Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/121/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200977 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200977.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: F. D., bytom Y. X, L. - Y., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33529-4/2014-BA zo dňa 06.06.2014, spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 10021/2014-BAM-DvN zo dňa 07.04.2014, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33529-4/2014-BA zo dňa 06.06.2014, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č. 10021/2014-BAM-DvN zo dňa 07.04.2014 o povinnosti žalobcu vrátiť vyplatenú dávku v nezamestnanosti (resp. jej časť) za obdobie od 06.12 2013 do 28.02.2014 v celkovej sume X XXX,XX € podľa § 236 ods. 1 písm.b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení).
Žalobca namieta, že ku dňu výplaty dávok v nezamestnanosti nemohol vedieť, že tieto boli vyplatené nedôvodne. Je toho názoru, že pri použití ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b/ zákon o sociálnom poistení by správny orgán mal preukázať skutočnosť, že žalobca o neopodstatnenosti platby mal alebo mohol vedieť. Podľa žalobcu nie je možné mu dať za vinu skutočnosť, že Sociálna poisťovňa mu začala vyplácať dávky v oboch prípadoch, resp. že keď mu začala vyplácať dávky v nezamestnanosti o nemocenských dávkach ešte rozhodnuté nebolo. V predmetnej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sžso 48/2013 z 12. 08.2014, ktorý považoval za aplikovateľný vo svoj prospech. Na otázku súdu uviedol, že obe dávky mu boli vyplácané na osobný účet. Dňa 17.06.2014 (10.07.2014) doručil tunajšiemu súdu žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
Na základe uvedených skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nežiadal priznať náhradu trov konania.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 04.08.2014 zotrvala na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Zdôraznila, že v spornom období (06.12.2013 až 28.02.2014) žalobca vedel, že si uplatnil nárok na nemocenské dávky a zároveň mu bola vyplácaná aj dávka v
nezamestnanosti. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9 Sžso/31/2011 zo dňa 29.03.2012, z obsahu ktorého analogicky vychádzala. Žiadala žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo 7.11.2013 bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.11.2013 a dňa 22.11.2013 požiadal o dávku v nezamestnanosti. Bol pritom poučený o právach a povinnostiach poberateľa dávky v nezamestnanosti vrátane skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti sa neposkytuje za dni, počas ktorých má poistenec nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského alebo rodičovského príspevku a tiež o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo 07.02.2014 bola žalobcovi priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 52,9316 Sk od 1.11.2013 na obdobie šiestich mesiacov pri splnení zákonom stanovených podmienok. Dňa 11.12.2013 žalobca požiadal o nemocenské od 06.12.2013 (odo dňa vystavenia potvrdenia o práceneschopnosti), ktoré mu bolo rozhodnutím z 12.03.2014 priznané spätne od 06.12.2013. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi zaslané dňa 17.03.2014.
Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že nemá nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti v čase poberania nemocenských dávok, pretože v zmysle zákona o sociálnom poistení súbeh uvedených dávok nie je prípustný. Keďže žalobca nereagoval na výzvu správneho organu usporiadať vec vrátením neoprávnene vyplácanej sumy v celku alebo v splátkach, bolo následne vydané napadnuté prvostupňové rozhodnutie a toto bolo aj potvrdené žalovanou.
Podmienky nároku na dávky v nezamestnanosti a na ich výplatu upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava
obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
Nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky (§ 109 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Nebolo sporné, že zaradením do evidencie nezamestnaných žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol.
Podľa § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu nemocenského.
Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Je nepochybné, že žalobca splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, avšak odo dňa priznania nemocenského mu výplata tejto dávky nepatrila, pričom samotný nárok na dávku v nezamestnanosti jej nezanikol.
Z uvedeného vyplýva, že nárok na dávku (k tomuto dňu sa posudzuje splnenie podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a 105 zákona č. 461/2003 Z . z.) nemožno zamieňať s pojmom nároku na výplatu dávky (ktorý sa v prípade dávky v nezamestnanosti posudzuje podľa § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.).
Krajský súd mal za preukázané, že žalobcovi podľa vyššie uvádzaného súbehu udalostí, bola na jeho žiadosť rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava priznaná dávka nemocenského poistenia spätne od 06.12.2013 v dôsledku čoho mu výplata dávky v nezamestnanosti za obdobie od 06.12.2013 do 28.02.2014 podľa § 106 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. nepatrila. Preto aj podľa názoru krajského súdu žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti za uvedené obdobie.
O skutočnosti, že dávka v nezamestnanosti nepatrí za dni, počas ktorých má nárok na nemocenské a o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku bol žalobca poučený, čo potvrdil dňa 03.12.2013 vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na poučenie o tom, že dávka nepatrí za obdobie vyplácania nemocenského žalobca musel vedieť, že sa mu dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom, a preto je povinný neprávom vyplatenú dávku vrátiť.
Krajský súd k rozsudku NS SR 1Sžso/48/2013 z 12. augusta 2014, na ktorý žalobca v žalobe poukazoval, uvádza, že tento sa týka inej veci. Tu išlo o žiadateľa, ktorému správny organ nepriznal dávku alebo príspevok podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi ( zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), keďže žiadateľ nepostupoval podľa § 9 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. podľa ktorého ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si
môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
Vzhľadom k rozhodnutiu vo veci stratilo už opodstatnenie rozhodovať o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.