení účinnom do 31.03.2014 a to ako úhrnnú vo výške 20.000,- eur. Popísal jednotlivé skutky a konštatoval, že v konaní nebolo preukázané úmyselné porušenie zákona, k porušeniu povinností došlo nedbanlivosťou žalobcu a jeho zamestnancov a jeho konanie nemalo následky na zdravie ľudí. Zaoberal sa tiež minulosťou prevádzkovateľa, pričom poukázal na pokuty uložené rozhodnutiami Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné v spojení s rozhodnutiami žalovaného vo výške 7.000,- eur (za delikt podľa § 28 ods. 2 písm. h/ zákona o potravinách), 10.000,- eur (za delikt podľa § 28 ods. 2 písm. i/ zákona o potravinách), 40.000,- eur (za delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách). Žalovaný konštatoval, že doterajšie postupne ukladané pokuty svoj cieľ nesplnili a preto nebolo odôvodnené uloženú pokutu znížiť. Jej výška bola podľa žalovaného stanovená tak, aby sa žalobca do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností a aby zároveň nebola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, s ohľadom na okolnosti prípadu. Žalovaný vyjadril presvedčenie o správnosti použitia absorbčnej zásady aj na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo /24/2013 zo dňa 11.06.2013, ktorým tento potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 36/2011-54 zo dňa 24.10.2012, pričom sa nestotožnil s námietkou žalobcu o neadekvátnosti aplikácie tzv. absorbčnej zásady pri vyrubovaní sankcie a dospel k záveru, že žalovaný sa uplatnením absorbčnej zásady nevyhol svojej zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a zároveň nesúhlasil s tým, že žalovaný mal výšku pokuty vyjadriť ku každému zo zistených porušení zákona . Žalovaný mal za to, že svoju diskrečnú právomoc použil v medziach zákonného rámca, z ktorého nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, pričom správna úvaha o výške pokuty, výške a druhu sankcie bola použitá v súlade so zákonom. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom. Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že v konaní začatom na základe výsledkov kontroly vykonanej dňa 12.05.2013 v prevádzke žalobcu v Humennom vydala Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné dňa 19.02.2014 rozhodnutie č.j.: 2014/00074-02, ktorým uložila žalobcovi úhrnnú pokutu vo výške 20.000,- eur podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách za porušenie zákazu uvádzania do obehu potravín iných ako bezpečných podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a podľa čl. 14 ods. 1, 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady a to tým, že dňa 12.05.2013 v čase výkonu úradnej kontroly potravín - uvádzal do obehu dva druhy čerstvého ovocia spolu v množstve 3,706 kg v celkovej hodnote 9,37 eur nevhodného na ľudskú spotrebu a vzbudzujúceho odpor z dôvodu narušenia celistvosti plodín a povrchovej hniloby prechádzajúcej do vnútorných vrstiev mechanického poškodenia plodín (broskyňa žltomäsá, hrozno červené), čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách; - umiestňoval na trh jeden druh mäsového výrobku nesprávne označeného, v označení zloženia ktorého nebolo uvedené množstvo zložky (mäsa) v hmotnostných percentách, ktorej názov bol použitý v názve potraviny, pod ktorým sa potravina uvádza na trh alebo ju spotrebiteľ obvykle s týmto názvom spája (Luciferova zmes na hrianky, mäsový výrobok tepelne opracovaný 100g, počet 11ks), čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách; - umiestňoval na trh jeden druh potravinárskeho výrobku nesprávne označeného, nakoľko v označení nebol uvedený názov výrobku vyjadrujúci podstatu (Štvorlístok 245g, 7 ks), čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách; - umiestňoval na trh jeden druh potravinárskeho výrobku nesprávne označeného, nakoľko údaj o dátume spotreby bol nečitateľný, ľahko odstrániteľný (Šalát a la krab 140g, 6ks), čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách; - umiestňoval na trh hlbokozmrazené potraviny vákuovo balené s porušením vákuom, čím potraviny neboli chránené pred vysušením, znečistením a akoukoľvek kontamináciou (Filé z aljašskej tresky vákuovo balené 400g, 5 ks), čím naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p/ zákona o potravinách. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.k. 1097/2014 zo dňa 29.04.2014 zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení žalovaného k obsahu žaloby. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa ods. 4 správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa § 28 ods. 2 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) nezabezpečuje zdravotné prehliadky zamestnancov, b) používa na výrobu potravín zložky, ktoré nespĺňajú kvalitatívne požiadavky, c) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, na ktorých výrobu boli použité nepovolené zložky alebo zakázané zložky okrem prídavných látok, aróm a technologických pomocných látok, d) nevedie záznamy o dodávateľoch a odberateľoch v záujme vysledovateľnosti potravín, e) nenahlási vopred príslušnému orgánu úradnej kontroly príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo podľa § 7b, f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, g) umiestňuje na trh potraviny, ktorým sa pripisujú iné vlastnosti, ako potravina má, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, i) umiestňuje na trh potraviny, ktoré sú balené do obalov alebo obalových materiálov, ktoré nespĺňajú požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami, j) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny neschválené orgánom verejného zdravotníctva podľa § 6 ods. 3 písm. a), k) nezabezpečí registráciu prevádzkarne vrátane internetového predaja podľa § 6, l) neoznačuje krájané potraviny alebo potraviny predávané na hmotnosť údajom o ich zložení a dátume spotreby na výveske na viditeľnom mieste v blízkosti vystavenej potraviny, m) predáva potraviny na miestach, na ktorých je predaj zakázaný, 9abf) n) umiestňuje na trh potraviny, pri ktorých bolo zistené prekročenie najvyššieho prípustného množstva prídavných látok, extrakčných činidiel, technologických pomocných látok, aróm a kontaminantov, maximálnych limitov zvyškov prípravkov na ochranu rastlín a zvyškov veterinárnych liečiv a analýzou rizika nebola potvrdená ich bezpečnosť, o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. p) nesplnila povinnosť uloženú v § 12a ods. 1 písm. b). Podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi1e) a) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, b) používa na výrobu potravín zložky po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti, c) umiestňuje na trh potraviny neznámeho pôvodu alebo ich vyrába zo zložiek neznámeho pôvodu, d) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny bez označenia ich alergénnych zložiek, ak ich obsahujú, e) používa pri výrobe potravín vodu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu, 1ab) f) vyrába alebo umiestňuje na trh neschválené geneticky modifikované potraviny [§ 6 ods. 3 písm. e)], g) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly potravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20 alebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov úradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1e) a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín, h) ohrozí alebo poškodí zdravie ľudí. i) umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný použitím tzv. absorbčnej zásady pri ukladaní úhrnnej sankcie postupoval v súlade so zákonom a či je výška uloženej sankcie dostatočne odôvodnená a zároveň nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených zákonom a najmä z rozhodovacej praxe žalovaného pri ukladaní pokút za podobné správne delikty. Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnosti aplikácie absorbčnej zásady pri ukladaní úhrnnej sankcie za spáchanie viacerých správnych deliktov a v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. vo veciach sp. zn. 8Sžo 28/2007, 3Sžo 24/2013), z ktorej vyplýva, že pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Žalovaný dôvodne argumentoval, že použitie absorbčnej zásady v administratívnom trestaní znamená, že zbiehajúce sa delikty sú postihnuté sankciou určenou zákonom za najzávažnejší z týchto deliktov, pričom spáchanie ostatných správnych deliktov postihovaných jednou sankciou môže byť pri rozhodovaní o výške sankcie vzatá do úvahy ako priťažujúca okolnosť. Pri posudzovaní závažnosti je treba vziať do úvahy predovšetkým právom chránený spoločenský záujem, proti ktorému delikt smeruje. Žalobca v podanej žalobe nespochybnil spáchanie skutkov tak, ako boli zistené počas úradnej kontroly dňa 12.05.2013 v prevádzkarni žalobcu v Humennom a vymedzené v následne vydaných rozhodnutiach. Nenamietal ani právnu kvalifikáciu zistených porušení zákona ako správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a/ (jeden skutok), § 28 ods. 2 písm. f/ (tri skutky) a § 28 ods. 2 písm. p/ (jeden skutok) zákona o potravinách. Za spáchanie uvedených správnych deliktov bolo možné aplikáciou spomenutých trestnoprávnych štandardov uložiť žalobcovi podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách pokutu vo výške od 1.000,- eur do 500.000,- eur. Krajský súd je toho názoru, že správne orgány postupovali pri ukladaní sankcie v súlade so zákonom, keď na základe analógie legis použili tzv. absorbčnú zásadu a uložili žalobcovi úhrnnú sankciu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách za delikt najprísnejšie postihnuteľný. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že uplatnením uvedenej zásady sa žalovaný vyhol zákonnej povinnosti rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť a najmä uložiť pokutu za každé zo zistených porušení zákona. Použitie absorbčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, nakoľko v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Na zákonnosti a správnosti aplikácie absorbčnej zásady pri ukladaní sankcie nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že týmto spôsobom dochádza k zhoršeniu jeho právneho postavenia sťažením vymožiteľnosti resp. úplnou nevymožiteľnosťou jeho regresných nárokov voči svojim dodávateľom. Súd je toho názoru, že pokiaľ bol žalobca s ohľadom na objektívnu deliktuálnu zodpovednosť pri niektorých skutkoch potrestaný za také porušenie zákona, ktoré zapríčinil jeho dodávateľ alebo iná tretia osoba, nemôže predstavovať uloženie úhrnnej sankcie žiadnu právnu prekážku pre určenie primeranej regresnej pohľadávky. V každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania. Pri rozhodovaní o výške sankcie žalovaný náležite vyhodnotil všetky zákonné kritériá pre jej stanovenie a uložil žalobcovi pokutu v rámci zákonom stanovenej sadzby, pri jej dolnej hranici. Prihliadol pritom tiež na minulosť žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý bol za podobné porušenia zákona opakovane potrestaný pokutami, ktoré neviedli k náprave. S ohľadom na rozsah, závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť spáchaných správnych deliktov súd nepovažoval výšku uloženej sankcie za neprimeranú, či rozhodnutie o nej za vybočujúce z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto súd nevidel dôvod pre zníženie uloženej sankcie a v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. rešpektoval logicky odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu založené na zákonom povolenej správnej úvahe. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenia ani zmenu napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v systéme správneho súdnictva v zásade neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.