Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/125/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201014 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: F.. K. H., bytom I. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Varmus, PhD., advokát, Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., Palárikova 83, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-13/2014/OPK zo dňa 16.04.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, č.p.: KM-OLVS-13/2014/OPK v spojení s prvostupňovým rozhodnutím - Personálny rozkaz Ministerstva vnútra SR č. 44 zo dňa 27.02.2008 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária Varmus, s.r.o. Čadca 456,55 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.06.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.04.2014 č.p.: KM- OLVS-13/2014/OPK v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra SR zo dňa 27.02.2008 číslo: 44. V žalobe žalobca uviedol, že personálnym rozkazom zo dňa 27.02.20008 číslo: 44 bol prepustený podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Zb. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, vo funkcii riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci, Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Personálny rozkaz minister vnútra SR odôvodnil tým, že žalobca sa mal dopustiť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností, keďže nebol disciplinovaným a čestným príslušníkom Policajného zboru. Porušenia služobnej prísahy a služobných povinností sa mal žalobca dopustiť spôsobom, že: 1. v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti N., s.r.o., so sídlom v N. dve bagrové lyžice zeminy, ktorú mu priviezli a nefakturovali, rovnako v tomto mesiaci si požičal od konateľov tejto firmy zvárací aparát, ktorým mu ich pracovník zváral po pracovnej dobe kovové oplotenie rodinného domu, avšak zapožičanie mu opäť fakturované nebolo. Uvedené služby mal prijať žalobca za to, že druhého konateľa uvedenej firmy K. N. v roku 2007 viackrát uprednostňoval pri evidenčných úkonoch ich firemných motorových vozidiel tým, že mu oznámil konkrétny termín, kedy sa má dostaviť k vybaveniu evidenčného úkonu konkrétneho motorového vozidla, aby nemusel čakať dlho v rade na ODI v Čadci, pričom takýchto zmien vykonal v roku 2007 asi 11. 2. v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti K., s.r.o., so sídlom v H. nad H. kovové uholníky v celkovej dĺžke cca 30 metrov, ktoré neboli fakturované, za čo K. S. (konateľa) uprednostnil pri evidenčných úkonoch súvisiacich s vybavovaním zmien k motorovým vozidlám ich spoločnosti. 3. v lete 2007 prijal od starostu obce H. Y. N. presne nezistené množstvo čučoriedok, ktoré tento odniesol manželke menovaného do miesta bydliska, za čo ho mal žalobca uprednostniť pri vybavovaní evidenčných zmien k motorovým vozidlám ich obce, ako aj dokladu k jeho vlastnému prívesnému vozíku na ODI Čadca a zvýhodnil ho osobným vykonaním ohliadky vozidiel, patriacich obci H. a tak sa nemusel zapisovať do evidenčného časového poradia. 4. na jeseň 2007 prijal od V. I. 10 litrov čučoriedok, za uprednostnenie jeho priateľa Z. P. pri ohliadke jeho traktora, ktorú v súvislosti s prihlásením do evidencie osobne vykonal v mieste jeho trvalého bydliska v obci J. G., ako aj pri zaevidovaní tejto evidenčnej zmeny a vydaní nových tabuliek EČV. Minister vnútra videl zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu v tom, že tento nebol čestný a disciplinovaný, keď ako riaditeľ ODI v Čadci uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám osoby, ktoré mu za to poskytli rôzny výhody, alebo služby. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu práv iných ako zvýhodnených žiadateľov o vykonanie evidenčných úkonov, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalobca v žalobe uviedol, že proti predmetnému personálnemu rozkazu podal odvolanie (rozklad), o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministerstva vnútra SR zo dňa 06.06.2008 č.p.: SLV-44/PK-2008 tak, že rozklad ako nedôvodný bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný súd, rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 06.10.2009 č.k. 3S 120/2008 tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-44/PK-2008 zo dňa 06.06.2008 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR, ako súd odvolací tak, že rozsudkom zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 8Sžo 10/2010 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.10.2009, sp. zn. 3S 120/2008 potvrdil. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodlo Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím zo dňa 22.02.2011 č. SLV-PS-PK-165/2010 tak, že rozklad podaný voči prvostupňovému personálnemu rozkazu bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Na základe žaloby navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.05.2012 sp. zn. 2S 48/2011 žalobu žalobcu zamietol. Na odvolanie žalobcu NS SR rozsudkom zo dňa 23.10.2013 sp. zn. 8Sžo 50/2012 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že následne žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.04.2014 č.p.: KM- OLVS-13/2014/OPK znovu rozhodol tak, že rozklad ako nedôvodný podľa ust. § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol a napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz č. 44 zo dňa 27.02.2008 potvrdil. Žalobca má za to, že žalovaný správny orgán nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu podľa ust. § 250ja ods. 4 O.s.p., neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch a neustálil dôsledne skutkový stav. Žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný orgán opakovane v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR a skutkovo odôvodňuje svoje rozhodnutie korupčným správaním sa žalobcu, pričom v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že dôvodom rozhodnutia o prepustení žalobcu už nie je jeho korupčné správanie, uprednostňovanie a zvýhodňovanie iných osôb. Pokiaľ má odvolací správny orgán za to, že dôvodom prepustenia žalobcu sú iné skutočnosti, než sú uvádzané v personálnom rozkaze, mal v odvolacom konaní personálny rozkaz zrušiť, v súlade s právnym názorom NS SR uložiť prvostupňovému správnemu orgánu odstrániť rozpory v doteraz vykonaných dôkazoch, ktorý mal následne vo veci rozhodnúť. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje žalobca, aby súd podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b), c), e) O.s.p. zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2014 v spojení s rozhodnutím personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 44 zo dňa 27.02.2008. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 25.08.2014 uvádza, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 44 zo dňa 27.02.2008 na základe návrhu riaditeľa OR PZ v Čadci, odporučeného riaditeľom KR PZ v Žiline i prezidentom PZ, pretože svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Jeho konanie spočívalo v tom, že ako riaditeľ ODI OR PZ v Čadci, OR PZ v Čadci, okrem iného, prijímal rôzne výhody, na základe ktorých potom dotyčné osoby uprednostňoval pri vybavovaní evidenčných úkonov motorových vozidiel. Konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru začal nadriadený listom zo dňa 31.01.2008, ku ktorému sa žalobca ako účastník konania nevyjadril. Do zápisnice pred nadriadeným vypovedal, že ako vedúci OBCPaDE v Čadci vykonával evidenčné úkony v súvislosti s prihlasovaním a zmenami u vozidiel sporadicky. Častejšie vykonával ohliadky vozidiel hlavne pri zvýšenom počte žiadateľov, ktorých chcel všetkých uspokojiť. Zaviedol aj zapisovanie občanov a určenie približného času vybavenie z dôvodu, že nechcel, aby občan stál od rána do poobedňajších hodín v rade na chodbe ODI a nakoniec by ani nemusel byť vybavený. Nikdy od občanov, v súvislosti s poskytnutím rady alebo informácie neprijal, ani nežiadal poskytnutie nejakej osobnej výhody. Ohliadky vozidiel sa v minulosti vykonávali pred budovou OR PZ a u nákladných vozidiel na rôznych pracoviskách, kde ich bolo možné pristaviť. Po vybudovaní STK v Čadci bola vykonaná dohoda o využívania jej priestorov na tento účel. Ani za vykonanie ohliadky vozidla od občanov nikdy nič neprijal. Žalovaný uvádza, že uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako účelové, majúce za cieľ vyhnúť sa prepusteniu zo služobného pomeru. Je zrejmé, že nadriadený vo veci vykonal vlastné šetrenie, v rámci ktorého presne a úplne zistil skutočný stav veci a ako dôkazy v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona, využil zápisnice o výsluchoch osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci Bc. Z. Y., V. Y., S.. S. S., A. K., X. N. a samotného žalobcu ako účastníka konania. Ďalej sa oboznámil s vyšetrovacím spisom ÚBOK P PZ ČVS: PPZ-38/BPK-S-2007, ako aj zápisnice o výsluchoch svedkov V. I., K. N., I. N., P. N., Y. N., Z. A., K. A. st., K. A. ml., S.. X. H. a K.. Hoci žalobca uvedené protiprávne konanie vo svojich výpovediach nepriznal, uvedené dôkazy ho jednoznačne usvedčujú. Aj keď svedkovia vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom PZ popierajú, že by nimi poskytované služby a veci žalobcovi súviseli s vybavovaním evidenčných úkonov na ODI v Čadci, po prehratí záznamov ich telefonických rozhovorov z legálneho využitia ITP sú však ich uvedené tvrdenia spochybnené. Žalovaný uvádza, že dôsledným vyhodnotením uvedených dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu aj služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný ďalej uvádza, že minister vnútra rozhodol predmetným personálnym rozkazom z dôvodu, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy videl v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď ako riaditeľ ODI v Čadci uprednostňoval a zvýhodňoval pri vykonávaní evidenčných úkonov k motorovým vozidlám osoby, ktoré mu za to poskytli rôzne výhody alebo služby. Svoje sily a schopnosti teda nevynaložil na ochranu práv iných, ako zvýhodnených žiadateľov o vykonanie evidenčných úkonov, ale sám do nich zvlášť hrubým spôsobom zasiahol. Žalovaný konštatoval, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta, uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z., pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami, mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Žalovaný uvádza, že po opätovnom rozhodnutí rozsudkom NS SR č.k. 8Sžo 50/2012 zo dňa 23.10.2013, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS- PK-165/2010 zo dňa 22.02.2011 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože podľa názoru NS SR si žalovaný nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie a náležite vo veci nezistil skutočný stav, keď neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch. V dôsledku týchto skutočností, žalovaný po opätovnom zvážení všetkých okolností danej veci, s poukazom na dôkazy, ktoré sú obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobca tým, že evidenčné úkony na ODI OR PZ v Čadci vykonával v rozpore s pokynom riaditeľa KR PZ v Žiline, č.p. KRP-448/VO-2007, porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Minister vnútra SR v medziach zákona, v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, opätovne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol rozklad opäť zamietnuť a napadnutý personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru č. 44 zo dňa 27.02.2008 potvrdil. Žalovaný má za to, že v konaní bolo zo svedeckých výpovedí dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca vykonával evidenčné úkony na ODI OR PZ v Čadci v rozpore s pokynom riaditeľa KR v Žiline zo dňa 16.03.2008 č.p. KRP-448/VO-2007, s ktorým bol riadne oboznámený a z ktorého vyplýva zákaz vykonávať a vybavovať prednostne evidenčné úkony na okresných dopravných inšpektorátoch pre iné osoby, bez predchádzajúceho súhlasu riaditeľa KR PZ v Žiline alebo jeho zástupcu. Také protiprávne konanie naplnilo dôvod prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný nezastáva názor, že uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.10.2010 sp. zn. VII/2 Gv 95/09-15 svedčí o tom, že sa skutok opisovaný v rozhodnutí žalovaného nestal. Uvedené uznesenie, ktorým bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, uvádza ako dôvod zastavenia skutočnosť, že skutok nie je trestným činom. A nie je podmienkou, aby konanie zakladajúce skutkovú podstatu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. bolo trestným činom. Žalovaný má za to, že v rámci boja proti korupcii klientelizmu a rodinkárstvu v radoch polície, je nutné považovať konanie žalobcu za dôvod na prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný má za to, že konanie žalobcu skutočne naplnilo dôvod prepustenia uvedený v § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona a preto navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť právneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave zistil, že Personálnym rozkazom minister vnútra SR zo dňa 27.02.2008 č. 44 prepustil podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ K. (žalobcu) v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Personálny rozkaz minister vnútra SR odôvodnil tým, že žalobca sa mal dopustiť porušenia služobnej prísahy a služobných povinností tým spôsobom, že: 1. v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti N., so sídlom v N. dve bagrové lyžice zeminy, ktorú mu priviezli a nefakturovali, rovnako v tomto mesiaci si požičal od konateľov tejto firmy zvárací aparát, ktorým mu ich pracovník zváral po pracovnej dobe kovové oplotenie rodinného domu, avšak zapožičanie mu opäť fakturované nebolo. Uvedené služby prijal menovaný za to, že druhého konateľa uvedenej firmy K. v roku 2007 viackrát uprednostňoval pri evidenčných úkonoch ich firemných motorových vozidiel tým, že mu oznámil konkrétny termín, kedy sa má dostaviť k vybaveniu evidenčného úkonu konkrétneho motorového vozidla, aby nemusel čakať dlho v rade na ODI v Čadci. 2. v mesiaci máj 2007 prijal od konateľa spoločnosti K.., so sídlom v H. kovové uholníky v celkovej dĺžke cca 30 metrov, ktoré neboli fakturované. Za to K. uprednostnil pri evidenčných úkonoch súvisiacich s vybavovaním zmien k motorovým vozidlám ich spoločnosti. 3. v lete 2007 prijal od starostu obce H. presne nezistené množstvo čučoriedok, ktoré tento odniesol manželke menovaného do miesta bydliska, za čo ho menovaný uprednostnil pri vybavovaní evidenčných zmien k motorovým vozidlám ich obce, ako aj k dokladu jeho vlastného prívesného vozíka na ODI Čadca. Zvýhodnil ho osobným vykonaním ohliadky vozidiel, patriacich obci H., a tak sa nemusel zapisovať do evidenčného časového poradia pri rannom zapisovaní žiadateľov o vykonanie evidenčných zmien. 4. na jeseň 2007 prijal od V. 10 litrov čučoriedok, za uprednostnenie jeho priateľa Z. pri ohliadke jeho traktora, ktorú v súvislosti s prihlásením do evidencie osobne vykonal v mieste jeho trvalého bydliska v obci J. G., ako aj pri zaevidovaní tejto evidenčnej zmeny a vydaní nových tabuliek z EČV na ODI v Čadci. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 06.06.2008 č.p.:SLV-44/PK-2008 tak, že rozklad ako nedôvodný bol zamietnutý a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Žalobca návrh o preskúmanie rozhodnutia podľa § 247 O.s.p. žiadal vyššie citované rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zrušiť a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. O veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06.10.2009 pod č.k. 3S 120/2008-50 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.06.2008 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu bolo rozhodnuté rozsudkom NS SR zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 8Sžo 11/2010 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.10.2009 sp. zn. 3S 120/2008 bol potvrdený. Žalovaný správny orgán, po vrátení veci na ďalšie konanie, rozhodol vo veci rozhodnutím zo dňa 22.02.2011, č.p.: SLV-PS-PK-165/2010 tak, že rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.05.2012 sp. zn. 2S 48/2011, voči ktorej podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom NS SR zo dňa 23.10.2013, sp. zn. 8Sžo 50/2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol zmenený tak, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci, žalovaný opätovne rozhodnutím zo dňa 16.04.2014 č.p.: KM-OLVS-13/2014/OPK rozhodol tak, že rozklad ako nedôvodný podľa § 253 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol a napadnuté rozhodnutie - personálny rozkaz č. 44 zo dňa 27.02.2008 potvrdil. Toto rozhodnutie je predmetom tohto súdneho prieskumu. Podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 233 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb, vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa § 241 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedenie ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že v danom prípade ide v poradí o tretie totožné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým tento opakovane potvrdzuje prvostupňové rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 44 zo dňa 27.02.2008, ktorým bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v stálej štátnej službe, vo funkcii riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Čadci. Podľa ust. § 250ja ods. 4 O.s.p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 120/2008-50 zo dňa 06.10.2009, potvrdeným rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo 11/2010 zo dňa 20.10.2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného SLV-44/PK-2008 zo dňa 06.06.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. b), písm. c) O.s.p. a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s úlohou, aby v novom konaní v predmetnej veci pri hodnotení dôkazov vychádzal z obsahu dôkazov, ktoré boli zadovážené pri vlastnom šetrení nadriadeného, ako aj dôkazov zadovážených v ich trestnom konaní a na základe takto vyhodnotených dôkazov opätovne rozhodol. Krajský súd v predmetnom rozsudku dal do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé prečo správny orgán na základe výpovedí svedkov dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, nakoľko tieto výpovede nesvedčili v neprospech žalobcu. Súd v tomto konaní zistil, že práve podriadení vypovedali o žalobcovi kladne, Odborová organizácia s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nesúhlasila. Za nepodložený pokladal súd aj záver žalovaného, že po prehratí záznamov telefonických rozhovorov svedkov z legálneho využitia ITP sú ich tvrdenia údajne spochybnené. Zároveň konštatoval, že takéto tvrdenie žalovaného nemá vo vykonanom dokazovaní pred vyšetrovateľom PZ oporu. V nasledujúcom rozhodnutí SLV-PS-PK-165/2010 zo dňa 22.02.2011 žalovaný dospel k rovnakému záveru, ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Oproti pôvodnému rozhodnutiu, zrušeného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 120/2008 zo dňa 06.10.2009, nebolo dôvodom rozhodnutia o prepustení korupčné správanie, ale za skutočnosť zakladajúcu dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona bolo určené uprednostňovanie a zvýhodňovanie iných osôb pri vykonávaní evidenčných úkonov v rozpore s pokynmi nadriadeného žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2S 48/2011 zo dňa 30.05.2012 tak, že Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. O odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo 50/2012 zo dňa 23.10.2012 tak, že NS SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 48/2011-60 zo dňa 30.05.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-165/2010 zo dňa 22.02.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia NS SR vyplynul právny názor, že „...odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nekonal v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, náležite vo veci nezistil skutočný stav, keď neodstránil rozpory vo vykonaných dôkazoch. Povinnosťou správneho orgánu bolo úplne a presne zistiť skutočný stav veci a následne zistené skutočnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia, spolu s uvedením relevantných dôvodov, ako aj to akým spôsobom sa vysporiadal s existujúcimi rozpormi. Pokiaľ dospel k záveru, že zistené skutočnosti sú dôvodom prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona, mal tento svoj záver náležite odôvodniť...“. Podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Ustanovenie § 192 ods. 1 písm. e) citovaného zákona vyžaduje kumulatívne naplnenie oboch podmienok, a to porušenie služobnej povinnosti alebo služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Senát Krajského súdu v Bratislave po oboznámení sa so spisovým materiálom, obsiahnutým v súdnom spise, ako aj v administratívnom spise, konštatoval, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli právnym základom pre uvedený záver. Krajský súd v Bratislave poukazuje na výpovede svedkov Z. Y., V. Y., S. S., A. K. a X. N., z výpovedí ktorých zhodne vyplýva, že títo nemajú vedomosť o tom, že by boli požiadaní žalobcom, aby vykonávali nejaké úkony mimo poradia, resp. nemajú vedomosť o tom, že by nejaké úkony mimo poriadia vykonávané boli. Realizovali úkony, ktoré boli zapísané v poradovníku a pri vybavovaní boli vždy prítomní držitelia, resp. oprávnené osoby. Taktiež títo zhodne uviedli, že nemali vedomosť, že by riaditeľ ODI mal nejaké výhody od vybavovaných stránok, resp. neboli svedkom prijímania akéhokoľvek úplatku. Súd ďalej konštatoval, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko jeho odôvodnenie musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zistených v jednotlivom prípade. Nemožno za súladné s § 214 ods. 3 citovaného zákona považovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecné konštatácie, že služobná povinnosť bola porušená zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby bez toho, aby sa žalovaný reálne vysporiadal so skutkovými okolnosťami konkrétneho prípadu. Žalovaný sa nevysporiadal so záporným stanoviskom odborového orgánu v zmysle ust. § 225 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Je zrejmé, že toto vyjadrenie nie je právne záväzné, čo však ale neznamená, že vo vzťahu k predmetu konania nemá žiadnu relevanciu. Žalovaný bol podľa názoru súdu sa s jeho obsahom riadne vysporiadať a odôvodniť, pre ktoré okolnosti nebolo toto stanovisko realizované. Krajský súd v Bratislave poukazuje na skutočnosť, že v danej veci už bolo dva krát rozhodnuté rozsudkom NS SR, a to rozsudkom zo dňa 20.10.2010 sp. zn. 8Sžo 11/2010 a rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžo 50/2012 zo dňa 23.10.2013. V odôvodnení oboch uvedených rozsudkov bol uvedený právny názor NS SR, z ktorého mal žalovaný v novom konaní vychádzať pri hodnotení dôkazov z obsahu dôkazov, ktoré boli zadovážené pri vlastnom šetrení nadriadeného, ako aj zadovážených v trestnom konaní a na základe takto vyhodnotených dôkazov opätovne rozhodnúť. V danej veci je nesporené, že žalovaný správny orgán nepostupoval v zmysle ust. § 250ja ods. 4 O.s.p. a neriadil sa právnym názorom uvedeným vo vyššie citovaných rozsudkoch NS SR. Podľa ust. § 250j ods. 2 súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v medziach žaloby, dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, c)zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Senát Krajského súdu v Bratislave konštatoval, že v preskúmavanej veci žalovaný správny orgán vo veci už vykonal dostatočné dokazovanie a zadováženie ďalších dôkazov v tomto štádiu konania už nie je reálne možné. V ďalšom konaní bude preto úlohou žalovaného odstrániť rozpory vo vykonaných dôkazoch a ustáliť skutkový stav. Ďalej bude jeho povinnosťou tento zistený skutkový stav náležite vyhodnotiť, pričom je potrebné vychádzať z dôkazov už získaných pred správnym orgánom. Ak v súvislosti so zistenými skutočnosťami dospeje k záveru, že porušenie povinnosti uvedenej v § 136 zákona č. 73/1998 Z.z. dosiahlo intenzitu porušenia služobnej povinnosti a služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, tento svoj záver náležite odôvodní a rovnako uvedie aj dôvody, pre ktoré by ponechanie žalobcu bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Krajský súd opakovane dáva žalovanému do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo správny orgán na základe výpovedí svedkov dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., keď tieto výpovede, ako je nesporné z administratívneho spisu, nesvedčia v neprospech žalobcu, naopak súd zistil, že práve podriadený vypovedali o žalobcovi kladne a Odborová organizácia s návrhom na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nesúhlasila. Súd konštatoval, že nedostatočné zistenie skutkového stavu v tomto prípade je následkom nesprávnej aplikácie, resp. interpretácie právnej normy, resp. nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, čo zakladá dôvod na zrušenie a v dôsledku toho čo môže mať rozhodujúci vplyv na vadnosť rozhodnutia správneho orgánu v predmetnej veci. V dôsledku vyššie uvedených skutočností, Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd zdôrazňuje, že podľa ust. § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v - príprava a prevzatie zastúpenia - podanie žaloby na súd dňa 19.06.2014 - účasť na pojednávaní dňa 16.04.2015 - režijný paušál 2x 8,04 € + 1x 8,39 € - náhrada za stratu času za 12 polhodín Trovy konania spolu s 20% DPH predstavujú 456,55 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9, veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.