Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/127/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201010 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201010.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. B., Z. XXXX/X, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KM- S.-XX/XXXX/OPK zo dňa XX. apríla XXXX, takto r o z h o d o l : Súd žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Y. podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia H. vnútra SR (ďalej len „žalovaný“) č.p.: KM-S.-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie - J. rozkaz ministra vnútra R. republiky zo dňa XX.XX.XXXX č. XXX (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa a prvostupňové rozhodnutie“). V. personálnym rozkazom bol žalobca podľa § 192 ods. X písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru v stálej štátnej službe vo funkcii referent s územnou a objektívnou zodpovednosťou na S. oddelení J. zboru X. B., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva J. zboru v X. B., F. riaditeľstva J. zboru v X., R. úradu H. vnútra R. republiky. J. rozkaz bol vydaný na tom skutkovom základe, že žalobca svojim konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bola na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. G. jeho prepustenia bola skutočnosť, že v čase mimo výkonu služby dňa XX.XX.XXXX asi o XX,XX hod. S. navštívil poškodeného U. O. na adrese jeho trvalého bydliska, tomuto sa predstavil ako príslušník PZ H.. R., a pod zámienkou, že súd vydal príkaz na domovú prehliadku a na účely vykonania znaleckého dokazovania pravosti ho požiadal, aby mu toto zlato vydal, pričom vedel, že toto je vo forme platničiek v počte XX ks, každá o hmotnosti XXXg s certifikátom v červenom obale od spoločnosti C. s.r.o., B. bašta 9, X. B., ktoré mal poškodený uschované vo svojom rodinnom dome na adrese trvalého bydliska. B. tak konal v úmysle uviesť poškodeného do omylu a vylákať od neho XX ks platničiek zo zlata rýdzosti XXX,X/XXXX, každá o hmotnosti XXXg a spôsobiť mu škodu v celkovej výške XX.XXX,- eur, pričom k dokonaniu skutku však nedošlo. B. považujúc napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a nezákonné napáda jeho nepreskúmatelnosť a poukazuje, že žalovaný sa riadne a dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s dôvodmi odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom namietal porušenie práva na zastúpenie, porušenie práva účasti na procesných úkonoch, porušenie práva navrhovať dôkazy a právo na odôvodnenie rozhodnutia, porušenie práva na nahliadnutie do spisu a rozpory v dokazovaní vykonanom v trestnom konaní. C. nedostatkov dôvodov žalovaný porušil ust. § 241 ods. X zákona a potom uvedený nedostatok odôvodnenia je podľa názoru žalobcu sám o sebe postačujúcim dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Napriek uvedenému dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalobca ďalej tvrdí, že v postupe konajúcich správnych orgánov došlo k porušeniu jeho procesných práv, ktoré sú ďalšími dôvodmi nezákonnosti rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. J. tvrdí, že skutku, ktorý bol dôvodom na jeho prepustenie zo služobného pomeru, sa nedopustil. J., že pre totožný skutok sa voči nemu vedie trestné konanie pred I. inšpekčnej služby a potom vzhľadom k ustálenému právnemu názoru (nemenované koho) podporené judikatúrou súdov (bez odkazu, na ktoré) a jej rozhodnutiam správnych orgánov, nie je konanie o prepustenie policajta zo služobného pomeru závislé na výsledku trestného konania, v prípade, ak sa obe konania vedú pre ten istý skutok. V tejto súvislosti tvrdí, že správny orgán prvého stupňa túto zásadu preukázateľne nerešpektoval ,keď vo veci prepustenia rozhodol napriek tomu, že trestné konanie voči zastúpenému doposiaľ neskončilo. L. povinnosťou správneho orgánu spoľahlivo ustáliť, či sa policajt skutku, ktorý má byť dôvodom na jeho prepustenie dopustil. Pre naplnenie tohto cieľa je správny orgán povinný umožniť policajtovi využitie všetkých jeho zákonných práv na jeho obranu, poskytnúť mu možnosť oboznámiť sa so spisom v ktoromkoľvek štádiu konania, navrhovať a vykonávať vlastné dôkazy, možnosť byť prítomný u vykonávania iných dôkazov, právo byť vopred oboznámený s vykonávaním dôkazov, ako aj právo na doručovanie písomnosti jemu a jeho zvoleného zástupcovi. R. konanie o prepustenie policajného zboru je podľa žalobcu v zmysle judikatúry U. tzv. postihovým konaním, ktoré i keď nie je explicitne trestným konaním, má charakter trestného konania. Z uvedeného dôvodu je správny orgán povinný umožniť osobe, proti ktorej sa takéto konanie vedie, právo na účinnú obhajobu. V. princíp je napokon vyjadrený v ust. § X33 ods. X a 2 zákona. V prípade žalobcu sám tvrdí, že boli porušené nasledovné práva: a/ porušenie práva na zastúpenie: žalobca si v súlade s ust. § 263 zákona zvolil zastúpenie v osobe splnomocneného zástupcu a o tohto správny orgán predložením plnej moci upovedomil, napriek tejto skutočnosti správny orgán so zástupcom nekonal, neupovedomil ho o jeho procesnom úkone a doručil mu až personálny rozkaz dňa XX.XX.XXXX. V. bolo postupom správneho orgánu odňaté právo na zastúpenie, b/ porušenie práva účasti na procesných úkonoch: správny orgán okrem toho, že vykonávanie procesných úkonov neoznamoval zástupcovi, neoznamoval ich ani samotnému zastúpenému t.j. žalobcovi. X. výsluchy svedkov U. O., B. O., Y. L. boli vykonané bez toho, aby ich termín vykonania zastúpenému alebo jeho zástupcovi oznámil. V. postupom správny orgán odňal zastúpenému právo na obranu svojich práv, osobitne právo klásť svedkom otázky a konfrontovať ich výpovede, pričom je povinnosťou správneho orgánu postupovať vo veci tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci (§ 233 ods. X zákona), ktorá povinnosť nie je dodržaná vtedy, ak sa dôkazy vykonávajú jednostranne a bez umožnenia práva policajta na účasti pri ich vykonávaní. J. účasti na procesnom úkone malo byť porušené aj pri výsluchu samotného žalobcu, ktorému bolo odmietnuté vypočutie v prítomnosti splnomocneného zástupcu s odôvodnením, že termín výsluchu bol zástupcovi oznámený, k čomu však nedošlo (toto všetko bez presnej konkretizácie, ktorých a kedy sa jednotlivé úkony mali uskutočniť); c/ porušenie práva navrhovať dôkazy a právo na odôvodnenie rozhodnutia zakotvené v ust. § 2X8 ods. 3 zákona: a to tým, že správny orgán nevykonal dôkazy navrhované žalobcom - výsluch A. L. a K. M., pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu tieto dôkazy nevykonal, d/ porušenie práva na nahliadnutie do spisu uvedeného v § X37 ods. 2 zákona: žalobcovi bolo odňaté postupom správneho orgánu prvého stupňa a to, keď tento žiadostiam žalobcu neumožnil na základe žiadosti nahliadať do spisu v priebehu konania. B. listom zo dňa XX.XX.XXXX požiadal o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií, toto mu bolo odmietnuté s tým, že už dňa XX.XX.XXXX svoje rovnaké právo žalobca využil a vyčerpal. J. pritom ustanovuje právo policajta nahliadnuť do spisu kedykoľvek v priebehu konania, t.j. aj opakovane. V danom prípade sa od posledného nahliadnutia udiala podstatná procesná skutočnosť a to, že žalobca si zvolil splnomocneného zástupcu, z ktorého dôvodu bolo ďalšie nahliadnutie dôvodné. B. ďalej tvrdí, že správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že sa oboznámil aj s dôkazmi vykonanými v trestnom konaní. Podľa názoru žalobcu tým porušil povinnosť vykonávať dôkazy nezávisle a nestranne bez ohľadu na prebiehajúce trestné konania a ani sa nevysporiadal pri týchto dôkazoch so zjavnými rozpormi vo svedeckých výpovediach. S. vo vzťahu k výpovedi svedkyne O., ktorá vo výpovedi v trestnom konaní neuvádza žiadne tvrdenia o údajnom žiadaní vydania cenného kovu zastúpenému. B. za ďalšie namieta uplynutie objektívnej lehoty na vydanie doručenia rozhodnutia a iné procesné vady a poukazuje na ust. § 192 ods. X zákona, podľa ktorého z dôvodov uvedených v ods. X písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol a v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Podľa právneho názoru žalobcu zákon mal na mysli rozhodnutie v oboch stupňoch správneho konania, keďže správne orgány v oboch stupňoch tvoria jeden celok. V danom prípade skutok, ktorý mal byť dôvodom prepustenia sa mal stať dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa XX.XX.XXXX, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty, pretože žalovaný mohol vydať za daných okolností svoje rozhodnutie len do XX.XX.XXXX alebo konanie vo veci zastaviť. B. okrem toho porušil povinnosť uvedenú aj v § X43 ods. 2 zákona, keďže o podanom odvolaní nerozhodol v XX-dňovej lehote a ani žalobcu neupovedomil o predĺžení tejto lehoty. K. nemal upovedomiť žalobcu o začatí odvolacieho konania a neumožnil mu v tomto konaní byť vypočutý alebo navrhovať dôkazy. Zo všetkých týchto dôvodov potom žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že zároveň si uplatnil náhradu trov konania v lehote troch dní. B. vo svojom vyjadrení v žalobe doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX žalobu neuznal dôvodnou a v celom rozsahu ju navrhol zamietnuť. V., že správny orgán začal konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru, a to nadriadený žalobcu dňa XX.XX.XXXX na základe hlásenie zo R. MV SR, o čom žalobcu toho istého dňa aj upovedomil a požiadal o predloženie vyjadrenia v stanovenej primeranej lehote. B. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zvažuje pribratie právnika a požiadal čas o poradu s advokátom minimálne dva dni. G. XX.XX.XXXX potom doručil svoje ďalšie vyjadrenie, v ktorom poprel porušenie služobnej prísahy a poukázal na zásadu trestného konania prezumpcie neviny i na jeho doterajšiu povesť v služobnom pomere a žiadal oznámiť termíny úkonov. J. nadriadený následne vykonal vlastné obsiahle šetrenie, v rámci ktorého zistil presne a úplne skutkový stav veci, nazretím sa oboznámil s dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise S. B. I. R. MV SR O.: R.-XXX/XX/OISZ-V-XXXX, z ktorého urobil výpisky a ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. XX/XXXX Z.z. využil zápisnicu o výpovedi žalobcu ako účastníka konania i jeho vyjadrenia k začatiu konania o jeho prepustení zo služobného pomeru, zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci U. O., B. O. a Y. L.; zhodnotenie služobnej činnosti žalobcu; záznam o jeho odmenách a trestoch; fotokópiu záznamov o preškolení správnymi a internými predpismi a stanovisko ZO S. č. X/XX X. B. a súvisiace úradné záznamy. G. vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčí v prospech žalobcu a s poukazom na čl. X písm. d/ a f/ X. MV SR č. XX/XXXX o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka PZ zo služobného pomeru, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený naposledy dňa XX.XX.XXXX dospel nadriadený k záveru, že menovaný príslušník svojim konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V. totiž konal úmyselne pri získaní neoprávnenej výhody na prospech iného a úmyselne neoprávnene konal proti majetku iného. X. preto pristúpil k spracovaniu návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru a vopred ho predložil na prerokovanie príslušnému odborovému orgánu, ktorý nemal proti návrhu žiadne námietky. B. bol s návrhom oboznámený dňa XX.XX.XXXX, zároveň bol poučený o možnosti v primeranej lehote predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy, ktorú skutočnosť i potvrdil svojim podpisom. S. sa bez ospravedlnenia nezúčastnil zvolený zástupca menovaného príslušníka H. Z., i keď o termíne bol vopred riadne upovedomený. Preto mu bolo umožnené oboznámenie v ďalšom termíne dňa XX.XX.XXXX, o čom bol taktiež vyrozumený, ani na tento sa však bez ospravedlnenia nedostavil. X. žalobca ani jeho zvolený zástupca nepredložil žiadne námietky ani v primeranej stanovenej lehote, nadriadený postúpil návrh služobnou cestou H. vnútra SR na realizáciu. B. tvrdí, že z uvedeného je osvedčené, že k porušeniu práv na obhajobu žalobcu ani dôjsť nemohlo. B. hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď spoločne s ďalšími osobami v úmysle získať neoprávnenú výhodu pre iného pokúsil sa vylákať od poškodeného U. O. XX ks zlatých platničiek rýdzosti XXX,X/XXXX, každá o hmotnosti XXXg v celkovej hodnote XX.XXX,- eur, ktorého navštívil v mieste trvalého bydliska a uviedol do omylu tým, že vystupujúc ako príslušník PZ H.. R. pod zámienkou vydania súdneho príkazu na domovú prehliadku na účely vykonania znaleckého dokazovania pravosti zlata ho požiadal, aby mu toto zlato, ktoré mal poškodený uschované vo svojom rodinnom dome na adrese trvalého bydliska, vydal. O jeho zvlášť hrubej nedisciplinovanosti svedčí aj skutočnosť, že poškodený žalobcovi vysvetľoval, že zlato mu nie je schopný okamžite vydať, tento mu uviedol, že pre zlato prídu v nasledujúci deň. R. sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu majetkových práv iného, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. O jeho zvlášť hrubej nedisciplinovanosti svedčí aj skutočnosť, že svojim konaním porušil aj základnú povinnosť policajta uvedenú v ust. § 48 ods. X písm. g/ zákona, pretože sa mimo službu nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť J. zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Preto ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti. R. orgán sa vysporiadaval aj s doterajšou činnosťou žalobcu a podľa záznamu o odmenách a trestoch bol doposiaľ tento XX krát disciplinárne odmenený, disciplinárne opatrenie mu bolo uložené dvakrát. R. plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je však základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, preto ním nemožno ospravedlniť ani takéto uvedené protiprávne konanie. B. sa nestotožňuje s názorom žalobcu, pokiaľ tento tvrdí, že v rozhodnutí o rozklade sa nevysporiadal s námietkami tvoriacimi obsah rozkladu a pre ktorý dôvod žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov. B. nemôže akceptovať túto námietku a rovnako neakceptuje aj námietku, že sa skutku, ktorý bol dôvodom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru nedopustil. Táto jeho námietka je vyvrátená vykonanými dôkazmi, o ktorých hodnovernosti niet dôvodu pochybovať a toto jednoznačne osvedčuje aj obsah administratívneho spisu. I pokiaľ by v zmysle judikatúry U. bolo konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru postihovým konaním, nemožno povedať, že má charakter trestného konania a aj podľa zaužívaného právneho názoru X. súdu SR vyznačuje sa toto konanie väčšou formálnosťou a predovšetkým je upravené úplne iným zákonom než trestný zákon. Preto v ňom neplatia také zásady ako platia v trestnom konaní. X. však aj v tomto konaní platí právo na účinnú obhajobu, to však neznamená, že by mal nadriadený povinnosť vopred upovedomiť policajta o vykonávaných všetkých procesných úkonoch, ani ho k týmto úkonom prizývať. B. nie sú upravené ani také úkony, ako je konfrontácia, rekognícia a pod. Aj tento fakt logicky odôvodňuje možnosť využiť také dôkazy z trestného konania, kde sú upravené V. zákonom a V. poriadkom. Preto nemožno hovoriť o porušení práva účasti žalobcu na procesných úkonoch, ani žeby došlo k porušeniu práva žalobcu na zastúpenie ako to tvrdí a dosť všeobecne žalobca v žalobe. V rozpore so skutočnosťou je aj námietka žalobcu, že mu nadriadený neoznámil žiaden procesný úkon a doručil mu až napadnutý personálny rozkaz. Z administratívneho spisu vyplýva, že nadriadený opakovane vyrozumieval zástupcu žalobcu a to písomne aj telefonicky o úkonoch, tento však zásielky včas nepreberal alebo telefón nezdvíhal. K. nadriadený opakovane odložil výsluch žalobcu z dôvodu, aby sa ho mohol zúčastniť aj jeho splnomocnený zástupca, čo však tento taktiež nerešpektoval. X. bolo vydané vo veci rozhodnutie, ktoré je riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov odôvodnené, ak nadriadený nevykonal výsluchy A. L. a K. M., bolo tomu tak preto, že konanie žalobcu mal už za preukázané a žiaden ďalší dôkaz potrebný nebol, nehovoriac o tom, že nadriadený bol povinný v lehote dvoch mesiacov v tomto konaní aj doručiť žalobcovi rozhodnutie o prepustení. Y. ťažkosti v danom prípade spôsobovalo práve chovanie žalobcu a jeho zástupcu, spočívajúce v spôsobovaní prieťahov, nepreberaním si zásielok a nedostavovaním sa k výsluchom. X. ani k porušeniu práva na nahliadnutie do spisu, pretože žalobca do spisu riadne nahliadol dňa XX.XX.XXXX a mal si z neho robiť výpisky a poznámky. Ak o nahliadnutie požiadal bezprostredne znovu dňa XX.XX.XXXX, má žalovaný za to, že zrejme sa jednalo opäť o účelovú požiadavku majúcu za cieľ naťahovať čas. X. plnil aj iné úlohy a nemohol čas venovať iba žalobcovi. J. žalobca namieta, že bolo povinnosťou správneho orgánu odstraňovať rozpory v dokazovaní v trestnom konaní, s týmto nemôže žalovaný súhlasiť, vo veci vykonal riadne a dostatočné dokazovanie z hľadiska plnosti a presnosti zistení a každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomných súvislostiach a s týmito sa riadne vo svojom rozhodnutí aj vysporiadal, keď mal bezosporu za osvedčené, že zo strany žalobcu došlo k takému správaniu, ktoré je hrubým porušením služobných povinností a služobnej prísahy a ktoré preukazuje, že ďalšie ponechanie žalobcu v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. A. zostala i námietka o uplynutí lehoty na vydanie a doručenie rozhodnutia, pretože zákon č. XX/ XXXX Z.z. má na mysli prvostupňové rozhodnutie, ktoré doručením nadobúda účinnosť, pokiaľ ide o prepustenie dňom doručenia rozhodnutia (§ 194 ods. X). Preto nemôže sa žalovaný stotožniť s námietkou žalobcu, že malo byť v danej lehote doručené aj druhostupňové rozhodnutie. Z. to vyplýva aj zo situácie, že v prípade zrušenia druhostupňového rozhodnutia súdom, prvostupňové rozhodnutie zostáva účinné avšak je potrebné znovu rozhodnúť o rozklade proti nemu, čo je realizované novým druhostupňovým rozhodnutím a jeho doručením policajtovi a toto sa môže stať aj po viac ako dvoch rokoch. Podľa právneho názoru žalobcu by to už možné nebolo. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi na základe dostatočných podkladov a riadne zisteného skutkového stavu a preto navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. F. súd v L. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( § 246 ods. X O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom, a preto žalobe nemožno priznať úspech a túto je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Súd tak vykonal na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, keď žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu bližšie nekonkretizovanej kolízie s pojednávania pred Okresným súdom v J. a pred Okresným súdom v J. (bez uvedenia spisovej značky veci a času konania) a z dôvodu čerpania letných dovoleniek, pretože sa mu nepodarilo zabezpečiť substitúciu, neuznal dôvodnou. J. zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené už dňa XX.XX.XXXX a pojednávanie sa konalo až dňa XX.XX.XXXX. Súd má to, že pri počte advokátov pôsobiacich a evidovaných v R. komore advokátov mal dostatok priestoru právny zástupcova žalobcu časového aj personálneho, aby si substitúciu mohol zabezpečiť. Podľa § 244 ods. X O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. J. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom R. republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. I. súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. B. rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. X O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že minister vnútra SR dňa XX.XX.XXXX vydal J. rozkaz č. XXX, ktorým prepustil žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z. zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru s tým, že toto bolo vopred prerokované so ZO S. v SR č. X/ XX X. B. podľa § X55 ods. 2 písm. c/ zákona. J. zo služobného pomeru došlo na tom skutkovom základe, že žalobca v čase mimo výkonu služby, t.j. dňa XX.XX.XXXX asi o XX,XX hod. potom, čo doposiaľ nezistené osoby vystupujúce ako príslušníci PZ v priebehu mesiaca marec XXXX telefonicky kontaktovali poškodeného U. O. na jeho mobilné telefónne číslo za účelom údajného predvolania k výsluchu, spoločne s Y. L., ktorý zostal sedieť v motorovom vozidle zn. Y. S. bližšie nezisteného ev. č. okresu D., typu a farby, osobne navštívil poškodeného na adrese jeho trvalého bydliska, ktorému sa predstavil ako príslušník PZ H.. R. a pod zámienkou, že súd vydal príkaz na domovú prehliadku a na účely vykonania znaleckého dokazovania pravosti zlata ho požiadal, aby mu toto zlato vydal, pričom vedel, že toto je vo forme platničiek v počte XX ks, každá o hmotnosti XXXg s certifikátom v červenom obale od spoločnosti C. s.r.o., B. bašta 9, X. B., ktoré mal poškodený uschované vo svojom rodinnom dome na adrese trvalého bydliska. H. U. O. oznámil, že na výsluch už nemusí chodiť, avšak potom, ako mu poškodený vysvetlil, že zlato mu nie je schopný okamžite vydať mu menovaný oznámil, že pre zlato príde v nasledujúci deň, t.j. dňa XX.XX.XXXX medzi XX,XX hod. a XX,XX hod. a následne odišiel. H. takto konal v úmysle uviesť poškodeného do omylu a vylákať od neho XX ks platničiek a spôsobiť mu škodu v celkovej výške XX.XXX,- eur, pričom k dokonaniu skutku však nedošlo. R. orgán prvého stupňa skutkový stav zadokumentoval vlastným šetrením nadriadeného, ktorý sa nazretím oboznámil s dôkazmi obsiahnutými vo vyšetrovacom spise S. B. I. R. MV SR O.: R.-XXX/XX/OISZ-V-XXXX, z neho urobil výpisky a v zmysle § 238 zákona použil zápisnice o výpovedi účastníka konania i jeho vyjadrenia k začatiu konania. F. o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nadriadený začal dňa XX.XX.XXXX na základe hlásenia zo R. MV SR, o čom bol žalobca upovedomený v rovnaký deň a požiadal ho o vyjadrenie sa k predmetnej veci. B. sa na jeho žiadosť k oznámeniu o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru vyjadril dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyjadrením poprel porušenie služobnej prísahy a služobných povinností, poukázal na zásadu trestného konania, prezumpciu neviny a na jeho doterajšiu povesť v služobnom pomere a žiadal oznámiť termíny úkonov. Y. rozhodnutia vo veci predchádzalo vykonanie vlastného obsiahleho šetrenia tak ako to ozrejmuje predložený administratívny spis. Zo spisu vyplýva, že žalobca v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX odmietal k veci vypovedať bez prítomnosti advokáta a žiadal, že vypovedať bude len za jeho prítomnosti alebo zvoleného zástupcu. Na všetky oznámené termíny sa však advokát ani zvolený zástupca nedostavil, napriek tomu, že bol o termínoch vopred vyrozumený. Na základe žiadosti žalobcu tomuto v priebehu konania bolo dňa XX.XX.XXXX umožnené nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisky a poznámky. B. odmietol vypovedať. Y. personálny rozkaz v zákonnej lehote napadol rozkladom, namietajúc procesné vady totožné s námietkami žaloby a tvrdil, že zo strany správneho orgánu došlo k porušeniu jeho práv na zastúpenie, práva na účasti na procesných úkonoch, práva navrhovať dôkazy a právo na odôvodnenie rozhodnutia a bolo mu porušené právo na nahliadnutie do spisu, keď správny orgán mu odmietol potom ako nahliadol do spisu dňa XX.XX.XXXX opätovne mu vyhovieť žiadosti a umožniť nové nahliadnutie do spisu a vyhotovenie kópií dňa XX.XX.XXXX. O rozklade žalobcu rozhodol žalovaný dňa XX.XX.XXXX rozhodnutím č.p.: KM-S.-XX/XXXX/OPK tak, že rozklad podľa § 2X3 ods. 4 zákona zamietol a napadnutý personálny rozkaz ako vecne správny potvrdil. B. v odvolacom konaní posúdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmal súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či tieto svedčia v prospech alebo neprospech odvolateľa dospel k zisteniu, že v danom prípade je dôvodné prepustenie zo služobného pomeru žalobcu podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona tak ako bolo vykonané personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z obsahu jeho odôvodnenia, je zrejmé, že tento sa vyjadroval k všetkým jednotlivým vzneseným námietkam procesných pochybení, ktorých sa mal správny orgán prvého stupňa dopustiť a tieto v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. N., že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení žalobcu postupoval a rozhodol v súlade so zákonom a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. L. úplne a spoľahlivo zistené okolnosti, ustálený skutkový stav a žalobcovi mimo rozumných pochybností bolo preukázané spáchanie protiprávneho konania, ktoré zakladá dôvody jeho prepustenia zo služobného pomeru. B. sa žalovaný nestotožnil s tým, že by žalobca sa nedopustil skutku, ktorý bol dôvodom jeho prepustenia zo služobného pomeru. V. námietku vyvracajú vykonané dôkazy, o ktorých hodnovernosti nemá správny orgán pochybnosti bez ohľadu na to, či boli získané v rámci personálneho alebo trestného konania. B. pripustil, že konanie o prepustení nie je závislé na trestnom konaní ani na jeho výsledkoch, to však neznamená, že nadriadený nemôže využiť aj dôkazy získané vo veci v trestnom konaní. V žiadnom predpise takýto právny názor nie je uvedený a uvedené nevylučuje ani ust. § 238 zákona č. XX/XXXX Z.z. B. ako odvolací orgán odmietol teda všetky námietky odvolateľa, nakoľko považuje konanie žalobcu za riadne preukázané dôkazným materiálom, ktorý nadriadený v čase rozhodovania zadovážil a konanie žalobcu správne posúdil ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § X7 ods. 1 zákona č.XX/XXXX Zb., o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, slovenskej informačnej služby, B. väzenskej a justičnej stráže R. republiky a železničnej polície (ďalej len „zákon“), občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „R. vernosť R. republike. L. čestný, statočný a disciplinovaný. R. sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. L. sa riadiť I., ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. V. prisahám!“. Podľa § 48 ods. X písm. g/ citovaného zákona, policajt je povinný v štátnej službe a aj mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Podľa § X92 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona , sa policajt prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § X25 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona, služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Podľa § 238 citovaného zákona (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) G. sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) I. konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (X)Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 250j ods. X O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. V danom prípade bolo úlohou súdu v kontexte námietok žaloby posúdiť, či napadnuté personálne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, či toto je preskúmateľné čo do dostatku dôvodov a či postup jemu predchádzajúci je zaťažený takými vadami ako tvrdí žalobca v žalobe. Vychádzajúc zo zistení súdu tak ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a vecne správne. J. smerujúci k vydaniu rozhodnutí vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru je súladný so zákonom a nie je ani zaťažený takou vadou, ktorá by privodila nezákonnosť tohto rozhodnutia alebo, ktorá by mohla privodiť nezákonnosť tohto rozhodnutia a zakladala by dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že personálne konanie vo veci prepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru je celkom samostatným konaním postaveným mimo trestné konanie a upraveným osobitnými predpismi, nie normami trestného práva. V. ale nie je vylúčené a ani nemožné, že dôkazy vykonané v rámci trestného konania nemôžu byť použiteľné správnym orgánom i v rámci tohto personálneho konania. Preto pokiaľ žalobca namietal vo veci nedostatočne zistený skutkový stav a použitie dôkazov z trestného konania, s touto námietkou súd nemôže súhlasiť. B. č. XX/XXXX Zb. vo svojom ust. § 238 vymenuváva aké dôkazy môže správny orgán vykonať. Z dikcie tohto zákonného ustanovenia ale nevyplýva zákaz využitia vykonaného dôkazu v rámci trestného konania. N. postup je súladný s názorom NS SR vysloveným v početných jeho rozhodnutiach vo veci prieskumu personálnych rozkazov o prepustení príslušníka zo služobného pomeru. X. súhlasiť ani súd s námietkou, že rozhodnutie žalovaného a personálny rozkaz vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci. V. ako je už vyššie konštatované, obsahom administratívneho spisu s výpočtom dôkazov vyššie uvedeným, je celkom nesporne osvedčené, že žalobca svojim konaním dňa XX.XX.XXXX zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu definovanú v § X7 ods. 1 zákona, keď svoje sily a schopnosť nevynaložil na ochranu majetkových práv iného, ale naopak sám do nich a zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. V. svojim konaním zároveň porušil i základnú povinnosť policajta uvedenú v ust. § 48 ods. X písm. g/ zákona. Za daných okolností, keď preukázaným konaním žalobca sa nezdržal konania aj keď mimo službu, ktoré mohlo narušiť vážnosť policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, ponechanie žalobcu v služobnom pomere i podľa názoru súdu by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti. J. súd musí skonštatovať, že záver žalovaného o slnení oboch podmienok pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru tak ako sú predpokladané ust. § X92 ods. 1 písm. e zákona je vecne správny a zároveň k tomuto záveru dospel žalovaný v zákonom procese. Súd nemohol priznať ani námietke žalobcu a jeho tvrdeniam o porušení procesných práv účastníkov konania. S. administratívneho spisu sa celkom nesporne osvedčuje, že od počiatku so žalobcom bolo a súladne so zákonom konané. X. na začatie konania vypracovaný jeho nadriadeným bol žalobcovi na vyjadrenie doručený, tento svoje právo a na jeho žiadosť v predĺženej lehote aj využil. J. žalobca počas personálneho konania skutok neuznal tvrdiac, že trestné konanie nebolo ešte ukončené a následne jeho pasívne konanie spočívajúce v odmietaní výkonu úkonov v neprítomnosti zvoleného zástupcu, ktorý sa opakovane napriek upovedomeniu o termíne úkonu a i bez ospravedlnenia nedostavil, ako to správny orgán vyhodnotil, možno chápať ako obštrukciu žalobcu s úmyslom oddialiť vydanie rozhodnutia. X. sa totiž na pravde ani jeho tvrdenie, že správny orgán s jeho právnym zástupcom nekonal, pretože opak osvedčuje administratívny spis. Ak aj správny orgán odmietol umožniť opakované nahliadnutie do spisu dňa XX.XX.XXXX potom čo XX.XX.XXXX bol žalobcovi spis predložený, žalobca do spisu nahliadal a mal možnosť z neho vyhotovovať odpisy, nemožno toto ani podľa názoru súdu vyhodnotiť v kontexte celého priebehu konania ako odňatie práva na prístup k správnemu orgánu. Po spracovaní návrhu na prepustenie žalobcu z policajného zboru bol návrh prejednaný podľa § X55 ods. X písm. c/ zákona s príslušným ZO S. č.X/XX X. B. a k vydaniu J. rozkazu č. XXX dňa XX.XX.XXXX došlo v zákonnej lehote v zmysle § 243 ods. 2 zákona. R. poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, s jeho názorom sa súd stotožnil a nemohol ani priznať námietke o uplynutí lehoty na vydanie a doručenie rozhodnutia s poukazom, že druhostupňové rozhodnutie platí v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ako jeden celok a to znamená, že v zákonnej lehote musí byť vydané i druhostupňové rozhodnutie. Z. a správny je výklad žalovaného, že zákonná lehota sa vzťahuje na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a toto zachované v danom prípade bolo, keď lehota na vydanie personálneho rozkazu plynula do XX.XX.XXXX a personálny rozkaz bol vydaný XX.XX.XXXX. B. súd považuje rozhodnutie žalovaného za zákonné i v zmysle požiadaviek preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov i jeho zrozumiteľnosti. V odôvodnení rozhodnutia sa žalovaný dostatočne vysporiadal s každou námietkou obsiahnutou v rozklade žalobcu vo vzťahu k skutkovému stavu i právnej kvalifikácii a svoj právny záver žalovaný postačujúco zdôvodnil. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X O.s.p. tak, že žalobcovi v konaní neúspešnému právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom pre priznanie náhrady je čo i len čiastočný úspech žalobcu v konaní. V. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu v troch vyhotoveniach na Najvyššom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.