KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava15. 4. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/150/2014 z 15. 4. 2015

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 5Sžo/134/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:1014201198.1 (28. 06. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 15. apríla 2015, sp. zn. 1S/150/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014201198.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/150/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201198
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201198.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a
členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: REALITY
INVEST, spol. s.r.o., IČO: 36 021 164, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpený
advokátom JUDr. Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, IČO: 30 416 094, Námestie slobody 6, 810 05
Bratislava, za účasti D.. L. Q., Z. K. V. XXXX/XX, B. B. a D.. P. V., Z. K. V. XXXX/XX, B. B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14198/2014/B621-SV-28823/Kr zo dňa 14.05.2014 takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Pribratým účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2014 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 14198/2014/
B621-SV-28823/Kr v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-
OVBP2-2014/09987KB.

V žalobe žalobca uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici bolo
zrušené rozhodnutie mesta Banská Bystrica č. OVZ-SÚ-1769/2011/Bob. o predĺžení platnosti územného
rozhodnutia tohto stavebného úradu č. RV-SÚ-43314/07/Bob. Ev. č. 34/08 zo dňa 29.05.2008 o
umiestnení stavby na „Polyfunkčný dom Tulipán“ žalobcu, pričom v tomto konaní bolo konané na základe
protestu prokurátora.

Podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia oboch rozhodnutí, nakoľko má za to, že tieto sú
nezákonné a že nimi bol ukrátený na svojich právach.

Žalobca v žalobe tvrdí, že samotné rozhodnutie, ako aj konanie má vady, ktoré zasahujú do práv a
oprávnených záujmov žalobcu, a to vady konania, keďže správny orgán vykonal doručovanie verejnou
vyhláškou napriek tomu, že rozhodnutie malo byť doručované písomne, čím došlo k porušeniu práv
účastníkov konania a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania.

Správny orgán v predmetnom rozhodnutí podľa žalobcu dospel k nesprávnym zisteniam, predmetné
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nakoľko sa v ňom nedostatočným spôsobom vysporiadal z
dôvodmi, pre ktoré sa stotožnil s protestom prokurátora a dôvody potvrdenia rozhodnutia, ako aj



argumentáciou žalovaného, čím je rozhodnutie podľa žalobcu nepreskúmateľné. Rozhodnutie bolo
odôvodnené tým, že Okresný úrad Banská Bystrica vyhovel protestu prokurátora a zrušil rozhodnutie
mesta Banská Bystrica č. OVZ-SÚ-1769/2011/Bob. O predĺžení platnosti územného rozhodnutia tohto
stavebného úradu zo dňa 29.05.2008 o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom Tulipán“ pre žalobcu.

Toto rozhodnutie, podľa názoru žalobcu, je vecne nesprávne a nezákonné, nakoľko podľa tvrdenia
žalobcu správny orgán ho nedostatočne odôvodnil, nakoľko len v jednom krátkom odseku vyslovil
názor, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora bez toho, aby tieto dôvody v
svojom rozhodnutí uviedol. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že správny orgán v predmetnom rozhodnutí
dospel aj k ďalším nesprávnym zisteniam, nakoľko správny orgán predmetné rozhodnutie považoval za
územné rozhodnutie, pričom však nejde o územné rozhodnutie samotné, ale len o konanie o predĺženie
územného rozhodnutia. Názor správneho orgánu, podľa ktorého sa jedná o územné rozhodnutie, je
podľa žalobcu v rozpore s § 39 stavebného zákona.

Keďže napádané konanie a rozhodnutie nespĺňa náležitosti územného rozhodnutia, podľa názoru
žalobcu, na toto konanie a rozhodovanie sa nemôžu použiť rovnaké ustanovenia, ako v prípade vydania
územného rozhodnutia.

Žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že žalovaný správny orgán porušil ust. § 3 správneho zákona, ako aj §
24 citovaného zákona.

V tomto prípade poukazuje na rozhodovaciu činnosť NS SR sp. zn. 4Sž 12/2002, z ktorého vyplýva
právny názor, že preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu
nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou za súčasného rešpektovania dobromyseľne
nadobudnutých práv účastníkov konania.

Žalobca navrhuje, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave obe
preskúmavané rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 20.08.2014 uvádza, že so žalobou sa
nestotožňuje v plnom rozsahu a neuznáva ju z nasledovných dôvodov:

Dôvody zamietnutia odvolanie a potvrdenia prvostupňového rozhodnutia OÚ Banská Bystrica sú podľa
žalovaného dostatočne zrejmé z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia ministerstva. Na týchto
dôvodoch žalovaný trvá a rozhodnutie považuje za správne, vychádzajúce zo správneho posúdenia veci
a správneho zistenia skutkového stavu.

K námietkam žalobcu o nesprávnom doručovaní žalovaný uvádza, že podľa § 42 stavebného zákona
verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených
prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj
rozhodnutie o využití územia a ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa
uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Žalovaný zastáva
právny názor, že stavebný úrad v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia o umiestnení
stavby „Polyfunkčný dom Tulipán“ nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným ustanovením správneho
poriadku, ako ani stavebného zákona, keď oznámenie o začatí konania a rozhodnutie o predĺžení
platnosti územného rozhodnutia neoznámil účastníkom konania, ale len dotknutým orgánom. Stavebný
úrad, podľa žalovaného, mal postupovať rovnako, ako v územnom konaní o umiestnení stavby.
Nesprávnym postupom stavebný úrad opomenul dôležitú zásadu správneho konania, podľa ktorej je
právom účastníka konania uplatňovať v konaní svoje procesné práva a povinnosti prostredníctvom
procesných úkonov.

Žalovaný konštatuje, že vzhľadom na to, že stavebný úrad v pôvodnom územnom konaní o umiestnení
uvedenej stavby vymedzil okruh účastníkov konania podľa § 36 ods. 4, resp. § 42 ods. 2 stavebného
zákona a oznámil začatie územného konania, aj územné rozhodnutie verejnou vyhláškou doručoval



aj OÚ Banská Bystrica v konaní o proteste prokurátora voči tomuto rozhodnutiu rovnako písomnosti a
rozhodnutia, pretože musel konať s tým istým okruhom účastníkov, ako tomu bolo v pôvodnom územnom
konaní.

K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia žalovaný uvádza, že OÚ Banská Bystrica
síce pochybil, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na stručný popis skutkového stavu
veci a na konštatovanie, že sa oboznámil s protestom prokurátora a stotožnil sa s jeho obsahom, ale
toto pochybenie nebolo dôvodom zrušenia rozhodnutia OÚ Banská Bystrica, vzhľadom na správne
posúdenie veci skutkového stavu a z toho vyplývajúci správny výrok.

K podanej žalobe považuje žalovaný za potrebné konštatovať, že podľa názoru žalovaného podanie
žaloby vyplýva z nepochopenia merita rozhodnutia ministerstva, nakoľko podľa platného právneho stavu
predmetnej veci žalobca, ako navrhovateľ, na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby
„Polyfunkčný dom Tulipán“ podal na stavebný úrad žiadosť o predĺženie platnosti tohto územného
rozhodnutia, stavebný úrad rozhodnutím platnosť územného rozhodnutia predĺžil. Rozhodnutie o
predĺžení platnosti rozhodnutia bolo zrušené na základe protestu prokurátora, ktoré bolo v odvolacom
konaní potvrdené predmetným žalobou napadnutým rozhodnutím ministerstva, ale protestom napadnuté
rozhodnutie stavebného úradu o predĺžení platnosti územného rozhodnutia nemalo byť vôbec vydané,
lebo ešte v lehote platnosti pôvodného územného rozhodnutia žalobca, ako stavebník, požiadal o
vydanie stavebného povolania, ktoré mu bolo vydané, aj keď bolo neskôr zrušené v odvolacom konaní.

Ako vyplýva z uvedeného, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ministerstva mal žalobca možnosť
svoju žiadosť o predĺženie platnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby zobrať späť z dôvodu,
že územné rozhodnutie už bolo vykonané podaním žiadosti o stavebné povolenie.

Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.

III.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 1S 150/2014-44 zo dňa 10.11.2014 Krajský súd v Bratislave podľa
ust. § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania účastníkov správneho konania 1.
D.. L. Q., bytom Z. K. V. XXXX/XX, B. B. a 2. D.. P. V., bytom Z. K. V.
XXXX/XX, B. B.. Pribratí účastníci konania vo vyjadrení, ktoré súdu doručili dňa 15.01.2015 navrhujú,
aby Krajský súd v Bratislave konanie podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, alternatívne, aby súd
žalobu zamietol. Dôvodia tým, že vydaním napadnutých rozhodnutí, aj keď nimi došlo k definitívnemu
rozhodnutiu o proteste prokurátora nedošlo k definitívneho ukončeniu správneho konania, teda ku
konečnému vyriešeniu otázky, či platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby žalobcu bude, alebo nebude
predĺžená, t.j. nebolo meritórne rozhodnuté o predmete konania, preto citované rozhodnutia sú len
rozhodnutiami predbežnej povahy, ukladajúce správnemu orgánu znovu o žiadosti žalobcu o predĺženie
platnosti územného rozhodnutia rozhodnúť.

V tejto súvislosti pribratí účastníci konania poukazujú na ust. § 248 písm. a) O.s.p., ako aj na nález
Ústavného súdu IV. ÚS 305/07-23 zo dňa 06.12.2007.

K námietkam žalobcu, uvedených v žalobe, pribratí účastníci správneho konania uvádzajú, že tieto
sú zmätočné, pretože z nej vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom mohla skutočnosť, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené a tento ho riadne prevzal spôsobiť vadu v doručovaní,
ktorá podľa tvrdenia žalobcu zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov.

K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti predmetného rozhodnutia pribratí účastníci uvádzajú,
že podľa ich názoru žalovaný v rámci svojho rozhodnutia stručne a jasne vysvetlil čo bolo predmetom
odvolacieho konania, aký bol skutkový stav veci a ako bol tento právne posúdený, čo podľa nich
nespochybňuje ani sám žalobca, keď uviedol, že žalovaný citoval protest prokurátora. Pribratí účastníci
správneho konania majú za to, že žalovaný správny orgán použil správne právne predpisy, vysporiadal
sa s námietkami žalobcu, ako odvolateľa, ktoré jasne odôvodnil, navyše neopomenul objasniť aké
malo uvedené porušenie následky na účastníkov konania, s ktorými stavebný orgán nekonal a že



nápravu uvedeného stavu je možné dosiahnuť len zrušením rozhodnutia o predĺžení platnosti územného
rozhodnutia.

K ďalším námietkam žalobcu, uvedených v žalobe, týkajúcich sa porušenia práv žalobcu, pribratí
účastníci uvádzajú, že podľa ich názoru je vylúčená aplikácia ust. § 18 ods. 3 a § 33 ods. 2
správneho poriadku, nakoľko ide o osobitný mimoriadny opravný prostriedok, slúžiaci predovšetkým na
nápravu nezákonných rozhodnutí na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým
rozhodnutím. Podaním protestu prokurátora vzniká len právny vzťah medzi správnym orgánom a
prokurátorom.

Zdôrazňujú, že od podania protestu, až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi
účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom.
Ďalej pribratí účastníci uvádzajú, že žalobou napadnutými rozhodnutiami nedošlo k definitívnemu
rozhodnutiu o predĺžení resp. nepredĺžení platnosti územného rozhodnutia, ale bolo len konštatované
porušenie procesných práv účastníkov správneho konania, ktoré bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia
o predĺžení platnosti územného rozhodnutia a na vrátenie veci správnemu orgánu na opätovné
rozhodnutie. Zrušenie správneho rozhodnutia z procesných dôvodov a následne vrátenie veci
správnemu orgánu na ďalšie konanie však v žiadnom prípade nemôže byť porušením princípu
legitímneho očakávania adresátov správneho aktu, keď tieto očakávania nijakým spôsobom nenarúša.
Naopak pre adresátov správnych aktov znamená len toľko, že bolo zistené porušenie procesných práv
účastníkov správneho konania v priebehu správneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu správneho
rozhodnutia. Z týchto dôvodov je podľa názoru pribratých účastníkov potrebné správne konanie vrátiť
do fázy pred vydaním správneho rozhodnutia, následne garantovať všetkým účastníkom správneho
konania ich procesné práva a až následne rozhodnúť o otázke, ktorá bola predmetom tohto správneho
konania.

Na základe vyššie uvedeného pribratí účastníci navrhujú súdu, aby žalobu vo veci zamietol.

IV.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 14.05.2014, č. 14198/2014/B621-
SV-28823/Kr, ktorým žalovaný správny orgán na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie
Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2014/09987/KB
zo dňa 11.02.2014 a rozhodlo, že odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica, Odboru výstavby a bytovej politiky potvrdzuje.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a
bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2014/09987/KB zo dňa 11.02.2014 podľa ust. § 69
ods. 2 správneho poriadku vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. Pd
116/13-11 zo dňa 10.12.2013 a zrušil rozhodnutie Stavebného úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ-
SÚ-1769/2011/Bob. Ev. č. 27/2011 zo dňa 22.06.2011 o predĺžení platnosti územného rozhodnutia
tohto stavebného úradu č. RV-SÚ-43314/07/Bob. Ev. č. 34/08 zo dňa 29.05.2008 o umiestnení stavby



„Polyfunkčný dom Tulipán“ pre navrhovateľa REALITY INVEST, spol. s.r.o. Banská Bystrica (žalobcu).
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica uvedeným protestom navrhol rozhodnutie o predĺžení
platnosti uvedeného územného rozhodnutia o umiestnení stavby zrušiť z dôvodu porušenia ust. § 3 ods.
1, ods. 4, ods. 5 a § 46 o správnom konaní v spojení s porušením ust. § 40 ods. 3, § 42 ods.
2 stavebného zákona. Namietal najmä, že stavebný úrad v konaní o predĺžení platnosti predmetného
územného rozhodnutia postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami stavebného zákona, nakoľko
rozhodnutie vydal bez pribratia účastníkov konania, čím boli opomenuté ich práva.

Uviedol, že v konaní o predĺžení platnosti územného rozhodnutia musí stavebný úrad konať s tým istým
okruhom účastníkov ako v pôvodnom územnom konaní. Stavebný úrad začatie konania o predĺžení
platnosti územného rozhodnutia oznámil len dotknutým orgánom, rovnako tak nedoručil pôvodným
účastníkom konania ani meritórne rozhodnutie, ktorým rozhodol o predĺžení územného rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že dňa 26.06.2012 bola stavebnému
úradu doručená žiadosť o povolenie stavby „Polyfunkčný dom Tulipán“ v rozsahu SO-06 Prípojka
NN a meranie spotreby elektrickej energie“. Stavebný úrad stavbu povolil rozhodnutím č. OVZ-
SÚ-22628/2012/Bob. Ev. č. 42/2013 zo dňa 13.03.2013, ktoré bolo bývalým Obvodným úradom Banská
Bystrica v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím OBÚ BB OVB 2013-570-2:Kl zo dňa 05.06.2013.
Keďže žiadosť o stavebné povolenie bola podaná ešte v čase platnosti rozhodnutia o predĺžení platnosti
územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby a tým aj počas platnosti tohto územného
rozhodnutia, bola splnená podmienka uvedená v § 40 ods. 1 stavebného zákona a územné rozhodnutie
nestratilo platnosť ani po uplynutí lehoty uvedenej v proteste prokurátora napadnutom rozhodnutí.

Vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo rozhodnutie sp. zn. RV-SÚ-43314/07Bob. umiestnenie stavby
„Polyfunkčný dom Tulipán“ v objektovej skladbe na pozemkoch k. ú. J. s parc. č.
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v preluke medzi dvomi bytovými domami
na Radvanskej ceste v Banskej Bystrici. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2008.

Dňa 10.05.2011 podal žalobca žiadosť o predĺženie platnosti vyššie označeného územného rozhodnutia,
ktorého platnosť už bola predĺžená dňa 01.03.2010 do 30.06.2011.

Na základe podaného návrhu stavebný úrad listom zo dňa 27.05.2011 oznámil dotknutým orgánom
začiatok konania o predĺženie platnosti územného rozhodnutia zo dňa 29.05.2008.

Následne mesto Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 22.06.2011 č. OVZ-SÚ-1769/2011/Bob. Ev. č.
27/2011 zo dňa 22.06.2011 predĺžilo platnosť označeného územného rozhodnutia. Toto bolo doručené
len dotknutým orgánom a organizáciám, pričom, ako je zrejmé z administratívneho spisu, nebolo už
doručované účastníkom pôvodného územného konania.

V.

Podľa ust. § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa ust. § 32 stavebného zákona, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy
v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnení stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo ochrannom pásme
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 2, účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným
úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.
V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom
pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov, môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.



Podľa ust. § 39 ods. 1 stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie
na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a
iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie, včítane architektonických a
urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti, podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa ust. § 39a ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Podľa ust. § 40 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití
územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby
platí tri roky odo dňa, keď nenadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených
prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné
povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1),
alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad
predĺžiť na žiadosť navrhovateľa, ak ju podal pred uplynutím lehoty. Čas platnosti rozhodnutia o
stavebnej uzávere ani po predĺžení nesmie presiahnuť päť rokov odo dňa, keď územné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Čas platnosti územného rozhodnutia nemožno predĺžiť, ak bol na to isté
územie schválený územný plán zóny, ktorý rieši predmet územného rozhodnutia.

Podľa ust. § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do
vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

Podľa ust. § 26 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v
prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli
správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť v
súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej
tabuli správneho orgánu, na mieste, ktorého sa konanie týka.

Z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že účastníkmi územného rozhodnutia sú, okrem osôb
uvedených v § 34 ods. 1 stavebného zákona, aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov,
môžu byť takýmto rozhodnutím priamo dotknuté.

Účelom určenia času platnosti územného rozhodnutia priamo v zákone je zabezpečenie efektívneho
využívania územia, čo znamená poskytnúť stavebníkovi dostatočný časový priestor pre vykonanie
úkonov potrebných k podaniu žiadosti o stavebné povolenie a zároveň neblokovať územie nad
nevyhnutnú mieru. Platnosť územného rozhodnutia zostáva zachovaná, ak stavebník počas jeho
platnosti požiada o stavebné povolenie aspoň na jeden stavebný objekt z umiestňovanej stavby.

Ak stavebník nemôže do uplynutia času platnosti územného rozhodnutia zabezpečiť podklady
potrebné k podaniu žiadosti o stavebné povolenie alebo iné opatrenie v území, napr. usporiadanie
majetkovo-právnych vzťahov a podobne, zákon pripúšťa, aby stavebný úrad na jeho žiadosť platnosť
územného rozhodnutia predĺžil. Predĺženie platnosti územného rozhodnutia musí mať formu správneho
rozhodnutia, ktorým sa v časti týkajúcej sa času platnosti rozhodnutia mení v zmysle § 41 stavebného
zákona pôvodné územné rozhodnutie. V konaní o návrhu na zmenu územného rozhodnutia je podľa
názoru súdu nutné vychádzať zo základných pravidiel správneho poriadku.



Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto podľa názoru súdu platí, že v konaní o predĺžení platnosti
územného rozhodnutia musí stavebný úrad konať s tým istým okruhom účastníkov, ako tomu bolo
v pôvodnom územnom konaní. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že v pôvodnom
územnom konaní, ktoré bolo skončené rozhodnutím zo dňa 29.05.2008, bolo stavebným úradom pri
doručovaní dôležitých písomností využívané doručovanie prostredníctvom verejnej vyhlášky podľa § 42
ods. 2 v spojení s § 26 ods. 1 správneho poriadku. V konaní o vydanie rozhodnutia o predĺžení platnosti
územného rozhodnutia žalovaný správny orgán takýto postup nezvolil. Je nesporné, že stavebný úrad
oznámil len začatie konania o predĺžení platnosti územného rozhodnutia listom zo dňa 27.05.2011,
ktorý však doručoval iba dotknutým orgánom a opomenul pri tom ostatných účastníkov konania, ktorí
boli účastníkmi konania v pôvodnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že tieto subjekty sa o začatí
takéhoto konania vôbec nedozvedeli a nemali teda reálnu možnosť do prebiehajúceho konania žiadnym
spôsobom zasahovať.

Rovnako tak stavebný úrad pôvodným účastníkom konania nedoručoval ani meritórne rozhodnutie,
ktorým rozhodol o predĺžení platnosti územného rozhodnutia do 30.12.2012. Krajský súd v Bratislave
konštatoval, že takýto postup bol v rozpore so zákonom. A preto konštatoval, že rozhodnutie Okresného
úradu v Banskej Bystrici zo dňa 11.02.2014, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora Pd 116/13-11 zo
dňa 10.12.2013, ako aj rozhodnutím žalovaného o odvolaní voči tomuto rozhodnutiu zo dňa 14.05.2014
bolo vydané v súlade so zákonom.

Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a
konštatoval, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu
zákona a preto postupom podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. Z uvedených dôvodov
Krajský súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
súd náhradu konania nepriznal, rovnako ju nepriznal ani pribratým účastníkom správneho konania,
nakoľko týmto žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,



d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1014201198)

  1. 15. 4. 2015Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/150/2014 z 15. 4. 2015 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 28. 6. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/134/2015 z 28. 6. 2017