Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/117/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200937 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej v právnej veci žalobcu: spoločnosť i.m.l.-TRADE, s.r.o., so sídlom Lazaretská 31, 811 09 Bratislava, IČO: 36815993, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36856584, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXXX zo dňa XX. marca XXXX, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX. marca 2014 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur, a trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Q. sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote X dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou elektronicky tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX a potvrdenou doručením súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný potvrdil ako vecne správne rozhodnutie L. úradu B. vo veci nepriznania nadmerného odpočtu žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec XXXX v sume XXX.XXX,- eur a určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty, ktoré bolo vydané L. úradom B. dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Nád (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie a daňový úrad“). L. úrad v zmysle § 68 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „L. poriadok“) určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX v sume XXX.XXX,- eur a nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec XXXX v sume XXX.XXX,- eur daňovému subjektu - spoločnosti i.m.l.-K., s.r.o., E. XX, XXX XX B., D.: XXXXXXXX. I. žalobou napáda nezákonnosť a vecnú nesprávnosť rozhodnutia a tvrdí, že rozhodnutie žalovaného v spojení s jeho odôvodnením vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V zásade žalobca tvrdí, že zo strany žalovaného a ani správcu dane nebolo doplnené dokazovanie, žalovaný nevykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, že by sa vysporiadal s ním predloženými urgenciami spoločnosti budúceho predávajúceho na uzavretie kúpnej zmluvy, ktoré osvedčujú jednoznačne, že žalobca ako budúci kupujúci mal skutočný záujem na faktickom a reálnom naplnení I. o budúcej kúpnej zmluve a o zriadení záložného práva uzavretej medzi týmito spoločnosťami dňa XX.XX.XXXX v zmysle jej dodatkov č. 1, X a 3. I. poukazuje na nesprávnu aplikáciu rozsudku SD ES na daný prípad s ohľadom na vznik daňovej povinnosti v súvislosti so zaplatenou zálohovou faktúrou predstavujúcou časť kúpnej ceny za „budúcu kúpu pozemkov na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy“. X., že po skutkovej stránke išlo vo veci C-XXX/XX o platenie preddavkovej platby za „budúci“ nákup liekov a tiež „budúci“ nákup protéz, pričom obe dohody o budúcej dodávke tovarov tak pre lieky ako aj pre protézy boli zhodné a súčasne obe tieto dohody obsahovali rovnakú prílohu obsahujúcu heterogénny výpočet niekoľko stoviek liekov, protéz a rôznych výrobkov. Po právnej stránke išlo v danej veci (C-XXX/XX), vzhľadom na tam popísaný skutkový stav, o posúdenie odpovede na otázku vnútroštátneho súdu, a to či na jednej strane také plnenia, aké sú plnenia vo veci samej, predstavujú dodávku tovarov a hospodársku činnosť v zmysle čl. X bod X, čl. X ods. 1 a X a čl. X ods. X šiestej smernice, keď sa vykonávajú iba s cieľom získať daňovú výhodu, a či na druhej strane sa má táto smernica vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane odpočítať L. zaplatenú na vstupe, keď plnenia zakladajúce toto právo predstavujú zneužitie. I. v rozhodnutí druhú časť právnej vety SD ES vo veci C-XXX/XX zámerne a účelovo prehliada („Z. totiž, aby sa daň stala splatnou v prípade vyplatenia preddavku bez toho, aby sa už uskutočnila dodávka alebo poskytnutie služieb je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda budúca dodávka alebo budúce poskytnutie služieb, boli už známe, a teda najmä, že v momente vyplatenia preddavku už musia byť tovary a služby presne určené“). V predmetnej veci je jednak skutkový základ aj právny základ úplne odlišný od veci riešenej SD ES v rozsudku (C-XXX/XX), resp. v rozsudku NS SR sp.zn. XSžf/XX/XXXX, na ktorý tiež žalovaný poukázal. Po skutkovej stránke predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení dodatkov č. 1, X a X uzatvorenej medzi spoločnosťou Q., spol. s r.o. ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou i.m.l. - K., s.r.o. ako budúcim kupujúcim (ďalej len „B. kúpna zmluva I“) ako aj predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou i.m.l. - K., s.r.o. ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou Q. s.r.o. ako budúcim kupujúcim (ďalej len „B. kúpna zmluva II“) existoval ako vec v právnom zmysle jednak v samotnom čase uzatvorenia B. kúpnej zmluvy I ako aj v čase uzatvorenia B. kúpnej zmluvy II, existoval ako vec v právnom zmysle aj v čase platenia preddavkov zo strany spoločnosti budúceho kupujúceho (t.j. žalobca) v prospech spoločnosti Q. spol. s r.o. (budúci predávajúci) a súčasne bol určený jasne, určito, zrozumiteľne, konkrétne a jednoznačne, nakoľko podľa oboch zmlúv budúci predávajúci mohol predať a budúci kupujúci mohol kúpiť výlučne a len iba pozemky špecifikované v týchto zmluvách a nie nejaké iné pozemky, či inak „ľubovoľne určené pozemky“, pričom zmluvné strany boli viazané týmito zmluvami. F. zmluvné strany oboch budúcich kúpnych zmlúv boli nezávislými a žiadnym spôsobom neprepojenými osobami, t.j. neboli finančne, ekonomicky, personálne, či inak vzájomne prepojenými osobami. V nadväznosti na detailné označenie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto B. kúpnej zmluvy I je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností skonštatovať, že po právnej stránke bol predmet B. kúpnej zmluvy I určený zmluvnými stranami (č.l. I. bod X a X článok II v spojení s čl. IV. L. č. X zo dňa XX.XX.XXXX). R. právny záver platí aj pre označenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy II. Vzhľadom na skutkovú analýzu veci ako aj súvisiaci právny rozbor žalobca tvrdí, že žalovaný v rozhodnutí, ako aj správca dane vo svojom prvostupňovom rozhodnutí tak po skutkovej ako aj po právnej stránke nesprávne teda aplikoval závery obsiahnuté v rozhodnutí súdneho dvora európskych spoločenstiev vo veci C-XXX/XX ako aj v rozsudku NS SR vo veci sp. zn. XSžf/XX/XXXX na predmetnú daňovú vec, ktorá je riešená v napádanom rozhodnutí. V dôsledku tohto žalovaný dospel v rozhodnutí k absolútne nesprávnemu právnemu záveru o neexistencii nároku spoločnosti žalobcu na nadmerný odpočet na L. za zdaňovacie obdobie január XXXX. Za ďalšie žalobca tvrdí, že žalovaný ako odvolací orgán sa s námietkami žalobcu zhodnými s týmito dôvodmi žaloby v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal tak ako žalovanému ukladá zákon, konkrétne ust. § 63 ods. X v spojení s § X3 ods. X v spojení s § 74 ods. 6 v nadväznosti na § 3 ods. X L. poriadku, pričom žalovaný na stranách č. XX a XX rozhodnutia podľa názoru žalobcu i nesprávne právne posúdil neexistenciu vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. X zákona o L. v kontexte skutkových okolností daného prípadu, a to bez toho, aby sa ústavnokonformným a súčasne eurokonformným a zákonným spôsobom vysporiadal s obsahom námietok žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu výrok rozhodnutia žalovaného v spojení s jeho samotným odôvodnením, a v ktorom absentujú konkrétne dôvody rozhodnutia ako celok, je vecne nesprávny a súčasne je založený na nedostatočne a na neúplne zistenom skutkovom stave veci a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť a potom celé an block je nezákonné. Teda okrem nesprávneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia samotné rozhodnutie vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu veci. Má za to, že už L. úrad B. v rozhodnutí prostredníctvom vykonaného dožiadania zo strany L. úradu I. „skutkovo neúplne a nedostatočne“ zistil, resp. reálne nepreveril skutočnosti týkajúce sa miestneho zisťovania, ktoré sa pokúsil vykonať dožiadaný daňový úrad u spoločnosti Q., s.r.o., keď L. úrad I., resp. L. úrad Z., pobočka V. jednak vôbec nevypočul konateľa spoločnosti Q., s.r.o. a ani reálne opakovane nepredvolal konateľa tejto spoločnosti a ani nedal konateľa spoločnosti Q., s.r.o. predviesť, keď tento sa bez ospravedlnenia na predvolanie L. úradu I. nedostavil a to i napriek tomu, že pri pokuse o miestne zisťovanie nikoho na adrese sídla spoločnosti Q. s.r.o. nezastihol a údajne sa tam nikto nemal ani zdržiavať. Podľa žalobcu takéto konštatovanie správcu dane a tým zdôvodnenie svojho rozhodnutia, správca dane vyhodnotil na ťarchu spoločnosti žalobcu bez toho, aby správca dane, resp. L. úrad I. ako dožiadaný správca dane vykonal reálne opakovaným spôsobom miestne zisťovanie spoločnosti budúceho predávajúceho a aby následne správca dane v predmetnej veci prerokoval alebo konfrontoval alebo overil zistenie a skutočnosti týkajúce sa tejto spoločnosti s tvrdeniami a skutočnosťami, ktorými argumentoval a dôvodil aj svoje odvolanie žalobca. I. ďalej poukázal na skutočnosť, že L. úrad B. nezisťoval ani u príslušnej banky skutočnosti ohľadne úhrady zálohy kúpnej ceny, len skonštatoval, že toto nemalo na posúdenie a vyhodnotenie záveru a výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec XXXX vplyv. J. správca dane nezisťoval u príslušnej správy katastra, či pozemky, ktoré boli predmetom prevodu na základe zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov č. 1, X a X boli v období od XX.XX.XXXX (t.j. okamihu uzatvorenia I. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy do XX.XX.XXXX, t.j. účinnosť dodatku č. X k I.) vo vlastníctve budúceho predávajúceho, rovnako s odkazom, že toto posúdenie a vyhodnotenie záveru a výsledku daňovej kontroly za spomínané daňové obdobie na zdaňovacie obdobie marec XXXX nemalo vplyv. I. sa nestotožňuje ani so záverom daňového úradu a tvrdí, že tento nesprávne a chybne vyhodnotil tú skutočnosť, že v I. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov č. 1, X a X boli pozemky, za ktoré boli realizované preddavkové platby zo strany spoločnosti i.m.l. K. s.r.o. ako budúceho kupujúceho v prospech spoločnosti Q. s.r.o. ako budúceho predávajúceho určené iba všeobecne a neurčito, čo on zásadne popiera a takéto strohé konštatovanie správcu dane sa vôbec nezakladá na skutočnosti. I. tvrdí, že pozemky, ktoré tvoria predmet zmluvy v znení jej dodatkov boli určené a označené v zmluve jasne, určito, zrozumiteľne, konkrétne a jednoznačne a budúci predávajúci mohol predať a budúci kupujúci mohol kúpiť výlučne a len pozemky špecifikované v samotnej zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva v znení jej dodatkov č. 1, X a X a nie nejaké iné pozemky. K. žalovaný tvrdí, že konanie správneho orgánu je zaťažené vadou nezákonného prenosu dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena ohľadom skutočnosti týkajúcej sa tretej osoby spoločnosti Q. s.r.o. zo strany daňového úradu ako správcu dane na spoločnosť žalobcu ako daňový subjekt, resp. ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, ktorá nebola odstránená ani zo strany žalovaného. V. v konaní má spočívať v nezákonnom prenose a povinnosti dôkazného bremena, to znamená, že správca dane mal a bol povinný vykonať rozsiahle dokazovanie na preverenie či skutočne spoločnosť Q. s.r.o. prijala na bankový účet preddavkovú platbu spoločnosti T. F., a.s., ktorá predmetnú sumu platila v mene a na účet spoločnosti žalobcu a s touto skutočnosťou ďalšie súvisiace otázky, čo však nespravil a tak konal a postupoval protiprávne, nakoľko mal vedomosť, že spoločnosť Q. s.r.o. jednak nepodala daňové priznanie k L. a jednak ani nezaplatila L. v súvislosti s prijatou preddavkovou platbou z titulu zúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXX (XX.XX.XX) vystavenej dňa XX.XX.XXXX spoločnosťou Q. s.r.o. s dátumom prijatia platby XX.XX.XXXX na sumu XXX.XXX,- eur, z toho L. XXX.XXX,- eur, pričom sám správca dane aj výslovne konštatuje na strane č. XX riadok XX zhora rozhodnutia, že preto boli u spoločnosti Q. s.r.o. splnené zákonné predpoklady pre vznik a existenciu daňovej pohľadávky príslušného správcu dane voči spoločnosti Q. s.r.o. na L. za zdaňovacie obdobie marec XXXX. X. žalobca vyslovuje, že daňový úrad v záujme ochrany záujmov štátu zámerne, účelovo a protiprávne zadržiava spoločnosti žalobcu sumu nadmerného odpočtu na L. za zdaňovacie obdobie marec XXXX vo výške XXX.XXX,- eur v tejto danej veci, ktorú by mu mal správca dane vyplatiť, a to iba preto, že v prípade vyplatenie takejto sumy nadmerného odpočtu L. spoločnosti žalobcu by si takú istú sumu musel príslušný správca dane, t.j. L. úrad I. vymáhať od spoločnosti Q. s.r.o., ktorej vznikla daňová povinnosť na výstupe podľa § 19 ods. X zákona o L. v súvislosti s prijatými preddavkovými platbami. Q. L. úrad B. v odôvodnení rozhodnutia tieto svoje neúplné, nesprávne, chybné a zmätočné skutkové zistenia týkajúce sa údajného nepreukázania existencie zdaniteľného plnenia prijatého spoločnosťou Q. s.r.o. z titulu zúčtovacej faktúry vystavenej dňa XX.XX.XXXX, vyhodnotil a posúdil na výlučne ťarchu spoločnosti žalobcu a preto jeho konanie je zaťažené vadou, ktorá robí celé rozhodnutie nezákonným. Zo všetkých týchto dôvodov považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné žalobca navrhol, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. I. si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. I. vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu XX.XX.XXXX sa pridržal svojich právnych záverov, ktoré mu vyplynuli z podľa jeho názoru dostatočne a riadne vykonaného dokazovania. Má za to, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vo veci vykoná tak, aby skutkový stav bol spoľahlivo a riadne zistený. I. zásadne popiera porušenie povinnosti a nezákonnosť správcu dane tak žalovaného ako aj nezákonnosť postupu v konaní. X. na to, že procesnými stranami nie je sporné a správca dane predmetom rozhodnutia ani nespochybňoval platby uskutočnené spoločnosťou T. F., a.s. bezhotovostným prevodom preukázané na bankových výpisoch spoločnosťou žalobcu v zmysle I. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a o zriadení záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatku č. X zo dňa XX.XX.XXXX, z tohto dôvodu ani nepovažoval za potrebné bližšie túto skutočnosť preverovať a ani sa uvedenou skutočnosťou odôvodnení rozhodnutia bližšie zaoberať. F. za to, že spoločnosť žalobcu si uplatnila odpočítanie dane na základe zálohovej platby č. XXXXXXXXX (XX.XX.XX) v zmysle I.. Z vykonaného dokazovania správcovi dane ale vyplynulo, že v zmysle I. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a zriadení záložného práva v znení dodatkov č. 1, X a X zmluva uzavretá nebola, ďalej že nebol uskutočnený prevod nehnuteľností na spoločnosť žalobcu v zmysle tejto zmluvy a dodatkov, predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na iné daňové subjekty, čo v konečnom dôsledku znamená, že spoločnosť Q. s.r.o. nemala v úmysle pozemky ani predať spoločnosti i.m.l. - K. s.r.o., ani nemala v úmysle dodržať kúpnu zmluvu a že spoločnosť Q. s.r.o. nepriznala a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu z prijatej platby. Ak táto spoločnosť mala k dispozícii prijaté finančné prostriedky, tak ich mohla použiť na úhradu daňovej povinnosti do štátneho rozpočtu, ktoré boli na tento účel určené, ak tak neurobila, tak tieto finančné prostriedky ani nemohli byť určené na tento účel a preto spoločnosť Q. s.r.o. nepriznala daň z prijatej hodnoty v daňovom priznaní. I. ďalej vo vyjadrení uviedol, že správca dane začal výkon daňovej kontroly na základe podaného dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie marec XXXX. Y. kontroly bolo preverenie všetkých skutočností uvedených v dodatočnom daňovom priznaní za toto zdaňovacie obdobie a touto bola zálohová faktúra č. XXXXXXXXX (XX.XX.XX). X. kontroly boli zistené skutočnosti, ktoré dokazujú, že neboli zistené podmienky k vyplateniu nadmerného odpočtu spoločnosti i.m.l.-K., pretože nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej I. a o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi budúcim predávajúcim Q. s.r.o. a kupujúcim i.m.l.-K. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a jej dodatkov č. 1, X a 3. I. neuznal ani námietku smerujúcu voči nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. I. napadnuté rozhodnutie má presvedčivo a dostatočne štrukturované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy žalovaného i správcu dane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu nadmerného odpočtu. K. vypracované rozhodnutie spĺňa zákonom stanovenú požiadavku v zmysle § 63 ods. X zákona č. XXX/XXXX, a preto nemôže byť posúdené ako nepreskúmateľné a konanie správcu dane považované za svojvoľné, nakoľko konal v zmysle § 3 citovaného zákona. I. záverom konštatuje, že on sám a tiež správca dane postupoval v súlade s ust. § 3, XX a § 63 zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov, keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstaral podľa neho v súlade s ust. § 24 citovaného zákona, dospel k vecne správnemu záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu L. v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (v predmetnom zdaňovacom období). Q. dane vychádzal zo základných zásad daňového konania upravených v ust. § 3 citovaného zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v zdaňovacom konaní vyšlo najavo. Z vyššie uvedených skutočností a z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania žalovaný zistil, že správca dane daňovou kontrolou a šetreniami objektívne vyvrátil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženými faktúrami, ktorých vierohodnosť a pravdivosť s ohľadom na zistenia týkajúce sa predložených dôkazov, nebola daňovým subjektom preukázaná. Q. dane obchodné vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami vyhodnotil tak, že nebolo preukázané fyzické dodanie fakturovaného tovaru a služieb medzi uvedenými spoločnosťami, t.j. zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené, čím nevznikla daňová povinnosť a nevzniklo právo na uplatnenie odpočítanie dane tak, ako to predpokladá zákon č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov. X. žalovaného či správcu dane nebolo vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní nadmerného odpočtu, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. L. subjekt však nepredložil také dôkazy, ktoré by uskutočnenie zdaniteľného obchodu potvrdzovali. Preto vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane zo spornej faktúry. K. logicky vyplýva z vykonaného dokazovania a je vecné správny. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania. A. súd v B., ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobným námietkam je treba čiastočne priznať úspech, a to, že rozhodnutie je treba považovať za predčasne vydané po nedostatočne a nie spoľahlivo zistenom skutkovom stave veci a že odôvodnenie rozhodnutia nie je súladné s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov. Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. X. preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Y. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. I. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX podal u správcu dane daňové priznanie z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie marec XXXX a dňa XX.XX.XXXX podal dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,- eur vo vzťahu k úhrade zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX (XXXXXX) vzťahujúcej sa k zálohovej platbe titulom I. o budúcej kúpnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou žalobcu ako budúcim kupujúcim a spoločnosťou Q. s.r.o. ako budúcim predávajúcim. T. bolo preukázané, úhrada sa realizovala prostredníctvom bankového účtu spoločnosti T. F., a.s. s inštrukciou spoločnosti žalobcu. P. sa o úhradu faktúry vystavenej dňa XX.XX.XXXX znejúcej na sumu XXX.XXX,-eur s dátumom prijatia platby XX.XX.XXXX,z toho L. XXX.XXX,-eur, úhrada ktorej zálohovej faktúry medzi účastníkmi konania nie je sporná. V súvislosti s týmto dodatočným daňovým priznaním správca dane začal výkon daňovej kontroly na základe podaného dodatočného priznania, účelom ktorej kontroly bolo preverenie všetkých skutočností uvedených v dodatočnom daňovom priznaní a po ukončení daňovej kontroly správca dane L. úrad B. vydal dodatočný platobný výmer, ktorý bol žalobcom napadnutým odvolaním. Na základe včas podaného odvolania G. riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v pôvodnom konaní svojim rozhodnutím zrušilo tento dodatočný platobný výmer a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie L. úradu B. s tým, že uložilo doplniť vo veci dokazovanie. Z. podal v predmetnej veci žalobca návrh na dokazovanie, v ktorom sa žalobca ako odvolávajúci domáhal, aby správca dane dokazovanie doplnil v smere, aby predvolal vo veci konateľa spoločnosti Q. s.r.o. k skutočnostiam týkajúcim sa zálohovej faktúry a realizácie predmetnej zmluvy, ďalej k úmyslu žalobcu skutočne uzatvoriť riadnu zmluvu a nadobudnúť predmet zmluvy do svojho vlastníctva, čo mali podporiť pripojené urgencie na uzatvorenie zmluvy. K. predložil stanovisko F. financií SR zo dňa XX.XX.XXXX č. MF/XXXXXX/XXXX a jeho doplnenie zo dňa XX.XX.XXXX č. MF/XXXXXX/XXXX. Napriek uvedenému návrhu L. úrad B. vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým v zmysle § X8 ods. 6 v nadväznosti na § X65b ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január XXXX daňovému subjektu spoločnosti i.m.l. - K., s.r.o., E. 31, B., D.: XXXXXXXX, t.j. žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec XXXX v sume XXX.XXX,- eur a nepriznal mu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie január XXXX v sume XXX.XXX,- eur titulom úhrady predmetnej zálohovej faktúry. Na odvolanie žalobcu v pokračujúcom administratívnom konaní žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX (napadnuté rozhodnutie) toto prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a zákonné, stotožňujúc sa aj s argumentáciou a dôvodmi prvostupňového rozhodnutia, potvrdil. Podľa § 9 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. X <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> alebo § 49a <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 5Xa <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. XXX/XXXX Z.z., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov X a 7. X. môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 6X ods. X až X <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>, <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a 9 až XX <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a § 11a <http://www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX>, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 71 ods. X zákona o L. v znení platnom do XX.XX.XXXX (zákon č. XXX/XXXX Z.z.), za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Podľa § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z.z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. X,X, zákona č. XXX/XXXX Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. T. dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. D. najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 45 ods. X písm. d/, e/ zákona č. XXX/XXXX Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis <http:// www.zakonypreludi.sk/zz/XXXX-XXX> a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, Podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, T. bolo už vyššie uvedené, žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné, pretože skutkový stav vo veci nebol riadne a spoľahlivo zistený, nebolo vykonané ním navrhnuté doplnenie dokazovania, čo v pôvodnom konaní bolo skoršie prvostupňové rozhodnutie vo veci pre tento dôvod žalovaným zrušené a z takto nedostatočne zisteného skutkového stavu veci bol vyvodený vecne nesprávny právny záver. J. je tiež nepreskúmateľné jednak pre pochybenie v záhlaví a vo výrokovej časti rozsudku, kde absentuje, že sa jedná o dodatočné daňové priznanie a tiež nezákonnosť spočíva v nedodržaní zákonnej lehoty XX dní na rozhodnutie o odvolaní. Q. stanovisko žalobca opiera o nesprávnu aplikáciu rozsudku M. C-XXX/XX a rozsudku NS SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX. I. oproti tomu žiadnu námietku nepovažuje za dôvodnú a tvrdí, že na daný prípad nie je možné aplikovať spomínané rozhodnutie, pretože k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a budúcim predávajúcim spoločnosti Q. s.r.o. v zmysle I. o budúcej kúpnej zmluve a zriadení záložného práva podpísanej dňa XX.XX.XXXX v znení jej dodatkov č. 1, X a X nedošlo. V rozhodnutí argumentuje prečo nemožno aplikovať výnimku vo vzťahu k zálohovej faktúre č. XXXXXXXXX (XX.XX.XX) zo dňa XX.XX.XXXX a na jej podklade priznať žalobcovi nadmerný odpočet L. za zdaňovacie obdobie január XXXX, keď prijatie úhrady faktúry žalovaný ani správca dane nespochybňuje. D. skutkový stav považuje žalovaný za dostatočne a spoľahlivo zistený a pokiaľ nevykonal navrhnuté dôkazy, tvrdí, že toto patrí k právomoci správneho orgánu, ktorý rozhoduje či a aké dôkazy budú vo veci vykonané. I. úvahy žalovaného bolo, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle I. o budúcej kúpnej zmluve. T. vyplynulo zo zistení súdu, preskúmaním napadnutého rozhodnutia a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu je treba považovať za opodstatnenú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď správca dane a potom ani žalovaný nevykonal vo veci žalobcom navrhované dôkazy tak ako mu to napokon uložilo G. riaditeľstvo SR v rozhodnutí, ktorým pôvodné prvostupňové rozhodnutie L. úradu B. (dodatočný platobný výmer) zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie. Z. zistenie skutkového stavu čo do plnosti a presnosti zistení potom ani nemôže osvedčiť, či bol právny záver správcu dane a žalovaného vecne správny. V danom prípade sa súdu javí potrebné doplnenie dokazovania o výsluch konateľa spoločnosti budúceho predávajúceho spoločnosti Q. s.r.o., ako navrhoval žalobca, keď nepovažuje súd za postačujúce skonštatovanie, že tento subjekt je nekontaktný a to aj s poukazom na skutočnosť, že správcom dane bolo potvrdené a tento nesporuje prijatie úhrady faktúry znejúcej na sumu zálohovej platby kúpnej ceny XXX.XXX,- eur, z toho L. XXX.XXX,- eur. F. správca dane a ani žalovaný sa nevysporiadal s návrhmi žalobcu ohľadne opakovaných urgencií ako kupujúceho u predávajúceho, ktorými sa domáhal uzavretia riadnej zmluvy s odkazom na existujúcu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, a to v kontexte dôvodov prečo k naplneniu zmluvy nedošlo. Za opodstatnenú v danom prípade súd považuje i námietku žalobcu pokiaľ tento tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné čo do nedostatku dôvodov (vada v označení „dodatočného“ daňového priznania odstránená bola). Z. sa stotožniť so záverom žalovaného, pokiaľ tento len skonštatoval, že nedošlo k realizácii zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a potom nemožno hovoriť o reálnej praktickej platbe službe alebo tovare, pretože predmetné nehnuteľnosti napokon kupujúci nepredal žalobcovi v zmysle dojednaní I. o budúcej kúpnej zmluve, ale tieto boli prevedené na inú spoločnosť. Q. dane len toto skonštatoval, pričom vôbec sa ani nevysporiadal so stanoviskami F. financií SR, ktoré boli žalovanému predložené ešte pred vydaním jeho rozhodnutia, ktoré poukazujú na celkom opačný právny názor ako vo veci vyvodil žalovaný. Teda pokiaľ žalovaný len skonštatoval v odôvodnení, že žalobcom navrhované dôkazy sa nejavili vo vzťahu k nezrealizovaniu obchodu za opodstatnené, takéto odôvodnenie rozhodnutia je treba považovať za arbitrárne. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. B. povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je správny orgán podľa § 250j ods. X O.s.p. viazaný, doplniť dokazovanie v smere vyššie naznačenom a vo veci opätovne rozhodnúť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. a žalobcovi v konaní úspešnému priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške XX,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia celkom vo výške XXX,XX eur, podľa nasledovnej špecifikácie doručenej právnym zástupcom žalobcu, a to: 1/ odmena za úkony právnej služby · prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom X/X (XX.XX.XXXX) ..............................................................................................................XXX,XX eur · žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia FR SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/XXXX (X/X) ..........................................................XXX,XX eur · osobná účasť právneho zástupcu žalobcu na súdnom pojednávaní pred KS v B. konanom dňa XX.XX.XXXX (X/X/) ............................................................... XXX,XX eur X/ režijný paušál 2 x X,XX (r. XXXX) + X x X,XX (r. XXXX) = ...................................... XX,XX eur 3/ L. ................................................................................................................ XX,XX eur Trovy právneho zastúpenia celkom .......................................................... XXX,XX eur K zaplateniu trov právneho zastúpenia súd zaviazal žalovaného tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd nepriznal právnemu zástupcovi uplatnenú odmenu za ďalšie tri úkony právnej služby (vypracovanie právneho rozboru veci XX.XX.XXXX a ďalšia porada s klientom XX.XX.XXXX a k týmto X krát režijný paušál), ktoré súdu ani neboli osvedčené a v prípade odpovede na výzvu k V. sa jednalo o nemeritórny úkon. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov X : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.