Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/145/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201155 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201155.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu: JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: INTERACTIV.ME, s.r.o., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava, IČO: 36 292 052, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/021/2014 zo dňa 29.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.7.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej (ďalej len ,,Rada") č. RL/021/2014 zo dňa 29.4.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") vydaného v konaní č. 378-PLO/O-5267/2013, ktorým žalovaná uložila žalobcovi sankciu - upozornenie na porušenie zákona pre porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov( ďalej len ,,zákon č. 308/2000 Z.z.") tým, že na programovej službe RING TV dňa 23.8.2013 odvysielal o cca. 01:00 hod. komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu, v časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla v každom trojuholníku, obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval žalobca, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo zreteľné že číslice 1 a 5 sú usporiadané tak, že ich nie je možné považovať za jedno číslo. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie ako i s tým súvisiace správne konanie je potrebné zrušiť a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.. Žalobca v žalobe tvrdí, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že žalobcom odvysielaný komunikát s názvom Eurovýhra obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu (hru o cenu), a preto tento komunikát naplnil definíciu telenákupu, pričom vychádzal z výkladu obsiahnutého v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-195/06 zo dňa 24.5.2007 vo veci Kommunikationsbehorde Austria (KommAustria) proti Osterreichischer Rundfunk(ORF). Žalobca má za to, že toto rozhodnutie nie je možné aplikovať na daný prípad, nakoľko jeho aplikácia v súčasnom stave právnej istoty by bola protiústavná a nezákonná a to z toho dôvodu, že žalovaná v rámci svojej rozhodovacej praxe zastávala názor, že uvedené programy ako komunikát Eurovýhra sú v súlade s ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.. V zmysle uvedeného má za to, že Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci sp. zn. C-195/06 nie je možné na vysielateľov, ktorých kontrola patrí do pôsobnosti žalovaného aplikovať, pokiaľ nedôjde k zmene národnej legislatívy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nie je potrebné z jeho strany uvádzať konkrétne rozhodnutia žalovanej, nakoľko všeobecne ide o rozhodovaciu prax v súvislosti s reláciami rovnakého typu ako Eurovýhra. Žalobca zastáva názor, že odvysielaním kumunikátu Eurovýhra nemohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2, 3 zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko neboli naplnené zákonom stanovené podmienky, kedy ide o telenákup. Má za to, že z uvedeného dôvodu sa žalovaná o uvedené zákonné ustanovenia neoprela a vychádzala z rozhodnutia EU SD, ktoré však podľa žalobcu na tento skutkový stav nie je možné aplikovať, pretože predmetné vysielanie nepredstavuje ,,skutočnú ponuku služby vzhľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu z celého vysielania, a tiež vzhľadom na typ otázok, ktoré sú účastníkovi kladené". Uvedené vyplýva nielen z predmetného vysielania, ale aj z pravidiel vedomostnej súťaže Eurovýhra. K výsledkom uvádzaným v predmetnej relácii žalobcom ako správny uviedol, že výsledok je skutočne správny a žalovaný nie je oprávnený skúmať, či sú tieto výpočty správne alebo nie, nakoľko kompetencia ktorá prináleží žalovanej je vysielanie a retransmisia, ako to vyplýva aj z príslušných právnych predpisov platných a účinných na území SR. Pričom poukázal na nesprávne výsledky, ktoré boli uvedené žalovanou v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že logaritmom a príslušnými výpočtami sa dá dopracovať k správnemu výsledku, teda k číslu 577. Predmetný matematický príklad, ktorý bol odvysielaný v rámci komunikátu Eurovýhra predstavoval príklad, ktorý je možné logicky vypočítať, pričom žalobca v tejto súvislosti uviedol, že v relácii neodznela a ani nemusela odznieť informácia, že v znení príkladu sú alebo nie sú použité len arabské číslice, ktoré treba spočítať. Ďalej žalobca uviedol, že v prípade komunikátu Eurovýhra nejde o jednostrannú komunikáciu zo strany žalobcu, ale o komunikáciu, ktorá uvádza určité pravidlá vedomostnej súťaže a vedomostnú súťaž recipientom, ktorí sa do tejto vedomostnej súťaže chcú zapojiť. Komuniká Eurovýhra nie je vysielanie, ktoré by jednostranne ,,robilo" alebo prezentovalo niečo nečestné alebo nekalé, ale ide o vedomostnú súťaž a žalobca si vie za každých okolností v každom jednom prípade obhájiť ako sa dopracoval k ním uvedenému výsledku. Skutočnosť, že dopracovanie sa k výsledku je zložité alebo vyžaduje zvlášť logické uvažovanie ešte neznamená, že ide o niečo nečestné. O nečestnosť vedomostnej súťaže by išlo jedine vtedy, ak by sa k výsledku, ktorý by vysielateľ uviedol, nedalo dopracovať prostredníctvom žiadnej matematickej formulácie. Pričom komunikát Eurovýhra je špecifická forma relácie, v ktorej ide o zapájanie diváka do súťaže, ktoré vyžaduje logické myslenie. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie pre jeho nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaná vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.9.2014 uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé, na akú predchádzajúcu prax žalovaného poukazuje žalobca a taktiež nie je možné akceptovať názor žalobcu, že preukázanie jeho tvrdenia o nesúlade rozhodovacej praxe žalovanej nie je potrebné podporiť aj konkrétnymi prípadmi, ktoré mal rozdielne posúdiť, čím mal zasiahnuť do právnej istoty žalobcu, nakoľko má ísť o rozhodovaciu prax žalobcu v súvislosti s komunikátmi podobného alebo rovnakého typu. Argumentácia žalobcu bez jej podporenia konkrétnymi rozhodnutiami žalovanej, v ktorých mal postupovať napriek ich podobnosti alebo zhodnosti rozdielne, je irelevantná, keďže jej absentuje skutkový základ, z ktorého by mala vychádzať. Žalovaná má za to, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s rovnakou aplikačnou praxou ako k iným vysielateľom v súvislosti s vysielaním obdobných komunikátov. Ako príklad uviedla dve správne konania, v ktorých rozhodla rozhodnutím č. RL/028/2014 zo dňa 24.6.2014 rovnako o uložení sankcie- upozornenia na porušenie zákona. Taktiež poukázala na druh uloženej sankcie, ktorý má značne výchovný a nie represívny charakter a ktorý umožňuje žalobcovi prispôsobiť jeho konanie zákonnej požiadavke čestnosti vysielaného telenákupu bez toho, aby došlo k zásahu do jeho majetkovej sféry. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie SD EÚ vo veci C-195/06 sa netýka obdobného prípadu, nie je podľa žalovanej správne a závery prijaté SD EÚ, aj keď toto rozhodnutie sa netýka úplne totožného prípadu, sú jednoznačne aplikovateľné aj na posudzovaný komunikát. Sú to závery vo vzťahu k tomu, ako vykladať ustanovenia smernice Rady Európy č. 89/552/EHS o koordinácii niektorých ustanovení ustanovených zákonom, nariadením alebo správnym aktom v členských štátoch týkajúcich sa prevádzkovania televízneho vysielania v znení smernice č. 97/36/ES, ktoré boli implementované aj do zákona č. 308/2000 Z.z. V rozhodnutí SD EÚ je uvedené, ako majú domáce súdy postupovať a na čo majú prihliadať pri posudzovaní, či komunikát, ktorý má formu hry o cenu, je telenákupom. Pôvodná smernica č. 89/552/EHS neobsahovala definíciu pojmu telenákup. Tento pojem bol zavedený až smernicou č. 97/36/ES a znie nasledovne: ,,priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu". V súvislosti s tým žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sž/22/2013 zo dňa 6.5.2014, z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní komunikátov obdobného charakteru je potrebné zohľadniť rozsudok SD EÚ vo veci C-195/06. Prihliadnuc na uvedené žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri otázke posúdenia odvysielaného komunikátu vychádzala z rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06 a z definície telenákupu a mediálnej komerčnej komunikácie obsiahnutej v zákone č. 308/2000 Z.z. Podľa tohto rozhodnutia SD EÚ vysielanie, počas ktorého vysielateľ ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o ceny zavolaním na telefónne číslo so zvýšenou sadzbou, teda za odplatu, je telenákupom, ak spĺňa tieto kritériá: - skutočná ponuka služby s ohľadom na účel vysielania, ktorého je hra súčasťou, - význam hry v rámci vysielania z hľadiska časového rozsahu a predpokladaného ekonomického prínosu, - typ otázok kladených účastníkovi hry. Vzhľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že predmetný komunikát odvysielaný žalobcom naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovo-obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osobe tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú žalobcovi prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu, telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu za odplatu v čoho dôsledku bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/200 Z.z., čiže aby vysielaný telenákup bol čestný. Pričom zo záverov žalovanej vyplýva, že čestným telenákupom bude taký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta. K námietkam žalobcu ohľadne neoprávnenosti žalovanej skúmať správnosť výpočtu uvedený v komunikáte Eurovýhra žalovaná uviedla, že podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je kompetentná dohliadať na to, či žalobca plní svoju povinnosť zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Žalovaná preto z hľadiska zabezpečenia čestnosti v napadnutom rozhodnutí posudzovala, či zo zadania bolo možné určiť všetky relevantné skutočnosti pre správne riešenie zadania, pričom nie je významné, či zadanie umožňovalo aj taký postup riešenia, ktorým bolo možné dosiahnuť výsledok prezentovaný žalobcom ako správny. Žalovaná vychádzala zo záverov Matematického ústavu z ktorých vyplynulo, že zadanie „Spočítajte všetky čísla v každom trojuholníku" má znamenať, že v prípade viacciferných čísel sa tieto započítajú jedenkrát a nezapočítajú sa aj číslice, z ktorých sú zložené a že v prípade číslic, ktoré sa dotýkajú hranice trojuholníka, nemožno tvrdiť, že tieto sa v tomto trojuholníku nenachádzajú a teda ich v riešení úlohy nezohľadniť, resp. ich nezohľadniť v niektorej fáze riešenia zadania. Na základe čoho žalovaná dospela k záveru, že zadanie inštruovalo divákov, aby spočítali všetky čísla, čo v prípade viacciferných čísel, nevyjadrovalo, že majú spočítať aj číslice, z ktorých pozostávajú a že v prípade umiestnenia čísla 5 tak, aby sa dotýkalo strany trojuholníka zo zadania „Spočítajte všetky čísla v každom trojuholníku" nevyplývalo, že číslo 5 nemá byť vo výpočte zahrnuté, ale práve naopak, skôr vyplývalo, že ho recipienti majú zohľadniť. Žalovaná má za to, že v prípade zadania, ktoré je prezentované ako matematická úloha, je pre zabezpečenie čestnosti nevyhnuté, aby recipienti dostali všetky relevantné informácie pre jeho riešenie, v opačnom prípade nemožno uvažovať o počítaní, ale o hádaní. Taktiež zdôraznila, že poskytovanie služby - hry o cenu, je ekonomická aktivita žalobcu, z ktorej profituje a je adresovaná recipientovi, je preto neprístupné, aby ich participácia na tejto súťaži bola dosahovaná prezentovaním úlohy ako jednoduchej, riešiteľnej matematickými postupmi, resp. vo všeobecnosti, riešiteľnej na základe logických postupov, avšak jej riešenie by bolo upravené tak, že pojmom s ustáleným významom je pripisovaný iný význam. Vzhľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že zo zadania nemusia byť vopred zrejmé všetky dostupné informácie. Skutočnosť, či žalobca disponuje vlastným postupom, ktorým je možné sa dopracovať k výsledku, ktorý on považuje za správny, je podľa žalovanej irelevantná, nakoľko zadanie inštruovalo k inému postupu a výsledku, než aký si pre svoje potreby vymyslel žalobca. Zo strany žalobcu boli recipienti inštruovaní k počítaniu matematického príkladu, ale v skutočnosti išlo o hru „hádaj na čo myslím", pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sž 22/2013, z ktorého vyplýva, že nejednoznačné zadanie spôsobuje nečestnosť komunikátu, ktorý je telenákupom. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že účelom sankcie upozornenie na porušenie zákona je oboznámiť sankcionovaný subjekt s výkladom správneho orgánu a poskytnúť mu návod ako sa vyvarovať tomuto porušeniu v budúcnosti. Je teda zrejmé, že žalobcom uvádzané skutočnosti ako napr. miera zavinenia nemôžu ovplyvniť výšku sankcie „upozornenie na porušenie zákona". Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadení pojednávania podľa ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Je nesporné, že podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, § 53, § 54, § 56 až § 68 zákona o správnom konaní. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaná začala správne konanie doručením Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 5.11.2013, doručeným žalobcovi dňa 27.11.2013, o začatí správneho konania voči žalobcovi vo veci možného porušenia § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe ktorého mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na programovej službe RING TV dňa 23.8.2013 odvysielal o cca. 01:00 komunikát s názvom Eurovýhra, ktorý mohol naplniť definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., čím mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., a to zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa v lehote do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia k veci vyjadril, prípadne navrhol dôkazy. Dňa 11.12.2013 bolo žalovanej doručené stanovisko vysielateľa k oznámeniu o začatí správneho konania, pričom argumenty obsiahnuté v tomto stanovisku boli obdobné žalobným námietkam. Rozhodnutím č. RL/030/2012 zo dňa 3.4.2012 vydanom v správnom konaní č. 546-PLO/O-7147/2011 žalovaná rozhodla tak, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii konaním špecifikovaným v oznámení o začatí správneho konania, za čo mu bola uložená sankcia - upozornenie na porušenie zákona. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že odvysielaný komunikát žalobcu naplnil definíciu telenákupu, časti, v ktorej mali diváci spočítať všetky čísla v každom trojuholníku, obsahoval nejednoznačné, nepresné a nesprávne inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko odvysielané zadanie vzhľadom na jeho slovné vyjadrenie viedlo k inému postupu riešenia, než aký prezentoval účastník konania ako správny, v dôsledku čoho na jeho základe nebolo možné dospieť k výsledku, ktorý žalobca označil za správny a nebolo odvysielané tak, aby bolo rozoznateľné, že číslice 1 a 5 sú usporiadané tak, že ich nie je možné považovať za jedno číslo. IV. Podľa ust. § 3 písm. i) zákona č. 308/2000 Z.z., program je 1. zvukový komunikát, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa, alebo 2. zvukovo-obrazový, zložený z pohybujúcich sa obrazov so zvukom, alebo bez zvuku, tvoriaci svojím obsahom, formou a funkciou uzavretý celok v rámci programovej služby vysielateľa alebo v rámci katalógu zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Podľa § 4 zákona o vysielaní a retransmisii, poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada") je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať Š. reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie, dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva Š. správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu Š. správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Podľa ust. § 31a ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., mediálna komerčná komunikácia zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzorovanie, umiestňovanie produktov, programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup, programovú službu určenú výhradne na vlastnú propagáciu a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu. Telenákup môže mať formu a) telenákupného šotu, b) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. Podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. Podľa ust. § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné a zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie zvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové prostriedky. Podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá upozornenie na porušenie zákona. Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov. Aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1. písm. l). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 Z.z.. V. Na posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielanom komunikáte bolo potrebné skúmať program z hľadiska obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá možnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou sadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku SD EÚ vo veci C-195/06, tunajší súd dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v ktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná výhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované ustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu, ak táto relácia lebo jej časť, predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie, ktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných hospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok položených uchádzačom. Na základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program. Aj s ohľadom na ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňa odvysielaný komunikát zákonnú definíciu telenákupu. V tomto prípade bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka, podľa ust. § 32 ods. 2 citovaného zákona, a síce, že ide o priamu ponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní televízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve pojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu. Reklama je nepriamou ponukou tovaru alebo služby, pretože aj keď je jej cieľom rovnako, ako je cieľom telenákupu, aby si televízny divák kúpil tovary, alebo služby, ktoré propaguje, tým, že ho presvedčí o ich vlastnostiach, konečné štádium obchodu je akcesorické vo vzťahu k jej bezprostredným cieľom a dochádza k nemu neskôr, keď sa spotrebiteľ obráti na príslušnú distribučnú sieť, aby uskutočnil nákup. Telenákup ide totiž ďalej ako reklama, keďže sa neobmedzuje na reklamný oznam, ale zabezpečuje nie len propagáciu ale i samotný predaj tovaru, či služby. Posudzované relácie teda ponúkajú televíznym divákom možnosť priamo zúčastniť sa na hre tým, že im moderátor poskytuje informácie nevyhnutné na to, aby sa s ním mohli spojiť a dostali sa tak do vysielania a mohli zodpovedať na stanovenú otázku, čím je splnená podmienka, aby bolo možné predmetný program posúdiť, ako priamu ponuku finančnej služby divákovi. V prejednávanej veci bolo úlohou súdu posúdiť porušenie zákonných povinností vysielateľa (žalobcu) a to s ohľadom na výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle ust. § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Podľa názoru súdu čestné vysielanie musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa zabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne, aj pre priemerného recipienta. Predmetom posúdenia bolo posúdenie, či komunikát odvysielaný dňa 23.08.2013, v ktorom bola odvysielaná hra, ktorej zadanie znelo tak, že recipienti majú spočítať všetky čísla v každom trojuholníku bol čestný, nakoľko spočítaním čísel v každom trojuholníku nebolo možné dosiahnuť taký výsledok aký bol účastníkom konania zverejnený ako správny a či odvysielaný komunikát napĺňa kritériá telenákupu. Na základe vyššie uvedeného výkladu úniového práva, vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup (teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nie je, podľa názoru súdu, možné odvysielaný komunikát považovať za bežný zábavno-súťažný program a s ohľadom na ust. § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.. Súd konštatoval, že odvysielaný komunikát naplnil zákonnú definíciu telenákupu. Televízny divák v podstate vytočením telefónneho čísla so zvýšenou tarifou, ktorá je vyššia ako tarifa za bežný telefonický hovor na Slovensku, súhlasí s jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale aj stanovené pravidlá, že za jediný telefonický hovor po správnom zodpovedaní úlohy vyhrá cenu, ktorá vysoko prevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry vysielateľa pre diváka. Z pripojeného dôkazného materiálu vyplýva, že v kontrolovanom komunikáte prebiehalo zadanie hry tak, že moderátorka v úvode hry a počas jej priebehu priblížila recipientom zadanie úlohy. Diváci mali podľa zadania a podľa inštrukcií moderátorky spočítať čísla v každom trojuholníku, pričom moderátorka vyzývala divákov, aby telefonovali do štúdia a v ruke držala 250,- Eur. Zo zadania na obrázku v prvej úlohe je zrejmé, že hlavný trojuholník je rozdelený priamkami na viacero mnohouholníkov najmä trojuholníkov, štvoruholníkov atď.. Aby sa diváci dopracovali k správnemu výsledku bolo nevyhnuté, aby sa sčítali všetky čísla v každom trojuholníku. Preto museli najskôr identifikovať všetky trojuholníky na obrázku a potom spočítať všetky čísla, ktoré jednotlivé trojuholníky obsahovali; a) Na obrázku bolo možné identifikovať 9 trojuholníkov, najskôr trojuholníky, ktoré obsahujú iba jedno číslo: 1. 75, 2. 1, 3. 5, 4. 124, súčet čísel je 205. Trojuholníky, ktoré obsahujú viacero čísel: 5. 75+15, 6. 22+124, 7. 75+124, 8. 75+1, súčet je 511, spolu s prvou skupinou je súčet 716. A napokon jeden základný trojuholník, ktorý obsahuje všetky čísla: 9. 22+124+75+15, súčet je 236. Súčet všetkých čísel spolu je 952. Ak by boli spočítané všetky uvedené čísla je možné sa dopracovať k výsledku 952. Ako správna odpoveď však bol na konci hry zverejnený výsledok 577. b) Keďže spočítanie čísel vyššie uvedeným spôsobom neviedlo k správnemu výsledku, bolo nevyhnuté uvažovať o nezapočítaní niektorých trojuholníkov. Pri pozornejšom pohľade na trojuholníky sa zdá, že trojuholník obsahujúci číslo 75 a trojuholník obsahujúci číslo 5 možno nie sú trojuholníky, keďže ich základňa akoby sa nedotýkala priamo jedného z vrcholov, ale mierila tesne vedľa a pripájala sa na veľmi krátku štvrtú stenu, vďaka čomu je možné považovať uvedené útvary za štvoruholníky. Ak by neboli zrátané trojuholníky s číslami 75, 5 výsledok by bol 706. Ani pri iných kombináciách nebolo možné sa dopracovať k výsledku 577, ktorý bol prezentovaný ako správny. Moderátorka na konci predmetného programu rozlepila obálku a ukázala na kameru správnu odpoveď (577). V danom prípade teda v predmetnom komunikáte boli recipienti opakovane vyzývaní, aby sa zúčastnili hry o cenu zavolaním na audiotextové číslo, ktoré im bolo poskytnuté v rámci vysielania predmetného komunikátu. Išlo tak o priamu ponuku využiť poskytovanú službu, ktorá spočívala v možnosti získať finančnú odmenu pri správnom vyriešení matematického zadania. Je jasné, že v predmetnom programe bola propagovaná a poskytovaná služba žalobcu, ktorá má charakter ekonomickej aktivity zahŕňajúcej poskytnutie služby, nejde teda o štandardný zábavný program. Model posudzovaného komunikátu je založený na skutočnosti, aby čo najväčšie množstvo recipientov sa pokúsilo dovolať do štúdia. Nejde o spestrenie obsahu vysielania programovej služby, ako je to v prípade vedomostných hier, ale v tomto prípade je účelom tohto komunikátu osloviť čo najväčšie množstvo recipientov, aby využili službu žalobcu, ktorú poskytuje zo svojho vysielania ako ponúkanú hru o cenu zavolaním na audiotextové telefónne číslo uvádzané na obrazovke. V posudzovanom prípade neboli divákom kladené otázky ako vo vedomostnom kvíze, ich úlohou bolo riešiť zadanie pripomínajúce matematický príklad. Je možné konštatovať, že podmienka prepojenia otázok s poskytovaním služieb a tovarov spojených so živnosťami, remeslami, podnikaním a profesiami nemôže byť skúmaná z tohto hľadiska. Je možné ale vychádzať z toho, že žalobca ponúka službu, ktorá spočíva v poskytnutí možnosti divákom vyhrať prezentovanú finančnú odmenu na základe správnej odpovede na zadanú úlohu a s odplatou za jej poskytnutie je suma, ktorú volajúci zaplatia za volanie na telefónne čísla so zvýšenou tarifou. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že predmetný komunikát naplnil definíciu mediálnej komerčnej komunikácie, nakoľko bol zvukovou obrazovou informáciou, ktorá priamo propagovala službu tretej osoby tým, že priamo vyzývala na jej využitie a poskytovala aj možnosť využiť ju. Z vyššie uvedeného vyplýva, že bol odvysielaný za odplatu, ktorú účastníkovi konania prinieslo volanie recipientov na audiotextové číslo, ktoré bolo zverejnené počas vysielania predmetného komunikátu. Predmetný komunikát rovnako naplnil definíciu telenákupu, nakoľko obsahoval priamu ponuku, a to zverejnením audiotextového čísla a výzvy na zavolanie, vysielanú s cieľom poskytnúť službu, čiže hru o cenu za odplatu, v dôsledku čoho bol žalobca povinný zabezpečiť, aby bol komunikát odvysielaný v súlade s § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.. Zo zadania uvedeného v predmetnom komunikáte, ako aj zo spôsobu riešenia predloženého Rade žalobcom na ústnom pojednávaní vyplynulo, že v prvom rade bolo potrebné správne identifikovať počet trojuholníkov v zadaní. Následne bolo potrebné spočítať všetky čísla v každom trojuholníku. Pre posúdenie, či predmetný komunikát, ktorý je vyššie kvalifikovaný ako telenákup bol čestný, je potrebné zistiť, či takéto zadanie naozaj mohlo doviesť recipientov k jedinému postupu riešenia, ktorého výsledkom by bolo číslo 577. Je možné konštatovať, že každé zadanie môže mať svoj jedinečný a originálny spôsob riešenia z hľadiska posúdenia zabezpečenia čestnosti predmetného komunikátu, je však potrebné skúmať, či zadanie úlohy bolo formulované tak, aby smerovalo práve k tomuto jedinému spôsobu jej riešenia. Toto podľa názoru súdu nie je naplnené, ak pojmy použité v zadaní nie sú jednoznačné. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že Rada v predmetnom konaní správne posudzovala ako bolo zadanie úlohy odprezentované recipientom a či informácie poskytované počas vysielania posudzovaného komunikátu recipientom umožňovali identifikovať všetky relevantné skutočnosti potrebné pre dopracovanie sa k výsledku. Súd konštatoval, že zadanie úlohy nebolo jednoznačné, presné a správne, keďže zadanie neobsahovalo všetky relevantné údaje k dostatočne rozoznateľnej forme na to, aby sa recipienti mohli dopracovať k výsledku prezentovaného žalobcom. Ak má byť naplnená kategória čestnosti v prípade telenákupu vo forme akú mal predmetný komunikát, je zrejmé, že nejde o čestný telenákup, ak bola predmetná úloha prispôsobená tak, aby recipienti nemohli identifikovať všetky údaje, ktoré pri riešení úlohy potrebovali, čím sa pre nich stáva takáto úloha neriešiteľná. Z toho vyplýva, že vysielateľ (žalobca) nezabezpečil, aby vysielaný telenákup bol čestný. Z uvedeného dôvodu, Krajský súd v Bratislave považuje celkový postup žalobcu za netransparentný, nečestný a zavádzajúci. Rada je v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. oprávnená na to, aby dohliadala na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a s využitím vlastnej správnej úvahy, ktorú v rozhodnutí riadne odôvodní posudzovala odvysielané informácie a príspevky. Ak dospeje k záveru, že určitý program nebol v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., je oprávnená skonštatovať jeho porušenie a vyvodiť z toho príslušné sankcie. Poukazujúc na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu o nedostatku právomoci žalovanej na vydanie predmetného rozhodnutia. Právomoc Rady rozhodovať o porušení povinnosti vysielateľa televíznej programovej služby je v tomto prípade daná ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s ust. § 67 ods. 5 písm. a) citovaného zákona. Súd po preskúmaní danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správny orgán v danom prípade konal v intenciách citovaných právnych noriem, vysporiadal sa s aplikáciou úniového práva, ako aj s výkladom obsiahnutým v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-195/06 zo dňa 24.05.2007, vo veci si zadovážil dostatok relevantných skutočností pre svoje rozhodnutie, a preto napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je možné považovať za súladné so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel Krajský súd v Bratislave k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a tiež s poukazom na rozhodovaciu prax NS SR v obdobných príkladoch (bližšie pozri R NS SR 4Sž 7/2014, 3Sž 22/2013, 3Sž 14/2014, 6Sž 10/2014, 3Sž 22/2013) súd konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť. Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného bolo podľa názoru súdu potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pri použití správnej úvahy vychádzal z princípov logického myslenia, vec správne právne posúdil a vydané rozhodnutie aj dostatočne a v súlade s pravidlami preskúmateľnosti odôvodnil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.