Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/151/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201153 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201153.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Ing. Jozef Q., V. 1, O., zastúpený: JUDr. Ing. Ivan Bojna, advokát, Levárska 11, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, Radničné námestie 7, Pezinok, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.07.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým by uložil odporcovi povinnosť konať vo veci výmazu poznámky z LV č. XXXX a z LV č. XXXX vedených pre katastrálne územie W. X., č. k. Z - XXXX/XXXX a rozhodnúť v lehote 30 dní. Vo svojom návrhu poukázal na žiadosť o zosúladenie informácií katastra s platným právnym stavom zo dňa 29.10.2013, ďalej na oznámenie odporcu, ktorým bol vyzvaný na predloženie rozhodnutia súdu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj na odpoveď odporcu na jeho žiadosť zo dňa 12.02.2014, z ktorej vyplynulo, že odporca naďalej trvá na predložení požadovanej listiny. Dňa 19.02.2014 navrhovateľ poslal elektronicky odpoveď na výzvu zo dňa 11.12.2013, následne podal ďalšiu žiadosť, na ktorú reagoval odporca listom zo dňa 27.02.2014, v ktorom uviedol, že súd nerozhodol vo veci samej. Toto tvrdenie navrhovateľ označil za absurdné a arbitrárne. Na pojednávaní dňa 13.05.2013 sudkyňa prezentovala, že došlo k vydržaniu predmetných nehnuteľností a že rozhodnutie o pozemkových úpravách zakladá originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Následne navrhovatelia: 1) E. Q., 2) X. V., 3) V.. P. Ostradická na pojednávaní uviedli, že návrh musí byť zamietnutý. Keďže súd odôvodnil rozsudok podľa § 157 ods. 3 O.s.p., tieto formulácie neboli presne zachytené. Navrhovateľ poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/273/2008, predmetom ktorého bola určovacia žaloba jedného domnelého vlastníka proti inému, v prospech ktorého svedčali zápisy v katastri nehnuteľností. V súvislosti s ukončením pozemkových úprav v katastrálnom území Svätý Jur došlo k zániku parcely č. 4147/1 a navrhovateľovi bol ako preukázanému vlastníkovi na ich základe založený nový LV č. XXXX,. na ktorom bolo vyznačené predchodcom odporcu duplicitné vlastníctvo s LV č. XXXX a na LV č. XXXX zas duplicitné vlastníctvo s J.. F. Q. ako navrhovateľ už v minulosti vyvolal iné súdne konanie totožného charakteru (ktoré však skončilo zastavením z dôvodu späťvzatia) a vo veci 5C/273/2008 podal z opatrnosti vzájomný návrh, aby sa zamedzilo špekulatívnemu späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania. Po ukončení dokazovania sudkyňa v súlade s názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. 3Cdo 16/2008 konštatovala, že je tu daná prekážka litispendencie podľa § 83 O.s.p., a preto navrhovateľ vzal vzájomný návrh späť. Pre úplné opísanie skutkového stavu poukázal na zmenu petitu v danom konaní. Predmetom určovacej žaloby bolo aj určenie, že navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľností a je ním E. Q.. Súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 5C/273/2008-315 tak, že žalobu zamietol, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že Ferdinand Matula nie je vlastníkom nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX a poznámka o duplicitnom vlastníctve tak stráca význam. Napriek tomu, že navrhovateľ už dňa 29.10.2013 predložil rozhodnutie vo veci samej, odporca ho vyzýva na jeho predloženie. Ďalej citoval § 4, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 38, § 39 ods. 1 až 3, § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 162/1995 Z. z.“). Doručením rozhodnutia vo veci samej mal odporca zrušiť nielen poznámku na LV č. XXXX, ale aj samotný LV, pretože pominuli dôvody pre ich existenciu. Navrhovateľ mal za to, že spor medzi domnelým a skutočným vlastníkom bol na základe určovacej žaloby jednoznačne vyriešený. Navrhovateľ využil viacero prostriedkov nápravy pred podaním návrhu proti nečinnosti. V prvom rade telefonicky komunikoval so zodpovednou pracovníčkou odporcu, podal sťažnosť, podnet na Okresnú prokuratúru Pezinok, ktorá sa však stotožnila s názorom odporcu, že „výrok rozsudku č. k. 5 /273/2008-315 nerozhoduje o určení vlastníckeho práva, nezakladá vlastnícke právo a nerieši spor účastníkov konania o určení vlastníckeho práva.“ Napokon podal dopyt na kanceláriu 5C na Okresnom súde Pezinok, či bol rozsudok zaslaný odporcovi. Aj napriek týmto skutočnostiam nebolo ku dnešnému dňu konanie č. Z -3318/2013 ani prerušené, ani nebolo rozhodnuté vo veci, hoci od predloženia relevantnej listiny uplynulo viac ako 8 mesiacov. Navrhovateľ tiež poukázal na tri spôsoby, ako mohlo konanie vo veci samej skončiť. To, že vo výroku rozsudku nie je explicitne uvedené, že vlastníkom nehnuteľností je navrhovateľ, ešte neznamená, že z neho táto skutočnosť nevyplýva. Vzhľadom na to, že určovaciu žalobu podal Ferdinand Q. domáhajúci sa určenia vlastníckeho práva, je jej zamietnutie jediným spôsobom potvrdenia nevlastníctva Ferdinanda Q. a vlastníctva navrhovateľa. Na záver uviedol, že odporca aj prokurátor poukázali na dva spôsoby riešenia situácie s vyznačeným duplicitným vlastníctvom a to podanie nového návrhu na súd, v ktorom by sa domáhal určenia vlastníckeho práva alebo dohoda o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Prvý spôsob by bol podľa navrhovateľa zaťažený prekážkou rozhodnutej veci a pokiaľ ide o druhý spôsob, je podľa neho absurdné, aby sporové strany uzatvárali dohodu o urovnaní po tom, čo o tom právoplatne rozhodol súd. Navrhovateľ zastával názor, že bez súčinnosti odporcu nemá právny mechanizmus na výmaz poznámok na svojom LV. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 29.10.2013 mu bola doručená záznamová listina Z - 3318/2013. Nakoľko zistil, že k zápisu výmazu poznámky na LV č. XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom území Svätý Jur sa okrem predložených listín vyžaduje aj doloženie rozhodnutia súdu vo veci samej o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, dňa 11.12.2013 vyzval navrhovateľa na jeho predloženie v lehote 60 dní odo dňa doručenia. Tvrdenie navrhovateľa o nečinnosti spočívajúcej v neprerušení konania a nevykonaní zápisu označil za nezodpovedajúce skutočnosti. Ďalej poukázal na uznesenie sp. zn. 5C/273/2008 zo dňa 13.07.2012 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/273/2008-326 zo dňa 23.08.2013, kde súd pripustil zmenu návrhu tak, že určí, kto je vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXX a XXXX v katastrálnom území Svätý Jur. Zároveň poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/273/2008-290 zo dňa 11.06.2013 o zamietnutí návrhu a na to, že súd konanie o vzájomnom návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.06.2011 zastavil, nakoľko právny zástupca navrhovateľa vzal návrh späť. Podľa názoru odporcu rozsudok č. k. 5C/273/2008-290 nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom súd neurčil vlastníka vyššie uvedených nehnuteľností tak, ako to žiadal navrhovateľ. S týmto názorom sa stotožnila aj Okresná prokuratúra Pezinok v upovedomení o vybavení podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu odporcu zo dňa 23.06.2014, v ktorom uviedla, že z predloženého spisového materiálu Z - 3318/2013 nevyplýva nijaká skutočnosť preukazujúca predloženie listín navrhovateľom na zápis výmazu poznámky o duplicitnom vlastníctve v zmysle oznámení zo dňa 11.12.2013 a 24.02.2014. Okresná prokuratúra Pezinok v upovedomení skonštatovala, že odporca postupoval správne, keď navrhovateľovi aj opakovane oznámil tieto skutočnosti, pretože vyššie identifikovaným rozsudkom nebolo určené vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Aj napriek tomu, že odporca oznámil navrhovateľovi spôsoby, akými by sa dala prekážka na vykonanie zápisu výmazu poznámky odstrániť, z predloženého materiálu nevyplýva, že by sa tak stalo. Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie odporcu označil jeho tvrdenia za nesprávne a v rozpore so zákonom. K rozsudku Okresného súdu Pezinok uviedol, že Ferdinand Q. a spol. sa domáhali pripustenia zmeny návrhu obsahujúceho jednak kladný, a jednak záporný určovací návrh. Za nepravdivé označil tvrdenie odporcu, že sa domáhali určenia, kto je vo všeobecnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností, ale sa domáhali konkrétneho určenia, kto je vlastník a kto nie je vlastník. V zmysle platných ustanovení O.s.p. sa účastník konania ani nemôže domáhať, aby súd rozhodol tak, že určí, kto je vlastníkom nehnuteľností, ako si to nesprávne vyložil odporca. Predmetom konania podľa § 80 písm. c) O.s.p. môže byť buď kladný alebo záporný určovací návrh a nie návrh, aby súd samostatne určil, komu príslušné právo svedčí. Tvrdenie odporcu, že v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej, je podľa navrhovateľa v rozpore s § 80 písm. c) a § 152 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ opakovane poukázal na to, že rozsudok č. k. 5C/273/2008-315 predstavuje rozhodnutie vo veci samej a je nesporne meritórnym rozhodnutím, ktorým sa konanie právoplatne skončilo. Zamietnutím návrhu súd logickým výkladom ustálil, že Ferdinand Q. nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, z čoho a contrario vyplýva, že súd ustálil, že je ním navrhovateľ. Ak by mal súd za preukázané, že odporcovia vlastníkmi nie sú, v tejto časti by žalobe vyhovel. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 1074/98, v zmysle ktorého je výrok zamietavého rozsudku potrebné posudzovať v súvislosti s jeho odôvodnením. Navrhovateľ mal za to, že predložením právoplatného rozhodnutia súdu bol tento opak nesporne preukázaný a jeho nerešpektovanie predstavuje odopretie spravodlivosti. Pre účely výmazu poznámok o duplicitnom vlastníctve je rozhodujúce konštatovanie súdu, že E. Q. nie je spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností a nie určenie, kto je ich vlastníkom. Navrhovateľ ďalej opakovane zdôraznil, že sa ani nemôže v novom súdnom konaní domáhať určenia vlastníckeho práva, keďže právoplatné rozhodnutie súdu predstavuje verejne spôsobilú listinu na vykonanie výmazu poznámky. Povinnosť predložiť akúkoľvek inú listinu označil za bezpredmetnú. Podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis (§ 250t ods. 1 O.s.p.). Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250t ods. 8 O.s.p.). Nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nerobení žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu, ale môže sa prejaviť aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok právomoci a vec vybaví listom alebo informáciou, prípadne konanie zastaví záznamom v spise a pod. Nečinnosť správneho orgánu je považovaná za postup. V základnom chápaní sa táto nečinnosť spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodnutie vo veci. Tieto lehoty sa môžu predĺžiť, o čom musí byť účastník vyrozumený, ale toto vyrozumenie je opatrením poriadkovej povahy, ktoré na nečinnosť správneho orgánu nemá zásadnejší vplyv. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 155 ods. 1 veta prvá O.s.p., obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p., výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 34 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra. Podľa § 42 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad vykoná zápis podľa § 41 do 60 dní od doručenia verejnej listiny alebo inej listiny spôsobilých na záznam, ktoré potvrdzujú alebo osvedčujú vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.10.2013 bola odporcovi doručená žiadosť navrhovateľa o zosúladenie informácií katastra nehnuteľností s platným právnym stavom (výmaz poznámok duplicitného vlastníctva) z dôvodu skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/273/2008, predmetom ktorého bola určovacia žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odporca listom zo dňa 11.12.2013 oznámil navrhovateľovi, že k žiadosti je potrebné doložiť rozhodnutie vo veci samej o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Listom zo dňa 24.02.2014 odporca opätovne oznámil navrhovateľovi, že k zápisu výmazu poznámky je potrebné buď predložiť rozhodnutie súdu vo veci samej o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Bratislave v prejednávanej veci nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by bol odporca nečinný v konaní vedenom pod sp. zn. Z - 3318/2013. Odporca postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi listom zo dňa 11.12.2013 v lehote 60 dní odo dňa doručenia jeho žiadosti o zosúladenie informácií katastra nehnuteľností s platným právnym stavom oznámil, že k zápisu výmazu poznámky - duplicitné vlastníctvo je potrebné doložiť rozhodnutie vo veci samej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže rozsudok predložený navrhovateľom dňa 29.10.2013 nepovažoval za listinu nepochybne preukazujúcu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Uvedenú skutočnosť mu odporca opakovane oznámil listom zo dňa 24.02.2014 a tiež ho oboznámil so spôsobom odstránenia prekážky k vykonaniu zápisu výmazu poznámky. Z ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012) vyplýva, že zápisy vlastníctva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Preto sa v občianskom súdnom konaní žalobcovia často domáhajú iba určenia svojho vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti (§ 80 písm. c) O.s.p.). Určovací výrok rozsudku súdu spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností a okrem toho žalobca môže preukazovať toto svoje právo aj na iné účely. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že takýto určovací rozsudok nemá všeobecnú záväznosť, pretože z § 159 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že je len rozhodnutím, ktorým bola sporná otázka vyriešená vo vzťahu k účastníkom konania. Nevykonanie zápisu výmazu poznámky odporcom nemožno považovať za nečinnosť, nakoľko mu nebola doručená verejná listina ani iná listina spôsobilá na vykonanie zápisu výmazu poznámky. V danej veci nie je možné opierať sa o rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/273/2008-315 zo dňa 13.05.2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/273/2008-322 zo dňa 02.07.2013 v právnej veci navrhovateľov: 1) E. Q., 2) X. V., 3) V.. P. R. proti odporcovi: 1) Ing. X. Q., 2) U. R. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý vo výroku návrh na určenie vlastníckeho práva iba zamietol. Týmto rozhodnutím súdu nedošlo ani k vzniku, ani k zmene, ani k zániku práv k nehnuteľnostiam a to s poukazom na § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. z dôvodu nesplnenia podmienky, aby na základe takéhoto výroku rozsudku došlo k zápisu záznamom akýchkoľvek práv k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o judikatúru Najvyššieho súdu ČR, na ktorú poukazoval navrhovateľ, súd sa stotožňuje s tvrdením vyjadreným v rozhodnutí sp. zn. 33Cdo 1074/98, v zmysle ktorého v prípade zamietavého rozsudku súdu o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je nutné výrok rozsudku posudzovať v súvislosti s jeho odôvodnením, avšak v prejednávanej veci práve z dôvodu aplikácie ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p. nemožno výrok rozsudku Okresného súdu Pezinok posudzovať v súvislosti s odôvodnením. Uvedený výrok rozsudku nerozhoduje o určení vlastníckeho práva, nezakladá vlastnícke právo navrhovateľa a nerieši spor účastníkov konania o určenie vlastníckeho práva. Nie je z neho zrejmé, komu svedčí alebo nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Rozhodovanie vlastníckych sporov, o ktoré sa pri zápise duplicitného vlastníctva v katastri nehnuteľností jedná, patrí do výlučnej pôsobnosti (občianskoprávnych) súdov v zmysle § 7 ods. 1 a § 80 písm. c) O.s.p.. To však neznamená, že tento vlastnícky spor by nemohol byť dotknutými stranami vyriešený aj dohodou (§ 36a zákona č. 162/1995 Z. z.). Navrhovateľovi nič nebránilo uzavrieť dohodu o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka, čím by vyriešil spornosť či akúkoľvek pochybnosť o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam a odporca by bol povinný na jej základe vykonať zápis výmazu poznámky v zákonom stanovenej lehote podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave návrh navrhovateľa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle § 250t ods. 4 veta posledná O.s.p. ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspech nemal a odporca ako správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 250t ods. 7 O.s.p.).