Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201098 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201098.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Metrostav Slovakia a.s., IČO: 47 144 190, Mlynské nivy 68, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX-XXXX/XXXX-ON/XX zo dňa 03.06.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi preplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice. Preplatok bude vrátený po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne Žalobca listom zo dňa 31.01.2014, doručeným žalovanému dňa 03.02.2014, podal podľa § 138 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) námietky v listinnej podobe smerujúce proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži na predmet zákazky „NKP BH, rekonštrukcia hradného paláca a objektov v areáli BH“, vyhlásenej verejným obstarávateľom: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava (ďalej aj len „kontrolovaný“) v Úradnom vestníku Európskej únie č. XXXX/SXXX-XXXXXX zo dňa 07.01.2014 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 4/2014 zo dňa 08.01.2014 pod značkou 98 - MUP. Dňa 30.05.2014 bolo žalovanému doručené písomné vyjadrenie kontrolovaného k podaným námietkam, kde uviedol predpokladanú hodnotu zákazky a kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetného verejného obstarávania. Žalobca listom zo dňa 18.02.2014, doručeným žalovanému dňa 20.02.2014, vzal podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej späť a zároveň požiadal o vrátenie kaucie zloženej na účet žalovaného v plnej výške 10 000,- eur. Listom doručeným žalovanému dňa 22.04.2014 žalobca opakovane požiadal o vrátenie kaucie v plnej výške. Na uvedené listy žalovaný reagoval odpoveďou zo dňa 28.04.2014, v ktorej vysvetlil postup pri späťvzatí námietok a poukázal na to, že do 30 dní od doručenia kompletnej dokumentácie kontrolovaného k užšej súťaži zastaví konanie o námietkach a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobcovi do 30 dní vráti časť kaucie. Žalovaný rozhodnutím č. XXXX-XXXX/XXXX-ON/XX zo dňa 03.06.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. d) zákona č. 25/2006 Z. z.. V bode č. 7 odôvodnenia uviedol, že časť kaucie vo výške 35 % z uhradenej sumy, t. j. 3 500,- eur, sa stáva príjmom štátneho rozpočtu a časť kaucie vo výške 6 500,- eur bude vrátená žalobcovi najneskôr do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a konanie zastaviť. Z obsahu žaloby a najmä z tvrdenia, že „žalovaný nemal zákonný dôvod na stiahnutie sumy 3 500,- eur z pôvodne zloženej kaucie vo výške 10 000,- eur...“ je zrejmé, že žalobca nežiadal zastaviť konanie, ktoré je zastavené, ale domáhal sa preskúmania zákonnosti postupu žalovaného ohľadom nevrátenia kaucie v plnej výške z dôvodu späťvzatia námietok. Uviedol, že dňa 03.02.2014 doručil žalovanému námietky smerujúce proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania na predmet zákazky „NKP BH, rekonštrukcia hradného paláca a objektov v areáli BH“ z dôvodu pokračujúcich pochybností, či bude spôsobilý splniť podmienky účasti stanovené verejným obstarávateľom. Vzhľadom na to, že sa mu podarilo splniť stanovené podmienky, doručil žalovanému dňa 20.02.2014 späťvzatie námietok a zároveň žiadal vrátenie kaucie v plnej výške z dôvodu ich späťvzatia pred začatím konania. Nakoľko žalovaný na list nereagoval, žalobca mu zaslal dňa 22.04.2014 výzvu na jej vrátenie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tabuľku „Informácie o priebehu konaní“ uverejnenú na internetovej stránke žalovaného, kde bolo uvedené, že dňa 26.05.2014 začalo konanie o žalobcom stiahnutých námietkach, čo bolo následne zverejnené žalovaným aj vo Vestníku verejného obstarávania a dňa 03.06.2014 bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Z ustanovenia § 138 zákona č. 25/2006 Z. z. podľa názoru žalobcu vyplýva, že námietky ako jeden z revíznych postupov, sa riadia dispozičnou zásadou, pričom základnou podmienkou na začatie konania o námietkach je doručenie námietok. Žalovaný nie je oprávnený začať toto konanie ex offo, čo potvrdzuje aj § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z., v zmysle ktorého žalovaný rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Zverejnenie oznámenia o začatí konania o námietkach ako aj rozhodnutie o nich obsahujúce informáciu o dátume začatia konania je dôkazom, že žalovaný porušil dispozičnú zásadu. V právnom štáte sa späťvzatie námietok považuje za prejav vôle navrhovateľa, ktorý mu umožňuje nakladať so svojím návrhom, pričom zákon č. 25/2006 Z. z. toto právo nijakým spôsobom neobmedzuje a ani časovo neohraničuje termínom, do kedy môže navrhovateľ návrh stiahnuť. Žalobca tiež poukázal na to, že aj v zmysle O.s.p. sa pri späťvzatí návrhu alebo žaloby pred prvým pojednávaním vracia celý súdny poplatok zaplatený spolu s návrhom alebo na základe výzvy súdu. Namietal, že obdobne mal postupovať žalovaný, ktorý nemohol začať konanie bez návrhu a nemal zákonný dôvod na stiahnutie sumy 3 500,- eur zo zloženej kaucie 10 000,- eur v prospech štátneho rozpočtu. Uvedeným konaním žalovaný ignoroval vôľu žalobcu vyjadrenú späťvzatím námietok ako aj výzvu na vrátenie kaucie v plnej výške z dôvodu nemožnosti začať konanie o námietkach. Absenciu vôle prejavenej späťvzatím námietok pred začatím konania o námietkach a z toho vyplývajúci nedostatok právomoci žalovaného na vydanie rozhodnutia podľa zákona č. 25/2006 Z. z. označil žalobca za takú vadu, ktorá spôsobuje v zmysle judikatúry slovenských a českých súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. Azs 64/2003-54) nulitu napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. V prvom rade poukázal na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Žalovaný sa stotožnil s názorom žalobcu, že konanie o námietkach možno začať len na základe doručených námietok, nemožno ho začať ex offo ako aj s tým, že navrhovateľ sa môže slobodne rozhodnúť vziať námietky späť. Zákon č. 25/2006 Z. z. ho v tomto smere nijako neobmedzuje. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením, že porušil dispozičnú zásadu a že začal konanie o námietkach z vlastnej iniciatívy, nakoľko námietky žalobcu mu boli doručené dňa 03.02.2014. Jedna zo zmien v konaní o námietkach, ktorú priniesol zákon č. 28/2013 Z. z., bola aj zmena právnej úpravy týkajúcej sa začatia tohto konania. Konanie o námietkach nezačína tak, ako je to v štandardných konaniach začínajúcich na návrh doručením návrhu štátnemu orgánu. V tejto súvislosti žalovaný citoval § 138 ods. 3 a § 136 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z., z ktorých je zrejmé, že doručenie námietok nemá automaticky za následok začatie konania o námietkach, ale toto konanie začína na základe právnej udalosti a to uplynutím času na jedenásty deň od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným. Pre určenie momentu začatia konania o námietkach je rozhodujúca objektívna právna skutočnosť odvíjajúca sa od konania kontrolovaného. Žalovaný tvrdil, že aj napriek tomu, že časový úsek od momentu doručenia námietok do uplynutia jedenásteho dňa od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným, nie je konaním o námietkach, považuje sa za konanie sui generis z dôvodu, že zákon č. 25/2006 Z. z. v tomto časovom úseku upravuje určité práva a povinnosti účastníkov konania aj žalovaného, napríklad v § 138 ods. 13, 14, 16 až 18 tohto zákona. Zákon č. 25/2006 Z. z. nerozlišuje, kedy dôjde k späťvzatiu námietok, nakoľko ich doručením vzniká žalovanému povinnosť danú vec prejednať a rozhodnúť o nej a to jedným z výrokov uvedených v § 139 tohto zákona, na ktorý poukázal. Aj v prípadoch, kedy si je žalovaný vedomý, že konanie bude zastavené, napríklad pri späťvzatí námietok, pri nezaplatení kaucie či pri doručení námietok po zákonom stanovenej lehote, musí počkať na splnenie informačných povinností kontrolovaným a na jedenásty deň začať konanie o námietkach, nakoľko zákon č. 25/2006 Z. z. neposkytuje inú možnosť, ako sa s námietkami vysporiadať. Môže o nich rozhodnúť až po začatí konania o námietkach. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa nemal podanými námietkami ďalej zaoberať, nakoľko takéto konanie by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. V tejto súvislosti citoval rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/35/2013. Doručené námietky sa považujú za návrh na začatie konania, o ktorom má štátny orgán povinnosť rozhodnúť. Ustanovenie § 138 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. zakotvuje povinnosť doručiť námietky kontrolovanému, ale v prípade späťvzatia žalovaný už túto povinnosť nemá. Vzhľadom na absenciu povinnosti doručiť kontrolovanému späťvzatie námietok by sa v prípade ignorovania podaných námietok kontrolovaný ani ostatní záujemcovia nedozvedeli, že námietky boli vzaté späť. Takéto konanie by vnieslo do verejného obstarávania netransparentnosť a kontrolovaný by nemal žiadne informácie o tom, že sa konanie o námietkach nezačne, pričom na základe jemu doručených námietok by predpokladal, že po splnení informačných povinností konanie začne. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu týkajúcim sa právnej úpravy O.s.p., že pri späťvzatí návrhu (žaloby) pred prvým pojednávaním sa vracia celý súdny poplatok. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví a v prípade nesúhlasu odporcu so späťvzatím súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Konanie začína dňom doručenia návrhu na súd a pri späťvzatí konanie zastaví. Súd by nemohol zastaviť konanie, ktoré sa ani nezačalo. V tejto súvislosti žalovaný citoval § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že pri späťvzatí návrhu pred prvým pojednávaním sa súdny poplatok vracia krátený o 1 %, najmenej však o 6,70 eur. Táto právna úprava je obdobná s tou, ktorú obsahuje zákon č. 25/2006 Z. z.. Aj napriek tomu, že moment začatia konania je v O.s.p. upravený odlišne ako v zákone č. 25/2006 Z. z., z oboch právnych úprav vyplýva, že na to, aby bolo možné danú vec prejednať a rozhodnúť, musí konanie najskôr začať, pričom pri späťvzatí návrhu sa poplatok prípadne kaucia vracia krátená o zákonom stanovenú sumu. IV. Posúdenie veci Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Podľa § 138 ods. 3 písm. zákona č. 25/2006 Z. z., konanie o námietkach sa vykoná osobitne k námietkam doručeným pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“ a k námietkam doručeným po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“; ustanovenie odseku 21 tým nie je dotknuté. Konanie o námietkach začne a) ak ide o námietky doručené pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. a), ak dochádza k výberu záujemcov, alebo jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo c) podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr, b) ak ide o námietky doručené po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“ jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. e) alebo jedenásty deň odo dňa doručenia informácie podľa § 136 ods. 9 písm. b) alebo d) podľa toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. Podľa § 136 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z., ak ide o zákazku, pri ktorej môže podať námietky aj iná osoba, než orgán štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b), verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 7 sú povinní zaslať úradu do troch pracovných dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedia, písomnú informáciu o tom, že a) bolo všetkým záujemcom doručené oznámenie o výsledku výberu záujemcov podľa § 52 ods. 1, § 56 ods. 1, § 60 ods. 3, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 105 ods. 2 alebo § 108 ods. 1, s uvedením dátumu doručenia, ak dochádza k výberu záujemcov, b) bolo všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli vylúčení, doručené oznámenie o ich vylúčení s uvedením dátumu doručenia oznámenia o vylúčení poslednému vylúčenému uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi, c) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako „Ostatné“, d) nedošlo k vylúčeniu žiadneho uchádzača, záujemcu alebo účastníka po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“, e) bolo všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov s uvedením dátumu doručenia. Podľa § 139 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z., úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 138 ods. 20 zákona č. 25/2006 Z. z., kaucia sa v celej uhradenej sume stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým boli námietky navrhovateľa zamietnuté. Kaucia sa v 35 % z uhradenej sumy stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o zastavení konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. d). Úrad vráti navrhovateľovi kauciu alebo jej časť, ktoré sa nestali príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o námietkach. Rozhodnutia verejných obstarávateľov pri zadávaní verejných zákaziek sú preskúmateľné žalovaným prostredníctvom podania námietok. Obligatórnou podmienkou na začatie konania o námietkach je aj zloženie kaucie, ktorá musí byť pripísaná na účet žalovaného najneskôr v posledný deň zákonnej lehoty na podanie námietok. Právny inštitút kaucie bol zavedený v zákone č. 25/2006 Z. z. s účinnosťou od roku 2006 a povinnosť zloženia kaucie vznikla ako reakcia na veľmi časté neopodstatnené podávanie námietok aj v prípadoch, kedy bol postup verejného obstarávateľa v jasnom súlade s právnymi predpismi. Zákon č. 28/2013 Z. z. do značnej miery upravil spôsob nakladania s kauciami pripísanými na účet žalovaného v prípade späťvzatia námietok tak, že sa kaucia vo výške 35% stáva príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k novelizovanému zneniu § 138 ods. 20 zákona č. 25/2006 Z. z. účinného od 18.02.2013, kde zákonodarca objasnil dôvod tejto legislatívnej zmeny, ktorou je „snaha odstrániť špekulatívne námietky, podané len za účelom predlžovania konania, ktoré boli v praxi často navrhovateľmi vzaté späť. Vrátenie 35 % je analógiou vrátenia správneho poplatku, kedy ak k nevykonaniu úkonu alebo k zastaveniu konania dôjde z dôvodov na strane poplatníka, je možné priznať vrátenie správneho poplatku najviac do sumy 65 %.“ Z citovaného § 138 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. vyplýva, že konanie o námietkach nezačne doručením námietok žalovanému, ale začne na základe právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie času. Plynutie času je právna skutočnosť nezávislá od ľudskej vôle, teda právna udalosť, s ktorou právne predpisy spájajú určité právne následky. V prejednávanej veci je právnym následkom uplynutia času začatie konania o námietkach podaných žalobcom, konkrétne uplynutím jedenásteho dňa od splnenia informačnej povinnosti kontrolovaným v zmysle § 136 ods. 9 Z. z.. Konanie žalobcu spočívajúce v podaní písomných námietok teda nemá vplyv na začatie konania o námietkach, ale ich doručenie má za následok začatie konania sui generis, ktoré predchádza samotnému konaniu o námietkach. Toto konanie sui generis začína na návrh a to dňom doručenia námietok a končí momentom splnenia si informačnej povinnosti kontrolovaným. Správne konanie je právny proces, v rámci ktorého sa rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov správneho konania. V správnom konaní sa hmotnoprávne normy konkrétnym individuálnym spôsobom aplikujú na konkrétny prípad tak, ako je to v prípade konania sui generis. Súd zhodne s názorom žalovaného poukazuje na práva a povinnosti účastníkov konania v súvislosti s týmto špecifickým druhom konania a to napríklad na právo žalovaného ustanovené v § 138 ods. 13 zákona č. 25/2006 Z. z. kedykoľvek po doručení námietok a pred tým, ako začne konanie o námietkach, si vyžiadať kópiu kompletnej dokumentácie od kontrolovaného. Zákon č. 25/2006 Z. z. zároveň určuje účastníkom konania aj určité povinnosti ako napríklad povinnosť kontrolovaného podľa § 138 ods. 14 predložiť žalovanému kópiu kompletnej dokumentácie v lehote určenej žalovaným, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní prípadne povinnosť ustanovená v § 138 ods. 19, ktorou je povinnosť navrhovateľa zložiť s podaním námietok kauciu. Žalovaný postupoval v súlade s § 139 ods. 1 písm. d) zákona č. 25/2006 Z. z., keď po doručení späťvzatia námietok zastavil konanie. Uvedeným postupom nijakým spôsobom neobmedzil právo žalobcu na dispozitívny úkon, ktorým je späťvzatie námietok. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri rozhodovaní o vrátení kaucie nie je rozhodujúce, kedy dôjde k späťvzatiu námietok. Aj pri ich späťvzatí pred začatím konania o námietkach tak, ako je to v žalobcovom prípade, rovnako aj po začatí konania o námietkach, je žalovaný povinný rozhodnúť. V prípade, že by sa doručenými námietkami nezaoberal, dopustil by sa nečinnosti, nakoľko je povinný určitým spôsobom vysporiadať sa s každým návrhom. Vzhľadom na to, že žalobca ako navrhovateľ v konaní o námietkach musel doručiť námietky aj kontrolovanému, žalovaný by porušil princíp právnej istoty ako aj základné princípy verejného obstarávania a to predovšetkým princíp transparentnosti tým, že by sa pri späťvzatí námietok nimi ďalej nezaoberal. Kontrolovaný by sa nemal ako dozvedieť, že námietky boli vzaté späť a očakával by, že začne konanie o námietkach. Žalobca nesprávne poukázal na to, že v zmysle O.s.p. sa pri späťvzatí návrhu alebo žaloby pred prvým pojednávaním vracia celý súdny poplatok zaplatený spolu s návrhom alebo zaplatený na základe výzvy súdu. V zmysle § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa pri späťvzatí návrhu pri vrátení súdneho poplatku uplatňuje zásada, podľa ktorej sa súdny poplatok nevracia v plnej výške, ale krátený o 1 %, minimálne však o sumu 6,70 eur. Výnimkou z uplatňovania tejto zásady je rozvodové konanie. Suma zodpovedajúca zákonnému kráteniu (o 1 %, najmenej však 6,70 eur), predstavuje trovy konania poplatníka, ktorých náhrady sa môže v konaní domáhať. Analogicky je upravené aj vrátenie správnych poplatkov v prípade nevykonania úkonu alebo pri zastavení konania z dôvodov na strane poplatníka, kde je možné priznať vrátenie správneho poplatku najviac do sumy 65 %. Skutočnosť, že sa v prípade späťvzatia námietok vracia kaucia krátená o 35 %, vyplýva nielen z analógie so súdnymi či správnymi poplatkami, ale aj zo samotného účelu kaucie, ktorým je zabránenie podávania špekulatívnych a neopodstatnených námietok, ktoré žalovaného zaťažujú a predlžujú proces verejného obstarávania. Aj napriek tomu, že konanie o námietkach nezačalo podaním námietok a nezačalo ani pred ich späťvzatím, žalobca podaním námietok začal konanie sui generis, naštartoval určitý proces a žalovaný sa s vecou musel zaoberať. V zmysle § 136 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. bolo jeho povinnosťou počkať na splnenie si informačnej povinnosti kontrolovaným a následne po začatí konania o námietkach bol povinný o nich rozhodnúť jediným spôsobom, ktorý pripúšťa zákon a to je zastavenie konania. Späťvzatím námietok žalobca zavinil zastavenie konania, a preto mu žalovaný nevrátil kauciu v plnej výške. Žalobca si musel byť pri vykonaní tohto dispozitívneho úkonu vedomý, že sa mu kaucia vráti krátená o 35 %, ktoré sa stanú príjmom štátneho rozpočtu. Suma zodpovedajúca zákonnému kráteniu uhradenej kaucie zahŕňa aj náklady, ktoré vznikajú žalovanému v súvislosti s podaním námietok. Súd aj napriek tomu, že žalobca nenamietal uvedenú skutočnosť, vyslovuje názor, že v záujme zachovania princípu právnej istoty by mal byť súčasťou rozhodnutia o zastavení konania o námietkach z dôvodu ich späťvzatia aj výrok o tom, že sa navrhovateľovi, ktorý podal námietky, vracia časť kaucie s uvedením presnej sumy, ktorá sa mu vracia. Žalobca by sa v takomto prípade nemusel domáhať zrušenia rozhodnutia o zastavení konania o námietkach, s ktorým v skutočnosti súhlasí. Výrok predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia správneho orgánu, ktorá je vykonateľná a vo výroku sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníka konania, v danej veci je to právo žalobcu na vrátenie časti kaucie a povinnosť žalovaného uvedenú časť kaucie vrátiť. Napadnuté rozhodnutie, ktoré konštatuje vrátenie časti kaucie žalobcovi len v odôvodnení, by v prípade nevrátenia časti kaucie žalovaným nebolo spôsobilým exekučným titulom. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. Nakoľko žalobca dvakrát zaplatil 70,- eur, pričom súdny poplatok podľa položky 10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov pri návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby je 70,- eur, Krajský súd v Bratislave rozhodol podľa § 11 ods. 2, 3 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení preplatku vo výške 63,30 eur, ktorý bol krátený o sumu 6,70 eura tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozsudku. Preplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, Košice po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.