Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/152/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201211 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: H. X., H. č. 2, W., zastúpený advokátom: Mgr. Andrej Maar, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Staromestská č. 6, 814 40 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2014/04542/MUC zo dňa 07.05.2014 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.7.2014 domáhal preskúmania a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP1-2014/04542/MUC zo dňa 07.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2013/03274, Pr-1725/12013-PG/P44 zo dňa 19.11.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého skutku sa dopustil tým, že dňa 15.05.2013 v čase okolo 03.30 hod. v W., na rohu ulíc E. - Q. napadol U. P. najskôr verbálne vulgárnymi slovami a následne aj fyzicky tak, že ho chytil oboma rukami za oblečenie na krku a začal ho škrtiť, čím mu spôsobil viditeľné zranenia, a to modriny a odreniny v oblasti krku, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Za spáchanie skutku mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím na § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške XX,- Eur. Nesúhlasí s tvrdením správneho orgánu, podľa ktorého neboli splnené podmienky na to, aby obvinený obmedzil osobnú slobodu U. P., pretože U. P. nebol pristihnutý pri páchaní trestného činu, ani bezprostredne po ňom. Podľa jeho názoru podstata nutnej obrany podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch spočíva v tom, že bráni dokonaniu začatého alebo zamýšľaného priamo hroziaceho útoku na záujem chránený zákonom. Nutná obrana nie je povinnosťou, ale právom každého občana. Malo by ísť o primeranosť obrany a útoku za použitia takých prostriedkov obrany, ktoré sú nutné a potrebné k odvráteniu útoku. V tomto prípade bola obrana pána U. P. celkom zjavne neprimeraná a bola určená na ochranu jeho osobných individuálnych záujmov, tzn. že sa bránil z dôvodu, že žalobca ho v úmysle poskytnutia súčinnosti Policajnému zboru chcel odovzdať orgánom činným v trestnom konaní pre trestný čin krádeže, ktorého sa v minulosti dopustil voči žalobcovi. Poukázal, že z výpovede svedkov je zrejmé, že žalobca pána U. P. chytil za golier na bunde s úmyslom zavolať políciu a odovzdať im páchateľa trestného činu krádeže. Konaním U. P. došlo k zneužitiu obranného konania formou napadnutia a zranenia žalobcu, tým že ho udrel päsťou do tváre a rozbil mu okuliare, čo si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie žalobcu. Uviedol, že pri hodnotení spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu je potrebné prihliadnuť na konkrétny záujem žalobcu, ktorý svojim konaním chcel dosiahnuť, a že žalobcu napadol aj kamarát U. P., ktorý naňho zozadu skočil. Namietal, že vyššie uvedený priestupok nespáchal, mal v úmysle zadržať páchateľa krádeže a odovzdať ho na polícii, ktorá ho už 2 roky nevedela vypátrať. F. P. v čase keď pracoval pre firmu žalobcu, zobral z jeho pokladne 100,- Eur, preto žalobca použil oprávnenú svojpomoc v snahe zadržať páchateľa činu. Žiadne údery päsťou pán P. od žalobcu nedostal. Naopak z výsluchov vyplynulo, že pán P. zasiahol päsťou do tváre žalobcu a rozbil mu okuliare. Žalobca musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Žalobca zastáva názor, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona o priestupkoch. Poskytovanie súčinnosti Policajnému zboru SR pri zadržiavaní páchateľa trestného činu krádeže, ktorý sa dlhodobejšie vyhýba spravodlivému postihu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky za uvedený trestný čin, nemôže byť vykladané na ťarchu žalobcu. Je názoru, že v predmetnej veci boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, a to tým, že záverečné prejednanie priestupku a rozhodnutie o postihu za priestupok sa uskutočnilo v neprítomnosti obvineného z priestupku, teda žalobcu, a po záverečnom prejednaní priestupku bol vykonávaný dôkaz výsluchom svedka. Správny orgán pri rozhodovaní prihliadal na dôkaz - výpoveď S. Y., o ktorej žalobcu neupovedomil, resp. v čase keď sa mal výsluch konať, správny orgán oznámil žalobcovi, že výsluch urobil už v inom čase, čím mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom. II. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.08.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že predmetom priestupkového konania bol skutok, ktorého sa dopustil žalobca a ktorý na polícii oznámil U. P., a nie skutok, ktorého sa mal podľa vyjadrenia žalobcu dopustiť U. P.. Žalobca nebol uznaný vinný za to, že by päsťou udieral U. P. do tváre, a ani za to, že by mu bol povedal slová ako „neger“ alebo „cigáň“, nakoľko takéto konanie žalobcovi nebolo preukázané. Uviedol, že ktokoľvek môže obmedziť osobnú slobodu iného v prípade, ak bola takáto osoba pristihnutá pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom za podmienky, že je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti (§ 85 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok). V danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby žalobca obmedzil osobnú slobodu U. P., nakoľko ten nebol pristihnutý pri páchaní trestného činu a ani bezprostredne po ňom. Navyše, z výpovedí svedkov vyplýva, že žalobca napadol U. P. nielen fyzicky, ale aj verbálne. Žalovaný preto zastáva názor, že žalobca minimálne vedel, že svojím konaním (verbálne a fyzické útoky na U. P.) môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (občianske spolunažívanie), a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený, a preto tvrdenie žalobcu o tom, že chcel poskytnúť súčinnosť Policajnému zboru SR pri zadržaní páchateľa krádeže považuje žalovaný za účelovú obranu s cieľom vyhnúť sa postihu za jeho protiprávne konanie. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom, čo mu spôsobilo stav právnej neistoty a diskriminácie. Správny orgán sa s dôvodmi odvolania riadne vysporiadal a žalovaný rozhodol v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v Slovenskej republike. III. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OOP1-2014/04542/MUC zo dňa 07.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-BA-OVVS2-2013/03274, Pr-1725/12013-PG/P44 zo dňa 19.11.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím na § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške XX,- Eur. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle Záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I DU-ORPZ-Ba1-PPP4 -1697/2013 zo dňa 15.05.2013, U. P. podal o 05.15 hod. oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, oznámenie o priestupku proti obč. spolunažívaniu. U. P. oznámil, že dňa 15.05.2013 v čase okolo 03,30 hod. ho žalobca na E. ulici slovne aj fyzicky napadol tak, že k nemu pristúpil a zakričal na neho vulgárne kričať a následne k nemu pristúpil, chytil ho za krk a začal ho udierať päsťou do oblasti tváre, čím mu bolo spôsobené zranenie, ktoré si však nevyžiadalo lekárske ošetrenie a nevyžiada si ani dobu liečenia. Uviedol, že žalobcu pozná z pred asi dvoch rokov, keď u neho brigádoval v OC Avion v predajni F. asi nejaký mesiac. Keď od neho odišiel nemal u neho žiadne podlžnosti a odvtedy ho nevidel. Svedkom celej udalosti je U. M., ktorý žalobcu od neho odtiahol. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia č. p.: ORPZ-BAI-OPP4-1697/2013 zo dňa 15.05.2013 na Okresné riaditeľstvo PZ SR Bratislava I bol dňa 15.05.2013 o 04.00 hod. predvedený na útvar Policajného zboru žalobca, ktorý uviedol, že: „Potom čo pristúpil k p. P., povedal mu, že je zlodej a pôjde na políciu, načo sa zháčil, chytil ho za mikinu, p. N. povedal, aby volal políciu, keďže P. pochopil, snažil sa vytrhnúť, krútil sa. Zo zadu na žalobcu skočil kamarát p. P., .... P. ho udrel do ľavého oka, rozbil mu okuliare, roztrhol prívesok, rozbil mu nos. Nakoniec zavolal políciu až žalobca. Po celú dobu nemal v úmysle si s p. P. vybavovať účty, ani pýtať nič iné. Chcel ho len odovzdať polícií, nakoľko ho 2 roky nevedia vypátrať“. Podľa záznamu o podaní vysvetlenia č. p.: ORP-P-622/BAI-OPP4-2013-LE zo dňa 5.06.2013 na Okresné riaditeľstvo PZ SR Bratislava I sa dňa 5.6.2013 dostavil svedok U. M., ktorý uviedol, že v inkriminovanom čase na rohu ulíc E. - Q., vybehol z Q. ul. žalobca, ktorý začal vulgárne vykrikovať na U. P.: „..... poď sem, dám ťa zatvoriť... okradol si ma...“ a taktiež chytil U. P. okolo krku oboma rukami a začal ho škrtiť. Či ho udrel päsťou do tváre nevedel uviesť, ale nevylučuje to, nakoľko útok zo strany žalobcu bol razantný a agresívny. Z dôvodu, že U. P. žalobca škrtil oboma rukami v oblasti krku, tak sa U. P. začal dusiť a chrčať. Zakričal na U. M. aby mu pomohol, ten ku nim priskočil a odtiahol žalobcu od U. P.. Potom žalobca povedal, že zavolá policajtov, narobí poriadok, nakoľko ho vraj U. P. v minulosti okradol. Dôvod z akého žalobca zaútočil na U. P. nevedel uviesť. Po incidente zostali U. P. v oblasti krku zjavné odreniny a modriny. Následne sa na miesto dostavili príslušníci PZ, ktorí začali danú udalosť preverovať a následne predviedli H. X. na políciu. V zmysle záznamu Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ Bratislava zo dňa 15.5.2013, motohliadka PMJ v čase o 03.55 hod. dňa 15. 05. 2013 bola vyslaná prostredníctvom OD KR PZ BA - Hrebeň na preverenie oznámenia na roh ulíc E. a Q. v W. pred reštauráciu F., kde sa mala nachádzať zadržaná osoba páchateľa. Po príchode na miesto oznamovateľ - žalobca uviedol, že spozoroval osobu, ktorá pre neho cca pred dvoma rokmi pracovala ako predajca jedla v NC Avion v Bratislave a o ktorej sa domnieval, že sa nachádza v policajnom pátraní, a tak sa svojvoľne aj za použitia násilia rozhodol túto osobu zadržať a obmedziť na osobnej slobode, nakoľko si podľa jeho vyjadrenia nepreberá poštu a týmto činom chcel podľa vlastných slov uľahčiť prácu Polície. Na mieste sa taktiež nachádzal aj P. U., ktorý na mieste uviedol, že bol napadnutý žalobcom, ktorý ho oslovil: „Stoj ty zlodej!“, vulgárne mu nadával a následne ho začal zovretými päsťami udierať do oblasti tváre a tela. A. sa p. P. tomuto fyzickému násiliu bránil a útok žalobcu bol premenený na škrtenie p. P.. Následne k osobám pristúpila tretia osoba - kamarát p. P. p. M. U., ktorý od seba osoby oddelil a zabránil tak ďalšiemu násiliu medzi osobami a najmä škrteniu dlaňami žalobcu na p. P.. Toto škrtenie spôsobil poškodenému p. P. zjavné modriny a odreniny v oblasti krku. Na základe vyššie uvedených skutočností bol hliadkou PMJ Finiš 100 žalobca zaistený podľa §19 ods. 1 písm. f) zák. č. 171/1993 Z.z.. Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy bola doručená dňa 01.07.2013 z Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I, Obvodného oddelenia PZ Staré Mesto - stred správa o výsledku objasňovania priestupku a súvisiaci spisový materiál č. ORP-P-622/BAI-OPP4-2013-LE vo veci priestupku „proti občianskemu spolunažívaniu“ podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 15.05.2013 v čase okolo 03:30 hod. W. na ul. E. verbálne a fyzicky napadol U. P. tak, že na neho zakričal vulgárne slová a následne k nemu pristúpil, chytil ho oboma rukami pod krk a udrel ho päsťou do tváre, čím mu bolo spôsobené zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie. Na základe takto zisteného skutkového stavu Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-BA-OVVS2-2013/03274 zo dňa 19.11.2013 žalobcu uznal vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, za čo mu uložil pokutu XX,- € podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 49 ods. 2 s prihliadnutím na § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOPl-2014/04542/MUC zo dňa 07.05.2014 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. IV. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Na objasňovanie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené kumulatívne. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nadovšetko pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). Skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona o priestupkoch. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,- € (§ 49 ods. 2 citovaného zákona). Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje v narušení občianskeho spolunažívania. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, ktorým je narušené občianske spolunažívanie ako následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v správnom poriadku, poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku sa má právo vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu ako aj k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu a podávať návrhy a opravné prostriedky. Slovenská republika je viazaná Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická osoba zaručené právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Súčasťou práva na spravodlivý proces, je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne. Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä: princíp „rovnosti zbraní“, „kontradiktórnosť súdneho konania“, „právo osobnej prítomnosti na konaní“, „zákaz diskriminácie vlastnej osoby“. Uvedené princípy sú aj súčasťou zákonnej úpravy priestupkového konania, ktorá je obsiahnutá v zákone o priestupkoch a subsidiárne aj v zákone o správnom konaní. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3 správneho poriadku), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl. správneho poriadku), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl. správneho poriadku). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosti zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Po preskúmaní administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci bol náležite zistený skutkový stav veci , ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - priestupku sa dopustil žalobca (subjekt), - žalobca dňa 15.05.2013 v čase okolo 03.30 hod. v W., na rohu ulíc E. - Q. napadol U. P. najskôr verbálne vulgárnymi slovami a následne aj fyzicky tak, že ho chytil oboma rukami za oblečenie na krku a začal ho škrtiť, čím mu spôsobil viditeľné zranenia a to modriny a odreniny v oblasti krku, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt), - žalobcovým konaním bolo narušené občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním (objektívna stránka). Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave takto zistený skutkový stav nespochybnili ani žalobcove tvrdenia uvedené v žalobe. Prvostupňový správny orgán po tom, čo žalobca podal odpor proti rozkazu o uložení sankcie, predvolal listom zo dňa 14.08.2013 svedka U. P., svedka U. M., (zásielka sa vrátila správnemu orgánu s poznámkou „adresát neznámy“), práp. S. Y. a obvineného H. X. - žalobcu, ktorého zároveň upovedomil o termíne výsluchu svedkov. Opätovne bol predvolaný U. M. a N. N. bol predvolaný listom zo dňa 05.09.2013, o čom bol žalobca upovedomený na ústnom pojednávaní dňa 16.09.2013. V preskúmavanej veci sa súd jednoznačne stotožňuje s právnym posúdením veci žalovaným, keď správny orgán z výpovedí svedkov pred správnym orgánom (U. P., S. Y., U. M., N. N. mal jednoznačne preukázané, že žalobca spáchal skutok proti občianskemu spolunažívaniu tým, že U. P. povedal hanlivé a vulgárne slová „Ty pirôžkár ..., poď sem, dám Ťa zatvoriť! Okradol si ma.“ A následne ho chytil oboma rukami za oblečenie na krku a začal ho škrtiť. Žiaden z prítomných svedkov nepotvrdil tvrdenie U. P., že obvinený ho mal udierať päsťami do oblasti tváre a že mu nadával do „negrov“ a „cigáňov“, a teda žalobca nebol uznaný vinný za to, že by päsťou udieral U. P. do tváre, a ani za to, že by mu bol povedal slová ako „neger“ či „cigáň“, nakoľko takéto konanie žalobcovi nebolo preukázané. Aj samotný žalobca sa priznal k tomu, že U. P. držal za bundu pod krkom, aby neušiel, snažil sa ho zadržať aj s použitím násilia, nakoľko ho táto osoba mala v minulosti okradnúť. Krajský súd sa rovnako stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že ktokoľvek môže obmedziť osobnú slobodu iného v prípade, ak bola takáto osoba pristihnutá pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom za podmienky, že je to potrebné na zaistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. V danom prípade však neboli splnené podmienky na to, aby žalobca obmedzil osobnú slobodu U. P., nakoľko ten nebol pristihnutý pri páchaní trestného činu a ani bezprostredne po ňom. Správny orgán tiež správne vyhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že U. P. v medziach nutnej obrany v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch primeraným spôsobom odvracal útok žalobcu na záujem chránený zákonom. Z použitia vulgarizmu a fyzického útoku je zrejmé, že takéto konanie žalobcu bolo spôsobilé narušiť občianske spolunažívanie. Žalobca v žalobe namietal aj skutočnosť, že „v predmetnej veci boli porušené jeho práva na spravodlivý proces tým, že záverečné prejednanie priestupku a rozhodnutie o postihu za priestupok sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti a po záverečnom prejednaní priestupku bol vykonávaný dôkaz výsluchom svedka. Správny orgán pri rozhodovaní prihliadal na dôkaz - výpoveď S. Y., o ktorej žalobcu neupovedomil, resp. v čase keď sa mal výsluch konať, správny orgán oznámil žalobcovi, že výsluch urobil už v inom čase, čím mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom“. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že žalobca bol na prvostupňový správny orgán riadne predvolaný, jeho žiadosti o odklad výsluchu mu bolo vyhovené. Tiež mu bola daná možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, príp. navrhol jeho doplnenie, ktorú žalobca aj využil. Dňa 05.09.2013, t.j. deň, na ktorý bol predvolaný žalobca a aj svedok Y., žalobca pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že žiada o preloženie svojho výsluchu na deň 16.09.2013 z dôvodu zaneprázdnenosti svojho právneho zástupcu, ale nenamietal, že svedok Y. bol vypočutý dňa 04.09.2013, resp. neuviedol, že má na neho nejaké otázky. Dňa 16.09.2013 žalobca so svojím právnym zástupcom boli poučení, že na deň 30.09.2013 je predvolaný svedok N. N.. Dňa 03.10.2013 bolo žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené upovedomenie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o tom, že sa môže pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Dňa 17.10.2013 sa na správny orgán dostavil žalobca so svojím právnym zástupcom a správnemu orgánu uviedol, že bol oboznámený s celým spisovým materiálom, a že žiada o dopočutie svedka Y.. Svedok Y. bol prvostupňovým správnym opakovane predvolaný na deň 07.11.2013 o čom bol žalobca tiež prostredníctvom právneho zástupcu písomne upovedomený. Právny zástupca žalobcu zaslal dňa 06.11.2013 v čase o 22:05 hod. prvostupňovému správnemu orgánu e-mail, v ktorom ospravedlnil seba z osobných dôvodov a aj obvineného zo zdravotných dôvodov z neúčasti na výsluchu tohto svedka. Správny orgán však toto ospravedlnenie neakceptoval, pretože neboli špecifikované konkrétne zdravotné problémy a ani nebolo predložené žiadne potvrdenie od lekára, že sa žalobca nemôže zúčastniť výsluchu svedka Y., v ospravedlnení ani neboli uvedené závažné dôvody, pre ktoré sa žalobca, resp. jeho právny zástupca nemohli dostaviť na správny orgán. Prítomnosť žalobcu pri výsluchu svedka Y. je jeho právo, čo žalobca nevyužil, hoci prvostupňový správny orgán svedka predvolal a svedok sa riadne vo vytýčenom termíne na správny orgán dostavil. Svedok Y. dňa 07.11.2013 nebol opakovane pred prvostupňovým správnym orgánom vypočutý, hoci sa riadne dostavil, neboli teda vykonané žiadne nové dôkazy, s ktorými by žalobca nebol oboznámený. Z uvedených dôvodov súd neprisvedčil námietke žalobcu, že mu bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní (§ 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) <. možno uložiť pokutu do 33,- Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) <. a písm. f) pokutu do 99,- Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) <. pokutu do 331,- Eur. Krajský súd v Bratislave konštatuje, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný pri určení druhu sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na okolnosti za ktorých bol spáchaný, kedy žalobca sa priestupku dopustil na verejne prístupnom mieste, na mieru zavinenia, keď žalobca konal úmyselne. Ďalej správny orgán prihliadol na pohnútky žalobcu a na jeho osobu, ktorý bol v posledných piatich rokoch na Obvodnom úrade právoplatne postihnutý za obdobný priestupok v štyroch prípadoch vedených pod číslami: Pr-570/2010 - uložená sankcia pokuta vo výške XX,- Eur, právoplatné dňa 02.08.2010, Pr-1549/2011 - uložená sankcia pokuta vo vyšle XX,- Eur, právoplatné dňa 26.07.2011, Pr-3083/2011 - uložená sankcia pokuta vo výške XX.,- Eur, právoplatné dňa 29.11.2011 a Pr-145/2012 - uložená sankcia pokuta vo výške XX,- Eur, právoplatné 03.05.2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje že správny orgán žalobcovi uložil sankciu - pokutu v adekvátnej výške a považuje ju za primeranú. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb.. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Žalovaný správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej, vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odpore. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, v konaní správneho orgánu nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).