Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/134/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201021 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201021.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DANEA 1, s.r.o., Dunajská 39, Bratislava, IČO: 46 664 866 (právny nástupca pôvodne označeného žalobcu La Bottine 1, s.r.o., Stará Vajnorská 11, Bratislava, IČO: 46 662 260), zastúpený: OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., advokátska kancelária, Dunajská 18, Bratislava, JUDr. Marcel Vasilišin LLM, advokát a konateľ, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2014, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislava konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2014, ktorým žalovaný v rámci registrácie žalobcu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) uložil žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške 340.000 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré mu bolo doručené dňa 23.04.2014, podal v zastúpení advokátom odvolanie postupom podľa § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok), a to elektronickými prostriedkami dňa 30.04.2014 na e-mail žalovaného v elektronickej forme, s doplnením podania v listinnej forme poštou doručenou žalovanému dňa 02.05.2014. Žalovaný následne oznámil advokátovi žalobcu, že odvolanie vybavil odmietnutím, pretože nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, hoci bolo v zákonnej lehote v jeho dispozícii. Tento formálny nedostatok podania nemožno podľa žalovaného už žiadnym spôsobom zhojiť; žalovaný považuje rozhodnutie za právoplatné a nevykoná nič na jeho preskúmanie, o čom upovedomil žalobcu oznámením doručený dňa 19.05.2014. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že: 1. rozsah uloženej povinnosti prekračuje medze správnej úvahy a zákona a nasvedčuje protiprávnemu záujmu na obmedzovaní až likvidáciu žalobcu; 2. žalovaný uložením povinnosti v takom rozsahu porušil pravidlá voľného trhu podľa práva EÚ; 3. v rozhodnutí žalovaného absentuje adekvátny popis dôvodov, pre ktoré by bolo možné považovať rozhodnutie za legitímne. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že v prípade žalobcu, ktorý podal žiadosť o registráciu na DPH podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), bola splnená podmienka podľa § 4c ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o DPH pre uloženie povinnosti zložiť zábezpeku na DPH, nakoľko konateľ/spoločník žalovaného - žiadateľa o registráciu na DPH je/bol konateľom právnických osôb majúcich nedoplatok na DPH 1000 eur a viac. Žalovaný uviedol, že pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadal na riziko vzniku nedoplatku, pričom suma zábezpeky bola vypočítaná v softvérovej aplikácii DM4, ktorá je záväzná - daňový úrad nie je oprávnený výšku zábezpeky stanoviť v inej sume. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 30.04.2014 podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o zábezpeke zo dňa 11.04.2014, nie však v zmysle § 14 a § 13 ods. 5 Daňového poriadku do elektronickej podateľne, ale e-mailom na adresu žalovaného: duba-ba.kontakt, ktorá neslúži na podávanie podaní daňového subjektu v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku v nadväznosti na § 33 ods. 2 Daňového poriadku, a tiež na pošte v papierovej forme. Oznámením zo dňa 14.05.2014, doručeným zástupcovi žalobcu dňa 19.05.2014, bolo žalobcovi oznámené, že jeho odvolanie zo dňa 30.04.2014 sa považuje za nepodané, nakoľko od 01.01.2014 je povinný doručovať všetky podania výlučne elektronicky do elektronickej podateľne. Dňa 03.06.2014 podal žalobca prostredníctvom elektronickej podateľne sťažnosť na spôsob vybavenia jeho podania, kde priložil notársky overené opisy obrazoviek ako osvedčenia právne významnej skutočnosti, ktorá môže byť podkladom pre uplatnenia práv, alebo ktorou by mohli byť spôsobené právne následky. Pri analýze postupu pri prihlasovaní sa do elektronickej podateľne (priložený opis obrazoviek k notárskej zápisnici) žalovaný konštatoval, že žalobca nepostupoval správne a namiesto prihlásenia sa do svojho jedinečného pracovného prostredia daňového subjektu prostredníctvom hesla po výbere typu autentifikácie blúdil po stránke finančnej správy bez autentifikácie. Prihlásenie sa do prostredia daňového subjektu je podľa žalovaného absolútne prvá neprehliadnuteľná červeným označená ponuka na stránke finančnej správy. Žalobca sa preukázateľne neprihlásil do svojho jedinečného prostredia a bez zadania identifikátora a hesla sa pokúšal nájsť cestu do elektronickej podateľne. Žalovaný poukázal na to, že v súčasnosti žalobca účinne (elektronicky do elektronickej podateľne) podáva akékoľvek podania, ktoré smerujú voči žalovanému bez výhrad. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v čase podania predmetného odvolania žalobca podcenil právny a technický rámec, ktorý pojednával o elektronickom doručovaní, v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Žalobu navrhol žalovaný zamietnuť. Z pripojenej spisovej dokumentácie žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu o registráciu na DPH zo dňa 06.03.2014 vydal žalovaný dňa 11.04.2014 rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH určil spoločnosti La Bottine 1, s.r.o. (právnemu predchodcovi žalobcu) zábezpeku na DPH vo výške 340.000 eur na obdobie 12 mesiacov. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 23.04.2014. Podľa chronologickej postupnosti listín nachádzajúcich sa v administratívnom spise bolo dňa 02.05.2014 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014 o povinnosti zložiť zábezpeku na daň. Listom zo dňa 14.05.2014, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.05.2014, žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho podanie (odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 11.04.2014), doručené na Daňový úrad Bratislava dňa 30.04.2014, sa považuje za nepodané, nakoľko v zmysle § 14 Daňového poriadku je povinný od 01.01.2014 doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami. K uvedenému oznámeniu zaujal žalobca písomné stanovisko listom zo dňa 22.05.2014. Namietal, že následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami je podľa zákona vznik povinnosti doplniť podanie poštou podľa § 13 ods. 6 Daňového poriadku do 5 pracovných dní, čo bolo splnené a následne vznik povinnosti odstrániť nedostatky podania podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku na výzvu správcu dane. Požiadal tiež následne o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania a podal aj podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. V ďalšom liste zo dňa 26.05.2014 žalobca podal sťažnosť na spôsob vybavenia podania žalovaným, v ktorom okrem iného uvádza, že dňa 30.04.2014 podal odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane o povinnosti zložiť zábezpeku vo výške 340.000 eur elektronicky na e-mailovú adresu správcu dane zverejnenú na internete a podanie doplnil zároveň aj poštou odoslanou dňa 30.04.2014. Doložil tiež notársku zápisnicu spísanú notárom I.. C. G. dňa 28.05.2014, v ktorej sa uvádza, že za účasti zástupcu žalobcu notár prezrel webové sídlo Finančného riaditeľstva SR a konštatoval, že elektronická adresa elektronickej podateľne na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR sa nejavila ako dostupná. Z vyššie opísaných skutkových okolností vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správcu dane o určení povinnosti žiadateľovi o registráciu na DPH zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 2 zákona o DPH. Ide o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 4c ods. 3 zákona o DPH možno napadnúť odvolaním do 8 dní od jeho doručenia. Žalobca toto právo využil a dňa 30.04.2013 zaslal odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu elektronicky na e-mailovú adresu správcu dane zverejnenú na internete a v ten istý deň doplnil podanie aj jeho odoslaním na poštovú prepravu, pričom zásielka bola doručená žalovanému dňa 02.05.2014. Žalovaný vyhodnotil uvedené odvolanie ako nepodané, pričom poukázal na to, že v zmysle § 14 Daňového poriadku je žalobca od 01.01.2014 povinný doručovať všetky podania elektronickými prostriedkami. Z vyjadrenia žalovaného k obsahu žaloby vyplýva, že odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nebolo doručené elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v zmysle § 13 ods. 5 Daňového poriadku, ale e- mailom na adresu [email protected] <mailto:[email protected]>, ktorá podľa žalovaného neslúži na podávanie podaní daňového subjektu v zmysle § 13 ods. 5 v nadväznosti na § 33 ods. 2 Daňového poriadku. Medzi stranami je preto sporné, či odvolanie podané dňa 30.04.2014 bolo podané riadne podľa zákona a či žalovanému vznikla povinnosť sa týmto podaním ďalej zaoberať. Krajský súd v odôvodnení uznesenia č.k. 2S 122/14-14 zo dňa 27.08.2014, ktoré bolo vydané v konaní o návrhu iného daňového subjektu smerujúcemu proti nečinnosti Daňového úradu Bratislava, za podobných skutkových okolností s poukazom na § 14 ods. 1, § 13 ods. 5, § 33 ods. 1, 2 a § 73 Daňového poriadku konštatoval, že „...Z citovaných ustanovení Daňového poriadku vyplýva, že daňové subjekty, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty a ich zástupcovia pri správe daní, sú povinní doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami. Podaním urobeným elektronickými prostriedkami sa rozumie podanie urobené prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorej elektronickú adresu zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle a na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu daňovej správy, pričom podanie musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva. Zaručený elektronický podpis môže byť nahradený písomnou dohodou daňového subjektu so správcom dane o elektronickom doručovaní. Daňový poriadok pripúšťa aj podania urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neboli podané na vyššie uvedeným spôsobom zverejnenú adresu elektronickej podateľne; v takom prípade je podľa zákona potrebné doručiť takéto podanie aj v listinnej forme do 5 pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami. V prípade, že takéto podanie urobené elektronickými prostriedkami nebude doručené aj v listinnej forme, považuje sa za nedoručené. Pre podania urobené na zverejnenú adresu elektronickej podateľne platí, že daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú internetovú zónu, v ktorej má k dispozícii v elektronickej forme vedené spisy, výpisy z osobného účtu, elektronickú osobnú schránku, prístup na elektronickú podateľňu atď. Elektronická osobná schránka je určená na komunikáciu s finančnými správami a ministerstvom. Ako však bolo uvedené, elektronickými prostriedkami možno komunikovať s finančnou správou aj inak ako prostredníctvom sprístupnenia osobnej internetovej zóny. Za takýto prípustný spôsob elektronickej komunikácie je podľa názoru súdu možné považovať aj zasielanie podaní na e-mailovú adresu [email protected] <mailto:[email protected]>, na ktorú zaslal navrhovateľ dňa 09.05.2014 odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru. Ide totiž o oficiálnu elektronickú adresu publikovanú na webovej stránke finančnej správy ako kontaktná adresa pre Daňový úrad Bratislava. Keďže odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 15.04.2014 bolo podané v zákonnej 15- dňovej lehote odo dňa doručenia výmeru navrhovateľovi a zároveň bolo toto podanie do 5 pracovných dní doručené odporcovi aj v listinnej podobe, nie je možné ho považovať za nedoručené, resp. za nepodané, ako to s poukazom na § 13 ods. 7 Daňového poriadku uvádza odporca. Toto ustanovenie totiž stanovuje čas doručenia podania urobeného elektronickými prostriedkami len pre podania adresované do elektronickej podateľne. Odvolanie zo dňa 09.05.2014 však bolo zaslané elektronickou poštou na kontaktnú e-mailovú adresu Daňového úradu Bratislava [email protected] <mailto:duba- [email protected]> a na adresu daňovej kontrolórky [email protected] <mailto:[email protected]>. Vzhľadom na to, že uvedené podanie bolo v lehote 5 pracovných dní (dňa 14.05.2014) doručené odporcovi aj v listinnej forme, považuje sa odvolanie zo dňa 09.05.2014 za podané včas. Z uvedeného je zrejmý názor súdu, že pokiaľ bolo odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu o zložení zábezpeky doručené žalovanému v zákonnej 8-dňovej lehote na kontaktnú e-mailovú adresu Daňového úradu Bratislava [email protected] <mailto:duba- [email protected]> a zároveň bolo toto podanie v lehote 5 pracovných dní doručené žalovanému v listinnej forme, nepostupoval žalovaný v súlade so zákonom, keď vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nepodané a ďalej sa ním nezaoberal. Nemožno samozrejme tvrdiť, že žalovaný postupoval v priamom rozpore s textom zákona, nakoľko je možné pripustiť aj taký výklad relevantných ustanovení Daňového poriadku, ktorý by podporil postup správcu dane. Súd sa s takýmto výkladom zákona nestotožňuje. V každom prípade však platí, že pokiaľ existujú výkladové nejasnosti právnej normy, ktorá pripúšťa rôzne možnosti jej interpretácie, nemôžu byť uvedené pochybnosti na ujmu daňového subjektu a takýto zákon by sa mal aplikovať spôsobom, ktorý je pre daňový subjekt priaznivejší (in dubio mitius). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Jednou zo zákonných podmienok pre preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pod vyčerpaním opravného prostriedku sa pritom rozumie nielen jeho podanie, ale jeho vecné prejednanie kompetentným orgánom, vrátane rozhodnutia o ňom. Predmetom preskúmavania súdom je teda zásadne rozhodnutie, ktoré vydal správny orgán rozhodujúci v poslednom stupni konania, s výnimkou právoplatných rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa opravný prostriedok. Žaloba v prejednávanej veci smeruje proti rozhodnutiu správcu dane, teda daňového orgánu prvého stupňa, proti ktorému zákon opravný prostriedok pripúšťa. Žalobca právo podať opravný prostriedok využil. Žalovaný sa podľa názoru súdu bez jednoznačného zákonného podkladu odmietol zaoberať vyššie opísaným odvolaním žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu a vyhodnotil ho ako nepodané. Odvolanie sám nevybavil, ani ho nepredložil nadriadenému orgánu, hoci je senát toho názoru, že podľa zákona tak urobiť mal. Napriek tomu však dospel súd k záveru, že za daných okolností sa žalobca nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou podanou proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, nakoľko rozhodnutie, ktoré je možné preskúmať v odvolacom daňovom konaní, nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Preto súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil. Záverom súd dodáva, že je na žalobcovi, aby využil zákonom predpísané prostriedky právnej ochrany, ak tvrdí, že do jeho práv bolo zasiahnuté pasivitou žalovaného v konaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o povinnosti zložiť zábezpeku na DPH. Lustráciou v registroch tunajšieho súdu bolo zistené, že žalobca tak urobil podaním návrhu podľa piatej hlavy V. časti O.s.p. na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, smerujúcim proti Daňovému úradu Bratislava. Návrh je krajským súdom vedený pod sp. zn. 6S 117/2014. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.