Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/114/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200930 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200930.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: U. H., I. H. XXXX/XX, Z., právne zastúpený: JUDr. Adriena Vysudilová, Advokátska kancelária, Paulínska 15/ A, Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2261/2014-430 zo dňa 27.03.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2014, domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2261/2014-430 zo dňa 27.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1673/257/2011 zo dňa 05.12.2011. Prvostupňovým rozhodnutím Krajský pozemkový úrad v Bratislave v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o pozemkových úpravách) námietkam žalobcu zo dňa 21.06.2010, 04.08.2011 a 25.10.2011 nevyhovel. Uviedol, že podstatou jeho námietok bolo nedodržanie postupu zásad pre umiestnenie nových pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav pre k.ú. V., ktoré boli aj konkretizované. Vo svojich námietkach požadoval sceliť podiely pôvodne patriace rodine H., teda dedičstva po otcovi a matke tak, ako boli dedením nadobudnuté do vlastníctva a požadoval prideliť pozemok bližšie k intravilánu, čo vychádza z požiadavky, že ich pôvodný pozemok bol najväčší pri porovnaní s veľkosťou ďalších parciel dotknutých pozemkovými úpravami. Pri prerokovávaní námietok mu bolo v zastúpení Y. H. vysvetlené, že nie je možné bez súhlasu vlastníkov realizovať posunutie v umiestnení, a preto má osloviť dotknutých vlastníkov sám a následne sa s jeho námietkami pozemkový úrad vysporiada. Keďže žalobca nepovažoval takýto postup za zodpovedajúci, zotrval na požiadavke vyriešenia záležitosti ohľadne umiestnenia parcely cestou správneho orgánu. Jeho námietka bola však zamietnutá. Poukázal, že v odôvodnení sa žalovaný zaoberá dvomi parcelami. Parcelou č. XXX, kde povrch je zarastený agátmi a tvorený strmým brehom, pričom nový pozemok parcela č. XXXX má tvar pravidelný, umiestnený je vedľa zregulovaného potoka a zvyšok je pričlenený do parcely v bloku XVI. Ďalej cituje § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. s tým, že by malo ísť o breh potoka, kde vodný tok náleží štátu alebo obci, a preto prichádza vlastne k nahradeniu iným pozemkom, kde je potrebné podľa zákona zohľadniť jeho stav k času povolenia pozemkových úprav. Žalovaný tak zvýraznil jeho nízku hodnotu a bonitu nového pozemku. Druhý pozemok, parcela č. XXX, bol nahradený novou parcelou č. XXXX, kde je poukazované, že podľa platných zásad do bloku B boli zaradení tí, ktorí nemali záujem svoju výmeru pričleniť k pozemkom iných blokov. Ďalšia časť výmery by mala byť obsiahnutá v parcele č. XXXX s ohľadom na bloky B a C, kde boli zaradení vlastníci, ktorí tam mali pôvodné pozemky. Pozemky rodiny H. sa nachádzali v najlukratívnejších častiach v zóne C a B (táto časť je navrhovaná pre zaradenie do intravilánu - budúca IVB), preto je pre žalobcu nepochopiteľné, prečo dá sa povedať celý ich najväčší pozemok bol v bloku XVI., keď už v tejto najlukratívnejšej časti boli zaradené pozemky pre úplne iné osoby. Žalobca má za to, že postup nezodpovedal naplneniu zásad v tom, aby nové pozemky boli hodnotovo zodpovedajúce pozemkom pôvodným. Uviedol, že Y. H. bol predvolaný v čase, ako to vyplýva z rozhodnutia, do blízkosti intravilánu boli pozemky rozdelené pre iné subjekty a jemu nebolo odôvodnené, prečo práve týmto osobám (kde mali a v akej výmere pozemky pôvodné). Uviedol, že ani napadnuté rozhodnutie žalovaného sa s touto hlavnou námietkou vecne nezaoberá. Poukázal, že v zmysle ust. § 11 ods. 3 a § 11 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. okrem druhu výmery musí byť priamo zo zákona zohľadnená aj poloha. Žalovanému nič nebránilo, aby v súlade so zásadami boli náhradné pozemky X., N. a Y. (po uzavretí darovacej zmluvy U.) H. scelené a bola im pridelená spoločne v podieloch 1 nová parcela v časti bloku XVI., v blízkosti časti B a C, pretože v tejto lokalite sa nachádzali pôvodné pozemky, Y. H. chcel na nich osobne hospodáriť s tým, že bol so súrodencami dohodnutý na tom, že by na tento účel používal aj ich podiely. Z tohto pohľadu chápe rozhodnutie ako nespravodlivé, nezodpovedajúce zásadám, konkrétne naplneniu zákonného ustanovenia prihliadnutia na polohu pôvodných pozemkov a situáciu chápe tak, že do tejto najlukratívnejšej oblasti boli umiestnení iní, noví vlastníci, ktorí ani zďaleka nemali pôvodné pozemky v tejto lokalite a v takej výmere, v akej náležalo pôvodne rodine H.. Pôvodná parcela č. XXX predstavovala pred úpravami hranicu zástavbovej časti a parcela č. XXX bola sčasti umiestnená v navrhovanej zástavbovej časti a bola jednou z najväčších parciel, nebola premietnutá z hľadiska polohy nových parciel, a teda prišlo k porušeniu zákona a zásad. Obvodný pozemkový úrad v Senci vypracoval návrh zásad nových pozemkov v zmysle ust. § 11 zákona č. 330/1991 Zb. (zásady sa stali platnými podľa § 11 ods. 23), v zmysle ktorých nebola dodržaná zákonná úprava ust. § 11 ods. 2 zákona. Preto nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v porušení zákona, taktiež zásad, ktoré boli schválené a v nadväznosti na to projektu a jeho realizácie. Rozhodnutie nevysvetľuje podľa akého princípu a kto konkrétne dostal nové parcely v bloku XVI., bližšie umiestnené k časti B a C, t.j. k zastavanému územiu obce z pohľadu, kde konkrétne títo noví vlastníci mali svoje pôvodné pozemky. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.07.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že projekt pozemkových úprav je komplexné dielo pozostávajúce z viacerých na seba nadväzujúcich etáp (štádií), pričom v konaní vystupuje veľké množstvo účastníkov, v danom prípade 776, a požiadavky jednotlivých vlastníkov môžu byť splnené len v takej miere, aby nezasahovali do zákonom stanovených práv iných vlastníkov. Z porovnania plošných výmer vstupného a výstupného výmeru je zrejmé, že návrh nového usporiadania pozemkov je plne v súlade s dikciou § 11 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorej nové pozemky sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov nepresahuje 10 % výmery pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. V tomto prípade, ako je aj výslovne uvedené v napádanom rozhodnutí žalovaného, rozdiel predstavuje + 0,03 %. Samotným projektom pozemkových úprav bola tiež v plnom rozsahu rešpektovaná podmienka hodnotovej primeranosti podľa § 11 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, v zmysle ktorého hodnota nových pozemkov je primeraná, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje 10 % hodnoty pôvodných pozemkov, vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia, nakoľko v tomto prípade bol rozdiel v hodnote pôvodných a nových pozemkov + 0,87 %. Súčasne boli rešpektované všetky ostatné podmienky v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého umiestnený pozemok je primeraný aj svojim druhom, bonitou, polohou a hospodárskym stavom. Zákonné merítko primeranosti polohy však zákonodarca v nasledujúcich ustanoveniach nekonkretizuje tak, ako je to napr. v prípade výmery a hodnoty. Preto sa primeranosť polohy v konkrétnom prípade spravuje predovšetkým zásadami pre umiestnenie nových pozemkov, ktoré boli v plnej miere akceptované a dodržané a do bloku XVI boli umiestnení tí vlastníci pozemkov, ktorí prejavili záujem o hospodárenie na novom pozemku. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2261/2014-430 zo dňa 27.03.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie bývalého Krajského pozemkového úradu v Bratislave č. 1673/257/2011 zo dňa 05.12.2011 a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Prvostupňovým rozhodnutím Krajský pozemkový úrad v Bratislave nevyhovel námietkam žalobcu zo dňa 21.06.2010, 04.08.2011 a 25.10.2011 voči výpisu z rozdeľovacieho plánu projektu pozemkových úprav v katastrálnom území V. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Senci, č. OPU/2006/682-l/JD zo dňa 25.4.2006 boli v zmysle § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách nariadené pozemkové úpravy v kat. území V. z dôvodov uvedených v § 2 ods. l písm. a) zákona o pozemkových úpravách, pretože je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Za účelom vyrovnania vlastníkov pozemkov podliehajúcich pozemkovým úpravám bol v predmetnom konaní o pozemkových úpravách vypracovaný register pôvodného stavu (ďalej len „RPS“), ktorý obsahuje súpis pozemkov s ktorými vlastníci vstupovali do pozemkových úprav. V k.ú. V. je obvod projektu 937 ha s počtom vlastníkov - účastníkov pozemkových úprav - 766, z toho 672 známych. Výpis z RPS bol v súlade s § 10 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách dňa 23.04.2008 doručený právnemu predchodcovi žalobcu, jeho otcovi Y. H., ktorý bol v tom čase vlastníkom dvoch pozemkov, ktoré sa nachádzali v obvode projektu pozemkových úprav (pozemok parc.č. XXX o celkovej výmere 2321 m2, spoluvlastnícky podiel Y. H. bol 5/8 (1451 m2) a pozemok parc.č. XXX o celkovej výmere 31086 m2 (z toho v obvode pozemkových úprav 30861 m2) v spoluvlastníckom podiele 13/16 (25075 m2), o výmere v obvode projektu pozemkových úprav 26 708,01 m2 s určenou hodnotou X XXX,XX €. Spolu s výpisom z RPS bolo Y. H. doručené tiež poučenie k výpisu z RPS, ako aj Dotazník (návratka) k projektu pozemkových úprav v k. ú. V., cieľom ktorého bolo zistiť aj budúce využitie nových pozemkov a stanovenie priorít pri projektovaní nového stavu. Y. H. svoje požiadavky a ani Dotazník (návratku) späť neposlal, z čoho správny orgán usúdil, že nemal záujem na hospodárení na novom pozemku. Návrh zásad pre umiestnenie nových pozemkov (ďalej len „ZUNP'') bol prerokovaný so združením účastníkov pozemkových úprav dňa 08.06.2009, následne boli ZUNP zverejnené v dňoch 24.09.2009 do 26.10.2009 v obci V. verejnou vyhláškou č.j. OPÚ/2007/448/2009-1330/JD zo dňa 18.09.2009. Návrh zásad pre umiestnenie nových pozemkov bol doručený právnemu predchodcovi žalobcu, Y. H. dňa 14.10.2009 aj s grafickou prílohou, v ktorej sú vyšrafované bloky 14, 15 a 16 pre samostatné hospodárenie. V samotnom texte ZUNP sú popísané navrhované bloky a princíp umiestňovania nových pozemkov. V zmysle Protokolu z vyhodnotenia schvaľovania Zásad pre umiestnenie nových pozemkov v Projekte pozemkových úprav v k.ú. V., vydaného Obvodným pozemkovým úradom v Senci dňa 07.12.2009 pod č. OPÚ/2007/448/2009-1968 boli Zásady pre umiestnenie nových pozemkov schválené účastníkmi pozemkových úprav, ktorí vlastnia 99,58 % výmery pozemkov v obvode PPU V.. Súčasne Zásady pre umiestnenie nových pozemkov v PPÚ V. boli zverejnené verejnou vyhláškou v obci V. a M., doručené známym vlastníkom do vlastných rúk a dňom 7.12.2009 boli vyhlásené za platné. Následne na podklade platných ZUNP a vyplnených Dotazníkov sa začal vypracovávať Návrh umiestnenia nových pozemkov. Právny predchodca žalobcu, Y. H. bol pozvaný na deň 08.07.2010. Y. H. neodoslal OPÚ Dotazník v ktorom by uviedol, že má záujem hospodáriť na novom pozemku, preto najväčšiu výmeru pozemkov mal navrhnutú do bloku III., ktorý bol určený na prenájom pozemkov. Po vyslovení žiadosti zo strany Y. H., aby jeho nové pozemky boli umiestnené v bloku XVI. v ktorom mal pôvodné pozemky, a že na budúcom pozemku bude hospodáriť, mu bolo vyhovené a jeho pozemok bol zaradený za naprojektované pozemky iných vlastníkov v bloku XVI.. Ani s daným riešením Y. H. nesúhlasil a žiadal pozemok zaradiť bližšie k intravilánu, resp. k bloku „B“. Následne Y. H. previedol svoje pozemky nachádzajúce sa v obvode pozemkových úprav darovacou zmluvou zo dňa 05.04.2011 na svojho syna, U. H. (žalobcu) a správne orgány ďalej konali so žalobcom ako s účastníkom konania. Dňa 26.05.2011 bol žalobcovi doručený výpis z registra nového stavu a zároveň bol PPÚ doručený ZÚ PPÚ a zverejnený v obci V. od 16.05.2011 do 16.06.2011. Žalobca (spoločne s inými členmi rodiny H.) podal v zastúpení Y. H. v zákonom stanovenej lehote (dňa 21.06.2011) proti PPÚ a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky. V námietke žiadal sceliť všetky vlastnícke podiely viacerých vlastníkov uvedených v námietke do jednej spoločnej parcely v bloku XVI., v prvom rade vedľa plochy „B“. V zmysle zápisnice z ústneho prejednania námietky žalobcu voči výpisu z RNS PPÚ V. zo dňa 20.7.2011 boli správnym orgánom prerokované. Žalobca vo vyjadrení k ústnemu prejednaniu námietky zo dňa 20.07.2011 (listom zo dňa 04.08.2011) uviedol, že na svojich námietkach trvá a jeho námietky boli následne znovu prerokované dňa 13.09.2011 aj za účasti predstavenstva ZÚ PPÚ, ktoré v zápisnici konštatuje, že ZUNP neboli porušené, v bloku XVI. boli umiestnení vlastníci, ktorí v dotazníkoch uviedli, že chcú po PÚ hospodáriť, čo bolo dodržané. Pôvodné pozemky v bloku XVI. prebiehali približne v smere západ-východ. V novom usporiadaní v bloku XVI. sú navrhnuté pozemky približne v smere sever-juh. Pôvodný pozemok účastníka konania p.č. XXX bol cca 1400 m dlhý a 22 m široký. Nový pozemok p.č. XXXX je cca 480 m dlhý a 51 m široký, prístupný z dvoch strán a nachádza sa z časti na pôvodnom pozemku. Nakoľko podané námietky neboli vybavené, OPÚ ich podľa § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách predložil na rozhodnutie vtedajšiemu Krajskému pozemkovému úradu v Bratislave (ďalej len „KPU“), ktorý rozhodnutím č. 1673/257/2011 zo dňa 05.12.2011 rozhodol o námietkach tak, že námietkam žalobcu zo dňa 21.06.2010, 04.08.2011 a 25.10.2011 nevyhovel. KPÚ sa stotožnil s právnym názorom OPU, ako aj s názorom predstavenstva ZU PPU a konštatoval, že „nové pozemky pre vlastníka U. H. boli určené v súlade so zákonom a platnými zásadami umiestnenia nových pozemkov. Nové pozemky sú navrhnuté vo výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve a je zabezpečená prístupnosť na pozemky“. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2261/2014-430 zo dňa 27.03.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní prvostupňového rozhodnutia nezistil porušenie platnej právnej úpravy k veci sa viažucej a nezistil dôvod k zmene, prípadne k zrušeniu tohto rozhodnutia. IV. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o pozemkových úpravách, pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. Podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, Obvodný pozemkový úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody, rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. b) <. alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, alebo rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 1 písm. a) <. a c) až g) <.. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje a) určenie obvodu pozemkových úprav, b) určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav, c) lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, d) obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené podľa § 26 <.e) zoznam pozemkov zahrnutých do obvodu projektu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 4 <. Podľa § 9 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, Obvodný pozemkový úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí obvodný pozemkový úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, obvodný pozemkový úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľností. Podľa § 10 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, Obvodný pozemkový úrad zverejní register pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c) <.] na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem § 9 ods. 6 <. vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote. Podľa § 10 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách, účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach uvedených v odseku 1 <. obvodnému pozemkovému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní. Podľa § 10 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, pri rozhodovaní o námietkach vlastníkov proti výpisu z registra pôvodného stavu sa postupuje podľa § 16 ods. 2 až 4 <.. Ak sa námietky týkajú len určenia hodnoty pozemku a porastov, rozhodne o nich obvodný pozemkový úrad. Po rozhodnutí o námietkach obvodný pozemkový úrad register pôvodného stavu schváli. Podľa § 10 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, Obvodný pozemkový úrad zverejní všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní, doručí ich združeniu účastníkov a vyzve účastníkov pozemkových úprav, aby sa k návrhu vyjadrili do 30 dní. Podľa § 10 ods. 6 zákona o pozemkových úpravách, Námietky proti všeobecným zásadám funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav obvodný pozemkový úrad prerokuje so združením účastníkov a podľa výsledkov prerokovania rozhodne o schválení týchto zásad. Rozhodnutie sa doručí verejnou vyhláškou. Podľa § 11 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám patrí vlastníkom pozemkov vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 7 <. Podľa § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, nové pozemky majú byť svojim druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu. Podľa § 11 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Podľa § 11 ods. 5 zákona o pozemkových úpravách, nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Podľa § 11 ods. 7 zákona o pozemkových úpravách, ak je potrebné pre spoločné zariadenia a opatrenia vyčleniť nevyhnutnú výmeru poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo inej pôdy, použijú sa najprv pozemky vo vlastníctve štátu v poradí pôvodné neknihované pozemky, ďalšie pozemky štátu a pozemky obce. Ak nie je dostatok výmery pozemkov vo vlastníctve štátu a obce v uvedenom poradí, postupuje sa podľa § 12 ods. 7 <. Podľa § 11 ods. 23 zákona o pozemkových úpravách, zásady na umiestnenie nových pozemkov sú platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená. Podľa § 12 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, po schválení úvodných podkladov (§ 10 <.) a dohodnutých zásad pre umiestnenie nových pozemkov (§ 11 ods. 18) <. obvodný pozemkový úrad zadá vypracovanie projektu pozemkových úprav. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o pozemkových úpravách, Obvodný pozemkový úrad doručí projekt pozemkových úprav združeniu účastníkov a zverejní ho v obci (jej časti) na vhodnom mieste na 30 dní. Súčasne doručí každému účastníkovi, ktorého miesto pobytu je známe, výpis z rozdeľovacieho plánu. Účastníci a združenie účastníkov môžu podať obvodnému pozemkovému úradu proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu námietky do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia. Ak nie sú podané námietky, obvodný pozemkový úrad projekt pozemkových úprav schváli. Obvodný pozemkový úrad prerokuje podané námietky do 90 dní odo dňa ich doručenia so združením účastníkov a účastníkmi. Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia, obvodný pozemkový úrad ich predloží na rozhodnutie obvodnému pozemkovému úradu v sídle kraja, ktorý o nich rozhodne. Ak sú pozemkové úpravy povolené podľa § 2 ods. 1 písm. b) <. alebo z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde, projekt pozemkových úprav schváli obvodný pozemkový úrad po prerokovaní a vybavení námietok alebo po rozhodnutí o námietkach súvisiacich s nedodržaním zásad pre umiestnenie nových pozemkov alebo podmienok primeranosti ustanovených zákonom. V ostatných prípadoch sa na námietku neprihliada. Podmienkou schválenia projektu pozemkových úprav je súhlas účastníkov, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené pozemkové úpravy. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená (§ 13 ods. 5 citovaného zákona). Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že konanie o pozemkových úpravách v katastrálnom území V. bolo nariadené podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Senci, č. OPU/2006/682-l/ JD zo dňa 25.4.2006 z dôvodov nutnosti usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou zákona o pozemkových úpravách (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona). Za týmto účelom bol v konaní vypracovaný register pôvodného stavu, ktorý obsahuje súpis pozemkov s ktorými vlastníci vstupovali do pozemkových úprav, v ktorom je uvedená aj hodnota pozemkov určená podľa vyhlášky č. 38/2005 Z.z. Ministerstva pôdohospodárstva SR o určení hodnoty pozemkov a porastov nachádzajúcich sa na pozemkoch týkajúcich sa naplnenia účelu realizácie pozemkových úprav. Podľa výpisu registra pôvodného stavu (ďalej len „RPS“) vstupoval U. H. do konania o pozemkových úpravách v k. ú. V. ako vlastník dvoch parciel č. XXX a č. XXX o výmere v obvode projektu pozemkových úprav 26 708,01 m2 s určenou hodnotou X XXX,XX €. Zákon o pozemkových úpravách v zmysle ust. § 1 jasne definuje účel pozemkových úprav, cieľom ktorých je racionálne usporiadanie pozemkového vlastníctva, scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov. K zabezpečeniu tohto cieľa bol podľa § 9 a § 10 zákona o pozemkových úpravách v konaní vypracovaný Návrh zásad pre umiestnenie nových pozemkov, ktorý bol prerokovaný so združením účastníkov pozemkových úprav 08.06.2009 a právnemu predchodcovi žalobcu, Y. H. bol doručený dňa 14.10.2009 aj s grafickou prílohou, v ktorej sú vyšrafované bloky 14, 15 a 16 pre samostatné hospodárenie. Dňom 7.12.2009 boli Zásady pre umiestnenie nových pozemkov v PPÚ V. vyhlásené za platné. V zmysle schválených ZUNP bol blok XVI. určený pre umiestnenie nových pozemkov tých vlastníkov, ktorý prejavili záujem samostatne hospodáriť po pozemkových úpravách. Účastníci PPÚ a aj žalobca prijali v roku 2008 s výpisom z RPS aj dotazníky, v ktorých uviedli svoje požiadavky na spôsob využitia nových pozemkov, prejavili v nich záujem samostatne hospodáriť na nových pozemkoch po pozemkových úpravách. Žalobca túto možnosť nevyužil, neoznámil správnemu orgánu v dotazníku svoj záujem o hospodárenie na novom pozemku, vyplnený dotazník správnemu orgánu späť nezaslal. Na podklade vyplnených Dotazníkov a platných ZUNP v priebehu roka 2010 sa začal vypracovávať Návrh umiestnenia nových pozemkov, Keďže Y. H. neodoslal Dotazník v ktorom by uviedol, že má záujem hospodáriť na novom pozemku, najväčšiu výmeru pozemkov mal navrhnutú do bloku III., ktorý bol určený na prenájom pozemkov a vlastníkov, ktorí prejavili záujem o hospodárenie boli umiestňovaní v poradí v akom prichádzali do blokov 14, 15 a 16. Krajský súd v Bratislave sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom a právnym názorom žalovaného správneho orgánu, keď námietkam žalobcu proti PPU a výpisu z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu nevyhovel. Žalobca žiadal svoj nový pozemok zaradiť do bloku XVI. a svoj záujem hospodáriť na novom pozemku prejavil až neskôr pri prejednávaniach nových pozemkov, keď sa prihlásil, že bude samostatne hospodáriť na nových pozemkoch. Zhotoviteľ PPÚ jeho požiadavke vyhovel a umiestnil nový pozemok do bloku XVI., pričom zaradil jeho pozemok za naprojektované pozemky iných vlastníkov v bloku XVI., ktorí v Dotazníku vyjadrili záujem hospodárenia na novom pozemku, čo Y. H. skôr nevyužil. Ani s daným riešením Y. H. nesúhlasil a žiadal zaradiť nový pozemok bližšie k intravilánu, resp. k bloku „B“, čo už tiež podľa správneho orgánu nebolo možné, nakoľko v tejto polohe už boli umiestnení vlastníci, ktorí prejavili skôr v Dotazníkoch hospodáriť na novom pozemku. Jeho námietky boli správnym orgánom viackrát prerokovávané dňa 2.3.2011, 20.7.2011 a 13.9.2011 boli prerokované aj za účasti predstavenstva ZÚ PPÚ, podľa ktorého ZUNP neboli porušené, v bloku XVI. boli umiestnení vlastníci, ktorí v dotazníkoch uviedli, že chcú po PU hospodáriť, čo bolo aj dodržané. Žalobca opakovane nesúhlasil s umiestnením jeho nového pozemku. Súd v plnom rozsahu prisvedčil stanovisku žalovaného, ktorý aj na pojednávaní dňa 18.6.2015 uviedol, že predtým než došlo k samotnému umiestneniu pozemku bol právny predchodca žalobcu písomne vyzvaný, aby prejavil svoj záujem, čo v budúcnosti zamýšľa s predmetným pozemkom. Právny predchodca žalobcu túto možnosť nevyužil, nevyjadril sa, a preto bol aj na ústne prerokovanie veci pozvaný až medzi poslednými. Pri ústnom prejednaní veci právny predchodca žalobcu sa vyjadril, že v budúcnosti má záujem na predmetnom pozemku hospodáriť, čo bol dôvod na zaradenie pozemku do bloku XVI., ktorý bol plánovaný na umiestnenie týchto pozemkov. K požiadavke, aby jeho pozemok bol umiestnený v blízkosti, v susedstve k jeho príbuzným, žalovaný uviedol, že táto požiadavka nie je reálna vzhľadom na počet pozemkov, počet vlastníkov, ako aj na súkromno-právne záujmy. Podľa výpisu z registra nového stavu má žalobca navrhnuté 3 nové parcely, ktoré sú o celkovej výmere 26 716,06 m2 s určenou hodnotou X XXX,XX €. Rozdiel výmer pôvodných a nových pozemkov je -8,05 m2 (100,03 % vstupného nároku vo výmere nových pozemkov). Rozdiel hodnôt pôvodných a nových pozemkov -XX,X € (100,87 % vstupného nároku v hodnote nových pozemkov). Krajský súd konštatuje, že z porovnania plošných výmer vstupného a výstupného výmeru je zrejmé, že návrh nového usporiadania pozemkov je plne v súlade s dikciou § 11 ods. 5 zákona o pozemkových právach, podľa ktorej nové pozemky sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. V tomto prípade. Ako je aj výslovne uvedené v napádanom rozhodnutí MPRV SR, rozdiel predstavuje +0,03 %. Samotným projektom pozemkových úprav bola tiež v plnom rozsahu rešpektovaná podmienka hodnotovej primeranosti podľa § 11 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, v zmysle ktorého hodnota nových pozemkov je primeraná, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich častí potrebných na spoločné zariadenia, nakoľko tomto prípade bol rozdiel v hodnote pôvodných a nových pozemkov +0,87 %. Súčasne boli rešpektované všetky ostatné podmienky uvedené v § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úprávach (umiestnený pozemok je primeraný aj svojím druhom, bonitou, polohou a hospodárskym stavom). Pôvodné pozemky v bloku XVI. prebiehali približne v smere západ-východ. V novom usporiadaní v bloku XVI. sú navrhnuté pozemky približne v smere sever-juh. Pôvodný pozemok účastníka konania p.č. XXX bol cca 1400 m dlhý a 22 m široký. Nový pozemok p.č. XXXX je cca 480 m dlhý a 51 m široký, prístupný z dvoch strán a nachádza sa z časti na pôvodnom pozemku. Umiestnenie nového pozemku je teda v súlade aj s podmienkami dohodnutými v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov. Obsahom a cieľom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva na určitom území v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva. Nové pozemky sú navrhnuté vo výlučnom vlastníctve, resp. spoluvlastníctve a je zabezpečená prístupnosť na pozemky. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní ohľadom primeranosti umiestnenia nového pozemku. V zmysle § 11 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách musia byť nové pozemky primerané aj svojou polohou, pričom primeranosť polohy nie je konkretizovaná tak, ako je to napr. pre výmere a hodnote. Preto správny orgán postupoval správne, keď primeranosť polohy posudzoval predovšetkým v súlade so schválenými a platnými ZUNP. V zmysle platných zásad pre umiestnenie nových pozemkov, nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Plochy poľnohospodárskej pôdy sú rozdelené do 16 samostatných blokov, bloky 14, 15, 16 boli určené ako bloky samostatne hospodáriacich roľníkov. V danom prípade podľa názoru súdu boli ZUNP v plnej miere akceptované a dodržané a do bloku XVI. boli postupne umiestňovaní tí vlastníci pozemkov, ktorí prejavili záujem o hospodárenie na novom pozemku tak, uviedli vo vyplnenom dotazníku, čo právny predchodca žalobcu spočiatku neurobil. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu správny orgán vec správne právne posúdil, rozsiahlym dokazovaním dostatočne a riadne zistil skutkový stav a v napadnutom rozhodnutí sa náležite vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).