Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/117/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200951 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200951.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci navrhovateľa: KECKA, s.r.o., (pôvodne La Bottine 1, s.r.o.) so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 46 664 866 zastúpeného: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na poskytnutie ochrany pred nezákonným zásahom odporcu, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom zo dňa 09.06.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ochrany pred nezákonným zásahom a žiadal, aby súd zakázal odporcovi odmietať alebo inak považovať za nepodané jeho podania vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku. Zároveň žiadal, aby súd prikázal odporcovi prijať jeho podanie v daňovom konaní zo dňa 30.04.2014 označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014“ ako účinné. Alternatívne sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zakázal odporcovi odmietať alebo inak považovať za nepodané jeho podania vykonané v daňovom konaní elektronicky e-mailom a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku bez toho, aby ho najskôr vyzval podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na vykonanie podania aj prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a navrhovateľ si túto povinnosť v zákonnej lehote nesplnil. Taktiež sa domáhal, aby súd prikázal odporcovi ho vyzvať podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na odstránenie nedostatkov jeho podania v daňovom konaní zo dňa 30.04.2014 označeného ako „Odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014“ vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku prijať podanie ako účinne. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania. Mal za to, že bol ukrátený na svojich právach na účinné podanie v daňovom konaní podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku a to oznámením odporcu, ktoré nebolo rozhodnutím, ale zásahom, ktorý bol zameraný priamo proti nemu a ktorého dôsledky (odmietnutie podania) trvali. Zároveň vyčerpal dostupné opravné prostriedky a návrh podal v zákonnej lehote 30 dní od vykonania zásahu - oznámenia odporcu. Odporcovi je možné uložiť zákaz vykonávania ďalšieho porušovania a príkaz na obnovenie stavu pred porušením vo vzťahu k § 13 ods. 6 alebo §13 ods. 8 daňového poriadku. Návrh odôvodnil tým, že odporca dňa 11.04.2014 vydal rozhodnutie, ktorým mu uložil povinnosť uhradiť sumu XXX XXX €. ako zábezpeku na daň z pridanej hodnoty. Lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu uplynula dňa 08.05.2014, pričom on v zastúpení právnym zástupcom - advokátom voči tomuto rozhodnutiu odporcu podal odvolanie postupom podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku a to elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail odporcu, s následným doplnením odvolania v listinnej forme poštovou zásielkou doručenou odporcovi dňa 02.05.2014. Odporca tvrdil, že advokát navrhovateľa týmto svojim postupom porušil povinnosť podľa § 14 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, podľa ktorého povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt ktorého zastupuje pri správe daní. Po uplynutí odvolacej lehoty dňa 19.05.2014 odporca oznámil jeho advokátovi, že ním podané odvolanie považuje za nepodané t. j. odmieta ho z dôvodu, že nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku hoci bolo podané elektronickými prostriedkami na e-mailovú adresu odporcu v lehote. Preto treba rozhodnutie o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH považovať za právoplatné. Týmto postupom odporcu došlo k úplnému zmareniu opravného prostriedku a k vymáhaniu sumy XXX XXX € z jeho majetku. Voči tomuto postupu podal sťažnosť, na ktorú odporca doposiaľ neodpovedal a ani iným spôsobom ju nevybavil. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom odporcu o tom, že ako platiteľ DPH je podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku odkázaný výlučne na podanie cez portál verejnej správy podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a ak takýto spôsob podania nevykoná jeho podanie sa považuje za nepodané bez akejkoľvek možnosti opravy. Daňové úrady nie sú príslušné vykladať zákon a už vôbec nie reštriktívnym spôsobom a ukladať daňovým subjektom sankcie s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon vôbec nespája. Podanie v daňovom konaní zo zákona je možné vykonať nielen podľa § 13 ods. 5, ale aj podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, pričom odporca sa ani pri reštriktívnom výklade zákona nezbavil svojej povinnosti vyzvať ho na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Mal za to, že postupoval plne v súlade so zákonom o všetkom čo malo reálny význam pre rozhodovanie o nárokoch navrhovateľa a štátu v predmetnej veci, okrem formálnej požiadavky podania svojho odvolania cez portál verejnej správy, ktorú však ani objektívne nebolo možné naplniť zákonným spôsobom, nakoľko zverejnená adresa nebola a ani v súčasnosti nie je funkčná. Výkladom odporcu došlo k strate účinného opravného prostriedku z jeho strany a tým k majetkovej strate ako aj zmareniu práva na účinné podanie predpokladané zákonom. Domnieval sa, že následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami nie je odmietnutie podania, poukazujúc na článok II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj zásadu súčinnosti orgánov verejnej moci s účastníkom konania, ktorej vyjadrením je povinnosť odporcu rešpektovať doplnenie podania podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku, alternatívne ho vyzvať na doplnenie podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. Poukázal na konanie odporcu v inej daňovej veci, v ktorej podal sťažnosť voči jeho postupu e-mailom a odporca ho následne vyzval na doplnenia sťažnosti pre vyvolanie jej účinkov poštou. V ďalšej veci odporca dokonca podanie doručené rovnakým spôsobom uznal za účinné. Záverom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 135/04, podľa ktorého prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Taktiež podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora nemôžu byť kladené neprimerané prísne formálne požiadavky na uplatnenie práv žalobcu. Podaním z 25.05.2015 navrhovateľ predložil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave - uznesenie sp. zn. 2S/134/2014 zo dňa 25.03.2015, ktorým súd zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 9103309/5/1470929/2014 zo dňa 11.04.2014, ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť zábezpeku na DPH vo výške XXX XXX €. 2. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 20.08.2014 a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko rozhodnutie o zložení zábezpeky pre DPH považoval za vydané oprávnene. Pri určení výšky zábezpeky na daň daňový úrad prihliadol na riziko vzniku nedoplatku na DPH zdaniteľnej osoby - navrhovateľa. Zábezpeka sa vypočítava automatizovane a sumu takto vypočítanú on nebol oprávnený stanoviť v inej sume. K meritu podaného návrhu uviedol, že v zmysle § 14 daňového poriadku bol navrhovateľ od 01.01.2014 povinný doručovať všetky svoje podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne daňového úradu, pričom však svoje odvolanie zo dňa 30.04.2014 proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014 takto neuskutočnil. Ohľadom navrhovateľovej podanej sťažnosti na spôsob vybavenia jeho podania, ku ktorej priložil notársky overené opisy obrazoviek uviedol, že tento nepostupoval správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie, pričom prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je prvá neprehliadnuteľná, červeným označená ponuka na stránke finančnej správy. Navrhovateľ sa preukázateľne neprihlásil do svojho jedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej podateľne. V súčasnosti podáva svoje podania elektronicky do elektronickej podateľne bez výhrad. 3. Súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu odporcu, v ktorom sa nachádza žiadosť navrhovateľa zo dňa 06.03.2014 o registráciu na daň z príjmov a DPH, úradný záznam z miestneho zisťovania, zápisnica o ústnom pojednávaní, rozhodnutie číslo: 9103309/5/1470929/2014 z 11.04.2014 o určení zábezpeky na DPH vo výške XXX XXX € navrhovateľovi, odvolanie navrhovateľa zo dňa 29.04.2014 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu došlé e-mailom 30.04.2014 odporcovi a 30.04.2014 podané na poštovú prepravu - došlé odporcovi 02.05.2014 spolu so splnomocnením na zastupovanie navrhovateľa právnym zástupcom. Spis ďalej obsahuje oznámenie odporcu číslo 9103309/5/1900208/2014/Pešk z 13.05.2014, (doručené právnemu zástupcovi 19.05.2014), v ktorom navrhovateľovi v zmysle § 13 daňového poriadku bolo oznámené, že jeho podanie doručené Daňovému úradu Bratislava dňa 02.05.2014 - Odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 08.04.2014 sa považuje za nepodané, nakoľko podľa § 14 daňového poriadku bol od 01.01.2014 povinný doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami. V spise sa nachádza žiadosť navrhovateľa z 23.05.2014 o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu z 11.04.2014, podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, sťažnosť na spôsob vybavenia podania z 26.05.2014 + úprava sťažnosti z 03.06.2014, rozhodnutie o nevyhovení žiadosti navrhovateľa na odpustenie lehoty na odvolanie zo dňa 16.06.2014. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 O.s.p.), prejednal vec v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z návrhu (§ 250 O.s.p.) postupom podľa 5 hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250v a nasl.) na nariadenom pojednávaní konanom dňa 05.06.2015 a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Nariadené súdne pojednávanie bolo uskutočnené v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. (odporca sa ospravedlnil, ale nepožiadal o odročenie), pričom na pojednávanie sa dostavil advokátsky koncipient právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého súd do konania nepripustil v zmysle výkladu ust. § 250a O.s.p. Súd však do zápisnice zaznamenal jeho stanovisko k prejednávanej veci, v ktorom uviedol, že navrhovateľ na žalobe trvá v celom rozsahu s tým, že ide o politicky ladenú vec. Pracovníci odporcu bez vysvetlenia dôvodu rozhodli o vyrubení finančnej zábezpeky na DPH vo výške cca 75% z maximálnej výšky. Podľa ich vyjadrenia išlo o systémové rozhodnutie za účelom likvidácie spoločnosti navrhovateľa, ktorému bolo vyrubených celkovo X,X mil. € za účelom zábezpeky na DPH. Navrhovateľ v priebehu daňového konania využil všetky dostupné prostriedky, avšak odporca na vznesené námietky adekvátne nereagoval. Podstatou námietok bolo uplatňovanie § 13 ods. 5 daňového poriadku ohľadom elektronickej komunikácie, pričom odporca k nim nezaujal postoj ani v rozhodnutí ani vo vyjadrení k žalobe. V súčasnosti navrhovateľ nedosahuje obrat vo výške, ktorá by vyžadovala platenie DPH. Podľa § 250v ods.1, 3, 4 veta prvá a posledná O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo, ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť v podaní do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď nemu došlo. Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. Podľa ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa ust. § 33 ods. 1 až 4 predmetného zákona, daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou a ministerstvom. Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach. Podľa ust. § 72 ods. 3 a 4 zákona, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. 5. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť návrh navrhovateľa v intenciách uvedených požiadaviek, pričom súd dospel k záveru, že alternatívnemu návrhu nemožno vyhovieť. Vzhľadom na nižšie uvedené návrh súd vyhodnotil ako neprípustný a preto ho zamietol. Súd považuje za potrebné uviesť, že konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Ustanovenie § 250v O. s. p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny, útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Z uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2014 vznikla žalobcovi ako platiteľovi DPH povinnosť doručovať všetky podania správcovi dane formou elektronických prostriedkov. Zákon vo svojich ustanoveniach špecifikuje spôsob a formu komunikácie v daňovom konaní medzi daňovými subjektmi a finančnou správou. V správnom súdnictve postupom podľa piatej časti, druhej hlave O.s.p. súd skúma (po vyčerpaní prípustných riadnych opravných prostriedkov) rozhodnutie a aj postup orgánov štátnej správy, či sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd preskúmava aj úkony orgánov, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, ak sú jeho individuálnymi právnymi aktmi dotknuté práva a záujmy účastníkov konania. Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O. s. p. vymedzený: - zásah nie je rozhodnutím, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, - zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné aby, - navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, - návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. - navrhovateľ sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. V návrhu musí navrhovateľ preukazovať aj to, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje osobitný zákon, spravidla zákon, ktorý ukladá správnemu orgánu konať, ale nemožno vylúčiť ani iný zákon, napríklad zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v jeho dispozícii, pričom ich môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom verejnej moci. Súd musí uviesť, že navrhovateľ sa mal žalobou podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. domáhať súdneho prieskumu písomnosti odporcu - Oznámenia číslo 9103309/5/1871924/2014/Šma vydanom dňa 13.05.2014, ktoré je za týmto účelom potrebné pokladať za rozhodnutie podliehajúce súdnemu prieskumu, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky. Zo zistení súdu vyplýva, že síce bola splnená zákonná podmienka na uplatnenie predmetného návrhu z hľadiska zachovania lehôt (30 dňovej subjektívnej aj ročnej objektívnej) avšak v danom prípade existovala iná možnosť právnej ochrany, a to podanie žaloby podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Navrhovateľ potom nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nejedná sa o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, a preto nie je právny dôvod na subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi právo na ním uplatnenú náhradu trov konania mu nepriznal, odporcovi právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 250v ods. 7 O.s.p. ).