Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/130/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201032 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: F.. Z. J., bytom I. XXXX/ XA, N., zastúpený: JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.04.2014 sp. zn. KRPZ-BA-KD121-57/2014-P, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. H.-BA-H zo dňa 10.04.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu súdneho poplatku vo výške 35 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : L. sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2014 domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. H.-BA-H zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX Č.p.: Q.-P-XXX/MA-ODXX-XXXX. L. v žalobe uvádza, že dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil. K. správnym rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. X písm. j/ zák. č. XXX/ XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. XXX/XXXX Zb.) na tom skutkovom základe, že ako účastník cestnej premávky svojim konaním porušil ust. § 3 ods. X písm. b/, ust. § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. X/XXXX Z.z.), pretože dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v G. na E. ulici nerešpektoval dopravnú značku F - „K. - parkovacie miesta s vyhradeným státím pre osoby so zdravotným postihnutím“, pretože s motorovým vozidlom zn. VW K., Y.: BA-XXXSR zastavil a stál na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím bez parkovacieho preukazu vydaného príslušným orgánom. Podľa § 2X ods. 2 písm. d/ s poukazom na § 87 ods. X zák. č. XXX/ XXXX Zb. sa obvinenému uložila pokuta vo výške XXX,- eur a je tiež povinný uhradiť trovy konania vo výške XX,- eur. L. ďalej uvádza, že z vykonaného dokazovania prvostupňového správneho orgánu a to správy o výsledku objasňovania priestupku útvarom S. polície E. mesta SR, fotografií z miesta a najmä z výpovedi svedkov - príslušníkov mestskej polície S.. M. E. a S. L., mal za preukázané spáchanie priestupku žalobcom, avšak v priestupkovom konaní nebol bez dôvodných pochybností preukázané, že žalobca sa priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu dopustil, práve naopak, žiaden z dôkazov, ktoré boli v priestupkovom konaní zákonne vykonané nevyplýva, že je páchateľom predmetného priestupku. J. je preukázaná skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo v čase spáchania skutku viedol žalobca, keďže boli príslušníkmi mestskej polície zabezpečené až v čase, kedy už predmetné motorové vozidlo stálo na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím. L. sa v motorovom vozidle nenachádzal, a ani z iných skutočností, ktoré v priestupkovom konaní vyšli najavo nevyplýva, že by toto motorové vozidlo viedol v predmetnom čase, čo nepochybne potvrdzujú aj výpovede svedkov - príslušníkov mestskej polície. L. uvádza, že vykonané dôkazy a to výsluchy svedkov príslušníkov mestskej polície prejednávajúcich priestupok v blokovom konaní uviedli, že po ich výzve, aby osoba, ktorá viedla predmetné motorové vozidlo a zaparkovala ho na predmetnom vyhradenom mieste predložila preukaz totožnosti, tento predložil žalobca, pričom poukázal na skutočnosť, že samotné predloženie preukazu totožnosti osobou, ktorá na to bola vyzvaná a predložila príslušníkom mestskej polície prejednávajúcej priestupok doklad totožnosti, nemôže byť za žiadnych okolností dôkazom o vine tejto osoby z prejednávaného priestupku. L. poukázal na to, že príslušníci mestskej polície prejednávajúci priestupok poučili žalobcu len o tom, že ak vec nebude vyriešená na mieste v blokovom konaní, bude táto postúpená na príslušný dopravný inšpektorát, nepoučili ho, čo potvrdil aj svedok S. L. o práve odoprieť výpoveď . L. uvádza, že v prípade absencie poučenia o práve nevypovedať nie je možné výpoveď svedkov použiť ako relevantný dôkaz v správnom konaní, nakoľko tento je nezákonným dôkazom, a preto ako taký nemá byť v priestupkovom konaní vôbec vykonaný. K. správny orgán nesprávne konštatoval, že žalobca sa mohol oboznámiť s poučením uvedeným v písomnej forme na druhej strane oznámenia o dopravnom priestupku, ktoré mu mali svedkovia podľa ich vlastného tvrdenia predložiť na podpis, pričom však oznámenie žalobca od svedkov neprevzal, neprečítal si ho, ani ho nepodpísal, čo potvrdili aj svedkovia vo svojich výpovediach. L. nebol pred podaním vysvetlenia ako podozrivý z priestupku riadne zákonne poučený, teda na nezákonnosti dôkazu, ktorou je tá časť výpovede svedkov, v ktorej poukazujú na údajne seba obviňujúce vyjadrenie obvineného z priestupku, postihnutá. J. právo odoprieť výpoveď je materiálnej povahy a podľa ustálenej judikatúry ním osoba podozrivá z protiprávneho konania disponuje v ktoromkoľvek štádiu alebo druhu konania, ktoré má trestnú povahu, o tomto žalobca nebol poučený. L. sa nestotožňuje so vyhodnotením výpovede svedkov tak, ako to uvádza správny orgán prvého stupňa, keď ich považoval za vierohodné na tom základe, že ide o príslušníkov mestskej polície, ktorí majú také spoločenské postavenie, z ktorého vyplýva väčšia zodpovednosť za svoje konanie. L. považoval za neprípustné, aby rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo založené iba na domnienkach a subjektívnych pocitoch osôb, ignorujúc tým jednu zo základných zásad trestného konania a správneho konania trestného „v pochybnostiach v prospech obvineného“, uprednostňujúc tvrdenia svedka iba z dôvodu ich postavenia ako verejných činiteľov, a to napriek existencii množstva pochybností. L. proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. L. napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že sa stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca bol oboznámený s porušením ustanovenia zákona o cestnej premávke, pričom mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa na druhej strane oznámenia o dopravnom priestupku s uvedením poučenia v písomnej forme, avšak ku skutku sa žalobca odmietol vyjadriť. L. nepovažoval námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného poučenia žalobcu príslušníkmi mestskej polície za relevantné, nakoľko sa stotožnil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, ktorý poukázal na ustanovenie § 5X ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Zb. S. v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že držiteľom vozidla, s ktorým bol priestupok spáchaný je spoločnosť J., spol. s r.o., ktorej konateľom je podľa výpisu z obchodného registra žalobca, teda ako štatutárny orgán spoločnosti je zodpovedný za zverenie motorového vozidla inej osobe, je povinná viesť o prevádzke motorového vozidla a jeho vodičovi evidenciu s údajmi o mene, priezvisku, dátume a čase vedenia motorového vozidla a adresu pobytu vodiča, čo vyplýva z ust. § X ods. 6 zák. č. X/XXXX Z.z., pričom podľa ust. § 6 ods. X zák. č. X/XXXX Z.z. je prevádzkovateľ vozidla povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresu. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď výpovede príslušníkov mestskej polície považoval za postačujúce a vierohodné pre rozhodnutie predmetnej veci a tak ako aj prvostupňový správny orgán poukázal na spoločenské postavenie príslušníkov mestskej polície v spoločnosti. L. taktiež skonštatoval, že nemožno prihliadnuť na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XTdo XXX/ XXXX, nakoľko sa jedná o rozhodnutie orgánu iného štátu. L. uvádza, že rozhodnutie žalovaného trpí nezákonnosťou z dôvodu, že je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a bolo vydané v rozpore so zákonom a aj z dôvodu, že predmetným rozhodnutím a postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a poukazuje na znenie ustanovení § 2 ods. X, § 22 ods. 1 písm. j/, § 58 ods. 1, § 51, § 56 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb.; § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 5, § 46 N. poriadku; § 10 ods. 1, 4, X zák. č. XXX/XXXX Zb. L. uvádza, že správne orgány oboch stupňov sa ustanoveniami právneho poriadku pri rozhodovaní vo veci dôsledne neriadili, keď vinu žalobcu mali preukázanú len z výpovede svedkov - príslušníkov mestskej polície prejednávajúcich priestupok na mieste o okolnostiach objasňovania priestupku, a to len na základe predloženia preukazu totožnosti, nakoľko z ostatných vykonaných dôkazov nebolo možné bez dôvodných pochybností preukázať, že žalobca sa priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu dopustil. Q., ktoré uviedol žalobca, že motorové vozidlo zaparkoval on pred príslušníkmi polície je dôkazom o vine len za podmienky, ak vypočúvali, a to aj pri objasňovaní priestupku, osobu obvineného po náležitom poučení, ktorého sa má obvinenému dostať. J. tejto podmienky nie je možné obchádzať tým, že ako dôkaz sú použité výpovede zasahujúcich príslušníkov polície o obsahu seba obviňujúceho vyjadrenia, ktoré pred príslušníkmi polície osoba obvinená predniesla (uznesenie NS ČR sp. zn. XTdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). L. uvádza, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu žalobcu bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. L. uvádza, že s ohľadom na charakter konania aj v priestupkovom konaní musí byť rešpektovaná zásada prezumpcie neviny. Q. z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti, dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, pričom k výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. V. zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvinenému z priestupku, ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného (rozsudok NS SR sp. zn. XSžo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). L. ako aj prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní postupovali v rozpore so zákonom, keď výpoveď svedkov, príslušníkov mestskej polície považovali za vierohodnú a preukázanú len na základe ich postavenia v spoločnosti a to napriek skutočnosti, že výsluch príslušníka o veciach v ktorých konal ako orgán prejednávajúci priestupok nie je možné považovať za právne relevantnú, ako aj skutočnosť, že z ostatných vykonaných dôkazov nie je možné bez dôvodných pochybností preukázať, že sa priestupku žalobca dopustil. L. ako aj prvostupňový správny orgán mal za preukázané vinu žalobcu z priestupku na základe výpovede svedka S.. M. Halaja, ktorý „jednoznačne uviedol, že pán J. na mieste povedal, že predmetné vozidlo tam sám zaparkoval“, pričom táto časť výpovede svedka je v rozpore s výpoveďou svedka S. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že po výzve na predloženie dokladu totožnosti osoby, ktorá zaparkovala vozidlo na vyhradenom mieste, tento predložil žalobca, avšak ďalej uviedol, že „k zaparkovaniu predmetného vozidla sa inak nevyjadroval žiaden z prítomných.“ Z výpovede svedkov týkajúce sa zaparkovania vozidla na vyhradenom parkovacom mieste, teda zo spáchania priestupku sú v značnom rozpore, pričom žalobcovi nie je známa skutočnosť, na základe ktorej pri hodnotení dôkazov považovali správne orgány výpoveď svedka E. za dôveryhodnejšiu ako výpoveď svedka L.. Vzhľadom na uvedené v priestupkovom konaní bolo porušené žalobcove právo na spravodlivé konanie, keďže bol uznaný vinným z priestupku výlučne na základe nezákonných dôkazov, ale taktiež zásada v pochybnostiach v prospech obvineného, keďže okrem nezákonne získaných dôkazov, žiaden iný dôkaz vykonaný v priestupkovom konaní o vine obvineného z priestupkov nesvedčí. L. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX. J. rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu prvostupňového správneho orgánu. L. porušil § 3 ods. X písm. b/, § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX Z.z., pretože dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v G. na E. ulici nerešpektoval dopravnú značku F „K. - parkovacie miesta s vyhradeným státím pre osoby so zdravotným postihnutím“, pretože s motorovým vozidlo značky VW K. ev. č. BA XXXSR zastavil a stál na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím bez parkovacieho preukazu vydaného príslušným orgánom. L. k uvedeným námietkam žalobcu uvádza, že trvá na svojom vyjadrení uvedenom v rozhodnutí a to, že žalobca bol oboznámený s predmetom porušenia ustanovenia zákona o cestnej premávke, pričom mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa na druhej strane oznámenia o dopravnom priestupku s uvedením poučenia v písomnej forme, avšak ku skutku sa odmietol vyjadriť. L. preto námietku žalobcu týkajúce sa nedostatočného poučenia nepovažuje za relevantné. P. z miesta, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu jednoznačne preukazujú, že na mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím označenom zvislou dopravnou značkou „IP-XX - K. - parkovacie miesto s vyhradeným státím“ stálo uvedené osobné motorové vozidlo a to bez parkovacieho preukazu vydaného príslušným orgánom. L. nemá pochybnosť o tom, že príslušníci mestskej polície vypovedali o udalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami. I. príslušníkov mestskej polície S.. M. E. a S. L. zhodne potvrdzujú, že k spáchaniu priestupku došlo, pričom počas jeho dokumentovania prišli na miesto k uvedenému vozidlu dve osoby, ktoré sa hlásili k tomuto vozidlu, preto boli vyzvané, aby vodič, ktorý zaparkoval uvedené vozidlo na vyhradenom parkovacom mieste preukázal svoju totožnosť, na to preukázal totožnosť jeden z nich a to žalobca, pričom svedok S.. E. jednoznačne uviedol, že žalobca na mieste povedal, že predmetné vozidlo tam sám zaparkoval. L. je taktiež toho názoru, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, ak výpovede príslušníkov mestskej polície považoval za vierohodné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Q. zdôraznil, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. H. príslušník má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojom správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom (rozsudok H. súdu v G. č. k. 2S XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). L. ďalej poukazuje na rozsudok J. súdu SR sp. zn. XXSžd X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz, ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník polície voči podozrivému zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu zo spáchania priestupku. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný nestotožňuje s námietkami uvádzanými žalobcom v žalobe a preto žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. H. súd v G., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. X O.s.p.) prejednal vec na nariadenom pojednávaní v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa § 244 ods. 1, 2, X O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej samosprávy (ďalej len rozhodnutie správneho orgánu). V. správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. K. správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 245 ods. X O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Podľa § XXXi ods. X O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 247 ods. X O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne právo vyplývajúce z právneho predpisu. J. iba všeobecné tvrdenie, že bol porušený zákon. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného č. H.-BA- H zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Č.p.: Q.-P-XXX/MA-ODXX- XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súvisiaceho s prejednávaným dopravným priestupkom žalobcu. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že na základe Q. o dopravnom prostriedku S. polícia E. mesta SR, okrsková stanica S. V. spísala N. o výsledku objasňovania priestupku dňa XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že „vodič zaparkoval vozidlo na vyhradenom parkovacom mieste pre osoby so zdravotným postihnutím, čím nerešpektoval ustanovenie § 25 ods. X písm. n/. K. ustanovenia § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX Z.z.. N. podstata priestupku § 22 ods. X písm. k/ zákona č. XXX/XXXX Zb. na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K spáchanému priestupku sa písomne podozrivý nevyjadril a poučenie nepodpísal.“ N. uvedenej správy je j fotodokumentácia zaznamenaná príslušníkmi mestskej polície z ktorej vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. zaparkovalo motorové vozidlo ev. č. BA XXXSR na parkovacom mieste vyhradenom pre telesne postihnutých, výpis z B. evidencie priestupkov MV SR zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu a evidenčná karta žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX. O. XX.XX.XXXX bol vydaný V. o uložení sankcie za priestupok č.p.: Q.-P-XXX/MA-ODXX-XXXX Okresným riaditeľstvom PZ v S., Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, S., H. rozhodol, že Z. J. dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. v G. na E. ulici, ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 3 ods. X písm. b/, § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX Z.z., pretože s motorovým vozidlo zn. VW K. Y.: BA-XXXSR nerešpektoval dopravnú značku F - „K. - parkovacie miesta s vyhradeným státím pre osoby so zdravotným postihnutím“ a zastavil a stál na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím, za čo sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § X2 ods. X písm. j/ zákona č. XXX/XXXX Zb. a ukladá sa mu podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona pokuta vo výške XXX,- eur. I. uvedenému rozkazu podal na prvostupňovom správnom orgáne žalobca dňa XX.XX.XXXX odpor. L. a jeho právny zástupca boli predvolaní predvolaniami zo dňa XX.XX.XXXX a bXX.XX.XXXX na ústne prejednanie priestupku na deň XX.XX.XXXX v čase o XX:XX hod. zároveň na uvedený deň boli predvolaní svedkovia M. E. a S. L.. N. S.. M. E. vo výpovedi zo dňa XX.XXXXXX uviedol, že: „na základe oznámenia boli vyslaní na E. ulicu v G. prešetriť priestupok ohľadne státia na vyhradenom parkovacom mieste pre invalidov. Po príchode na miesto som s kolegom L. zistil, že oznámenie sa zakladá na pravde a začali sme dokumentovať priestupok. Na vozidlo sme založili imobilizér v tom čase prišlo na miesto nejaké mot. vozidlo, ktoré zaparkovalo vedľa, z toho vystúpili dvaja páni, ktorí uvádzali, že je to súkromný pozemok, že nemáme právo, aby sme riešili tento priestupok. Na základe toho boli obaja poučení, o tom, že sa dopúšťa dopravného priestupku podľa zákona č. X/XXXX Z.z. § 25 ods. X písm. n/ čo im bolo vysvetlené, aby pochopili o aký priestupok sa jedná. Keďže sme nevedeli, kto zaparkoval predmetné vozidlo na vyhradenom mieste, tak sme ich vyzvali aby osoby, ktorá odstavila vozidlo na vyhradenom mieste pre invalidov a ktorá bola vodičom zaparkovaného vozidla na mieste invalidov sa preukázala občianskym preukazom. J. sa obaja zdráhali, na čo nám povedali, či sme oprávnení si pýtať občiansky preukaz, bolo im vysvetlené, že podľa zákona sme na to oprávnení. Na to jeden z nich predložil občiansky preukaz na meno p. J.. G. im tiež vysvetlené, že za tento priestupok môže byť na mieste uložená sankcia. Na to povedali obaja, že na mieste nič platiť nebudú, na čo som im povedal, že v opačnom prípade bude priestupok riešený postúpením na príslušný dopravný inšpektorát na správne konanie. Po preukázaní totožnosti som ja fotograficky zdokumentoval tento priestupok a kolega spísal priestupok s p. J.. Y. mu bolo povedané, že sa môže vyjadriť k priestupku na oznámenie o dopravnom priestupku čo odmietol. D. sa nás opýtal na ktorý dopravný inšpektorát to pôjde, ja som im povedal, že asi podľa miesta trvalého bydliska na čo jeden z prítomných pánov povedal, že si to tam vybavia. K. sme zdemontovali imobilizér a odišli z miesta.“ Na otázku správneho orgánu: K. I. p. J. alebo druhá prítomná osoba, kto zaparkoval predmetné vozidlo na vyhradenom mieste? N. uviedol: E. nie, až potom keď sme ich vyzvali, aby preukázal totožnosť vodič vozidla, tak p. J. predložil svoj občiansky preukaz a povedal, že vozidlo zaparkoval on. O. XX.XX.XXXX bola spísaná L. o podaní vysvetlenia so svedkom S. L., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že: „ kritického dňa som išiel k kolegom E. preveriť oznámenie od operačného dôstojníka, že podľa oznamovateľa stojí vozidlo na vyhradenom parkovacom boxe pre invalidov. K. sme sa na E. ul., kde sme zistili, že oznam sa zakladá na pravde a predmetnom invalidnom vyhradenom boxe s príslušnou dopravnou značkou stojí vozidlo VW, presné ev. číslo si nespomínam, kde sme zistili, že nemá za sklom označenie pre vozidlo tvz. L.. Na základe toho sme zistili, že došlo k porušeniu ustanovenia § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX o cestnej premávke, takže sme na základe toho osadili na vozidlo imobilizér, lebo pri vozidle nebol nikto prítomný. Ak sa pamätám keď sme osadili na vozidlo imobilizér, prišli dvaja páni od priľahlej budovy s tým, že to je ich vozidlo a prečo sme tam dali imobilizér. H. vykonával fotodokumentáciu a snažil som sa im vysvetliť, čoho sa vodič, ktorý tam vozidlo odstavil dopustil, ale ich jednanie bolo agresívnejšie, nenechali ma nič vysvetliť. Q. si neboli vedomí žiadneho priestupku, preto sme si pýtali doklad totožnosti tej osoby, ktorá vozidlo na mieste vyhradenom pre invalidov zaparkovala. J. ochotní nám predložiť doklad, jeden z nich sa nás pýtal, či máme právo si od nich pýtať doklad totožnosti, napokon nám doklad totožnosti dal jeden z nich, jeho meno už uviesť neviem. G. im vysvetlené, že môžeme tento priestupok vyriešiť dvoma spôsobmi a to blokovou pokutou na mieste alebo ak nechce zaplatiť blokovú pokutu tak bude vec odstúpená na ďalšie riešenie príslušnému správnemu orgánu na dopravný inšpektorát. Y. sme túto vec doriešili a z miesta odišli. Z. z nich niečo hovoril o súkromnom pozemku, ale nič také tam nebolo vyznačené. Na otázku správneho orgánu: „Y. muž čo I. dal občiansky preukaz povedal, že on alebo niekto iný zaparkoval predmetné vozidlo na vyhradenom mieste?“ N. odpovedal: „My sme si vypýtali doklad totožnosti od osoby, ktorá zaparkovala vozidlo na vyhradenom mieste a na to reagoval jeden z mužov, že nám predložil svoj občiansky preukaz: K zaparkovaniu vozidla sa inak nevyjadril žiaden z prítomných.“ K. výsluchu svedkov bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol že súhlasí s prejednaním v neprítomnosti obvineného z priestupku a zároveň ospravedlnil neúčasť svojho klienta. Vo vyjadrení k prejednávanému priestupku po zákonnom poučení, ktorému porozumel uviedol, že v dokazovaní vykonanom v priestupkovom konaní nebolo bez dôvodných pochybností dokázané, že žalobca sa priestupku, ktorý je mu kladený za vinu dopustil táto skutočnosť nevyplýva ani z priloženej fotodokumentácie zabezpečenej príslušníkmi S. polície. Y. zdôraznil, že motorové vozidlo bolo zaparkované na mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré je súkromným pozemkom vo vlastníctve spoločnosti, ktorej je žalobca konateľom. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX bol vypočutý žalobca, ktorý sa po zákonnom poučení podľa § 73 ods. X, X zák. č. XXX/XXXX Zb. a § 17 ods. 1 N. poriadku, uviedol, že poučeniu porozumel, zvolil si právneho zástupcu na celé konanie týkajúce sa predmetného priestupku a po oboznámení sa so spisovým materiálom využil zákonné právo a nebude sa ďalej k veci vyjadrovať. právny zástupca žalobcu sa oboznámil s obsahom spisu a priloženými dôkazmi a opätovne uviedol, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinený z priestupku predmetné vozidlo v čase spáchania priestupku viedol, teda že zaparkoval na uvedenom mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím. Z rozhodnutia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bola uložená žalobcovi pokuta podľa § X2 ods. 2 písm. d/ s poukazom na § 87 ods. X zák. č. XXX/XXXX Zb. vo výške XXX,- eur vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným za to, že porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. X písm. b/, § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/ XXXX Z.z., za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. X písm. j/ zák. č. XXX/ XXXX Zb. . Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Č.p.: Q.-P-XXX/MA-ODXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal prvostupňový správny orgán zo správy o výsledku objasňovania priestupku útvarom S. polície hlavného mesta SR; oznámenia o dopravnom priestupku spísanom na mieste príslušníkmi S. polície v spojitosti s ich výsluchmi svedkov preukazuje, že žalobca bol oboznámený s predmetom porušenia ustanovenia zákona o premávke, pričom mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa na druhej strane tohto oznámenia s uvedením poučenia v písomnej forme, avšak ku skutku sa odmietol vyjadriť; fotografie z miesta preukazujú, že na mieste vyhradenom pre osobu so zdravotným postihnutím označenou zvislou dopravnou značkou „F - K. - parkovacie miesto s vyhradeným státím“ bolo zaparkované uvedené osobné motorové vozidlo a to bez parkovacieho preukazu vydaného príslušným orgánom; výpovede príslušníkom S. polície S.. M. E. a S. L., ktorí zhodne potvrdzujú, že k spáchaniu priestupku došlo, pričom počas jeho dokumentovania prišli na miesto k predmetnému vozidlu dve osoby, ktoré sa k tomuto vozidlu hlásili, preto boli vyzvané, aby vodič, ktorý zaparkoval uvedené vozidlo na vyhradenom parkovacom mieste preukázal svoju totožnosť, na to preukázal totožnosť jeden z nich a to žalobca, pričom svedok S.. E. jednoznačne uviedol, že žalobca na mieste povedal, že predmetné vozidlo tam sám zaparkoval. V prvostupňovom správnom rozhodnutí je uvedené, že: „poučenie poskytli príslušníci S. polície obvinenému na mieste v písomnej forme na oznámení o dopravnom priestupku, ku ktorému sa odmietol vyjadriť.“ L. v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca bol oboznámený s predmetom porušenia ustanovenia zákona o premávke, pričom mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa na druhej strane tohto oznámenia s uvedením poučenia v písomnej forme, avšak ku skutku sa odmietol vyjadriť. N. orgán prvého stupňa správne poukázal na ust. § 56 ods. X zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva, že každý je povinný podať orgánu oprávnenému objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenie na preverenia oznámenia priestupku, podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť len vtedy, ak by jemu alebo osobe blízkej spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Q. orgán preto námietky účastníka konania týkajúce sa nedostatočného poučenia nepovažuje za relevantné. L. poukazuje na skutočnosť, že nemožno prihliadnuť na rozhodnutie NS ČR sp. zn. XTdo/ XXX/XXXX, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu, nakoľko sa jedná o rozhodnutie orgánu iného štátu v zmysle platných ustanovení Y. poriadku platného mimo územia SR. N. sa s tvrdením správneho orgánu prvého stupňa, že výpovede príslušníka mestskej polície zhodne potvrdzujú, že k spáchaniu priestupku došlo, pričom počas jeho dokumentovania prišli na miesto k predmetnému vozidlu dve osoby, ktoré sa hlásili k tomuto vozidlu, preto boli vyzvané, aby vodič, ktorý zaparkoval vozidlo na vyhradenom parkovacom mieste preukázal svoju totožnosť, na to preukázal totožnosť jeden z nich a to žalobca, pričom svedok E. jednoznačne uviedol, že žalobca na mieste povedal, že predmetné vozidlo tam sám zaparkoval. Taktiež je toho názoru ako prvostupňový správny orgán, že výpovede príslušníkom S. polície považoval za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci a poukázal na zodpovednosť policajtov, ktorá je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. H. príslušník má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním s profesiu má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k občanom (rozsudok KS v BA 2S XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX). Vzhľadom na uvedené žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa § 2 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. X písm. j/ zákona č. XXX/XXXX Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedený v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § X2 ods. 2 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Zb., za priestupok podľa odsekuX, písm. j možno uložiť pokutu od XX eur do XXX eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. b/ zákona č. XXX/XXXX Zb., objasňovaním priestupku podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. Podľa § 73 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., obvinený z priestupku má právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 51 zákona č. XXX/XXXX Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 3 ods. X písm. b/ zákona č. X/XXXX Z.z., účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Podľa § 25 ods. X písm. n/ zákona č. X/XXXX Z.z., vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Podľa § 3 ods. X správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. X veta prvá N. poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa § 32 ods. X N. poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. K. nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. X N. poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. X N. poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 N. poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 56 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenie na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. X); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osoby spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Podľa § X0 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, príslušník obecnej polície oprávnený pri plnení svojich úloh požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa. K. obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov. Podľa § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., vysvetlenie môže odmietnuť iba osoba, ktorá by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobila nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo trestný čin. Podľa § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., príslušník obecnej polície je povinný osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie podľa ods. X a 5. Podľa § 3X ods. 4 Y. poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. hliadka S. polície v zložení S.. M. E. a S. L. zistila, že na E. ulici v G. na vyhradenom parkovacom mieste pre osoby so zdravotným postihnutím bez parkovacieho preukazu vydaného príslušným orgánom, stálo osobné motorové vozidlo VW K. EČ: BA XXXSR na ktoré osadila imobilizér a vyhotovila z miesta spáchania priestupku fotodokumentáciu. O XX.XX hod. demontovali imobilizér, pretože k uvedenému motorovému vozidlu pristúpili dve osoby, ktoré uvádzali, že je to súkromný pozemok a preto nemajú právo riešiť tento priestupok, na základe toho boli poučení, že sa dopúšťajú dopravného priestupku podľa § 25 ods. X písm. n/ zákona o cestnej premávke. I. osobu, ktorá bola vodičom a zaparkovala uvedené vozidlo na vyhradenom mieste, aby sa preukázala občianskym preukazom. L. predložil občiansky preukaz. G. mu oznámené, že za tento priestupok mu môže byť uložená pokuta na mieste. K. odmietli na mieste uhradiť, na čo im bolo povedané, že priestupok sa bude riešiť v správnom konaní. J. príslušník S. polície spísal Q. o dopravnom priestupku a bolo žalobcovi oznámené, že sa môže k priestupku vyjadriť na Q. o dopravnom priestupku, čo žalobca odmietol a toto Q. nepodpísal. N. S.. M. E. vypovedal, že žalobca pri predkladaní občianskeho preukazu povedal, že vozidlo odparkoval on. Súd uvádza, že vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. V ustanovení § 73 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. sú zakotvené základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym právom, ktoré je upravené v N. poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva, okrem práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky má byť o jeho právach poučený vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. K. S. polície boli povinní žalobcu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie, súd konštatuje, že nepostupovali v súlade s ust. § 10 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., čo potvrdil aj svedok S. L., žalobcu pred podaním vysvetlenia nepoučili. N. orgány rozhodli o uložení pokuty žalobcovi na základe jeho údajného vyhlásenia, že „predmetné vozidlo tam zaparkoval sám“. N. obviňujúce vyjadrenie žalobcu pred príslušníkmi S. polície je dôkazom o vine len za predpokladu, že takýto dôkaz bol získaný zákonným spôsobom, čo v danom prípade nie je možné konštatovať (žalobca nebol pre podaním vysvetlenia zákonným spôsobom poučený). Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § X50j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní žalovaný si musí zabezpečiť dostatok zákonných dôkazov, ktorými preukáže žalobcovi spáchanie uvedeného dopravného priestupku a následne potom opätovne rozhodnúť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. X tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania tak, že žalovaný uhradí žalobcom zaplatený súdny poplatok vo výške XX,- eur a na účet právneho zástupcu žalobcu uhradí trovy právneho zastúpenia vo výške B.,XX eur a to za X úkony právnej pomoci á XXX,- eur, X x paušál á X,XX eur a XX% O. vo výške 56,82 eur v zmysle § 11 ods. X , § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.