Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/150/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201180 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201180.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Soni Langovej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: U. J., trvale bytom J. XXX/a, XXXXXX P., Y. E., štátny občan Y. E., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. p.: PPZ-HCP- BA2-2014/004495-003 zo dňa 09.05.2014, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2014/004495-003 zo dňa 09.05.2014 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. p.: PPZ-HCP-BA6-870-34/2013- PPC/CAS zo dňa 14.01.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 70,- € titulom súdneho poplatku a 518,76 € titulom právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/004495-003 vydaného dňa 09.05.2014, ktorým žalovaný rozhodol o jeho odvolaní proti rozhodnutiu 1. stupňového správneho orgánu - Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava zo dňa 14.01.2014, č. p.: PPZ-HCP- BA6-870-34/2013-PPC/CAS (ktorým bol zrušený jeho skôr udelený prechodný pobyt na účel podnikania) vrátenia mu veci na ďalšie konanie ako aj priznania náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj to, že ho pokladal za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca napadol nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý podľa jeho názoru nespĺňal náležitosti v zmysle správneho poriadku, keďže z neho nebolo zrejmé, na základe akého právneho predpisu dospel žalovaný k svojmu rozhodnutiu a za ktoré konkrétne skutky - porušenia zákona bol zrušený jeho prechodný pobyt, teda čo bolo predmetom rozhodovania žalovaného. Ďalej namietal odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko toto nespĺňalo zákonom požadované predpoklady zakotvené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže v ňom absentovala akákoľvek správna úvaha o dôvodoch zrušenia jeho prechodného pobytu. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia bolo zrejmé porušenie základných pravidiel správneho konania vyplývajúcich z § 3 ods. 2 správneho poriadku a to tým, že mu ako účastníkovi správneho konania správny orgán neposkytol pomoc a poučenie tak, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu (ujmu utrpel tým, že osoba poskytujúca služby úradného prekladateľa predložila mu bez jeho vedomia predkladané doklady opatrené pravdepodobne falošnou prekladateľskú doložkou úradnej prekladateľky). Žalovaný tiež porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 4 správneho poriadku, nakoľko sa nepokúsil o vybavenie veci zmierne, hospodárne a bez zbytočného zaťaženia účastníka konania tým, že po tom, čo mal za preukázané, že mu boli predložené pravé požadované doklady, rozhodol o zrušení už mu skôr udeleného prechodného pobytu. Taktiež žalovaný porušil pravidlá správneho konania vyplývajúce z § 3 ods. 5 správneho poriadku a to tým, že nedostatočne zistil stav veci, keďže preklad dokladu doložený do spisu dňa 19.08.2013 (t.j. ešte predtým ako mu bol udelený prechodný pobyt) bol pravý ako aj tým, že v iných skutkovo zhodných, resp. obdobných konaniach rozhodol úplne opačne. Mal za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s tvrdeniami a námietkami svedčiacimi v jeho prospech a napadnuté rozhodnutie bolo svojvoľné bez opory vo vykonanom dokazovaní. V rozhodnutí žalovaný uviedol ním vznesené námietky, ktoré mali zásadný význam (týkajúce sa činnosti prekladateľky) avšak jeho záver po zohľadnení týchto námietok bolo možné pokladať za neexistenciu vyjadrenia, nakoľko sa nijako nevysporiadal s praktikami predkladateliek. Záver správnych orgánov o falošnosti predložených dokladov pokladal za nepreukázaný, nakoľko z odborného posúdenia príslušného policajného oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík vyplývalo, že nebolo možné zistiť, či podpis prekladateľky a odtlačok počiatky na pôvodnom preklade dokladov bol falošný, keďže išlo o fotokópiu dokladu. Nedostatočne sa žalovaný vyjadril k námietke o tom, že bol poškodený inou osobou a nepredkladal vedome falošné doklady. Rozhodnutie žalovaného pokladal za nepreskúmateľné aj z hľadiska povrchnosti právneho posúdenia merita veci, kde namiesto riadneho odôvodnenia žalovaný iba všeobecne vysvetľuje ustanovenia zákona o pobyte cudzincov a zákona o prekladateľoch a skutočnému odôvodneniu sa dostatočne nevenoval. Keďže neboli postupom v konaní žalovaného dodržané jeho základné práva rozhodnutie a postup žalovaného ako aj 1. stupňového správneho orgánu boli v rozpore s právnymi predpismi, ich postup mal za následok nesprávne právne posúdenie veci a vydané rozhodnutia vychádzali z neúplne zisteného stavu veci. Poukázal na skutočnosť, že nemôže byť na jeho škodu, že bol osobami vykonávajúcimi úradné preklady uvedený do omylu tým, že mu nepredložili riadne doklady potrebné k žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Ich praktiky boli natoľko sofistikované, že ani 1. stupňový správny orgán pri prijímaní jeho žiadosti o prechodný pobyt nezistil nezrovnalosti v predloženom preklade priložených dokladov. Ak aj existovali nedostatky v preklade predloženého dokladu tieto najneskôr dňa 19.08.2013 odstránil a to predložením opätovného úradného prekladu dotknutých dokladov. Potom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí ani neexistoval dôvod pre ich vydanie. Žalobca vzhľadom na ustanovenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) mal za to, že rozhodnutím žalovaného, ktorým tento neodôvodnene zrušil už skôr udelený prechodný pobyt na účel podnikania zasiahol do jeho práva na súkromný a rodinný život (vzhľadom na ostatných členov jeho rodiny - manželku a maloleté deti). Odôvodnenie tohto zásahu v preskúmavanom rozhodnutí úplne absentovalo, čo robilo rozhodnutie nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.08.2014 a navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že správny orgán 1. stupňa v rámci svojej kontrolnej činnosti a zo spisového materiálu zistil, že žalobca k svojej žiadosti o prechodný pobyt na účel podnikania (podanej prostredníctvom splnomocnenej osoby - Q.. Ľ. W.) doložil výpis z registra trestov obsahujúci úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala V.. J. O., prekladateľka z jazyka slovenského, ruského a španielskeho zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Dňa 15.10.2013 bolo žalobcovi udelené povolenie na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky za účelom podnikania a to do 30.04.2015. Po udelení prechodného pobytu bolo ďalšou služobnou činnosťou 1. stupňového správneho orgánu zistené, že úradný preklad tohto dokladu nebol preložený úradnou prekladateľkou V.. J. O. a prekladateľská doložka prekladanej listiny bola falošná. Vo svojom vyjadrení žalovaný ďalej opisuje priebeh konania pred 1. stupňovým správnym orgánom, ktorý vo veci vypočul splnomocneného zástupcu žalobcu Q.. Ľ. W. a súdnu prekladateľku V.. J. O., pričom 2. stupňový správny orgán vo veci doplnil dokazovanie o výsluch prekladateľky - H.. K. S.. Ďalej sa postupne vyjadril k jednotlivým námietkam uvedených v žalobe, pričom k námietke týkajúcej sa výrokovej časti rozhodnutia uviedol, že nemal pochybnosť na základe akého právneho predpisu rozhodoval prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán, nakoľko z oboch rozhodnutí vyplýva, že dôvodom zrušenia skôr udeleného prechodného pobytu žalobcovi bolo ustanovenie § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Ohľadom námietky odôvodnenia rozhodnutia a absencie správnej úvahy bol názoru, že zo strany oboch správnych orgánov boli dostatočne preverené a zistené všetky skutočnosti k veci a ich postup bol v súlade so zákonom. Správna úvaha v oboch rozhodnutiach správnych orgánov vychádzala z toho, že žalobca predložil v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu doklady, v ktorých boli uvedené nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, čím bolo naplnené ust. § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca si slobodne zvolil svojho splnomocneného zástupcu, ktorému dôveroval a ktorý ho zastupoval v konaní o udelenie prechodného pobytu a správny orgán nemal oprávnenie preverovať konanie splnomocnenej osoby voči splnomocniteľovi. Taktiež mal za to, že nebolo dôležité, či účastník konania predložil falošné doklady úmyselne alebo nie. Dôležité bolo, že takýto falošný doklad bol k žiadosti doložený a doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o udelenie pobytu považujú za jeden celok. Taktiež námietka o tom, že správny orgán nerozhodoval v skutkovo obdobných veciach rovnako nebola pravdivá, keďže správny orgán ako prvé riešil tie konania, ktoré mu boli zo strany nadriadeného orgánu oznámené ako aj tie, ktoré zistil vlastnou činnosťou a prípad uvádzaný žalobcom bol po zistení skutočností prekontrolovaný a vo veci bude vypracovaný odborný posudok, v zmysle výsledkov ktorého bude ďalej postupované. K námietke o absencií znaleckého dokazovania uviedol, že táto námietka v danom prípade nebola spôsobilá vyvolať zmenu alebo zrušenie preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko súdy Slovenskej republiky akceptujú odborné vyjadrenia vypracované vyčlenenými pracovníkmi Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava. Preto námietka o tom, že odborné vyjadrenie nebolo spracované kompetentným orgánom alebo osobou nebola dôvodná. K tvrdeniu o tom, že nezačal ex oficio konanie ohľadom spáchania trestného činu uviedol, že v súčasnosti je vedené trestné stíhanie vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej pečiatky podľa § 352 ods. 1, 2 Trestného zákona. Ohľadom námietky vysporiadania sa s tvrdeniami účastníka konania v ním podanom odvolaní žalovaný uviedol, že k veci bol okrem iných vypočutý aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý podal vysvetlenie k všetkým skutočnostiam týkajúcich sa predmetnej veci. V odvolacom konaní bola vypočutá aj H.. S.. Žalovaný ako aj 1. stupňový správny orgán mali za preukázané, že k žiadosti žalobcu bol priložený falošný, resp. pozmenený doklad a preto došlo k zrušeniu jeho skôr udeleného prechodného pobytu a on nebol nijako takýmto konaním ukrátený na svojich právach, keďže nebol sankcionovaný a teda žiadnym spôsobom diskriminovaný. Nakoľko k svojej žiadosti o udelenie prechodného pobytu predložil falošný doklad nemal správny orgán inú možnosť ako zrušiť jeho skôr udelený prechodný pobyt. V konaní boli zadokumentované všetky potrebné doklady, bol vypočutý jeho splnomocnený zástupca a obe prekladateľky. Skutočnosť, že žalobca bol uvedený do omylu nemala vplyv na to, že bol reálne predložený falošný podpis a pečiatka na prekladateľskej doložke a uvedené preklady neboli zaznamenané v prekladateľskom denníku prekladateľky V.. J. O., ktorá mala preklad vykonať. Záverom uviedol, že zo strany oboch správnych orgánov bolo na súkromný a rodinných život žalobcu prihliadané a to v oboch preskúmavaných rozhodnutiach, najmä v súvislosti s poukázaním na § 36 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Keďže bol zrušený prechodný pobyt na účel podnikania alebo zlúčenia rodiny všetkým rodinným príslušníkom, rodina nebola žiadnym spôsobom rozdelená. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 Občiansky súdny poriadok, ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie správneho orgánu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich zo žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného a ospravedlneného žalovaného (v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V predloženom administratívnom spise sa nachádza žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu zo dňa 07.08.2013 spolu s dokladmi - plnomocenstvom na jeho zastupovanie, kópiou cestovného dokladu, rodným listom, výpisom z registra trestov a ich prekladmi spolu s prekladateľskou doložkou opatrenou pečiatkou prekladateľky V.. J. O., čestnými vyhláseniami, výpisom z obchodného registra spol. VANESO INVEST, s.r.o., Bratislava. V spise sa nachádzajú výpisy z účtu - potvrdenie Tatra banky, a.s., potvrdenie o zabezpečení ubytovania, odpis registra trestov SR, záznam o kontrole ubytovania, vyjadrenie SIS, žiadosť správneho orgánu 1. stupňa o posúdenie pravosti registra trestov žalobcu, odborné posúdenie Oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík, vyhodnotenie žiadosti o udelenie prechodného pobytu zo dňa 06.10.2013 a 14.10.2013, ktorým bolo navrhnuté udeliť žalobcovi prechodný pobyt na účel podnikania do 30.04.2015, oznámenie z 23.10.2013 o udelení žalobcovi prechodného pobytu do 30.04.2015, žiadosť správneho orgánu 1. stupňa o overenie prekladov z 05.11.2013, zápisnice o vyjadrení účastníka konania - Q.. W. z 08.11.2013 a V.. O. z 12.11.2013, H.. S. z 22.04.2014, vyjadrenie Oddelenia koordinácie, analýzy rizík a štatistík z 12.11.2013, oznámenie o začatí správneho konania vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobcovi zo dňa 19.11.2013. Spis ďalej obsahuje rozhodnutie 1. stupňového správneho orgánu vydané dňa 14.01.2014, ktorým bol žalobcovi zrušený už skôr udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania. Správny orgán vo veci konajúci rozhodol v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko z obsahu vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako účastník správneho konania uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje a pôvodne k svojej žiadosti predložil preklad výpisu z registra trestov, ktorý nebol vyhotovený úradnou prekladateľkou a priložená prekladateľská doložka bola falošná. Ohľadom dopadu rozhodnutia na rodinný a súkromný život žalobcu správny orgán uviedol, že na území Slovenska sa nachádzajú jeho rodinný príslušníci ako žiadatelia o prechodný pobyt bez platného povolenia na pobyt. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdzujúcim rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že preskúmavaním spisového materiálu a vydaného prvostupňového rozhodnutia zistil, že žalobca za prítomnosti svojej splnomocnenej osoby podal dňa 07.08.2013 žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania a k svojej žiadosti doložil výpis z registra trestov obsahujúci úradný preklad z jazyka ruského do jazyka slovenského, ktorý podľa prekladateľskej doložky vykonala V.. J. O. prekladateľka jazyka slovenského, ruského a španielskeho zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov vedenom MS SR. Dňa 15.10.2013 bol žalobcovi udelený prechodný pobyt na území Slovenska za účelom podnikania do 30.04.2015, pričom ďalšou svojou činnosťou 1. stupňový správny orgán zistil, že úradný preklad registra trestov nebol preložený úradnou prekladateľkou V.. O. a jej prekladateľská doložka k tomuto prekladu bola falošná. Vo veci bol správnym orgánom 1. stupňa vypočutý splnomocnený zástupca žalobcu Q.. Ľ. W., ktorý uviedol, že predmetné doklady (rodný list a register trestov) mu žalobca osobne odovzdal a tieto následne odniesol na preklad pani S. s tým, že po preklade ich prevzal a nemal podozrenie o tom, že by boli falošné hoci boli opatrené pečiatkou prekladateľky V.. J. O., nakoľko pani S. mu uviedla, že mala veľa práce a časť svojich prekladov dala V.. J. O., prekladateľke s ktorou spolupracuje. Podozrenie o pozmeňovaní predložených dokladov nemal a toto nadobudol až neskôr v súvislosti s iným prípadom a preto si bol zapožičať všetky preklady svojich klientov v konaniach vedených pred správnymi orgánmi a doklady odniesol pani S., ktorá zabezpečovala ich preklad a táto ich zobrala pani V.. O. na preklad. Riadne preklady dokladov následne vrátil do spisu. Vo veci vypočutá prekladateľka V.. J. O. potvrdila, že nevykonala prekladateľský úkon prekladu výpisu z registra trestov žalobcu a jej prekladateľská doložka bola pravdepodobne „oskenovaná“. H.. K. S., vo veci vypočutá 2. stupňovým správnym orgánom dňa 22.04.2014 uviedla, že vykonala preklad registra trestov žalobcu na základe zadania pánom W. a to tak, že prekladateľskú doložku vytlačila zo svojho počítača a číslo prekladateľského denníka si vymyslela. Dňa 16.08.2013 ju navštívil pán W. s požiadavkou na nový preklad aj daného dokladu, nakoľko na polícií sa zistilo, že prekladateľské doložky boli „naskenované“ a teda falošné a ona zabezpečila ich preklad u pani O.. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí následne postupne vysporiadal s námietkami vznesenými v odvolaní žalobcu s tým, že správny orgán 1. stupňa vo veci konal plynulo a nebol nečinný, náležite zistil všetky právne významné skutočnosti a zaobstaral si potrebné dôkazy pred vydaním svojho napadnutého rozhodnutia. Potom mal jednoznačne za preukázané, že žalobca predložil správnemu orgánu 1. stupňa pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na územie Slovenskej republiky falošné a pozmenené doklady, pričom znalecké dokazovanie v danom prípade by nebolo spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa. Poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádzalo odborné vyjadrenie príslušného policajného útvaru zo dňa 12.11.2013, kde sa uvádzalo, že na základe predložených fotokópií úradného prekladu registra trestov nebolo možné vykonať jeho skúmanie a potvrdiť či je prekladateľská doložka pravá s tým, že sa navrhlo vykonať porovnanie čísla a dátumu spracovania prekladu s denníkom predkladateľa. Poukázal na to, že ustanovenie § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov je kogentným ustanovením a v prípade zistenia, že účastník konania - štátny príslušník tretej krajiny vo svojej žiadosti o udelenie prechodného pobyt predložil falošné alebo pozmenené doklady policajný útvar jeho žiadosť zamietne. Taktiež nebolo dôležité, či účastník konania falošné doklady predložil úmyselne alebo nie, pričom predkladaný doklad a jeho preklad sa na účely rozhodnutia o udelení pobytu považujú za jeden celok. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia malo podľa jeho názoru oporu vo vykonanom dokazovaní a správny orgán 1. stupňa úplne a riadne zistil skutočný stav veci a riadne aplikoval správne ustanovenie zákona o pobyte cudzincov. Na súdnom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch podanej žaloby a poukázal na to, že v obdobných veciach už bolo Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom SR rozhodnuté v prospech iných žalobcov. Zároveň predložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutia vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu, lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie postupu žalovaného a 1. stupňového správneho orgánu a ich rozhodnutí v zmysle žalobných námietok. Súd musí konštatovať, že 1. stupňový správny orgán vykonal vo veci dokazovanie v adekvátnom rozsahu na posúdenie veci a vydanie rozhodnutia a to vypočutím Q.. Ľ. W. - splnomocneného zástupcu žalobcu, prekladateľky V.. J. O. a H.. S., vyžiadal si odborné stanovisko za účelom posúdenia pravosti prekladateľskej doložky prekladaných dokladov. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny orgán 1. stupňa pred vydaním rozhodnutia skutkový stav zistil v rozsahu, ktorý mu bez ďalšieho umožnil vec posúdiť a rozhodnúť, bez porušenia práva žalobcu na riadne zistenie skutkového stavu veci (v súlade s § 32 správneho poriadku). Ohľadom námietky týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia súd uvádza, že z výroku tak 1. ako aj 2. stupňového správneho rozhodnutia je zrejmé na základe akého právneho predpisu správne orgány rozhodovali a tiež je z výroku zrejmé, čo bolo dôvodom zrušenia jeho prechodného pobytu (§ 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov), ako aj to čo bolo predmetom oboch rozhodnutí. Preto túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Taktiež námietka absencie správnej úvahy preskúmavaných rozhodnutí neobstojí, nakoľko v rozhodnutiach je jasne uvedené ustanovenie právneho predpisu na základe ktorého žalovaný rozhodol (§ 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 33 ods. 4 písm. e), tiež sú v rozhodnutiach uvedené skutočnosti tvoriace ich podklad (falošný preklad žalobcovho výpisu z registra trestov) ako aj náležité hodnotenie získaných dôkazov. Súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade žalobca nemal vedomosť o skutočnosti, že preklad jeho výpisu z registra trestov predložený k žiadosti o udelenie prechodného pobytu za účel podnikania by bol falošný. Z vykonaného dokazovania (výpoveď predkladateľky V.. J. O. a H.. K. S., splnomocneného zástupcu žalobcu Q.. Ľ. W.) jednoznačne vyplynulo, že takúto vedomosť nemal ani jeho splnomocnený zástupca. Je pravdou, že z ustanovenia § 33 ods. 4 písm. e) zákona o pobyte cudzincov vyplýva tá skutočnosť, že úmysel v prípade predkladania dokladov sa predpokladá, avšak podľa názoru súdu musí byť daná možnosť účastníkovi správneho konania sa vyviniť, čo sa v danom prípade aj stalo, keďže žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nemali a ani nemohli mať vedomosť o tom, že k žiadosti o prechodný pobyt bol predložený falošný preklad výpisu z registra trestov. V danom prípade bolo povinnosťou žalovaného vedomosť o úmyselnom predkladaní falošných dokladov jednoznačne preukázať žalobcovi, resp. jeho splnomocnenému zástupcovi. Falošnosť pôvodne predložených dokladov (rozdielnosť s číslami následne predložených riadne preložených dokladov) vyplýva z rozdielnych čísel, pod ktorými bol predmetný doklad zapísaný v prekladateľskom denníku prekladateľky V.. O., ako aj jej výpovede o tom, že pôvodný preklad daného dokladu neurobila a tieto preklady neboli zapísané v jej prekladateľskom denníku. V preskúmavaných rozhodnutiach sa správne orgány nijako nevysporiadali ani s tou skutočnosťou, že ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia disponovali doloženým riadnym prekladom daných dokladov a prečo potom tento preklad nebrali do úvahy pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Obe preskúmavané rozhodnutia nijako bližšie neodôvodňujú prečo rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu, ktorý bol žalobcovi skôr udelený nebude mať vplyv na jeho rodinný a súkromný život, ale túto skutočnosť iba konštatujú. Podľa článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva svojvoľne zasahovať. Môže tak učiniť iba v prípade, ak je to v súlade so zákonom a to tiež len v nevyhnutnej miere v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by v danom prípade mal byť verejný záujem povýšený nad záujem jednotlivca a to až formou možného odlúčenia žalobcu od ostatných rodinných príslušníkov. Podľa názoru súdu nie je možné bez riadneho odôvodnenia s ohľadom na ochranu súkromného a rodinného života prijať preskúmavané rozhodnutia. V danom prípade ide o rodinu s viacerými maloletými deťmi a zrušenie prechodného pobytu žalobcovi ako otcovi detí je bezpochyby závažný zásah do rodinného a súkromného života všetkých členov rodiny a preto treba dôsledne vyhodnotiť, či takýto zásah je adekvátny možnému porušeniu práv vyplývajúcich z článku 8 Dohovoru. Vzhľadom na zistené okolnosti sa súdu javí preskúmavané rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu ako neprimerané vzhľadom na ochranu súkromného a rodinného života žalobcu. Samotný preklad predloženej posudzovanej listiny (výpis z registra trestov) nie je originálom listiny osvedčujúcej stav, ale len pomôckou pre policajné orgány, aby hodnoverne zistili, aký je obsah originálu dokladu. Povinnosťou policajných orgánov v danom konaní je skúmať, či štátny príslušník tretej krajiny uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predložil falošné alebo pozmenené doklady, resp. doklady inej osoby. Nie je preto v tomto konaní na mieste skúmať formu prekladu dokladu, ale jeho zhodu s obsahom prekladaného dokladu. Iba v prípade zistenia, že preklad a originál dokladu obsahujú rozdielne údaje, či už z dôvodov zmeny, falšovania alebo iných zákonných dôvodov (napr. predloženia dokladov inej osoby) by bolo možné postupovať tak, ako v prerokúvanom prípade postupovali a rozhodli policajné orgány (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10 Sža 47/2015). Na základe týchto skutočností súd musel prijať záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď bez ďalšieho nemohlo byť dané výhradne žalobcovi za vinu predloženie falošného prekladu jeho potvrdenia o bezúhonnosti (výpis z registra trestov) o čom nemal žiadnu vedomosť (vedomosť o tom nemal ani jeho splnomocnený zástupca). Obe rozhodnutia sú aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov z hľadiska odôvodnenia postupu správnych orgánov pri posudzovaní dopadu rozhodnutia na súkromný a rodinný život žalobcu a úplne v nich absentuje posúdenie dopadu vzhľadom na čl. 8 Dohovoru. Taktiež rozhodnutia neobsahujú vysporiadanie sa s neskôr predloženým riadnym prekladom daného výpisu z registra trestov. Preto súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil, vec im vrátil na ďalšie konanie, v ktorom budú viazané vysloveným právnym záverom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu, neurčitosti výroku rozhodnutí a ich odôvodnení v ostatných častiach vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil ako nedôvodné. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a § 149 ods. 2 O.s.p. a priznal vo veci úspešnému žalobcovi náhradu trov konania - súdneho poplatku 70,- € a právneho zastúpenia vo výške 518,76 € za nasledovné úkony právnej služby: príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby a účasť na súdnom pojednávaní, pri výške úkonu právnej služby 134,- €, režijný paušál 3 krát po 8,04 € a účasť na súdnom pojednávaní - 139,83 € + režijný paušál 8,39 € a 20% DPH (§ 11 ods. 4, §14 ods. 4 písm. a), b), c), §16, §18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.